Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoE-197-2013.pdf
PDF · 74.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/197/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom I. P. X, I. O. S. di X., okres Y., Y. V., štátny občan Talianskej republiky, práv. zást.: JUDr. Milan Bobák, advokát so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava 831 04, proti povinnej: I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom U. č. XXX, XXX XX, U., štátny občan SR, o výkone rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal.: V. N. N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, XXX XX, U., zast.: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, so sídlom Vajanského 17, Senica, 905 01, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 10Em/1/2011-43 zo dňa 2. januára 2013 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Povinnej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvého stupňa“) konanie o výkon rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému V. N. N. L. (ďalej len „maloletý“) zastavil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 13.12.2011 bol súdu prvého stupňa doručený návrh oprávneného, ktorým sa domáhal výkonu rozhodnutia (na základe rozhodnutia Súdu pre maloletých v Marche č. 832/06 VG, rozhodnutie č. 815 Cron zo dňa 25.2.2010, Talianska republika) pri úprave práv a povinností k maloletému, a to tak, aby súd prvého stupňa odňal maloleté dieťa matke a odovzdal ho do starostlivosti otca v zmysle predmetného uznesenia. K návrhu súčasne pripojil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 9ECud 7/2010-25 zo dňa 17.5.2011 o uznaní a vyhlásení vykonateľnosti predmetného rozhodnutia na území Slovenskej republiky. Následne dňa 2.3.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie povinnej (matky), v ktorom uviedla, že rozhodnutie OS Bratislava I bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave č. k. 15CoE/351/2011-110 zo dňa 30.9.2011. Tiež uviedla, že v súčasnosti tak neexistuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie na území Slovenskej republiky, na základe ktorého je vedené konanie o návrhu na súdny výkon rozhodnutia a preto žiadal o zastavenie konania. Súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že z predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave jednoznačne vyplýva, že príslušný taliansky súd vydal dňa 2.7.2010 nariadenie s poradovým číslom 1938, ktorým rozhodol, aby maloletý zostal predbežne zverený matke s právom otca ho vidieť a navštíviť v chránenom objekte každých 15 dní. Súd prvého stupňa teda vzhľadom na skutočnosť, že súd pre maloletých v Marche vydal dňa 2.7.2010 nariadenie č. 1938, čím zaniklo právo priznané rozhodnutím č. 815 zo dňa 25.2.2010 (§ 268 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 271 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že jej náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu, že povinná si náhradu trov konania neuplatnila.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu oprávnený. Oprávnený namieta, že nie je pravdou odôvodnenie v napadnutom uznesení, v zmysle ktorého príslušný taliansky súd vydal dňa „2.7.2010“ (správne podľa oprávneného malo znieť „ 2.7.2009“) nariadenie s por.
číslom 1938, ktorým rozhodol, aby maloletý zostal predbežne zverený matke s právom otca ho vidieť a navštíviť v chránenom objekte každých 15 dní. Oprávnený podotýka, že v tejto citácii sa už predtým pomýlil Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení č. k. 18CoE/351/2011-110 zo dňa 30.9.2011, pričom nesprávnu citáciu prevzal aj Okresný súd Senica do svojho odvolaním napadnutého uznesenia Oba súdy podľa oprávneného citovali totiž pôvodné rozhodnutie súdu v Marche (pod poradovým číslom 1938 zo dňa 2.7.2009), ktoré bolo zrušené a nahradené rozhodnutím č. 815 Cron zo dňa 25.2.2010.V predmetnom odvolaní ďalej namieta, že v danej veci platí a je záväzné posledné rozhodnutie Rozsudku Súdu pre maloletých v Marche č. 832/06 VG, rozhodnutie č. 815 Cron zo dňa 25.2.2010, ktorým bol maloletý V. N. N. L. zverený do výchovy otca - navrhovateľa - A. L.. Oprávnený (navrhovateľ) práve k tomuto citovanému rozhodnutiu talianskeho súdu podal návrh na výkon rozhodnutia. Ďalej uvádza, že rozsudok Súdu pre maloletých v Marche č. 832/06 VG, č. 815 Cron zo dňa 25.2.2010 je právoplatný a vykonateľný. Taktiež uviedol, že sa stotožňuje zo závermi Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/351/2011-110 zo dňa 30.9.2011 v ktorom je konštatované, že „prvostupňový súd mal podľa obsahu návrhu zo dňa 10.11.2010 posúdiť podanie oprávneného ako návrh na vydanie dieťaťa, nakoľko je zrejmé, že oprávnený predložil rozhodnutie príslušného členského štátu EÚ, ktorým bolo dieťa zverené do starostlivosti. V tomto prípade mal preto odvolací súd za to, že nie je potrebné osobitné, samostatné konanie cudzieho rozhodnutia (v tomto prípade rozhodnutia č. 832/06 VG opatrenie N.815 Cron vydaného súdom pre maloletých v Marche)“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi výkon rozhodnutia v zmysle návrhu, ktorý podal oprávnený na úd prvého stupňa
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, ako súd ustanovený opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že pri šetrení pomerov nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti u maloletého zo strany matky, pričom matka zabezpečuje starostlivosť maloletého v jeho najlepšom záujme, snaží sa zabezpečovať zdravý vývoj dieťaťa po všetkých stránkach. Oprávnený nikdy nezabezpečoval priamu starostlivosť o maloletého a z tohto dôvodu je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého je návrh oprávneného potrebné zamietnuť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ďalej žiadal, aby odvolací súd poveril súdneho exekútora vymáhaním súdnych trov exekúcie, vyplývajúcich z vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 268 ods. 1 písm. d) OSP výkon rozhodnutia sa zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, predmetné konanie sa začalo dňa 13.12.2011, kedy bol súdu prvého stupňa doručený návrh oprávneného, ktorým sa domáhal výkonu rozhodnutia (na základe rozhodnutia Súdu pre maloletých v Marche č. 832/06 VG, rozhodnutie č. 815 Cron zo dňa 25.2.2010, Talianska republika) pri úprave práv a povinností k maloletému, a to tak, aby súd prvého stupňa odňal maloleté dieťa matke a odovzdal ho do starostlivosti otca v zmysle predmetného uznesenia. K návrhu súčasne pripojil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 9ECud 7/2010-25 zo dňa 17.5.2011 o uznaní a vyhlásení vykonateľnosti predmetného rozhodnutia na území Slovenskej republiky.
Aj odvolací súd mal tak ako aj súd prvého stupňa mal jednoznačne za preukázané, že z predloženého rozhodnutia Krajského súdu č. k. 15CoE/351/2011-110 zo dňa 30.9.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného súdu č k. 9EEcud/7/2010-25 zo dňa 17.5.2011 jednoznačne vyplýva, že príslušný taliansky súd vydal dňa 2.7.2010 nariadenie s poradovým číslom 1938, ktorým rozhodol, aby maloletý zostal predbežne zverený matke s právom otca ho vidieť a navštíviť v chránenom objekte každých 15 dní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že súd pre maloletých v Marche vydal dňa 2.7.2010 nariadenie č. 1938, čím zaniklo právo priznané rozhodnutím č. 815 zo dňa 25.2.2010, s poukazom na ustanovenie § 268 ods. 1 OSP.
Odvolací súd teda konštatuje, že oprávnený v predmetnom konaní teda nepreukázal existenciu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na území Slovenskej republiky, na základe ktorého by bolo vedené konanie o návrhu na súdny výkon rozhodnutia voči maloletému.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie o výkon rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému V. N. N. L. zamietol, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 224 ods. 4 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.