Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20S-7-2012.pdf
PDF · 90.85 KB
No categories available
20S/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcov: 1. Z. A., bytom P. S. X, Y., 2. Y. E., bytom P. S. XX, 3. D. E., bytom O. X, Y., 4. Ing. F. Z., bytom P. S. X, Y., 5. Ing. G. S., bytom P. S. X, Y., 6. Mgr. Y. V., bytom P. S. X, Y. a 7. Ing. I. N., bytom P. S. XX, Y., všetkých zastúpených advokátom Mgr.Ing. Pavlom Korytárom, Sladovnícka 13, Trnava proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č.k. SÚ-OSP-2011/00835/81 zo dňa 15.12.2011, za účasti pribratých účastníkov Ing. Y. N. a D. N., oboch bytom Z. E. XXX, Y., zastúpených advokátkou JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, Kollárova 8, Trnava, jednohlasne takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na trovách konania účastníkom Ing. Y. N. a D. N. 506,06 € do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám zastupujúcej advokátky JUDr. Ruženy Bubenčíkovej.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa v konaní domáhali podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava (pôvodne žalovaný) zo dňa 15.12.2011, ktorým tento orgán zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - Mesta Trnava č. OS a Ž8/37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.á.2011 o umiestnení líniovej stavby „Miestna komunikácia - Cesta “A“ MOK 3,75/30“ s miestom stavby Trnava - Kopánka, Pekné pole I. etapa na parc.č. 4021/27, 4021/165, 4021/531, 4021/305 a 4021/313. Poukazovali na to, že sú spoluvlastníkmi účelovej komunikácie na ul. P. Mudroňa v Trnave, na výstavbu ktorej združili peňažné prostriedky, ako aj pozemkov pod ňou, pričom stavebnému úradu pred vydaním rozhodnutí opakovane oznamovali svoj nesúhlas s vybudovaním prepojovacej komunikácie medzi ulicami P.Mudroňa a M. Hella “A“MOK 3,75/30, účelom ktorej má byť dopravné napojenie pozemkov skupiny vlastníkov za účelom výstavby rodinných domov. Toto dopravné napojenie môže byť rovnocenne vykonané dvoma spôsobmi: 1. Vybudovaním dvoch komunikácii- “A“ MOK 3,75/30 a “B“MOK 3,75/30 na vlastných a cudzích (293m2) pozemkoch a 2. vybudovaním komunikácie na vlastných pozemkoch, a to napojením na predĺženie ulice Jána Hlubíka alebo napojením na Krupskú ulicu, ktorú možnosť potvrdzuje aj stavebné povolenie zo dňa 21.12.2011 týkajúce sa výstavby dočasnej účelovej prístupovej staveniskovej komunikácie, ktorá je v súlade s územným plánom mesta Trnava. Zámer skupiny vlastníkov vybudovať dve komunikácie na vlastných a cudzích pozemkov predstavuje pre nich ekonomicky výhodnejšiu variantu, nakoľko predpokladá menší záber ich vlastných pozemkov a väčší záber cudzích pozemkov a na jeho základe bol aktualizovaný
územný plán mesta, hoci nejde o verejný záujem, ale uspokojenie požiadaviek majiteľov súkromných pozemkov. Žalobcovia namietali tiež umiestnenie časti výhybne na parcele č. 4021/305 a 4021/313, nakoľko podľa informácie projektanta postačuje iba jedna výhybňa a pri umiestnení dvoch nebolo rešpektované stanovisko mesta zo dňa 14.6.2007, doporučujúce umiestňovať výhybne pred vstupmi do domov. Naviac paralelné komunikácie, cesta “A“ a cesta “B“ majú výhybne umiestnené rozdielnym spôsobom, čo podľa žalobcov potvrdzuje, že navrhnuté riešenie minimalizuje záber pozemkov skupiny vlastníkov na úkor pozemkov vo vlastníctve iných osôb. Podľa žalobcov záväznú časť územného plánu mesta nevymedzuje napojenie Mudroňovej ulice na akúkoľvek inú miestnu komunikáciu, nevymedzuje pozemky - parc.č. 4021/87, /165, /167, /531, /30 a /313 ako plochu pre verejnoprospešnú stavbu a tieto nie sú verejným priestranstvom, nakoľko nejde o verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve mesta, čím nie je splnený základný predpoklad možného vyvlastnenia, ktorého cieľ nie je možné dosiahnuť umiestnením cesty “A“, nakoľko táto komunikácia má ústiť na účelovú komunikáciu vo vlastníctve žalobcov, ktorú skupina vlastníkov pozemkov nie je oprávnená užívať. Majú za to, že ak nebolo vo verejnom záujme postaviť Mudroňovú ulicu, nemôže byť vo verejnom záujme postavenie miestnej komunikácie, ktorá neústi na žiadnu existujúcu miestnu komunikáciu. Poukazovali tiež na to, že súčasťou konania o umiestnení komunikácie malo byť aj konanie o pripojení na existujúce komunikácie, pričom správny orgán v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 18.8.2011 uviedol, že o pripojení komunikácie nie je kompletný rozhodnúť a o tomto ani nerozhodol. Rozhodnutie zo dňa 18.8.2011 je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, nakoľko sa nezaoberá všetkými skutočnosťami umožňujúcimi vyvlastnenie pozemkov pod cestu “A“, primárne existenciou verejného záujmu na vyvlastnení a existenciou alternatív, ktorými možno dosiahnuť vyvlastnením sledovaný cieľ. Rozhodnutie je nesprávne a nezákonné, nakoľko návrh na vydanie územného rozhodnutia neobsahoval súhlas vlastníka pozemku a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť pričom zákonným predpokladom, určeným aj v záväznej časti územného plánu, umiestňovania a realizácie verejnoprospešných stavieb na pozemkoch je skutočnosť, že tieto pozemky sú verejnými plochami a neplatí, že stavbou verejnoprospešnej komunikácie sa zo súkromného pozemku stáva verejnoprospešná plocha. Za možné obchádzanie zákona - ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona žalobcovia považujú skutočnosť, že mesto Trnava rozhodovalo o umiestnení stavby, ktorá sa s určitosťou má stať jej vlastníctvom. V neposlednom rade žalobcovia namietali oprávnenie Ing. G. N. podpisovať v mene primátora rozhodnutia obce na základe údajného plnomocenstva s tým, že primátor mesta nemôže svoje zákonné prerogatíva vyplývajúce z jeho postavenia a funkcie delegovať na tretie subjekty.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že projektová dokumentácia pre predmetnú stavbu cesty bola vypracovaná autorizovaným architektom v súlade s požiarnobezpečnostnými a hygienickými predpismi, príslušnými STN a vyhláškami MŽP SR, umiestnenie stavby zodpovedá požiadavkám starostlivosti o životné prostredie a neznehodnotí susedné stavby ani pozemky. Umiestnenie líniovej stavby je v súlade s platným územným plánom mesta Trnava, ako to vyplýva aj zo stanoviska KSÚ Trnava zo dňa 15.12.2011, podľa ktorého grafická časť územného plánu navrhuje komunikačné prepojenie ulici Mudroňova a M. Hellu, stavby verejného dopravného vybavenia sú podľa územného plánu verejnoprospešné stavby a charakter verejného priestranstva majú všetky komunikácie budované ako verejné (miestne, účelové), pričom verejným priestranstvom sa nechápe len verejnosti prístupný pozemok vo vlastníctve mesta, ale aj uvedená komunikácia. Poukazoval na to, že územný plán mesta prechádzal schvaľovacím procesom, pri ktorom sa vyjadrovali štátne orgány a organizácie, orgány samosprávy a pripomienky mohli vzniesť aj fyzické a právnické osoby, vrátane žalobcov, ak boli v tom čase vlastníkmi nehnuteľností. Ak nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva až dodatočne, museli si byť vedomí, že na pozemkoch je plánovaná miestna komunikácia. Umiestňovaná líniová stavba je podľa záväznej časti územného plánu verejnoprospešnou stavbou, preto pozemky je možné podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť a územné rozhodnutie je podľa § 38 možné vydať aj bez súhlasu vlastníkov. V zmysle § 2 ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb. obce zabezpečujú plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií, čo však neznamená, že obec túto svoju povinnosť nemôže zmluvne preniesť na iného. V tomto prípade sa v záväzných podmienkach napadnutého rozhodnutia uvádza, že komunikácia bude vybudovaná ako miestna a po kolaudácii bude odovzdaná do majetku mesta Trnava a zmluva na jej odovzdanie do vlastníctva a správy mesta musí byť uzatvorená k vydaniu stavebného povolenia. V konaní o umiestnení predmetnej stavby mesto Trnava nemá postavenie navrhovateľa, preto nebol dôvod aplikácie ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona o určení príslušného stavebného úradu na konanie Krajským stavebným úradom. Žalovaný poukazoval tiež na to, že v analogickej veci - „Miestna komunikácia - cesta „B“MOK“ už rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č. 6 Sžp/12/2011.
Súd prejednal vec za účasti účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich písomných stanoviskách vo veci, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu, vrátane pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Žalobcovia v konaní uviedli, že rozpor preskúmaného rozhodnutia s územným plánom mesta potvrdzuje aj stanovisko Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 1.7.2013 k žiadosti žalobcu v 1.rade o územnoplánovaciu informáciu, podľa ktorého predmetná komunikácia bola plánovaná ako slepá ulica s obratiskom, nebolo uvažované o jej prepojení na ulicu M. Hella a toto riešenie nie je v súlade s územným plánom mesta Trnava.
Do konania pribratí účastníci Ing. Y. N. a D. N. ako stavebníci, v prospech ktorých bolo rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby „Miestna komunikácia - Cesta “A“MOK 3,75/30“ vydané, žiadali žalobu zamietnuť. Poukazovali na to, že žalobcami predložené stanovisko zo dňa 1.7.2013 nie je v rozpore s tvrdením žalovaného, nakoľko sa týka iba prvej etapy stavby, ktorá nemala byť v takej dĺžke, aby vytvárala spojnicu medzi ulicami Mudroňa a Hella. Prepojenie týchto ulíc bolo plánované už v roku 2002, ako to vyplýva zo stanoviska Mesta Trnava zo dňa 8.8.2002 zn. OÚRak-2636/2/PŠ, ako aj geometrického plánu Ing. P. zo dňa 19.11.2012 a plánov porealizačného zamerania vodovodu a kanalizácie z roku 2002.
Preskúmaným rozhodnutím je rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava zo dňa 15.12.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu mesta Trnava zo dňa 18.8.2011 o umiestnení líniovej stavby „Miestna líniová komunikácia - Cesta “A“MOK 3,75/30“ vydané na návrh stavebníkov manželov N..
Druhostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal s celým rozsahom argumentácie rozhodnutím dotknutých vlastníkov pozemkov, rovnako ako správny orgán prvého stupňa s námietkami účastníkov konania. Pre rozhodnutia boli zaobstarané všetky potrebné podklady a ich odôvodnenie obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 47 Správneho poriadku. Nebolo možné stotožniť sa s námietkou žalobcov týkajúcou sa nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia mesta Trnava zo dňa 18.8.2011 z dôvodu nevysporiadania sa s otázkou existencie verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov a existencie alternatív, ktorými možno dosiahnuť vyvlastnením sledovaný cieľ. Ako bolo konštatované v odôvodnení tohto rozhodnutia, budovanie miestnych komunikácií a inžinierskych sietí v lokalite obytnej zóny Kopánka
- Pekné pole je v zmysle platného územného plánu mesta Trnavy verejnoprospešnou stavbou a navrhovaná prepojovacia komunikácia medzi ulicami P. Mudroňa a M. Hella je v súlade s platným územným plánom aktualizovaným v roku 2009 a v súlade s UZN č. 345 o územnom pláne mesta Trnava, ako aj so schválenou urbanistickou štúdiou IBV Kopánka - Pekné pole, I. etapa z roku 2009 schválenou uznesením mestského zastupiteľstva č. 269 z 11.4.2000. Verejnoprospešnosť stavby v zmysle § 108 ods. 1 stavebného zákona odôvodňuje vyvlastnenie pozemkov potrebných pre jej uskutočnenie a súčasne jej zahrnutie do schválenej územnoplánovacej dokumentácie vylučuje potrebu posudzovania iných možných riešení komunikácie. Stanovisku žalovaného v tejto súvislosti neodporuje žalovanými predložené stanovisko Obvodného úradu Trnava zo dňa 1.7.2013, ktoré konštatuje nesúlad s územným plánom mesta v prípade riešenia komunikácie naprojektovanej v technických správach a výkresoch firmy ProVia z roku 2012 ako komunikácie slepej s obratiskom bez jej pripojenia na ulicu M.Hella.
V konečnom dôsledku súladnosť riešenia stavby potvrdeného preskúmavaným rozhodnutím žalovaného s územným plánom mesta uvádzali žalobcovia v obsahu žaloby, pričom preskúmavanie spôsobu schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie mesta v tomto konaní súdu neprislúcha.
Z pohľadu žalobcov sporná danosť verejného záujmu na vyvlastnení pozemkov bude s konečnou platnosťou riešená vo vyvlastňovacom konaní, pričom však nie je možné stotožniť sa s ich argumentáciou tým, že v prípade parciel č. 4021/165,/167,/531,/305 a /313 nejde o verejné priestranstvo, verejne prístupné pozemky vo vlastníctve mesta Trnava - čo by v opačnom prípade logicky vylučovalo potrebu vyvlastňovacieho konania, ktoré podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v odôvodnení rozsudku 6Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 je jedným z možných spôsobov zabezpečenia, aby aj ulica Mudroňova bola miestnou komunikáciou tak, ako je klasifikovaná v územnom pláne mesta. Najvyšší súd sa v tomto svojom rozhodnutí zaoberal aj otázkou pripojenia miestnej komunikácie k
účelovej komunikácii, v súvislosti s ktorou konštatoval, že súhlas vlastníkov účelovej komunikácie nie je potrebný.
Je nepochybné, že mesto Trnava v danom prípade nebolo navrhovateľom územného rozhodnutia (navrhovateľmi boli účastníci pribratí do tohto konania - Ing. T. N. a E. N.), preto aplikácia ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona oprávňujúceho krajský stavebný úrad určiť v špecifických prípadoch stavebný úrad príslušný na konanie a vydanie rozhodnutia nebola dôvodná a námietka žalobcov týkajúca sa možného obchádzania zákona mestom Trnava je iba špekulatívnou. V rozpore s nekonkretizovanou námietkou žalobcov súd nemal pochybnosti o oprávnení Ing. G. N. ako prvého zástupcu primátora podpísať územné rozhodnutia mesta Trnava zo dňa 18.8.2011, keď zastupovanie primátora na základe poverenia priamo predpokladá ustanovenie § 136 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Nespojenie konania o umiestnení stavby s konaním o pripojení komunikácie na už existujúce komunikácie (§ 36 ods. 3 zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že do jeho kompetencie patrí rozhodovanie iba o komunikáciách v jeho vlastníctve a správe, pričom časť komunikácie na ul. P. Mudroňa, na ktorú sa navrhovaná komunikácia napája, je verejnou účelovou komunikáciou, ktorá vo vlastníctve mesta nie je a nebola zaradená do siete miestnych komunikácií. Žalovaný ako odvolací orgán postup mesta Trnava odobril, avšak s tým, že rozhodovanie o pripojení komunikácie nie je dôvodné, nakoľko s pripojením na ul. P. Mudroňa sa uvažovalo už pri budovaní komunikácie P. Mudroňa, vlastníci ktorej vybudovali časť prepojovacej komunikácie v rozsahu po ukončenie polomerov oblúkov pripojení, a preto umiestňovaná časť miestnej komunikácie sa na účelovú komunikáciu nenapája, ale iba na už vybudovanú časť prepojovacej komunikácie. Argumentáciu žalovaného, nespochybnenú žalobcami, potvrdzuje aj výkres podrobnej situácie projektanta Ing.arch. O. z januára 2008, pričom opomenúť v tejto súvislosti nemožno ani skutočnosť, že cestným správnym orgánom, ktorého práva by nerozhodnutím o pripojení komunikácie prípade mohli byť dotknuté, je v danom prípade samotné mesto, ktoré územné rozhodnutie vydalo, že súhlas k jeho vydaniu dal aj Okresný dopravný inšpektorát Trnava a že námietky k smerovému riešeniu prepojovacej komunikácie nemal ani Odbor územného rozvoja a koncepcie, úsek dopravy a CH Mestského úradu Trnava.
Súd preto v postupe, či rozhodnutí žalovaného nezistil žiadne nedostatky odôvodňujúce zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a podľa odstavca 1 tohto procesného ustanovenia žalobu zamietol.
V konaní úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento účastník sa práva na ich náhradu vzdal.
Podľa § 246 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd do konania pribratým účastníkom podporujúcim procesne úspešnú stranu právo na náhradu trov konania v rozsahu nákladov právneho zastúpenia pri dvoch úkonoch zastupujúcej advokátky (prevzatie veci, účasť na pojednávaní) a zastupovaní dvoch osôb s tarifnou odmenou 2x 130,16 €, 2x65,08 € (§§ 11 ods. 4, 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.), paušálnymi náhradami výdavkov 4x7,81 € a DPH v celkovej výške 84,34 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.