Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/61/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a členov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľky T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. C. XXX, t.č. R., M. XXX/XX, proti odporcovi A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. C. XXX, právne zastúpenému JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Poľovnícka 2040/10, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. januára 2013, č. k. -58, jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení výživného, vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o nedoplatku na zročnom výživnom m e n í nasledovne:

Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 27.08.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 154,84 eur j e odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. januára 2013, č. k. -58, bolo rozhodnuté tak, že:

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 eur mesačne s účinnosťou od 27.08.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Nedoplatok na zročnom príspevku na výživu rozvedenej manželky za obdobie od 27.08.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 162 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala súd, aby uložil odporcovi povinnosť prispievať jej na výživu od rozvodu manželstva sumou 150 eur mesačne. Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci sú bývalí manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu zo dňa 18.04.2012, č. k. -35, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.06.2012. Týmto rozsudkom boli zároveň upravené práva a povinnosti účastníkov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, a to T., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu po 150 eur mesačne na každé. V čase rozvodu manželstva bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eura a odporca dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok vo výške cca 700 eur a cestovné náhrady vo výške 1.100 eur. Navrhovateľka je stále na rodičovskej dovolenke s maloletou Simonou, ktorá bude mať 2 roky. V súčasnej dobe poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eura a prídavky na deti v sume 45,08 eura. Iné príjmy nemá, nevlastní žiaden majetok. Staršie dieťa účastníkov navštevuje materskú školu. Odporca platí navrhovateľke výživné na maloleté deti vo výške 300 eur mesačne. Navrhovateľka spolu s deťmi býva v prenajatom byte v R.. Mesačne platí nájomné vrátane nákladov za energie vo výške 250 eur.

Okresný súd ďalej zistil, že odporca je zamestnaný. Pracuje ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Za rok 2012 dosiahol priemerný čistý zárobok 649,88 eura a na cestovných náhradách dostal vyplatené v priemere mesačne 847,91 eura. Iné príjmy nemá. Vlastní ornú pôdu, ktorú využíva na pestovanie obilia, chová ošípané. Platí leasingové splátky na motorové vozidlo zn. K. F., ktoré zakúpené za trvania manželstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po jeho zániku rozvodom manželstva účastníci nemajú vyporiadané. Odporca žije v spoločnej domácnosti s rodičmi v ich rodinnom dome, ktorým na stravu a vodu prispieva mesačne 100 eur. Väčšinu času sa zdržiava na služobných cestách v zahraničí.

Okresný súd poukázal na znenie § 72 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a na to, že neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť môže vyplývať z nepriaznivého zdravotného stavu oprávneného, z nedostatku pracovných príležitostí, zo straty kvalifikácie, z potreby zabezpečovať starostlivosť o dieťa do troch rokov, prípadne invalidné dieťa, ale aj z nemožnosti uplatniť sa na trhu práce z dôvodu výkonu rodičovských povinností osamelým rodičom. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym obsahom, ako je tomu u nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov za trvania ich manželstva. To znamená, že pri určení príspevku na výživu sa nevychádza zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov. Príspevok sa však určuje v takej výške, aby ním bola zabezpečená primeraná výživa, teda uspokojovanie nevyhnutných životných potrieb oprávneného na príspevok, ktoré vyplývajú z jeho veku, zdravotného stavu, spôsobu života. Aj pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela sa vychádza zo všeobecných zásad aplikovaných pri určovaní výživného. Prihliada sa na odôvodnené potreby oprávneného výživou v rozsahu jeho primeranej výživy, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, alebo ak na seba berie neprimerané majetkové riziká.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľka nie je schopná po rozvode manželstva sama sa živiť a tieto dôvody sú objektívne. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, stará sa o spoločné dieťa účastníkov, ktoré má na čas po rozvode v osobnej starostlivosti a jej jediným príjmom je len rodičovský príspevok. Okresný súd pri určení rozsahu príspevku na výživu prihliadal jednak na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Stanovený príspevok na výživu rozvedeného manžela vo výške 30 eur mesačne je podľa názoru okresného súdu v možnostiach a schopnostiach odporcu. Vychádzal pritom z príjmu odporcu. Prihliadol aj na vyplatené cestovné náhrady, pretože tvoria súčasť mzdy odporcu, určená k úhrade jeho potrieb, čo je aj účelom mzdy. Pri určovaní výšky príspevku okresný súd skúmal aj aktuálne majetkové pomery oboch rodičov. Vzal do úvahy, že odporca, aj keď má aj ďalší benefit z pracovného pomeru vo forme služobného telefónu, využíva aj vlastný mobilný telefón, za ktorý

ako uviedol mesačne platí 60 eur. Využíva aj naďalej motorové vozidlo, ktoré zrejme považuje len za svoje vlastníctvo, hoci ako sám uviedol, väčšinou sa zdržiava v zahraničí na služobných cestách.

S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd považoval za primeraný príspevok na výživu vo výške 30 eur mesačne a keďže navrhovateľka žiadala určiť príspevok vyššou sumou, vo zvyšnej časti návrh zamietol. S poukazom na ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine priznal navrhovateľke príspevok len od začatia konania, teda od podania návrhu. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.08.2012 do vyhlásenia rozsudku v sume 162 eur súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v zákonnej trojdňovej lehote.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa . Keďže navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný a odporca bol úspešný v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľky zamietol, okresný súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Podľa jeho názoru okresný súd pri rozhodovaní nedostatočne posúdil jeho schopnosti a možnosti ohľadne priznaného príspevku na výživu navrhovateľky. Vyjadril nesúhlas s názorom okresného súdu, podľa ktorého bolo treba prihliadať aj na vyplatené cestovné náhrady, pretože tieto náhrady skutočne spotrebuje pri cestách najmä na stravu, nakoľko ceny potravín sú v zahraničí vysoké a sú potrebné ďalšie náklady, spojené s výkonom práce vodiča. Odporca vytýkal okresnému súdu, že nebral do úvahy jeho pravidelné mesačné výdavky, a to 300 eur na výživné, 254 eur na splátky leasingu, 803,09 eur na splátky úverov, 48,80 eur na životnú poistku, 15 eur na internet, 100 eur príspevok rodičom, spolu 1.520,89 eur, ktorá suma presahuje jeho mesačný príjem 1.497,79 eur. Aj keď má služobný telefón, na súkromné záležitosti musí využívať svoj telefón, za ktorý platí 60 eur mesačne. Aby mohol uhradiť všetky náklady, pomáhajú mu rodičia a keď títo nemôžu, musí si požičať a následne peniaze vrátiť. Pokiaľ ide o vozidlo na leasing, toto sám využíva a preto musí platiť aj splátky. Za svoje ho nepovažuje, pretože s navrhovateľkou nemajú vyporiadané BSM. Pokiaľ ide o splátky úverov, tieto súvisia s úvermi, ktoré si zobrali spolu s navrhovateľkou a jeden úver si musel zobrať, aby sa vyrovnal úver, zobraný počas trvania manželstva a aby sa mohlo zrušiť s tým spojené záložné právo na dom rodičov navrhovateľky. Na splácaní týchto úverov by sa mala podieľať aj navrhovateľka, pretože peniaze z nich minuli spoločne. Keďže všetky náklady odporcu sú nevyhnutné, mal ich súd zobrať do úvahy a vychádzať z toho, že tieto výdavky presahujú príjmy odporcu. I keď to bude nad jeho možnosti, schopnosti a v rozpore s dobrými mravmi, je odporca ochotný poukazovať navrhovateľke sumu 15 eur mesačne, z ktorého dôvodu bude musieť zrušiť internet. Odporca namietal tiež určenú splatnosť uloženej povinnosti do 15. dňa v mesiaci. Takto uloženú povinnosť nie je schopný plniť, nakoľko aj na pojednávaní uviedol, že výplatný termín u jeho zamestnávateľa je 20. deň v mesiaci. Taktiež nesúhlasí s jednorazovým zaplatením nedoplatku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vzhľadom na ním deklarované príjmy a výdavky a takýto dlh je schopný splatiť len v primeraných splátkach. Za obdobie od 27.08.2012 do vyhlásenia rozsudku dňa 22.01.2013, teda za 4 mesiace a 27 dní, nedoplatok zo súdom stanoveného príspevku 30 eur predstavuje 146,19 eur. S poukazom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky, prípadne aby znížil jeho povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky na sumu 15 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred a vzniknutý nedoplatok povolil odporcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Vo vyjadrení poukázala na to, že jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur, prídavky na deti 46,20 eur a výživné na deti spolu 300 eur. Za nájom bytu platí 250 eur mesačne a náklady spojené s bývaním. Na poistku, telefón, škôlku a benzín platí asi 144 eur mesačne. ďalej má náklady na stravu, plienky, ošatenie a výdavky na lieky, keď sú deti choré. Navrhovateľka nesúhlasí, aby platila za auto, ktoré výlučne používa odporca s priateľkou. Na úvere, ktorý si vzal odporca, je podpísaná ako ručiteľ a nemala prístup k účtu odporcu. Navrhovateľka si hľadala prácu na doma, upratovanie, nočné zmeny, ale je sama a musí sa prispôsobiť deťom. Príspevok na bývanie nedostala. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je potrebné v časti podľa ako vecne správny potvrdiť a v časti zmeniť z týchto dôvodov:

Ako vyplýva z podaného odvolania, odporca odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd pri posudzovaní návrhu navrhovateľky nezohľadnil podstatné skutočnosti na jeho strane z hľadiska jeho možností a schopností podľa Zákona o rodine, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa ,

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku z hľadiska vád, vytýkaných odvolaním navrhovateľa, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, aj s právnym posúdením veci a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd správne a v súlade s ustálenou súdnou praxou posúdil navrhovateľku za osobu, ktorá z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov nie je schopná sa sama živiť v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine. Preto argument odporcu v odvolaní, podľa ktorého by si mohla navrhovateľka privyrobiť inzerovanými prácami doma odvolací súd považoval v prejednávanom prípade za právne nevýznamný.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne prihliadal aj na odporcovi vyplácané cestovné náhrady zamestnávateľom, ako na skutočnosť rozhodnú z hľadiska jeho možností a schopností. Uvedené náhrady slúžia na pokrytie základných potrieb odporcu počas prevažnej časti mesiaca, keďže podľa tvrdení odporcu tento trávi prevažnú časť mesiaca na pracovných cestách, z ktorého dôvodu nemusí na uspokojovanie týchto nevyhnutných potrieb vynakladať prostriedky zo mzdovej časti svojho príjmu.

Pokiaľ odporca, ako v konaní, tak aj v odvolaní, poukazoval na nutnosť splácať úvery, v súvislosti s tvrdením odporcu o splácaní úveru vo výške 560 eur pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že odporca predložil súdu zmluvu o úvere na celkovú sumu 110.500 eur, podľa ktorej suma úveru mala byť poskytnutá na rovnaký osobný účet, výpisom z ktorého odporca dokazoval vynakladanie výdavkov. V súvislosti s týmto úverom odporca na pojednávaní tvrdil, že si ho vzal preto, aby mohol splatiť zvyšok úveru z doby manželstva vo výške okolo 30.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že z úveru odporcu vo výške 110.500 eur, splácaného v sume po 560 eur mesačne, po splatení zvyšku staršieho úveru vo výške 30.000 eur zostala odporcovi suma 80.500 eur. Uvedená skutočnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu potvrdzuje správnosť záverov okresného súdu, podľa ktorého v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky vo výške, ako o tom rozhodol okresný súd.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku odporcu voči určeniu mesačnej splatnosti príspevku. Okresný súd určením dňa v strede mesiaca rešpektoval skutočnosť, že príspevok sa má platiť mesačne vopred, ktorá skutočnosť by sama osebe znamenala, že už k prvému dňu mesiaca by mal byť príspevok zaplatený, tak aj skutočnosť, že je potrebné povinnej osobe poskytnúť určitý časový priestor na zaplatenie tohto príspevku v tom ktorom mesiaci. Preto okresným súdom zvolený kompromis medzi týmito dvoma záujmami, vyriešený určením splatnosti v polovici mesiaca (15. deň mesiaca), zodpovedá spravodlivému riešeniu uvedenej otázky. Hoci výplatný termín zamestnávateľa odporcu je v 20. deň v mesiaci, odporca musí splatnosti tohto príspevku na výživu prispôsobiť svoje ostatné výdavky.

Na základe odporcom namietanej správnosti výroku rozsudku o zročnom výživnom odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu v tejto časti je dôvodné, avšak len čiastočne. Na základe okresným súdom správne určenej povinnosti prispievať na výživu od podania návrhu, teda od 27.08.2012, do

vyhlásenia rozsudku dňa 22.01.2013 vznikla zročnosť tohto príspevku za obdobie dní 27. až 31.08.2012, teda za 5 dní mesiaca august 2012. Pomerná časť príspevku za toto obdobie predstavuje sumu 4,84 eur (30 eur /31 dní x 4 dni). Vzhľadom na vyhlásenie rozsudku dňa 22.01.2013 vznikla zročnosť príspevku aj za celé mesiace september, október, november, december 2012 a január 2013 (za celý január 2013 z dôvodu, že rozsudok bol vyhlásený po 15. dni mesiaca, teda po dátume splatnosti príspevku v tomto mesiaci). V dôsledku toho sa stal zročný aj príspevok za tieto mesiace v celkovej výške 150 eur (5 mesiacov x 30 eur). Výška zročného príspevku tak predstavuje celkovú sumu 154,84 eur, jednorazové splatenie ktorej je s poukazom na vyššie uvedené aj podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach odporcu.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie (). Preto s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok tak, ako je to uvedené vo jeho výrokovej časti.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Keďže v odvolacom konaní v prevažnej miere úspešnej navrhovateľke preukázateľne nevznikli žiadne účelné trovy, bolo rozhodnuté tak, že sa navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .