Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/266/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, Senica, IČO: 37 847 635, proti povinnému: PRO-INTEX, s.r.o., IČO: 34 109 242, so sídlom M. Nešpora 19 Holíč, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Viera Kučerová, so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, Holíč, zast. súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., so sídlom exekútorského úradu Námestie Sv. Martina 9, Holíč, o vymoženie 1.244,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č. k. -23 zo dňa 12. septembra 2012 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Skalica (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú exekúciu, exekúciu zastavil (výrok č. I.) Zároveň rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva (výrok č. III.) V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že povinný bol dňa 10.5.2011 zrušený a dňa 10.5.2011 bol vymazaný z Obchodného registra ex offo, čím došlo v zmysle , ako v zmysle 19 ods. (ďalej len „OSP“) k zániku spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda stratil i spôsobilosť byť účastníkom konania preto súd konanie v zmysle exekúciu s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku zastavil, nakoľko sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. O náhrade trov exekučného konania rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko v uvedenom prípade nie je možné z dôvodu zániku povinného bez právneho zástupcu zaviazať ho na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa taktiež uviedol, že v zániku spoločnosti po začatí exekúcie nemožno vidieť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Nakoľko nie je subjekt, ktorého by bolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie, súd prvého stupňa rozhodol tak, exekútorovi náhradu trov exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, konkrétne proti výroku ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že náhrada trov exekúcie sa súdnemu exekútorovi nepriznáva, podal odvolanie súdny exekútor. V danom prípade súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, čiže exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pričom dôvodom neprípustnosti je výmaz z Obchodného registra zánik právnej subjektivity povinného. Súdny exekútor poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o zastavení exekúcie neskúmal dôvody výmazu spoločnosti z obchodného registra a z výpisu z obchodného registra nie je zrejmé, či bola alebo nebola vykonaná likvidácia. Nemajetnosť povinného bola preukázaná nepochybne vykonanými úkonmi súdneho exekútora, ktoré smerovali k zisťovaniu majetku, z ktorého mohla byť pohľadávka oprávneného úplne alebo čiastočne uspokojená. Súdny exekútor vo svojom rozhodnutí namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Z výslovného znenia § 196 Exekučného poriadku však vyplýva, že za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľ dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom. Štát teda prostredníctvom zákona zveril súdnemu exekútorovi výkon verejnej moci; exekútor má pri výkone svojej činnosti postavenie verejného činiteľa a vykonávanie týchto činností je výkonom verejnej moci. Rozhodnutie súdu o nepriznaní trov exekúcie je zásahom do ekonomickej nezávislosti exekútora. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že dôjde k zániku povinného (bez zavinenia oprávneného) a že následne súd rozhodne o nepriznaní trov exekúcie. Z vyššie uvedených dôvodov preto súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že oprávneného zaviaže, aby súdnemu exekútorovi uhradil náhradu trov exekučného konania vo výške 39,83 Eur.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ( a ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Uznesenie súdu prvého stupňa je však v časti zastavenia exekúcie (výrok č. II.) právoplatné, nakoľko v tejto časti odvolanie podané nebolo (z obsahu odvolania vyplýva, že súdny exekútor namieta len výrok č. III.), teda súdny exekútor napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním len v časti týkajúcej sa trov exekúcie. Pri posudzovaní správnosti priznania resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je však nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Preto je dôležité, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013 sp. zn. vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napr. zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený (porovnaj tiež uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Najvyšší súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, malo byť správne aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

V rozhodnutiach sp. zn. , , , Najvyšší súd vyslovil obdobný právny záver keď uviedol, že v prípade ak súd zistil nedostatok majetku a konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka zastavil, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, aplikácia ktorého je na mieste v prípade existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

I Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. v prípade, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline, nepoprel vyššie uvedený právny záver Najvyššieho súdu SR. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na posúdenie, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ( ), do úvahy prichádza teda dôvod zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. To znamená, že skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bol dôvod zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, a preto správne prvostupňový súd aplikoval v danej veci Exekučného poriadku. Ústavný súd v predmetnom rozhodnutí na námietku sťažovateľa o nejednotných rozhodnutiach všeobecných súdov uviedol, že nie je jeho úlohou zjednocovať rozhodovaciu prax všeobecných súdov, lebo zjednocovanie rozhodovacej praxe je vecou odvolacích súdov, resp. Najvyššieho súdu SR. Podstatné je, či sú odlišné právne názory všeobecných súdov ústavne konformné, lebo v kladnom prípade niet dôvodu na to, aby ústavný súd do takýchto záverov zasiahol (mutatis mutandis , , ). Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie krajského súdu nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Výklad krajského súdu možno považovať za ústavne konformný, a preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd do namietaného záveru krajského súdu zasiahol.

Z týchto dôvodov odvolací súd prehodnotil svoj doterajší právny názor v obdobných veciach a priklonil sa k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR uvedenému vo vyššie citovaných rozhodnutiach, nakoľko ide o jednotný názor všetkých občianskoprávnych senátov Najvyššieho súdu.

Preto odvolací súd napadnutý výrok č. III. uznesenia proti ktorému smerovalo odvolanie exekútora zrušil podľa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný a v prípade priznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi preskúmať exekútorom uplatnené trovy exekúcie a posúdiť ich účelnosť. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby v prípade podania odvolania bolo toto rozhodnutie odvolacím súdom preskúmateľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.