Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-342-2015.pdf
PDF · 261.57 KB
No categories available
12C/342/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: CLOU SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 683 690, so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov, právne zastúpeného: JUDr. Martin Šaffa, advokát, Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42 381 631, proti Žalovaným: 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., 2./ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX E., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., Žižkova 4D, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu: CLOU SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 683 690, so sídlom Levočská 4, 080 01 Prešov a žalovaných: 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E. a 2./ A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX E., občania SR, k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území E. reg. „C“, parcely č. 3191/33 o výmere 297 m2 - zastavaná plocha a nádvorie.
II. V y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX reg. „C“, parcely č. XXXX/XX o výmere 297 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, nasledovne:
do výlučného vlastníctva žalobcu v podiele 1/1, p r i k a z u j e novovytvorené parcely katastrálne územie Prešov register „ C “ č. XXXX/XX o výmere 97 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 46 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 4 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, vytvorené geometrickým plánom č. 9/2022, vyhotoviteľa A. I. J., úradne overeného dňa 15.12.2022, Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod č. G - 2749/2022, ktorý je súčasťou rozsudku,
do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. v podiele 1 k celku a žalovaného 2. rade v podiele 1 k celku, p r i k a z u j e novovytvorenú parcelu katastrálne územie Prešov registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 78 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, vytvorenú geometrickým plánom č. 9/2022, vyhotoviteľa A. I. J., úradne overeného dňa 15.12.2022, Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod č. G - 2749/2022, ktorý je súčasťou rozsudku,
do podielového spoluvlastníctva žalobcu v podiele 1 k celku a žalovaného v 1. v podiele 1 k celku a žalovaného v 2. rade v podiele 1 k celku, p r i k a z u j e parcelu katastrálne územie Prešov register „C“ parcelu č. XXXX/XX - o výmere 72 m2 - zastavaná plocha a nádvorie.
III. Žalobu o vyporiadanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Prešov, register „C“, parcelu č. XXXX/X o výmere 34 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, z a m i e t a .
IV. Znalec A. I. J., s miestom výkonu činnosti Pod kopaninou 5, 082 71 Lipany za vypracovanie znaleckého posudku č. 9/2022 m á n á r o k na náhradu znalečného vo vzťahu k žalobcovi 50 % a vo vzťahu žalovaným v 1. a 2. rade každý po 25 %, o ktorých výške sa rozhodne samostatným uznesením.
V. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam vedených v katastri nehnuteľností Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor, katastrálne územie E. zapísaných na liste vlastníctva č. XX XXX, parcela registra „ C “ č. 3191/33- zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2 a nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela registra „ C “ XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2. Žalobca navrhol, aby parcelu č. XXXX/XX o výmere 297 m2 súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobcovi uložil povinnosť na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva za zaplatiť Žalovaným 1. a 2. rade každému sumu 2300,27 EUR.
2. Súčasne žiadal do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal novovytvorenú parcelu o výmere 17 m2, vytvorenú na základe geometrického plánu ako časť pôvodnej parcely registra „ C “ č. XXXX/ X o výmere 34 m2, katastrálne územie E. a do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade v podiele 1/2 k celku prikázal novovytvorenú parcelu o výmere 17 m2, vytvorenú na základe geometrického plánu o výmere 34 m2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je spolu so žalovanými podielovým spoluvlastníkom z vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX XXX I. K. XXXX a to pozemku parcela č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2 a parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2 pre katastrálne územie E.. Uviedol, že vlastnícky podiel žalobcu k parcele č. XXXX/XX predstavuje 2/3 z celku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných je 1/6 z celku. Uviedol, že spoluvlastnícky podiel žalobcu k parcele č. XXXX/X evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX predstavuje 1/2 a spoluvlastnícky podiel žalovaných k tejto parcele sú rovnaké každý vo veľkosti 1/4 z celku. Uviedol, že parcela č. XXXX/ XX predstavuje nádvorie k susediacim stavbám a to nebytovým priestorom, je využívaná ako parkovisko, respektíve prístupové cesty. Predmetné podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania na tejto parcele vzniklo v súvislosti s nadobúdaním okolitých nehnuteľností - stavieb, pričom vlastnícke práva účastníkov konania opravujem, pričom vlastnícke právo týmto susedným stavbám bolo premietnuté aj do pomeru veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov na predmetnej parcele č. XXXX/XX. Uviedol, že vlastníci nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej ceny prevodom od predchádzajúceho vlastníka a to mesta Prešov. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/X o výmere 34 m2 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX uviedol, že táto predstavuje priechod, respektíve podchod medzi stavbami vo vlastníctve žalobcu a vo vlastníctve žalovaných čomu zodpovedajú aj veľkosti ich spoluvlastníckych podielov 1/2 z celku pre žalobcu a 1/4 z celku pre žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Uviedol, že na užívaní týchto parciel sa dlhodobo nevedia zhodnúť, pričom najväčší problém je pri užívaní parcely č. XXXX/XX, kde dochádza ku konfliktom, pričom podiel žalobcu predstavuje 2/3 z celku. Uviedol, že nie je mu umožnené užívať tomu prislúchajúcu časť odstavných a parkovacích plôch na dotknutej parcele v dôsledku uvedených nezhôd na užívaní spoločných nehnuteľností, pričom došlo aj k narušeniu vzájomných vzťahoch medzi žalobcom a žalovanými. Uviedol, že nehnuteľnosti si vyžadujú rekonštrukciu, investíciu v závislosti od spôsobu ich využitia v budúcnosti. Uviedol, že nádvorie je využívané ako odstavná plocha pre motorové vozidlá, pričom ide o nespevnené podložie v havarijnom stave bez riešenia odtoku dažďovej vody. Pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/X a to priechod medzi stavbami uviedol, že tento tiež nie je využívaný účelne a to vzhľadom na jeho vizuálny a technický stav, ktorý nezodpovedá stavu susediacich stavieb, respektíve nezodpovedá účelu jednoduchého, bezpečného a reprezentatívneho vchodu do objektu nehnuteľnosti.
3. Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že od roku 2014 usiloval o uzatvorenie vzájomnej dohody so žalovanými na zrušení a vyporiadaní predmetných podielov, pričom nedošlo k žiadnej dohode a ani v budúcnosti nie je možné očakávať akúkoľvek prípadnú dohodu na vyporiadaní. Uviedol, že mal záujem odkúpiť od žalovaných spoluvlastnícke podiely za primeranú cenu, ale ani na tom sa nedohodli. Uviedol, že ponúkol aj alternatívy k reálnej deľbe, čo však žalovaní odmietli. Taktiež poukázal na to, že bol ochotný v rámci vyporiadania jediný spoločník a konateľ žalobcu A. C. L. pristúpiť k zámene jeho nehnuteľnosti a to garáže súvisiacej s predmetným spoluvlastníctvom o čo mali záujem žalovaní, avšak k dohode nedošlo. Žalobca ďalej uviedol, že je možné vyporiadať reálnym rozdelením veci a vytvorením samostatných parciel vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovaných aj s vytvorením tretej spoločnej parcely ako vstupnej brány a príjazdovej cesty a ako spoločného manipulačného priestoru. Uviedol, že reálne rozdelenie parcely č. XXXX/X ako priechodu medzi stavbami je možné pozdĺžnym rozdelením parcely presne v polovici, čím by vznikli dve nové parcely rovnakej výmery v zmysle terajších spoluvlastníckych podielov a to jedna parcela vo výlučnom vlastníctve žalobcu a druhá parcela v podielovom spoluvlastníctve oboch žalovaných. Uviedol, že z doterajších vyjadrení žalovaných je možné predpokladať ich vzájomný súhlas so vznikom tejto jednej parcely v ich podielovom spoluvlastníctve. Pokiaľ ide o nádvorie navrhol vyporiadanie, tak aby zodpovedalo veľkosti spoluvlastníckych podielov a čo najúčelnejšie využitie predmetného pozemku. V zmysle tohto návrhu uviedol, že sa vytvorí nová parcela spoločnej príjazdovej cesty o výmere 83 m2 a rovnakých spoluvlastníckych podielov jedna polovica pre žalobcu a jedna polovica pre žalovaných následne samostatné parcely vo vlastníctve žalobcu o výmere 116 m2 a 39 m2, ktoré prislúchajú a susedia so stavbami vo vlastníctve žalobcu a samostatná parcela o výmere 56 m2 pre žalovaných, ktorá prislúcha k stavbe v ich vlastníctve. Uviedol, že ak by súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že reálne rozdelenie nie je možné alebo by nebolo účelné navrhol, že z toho dôvodu, že je väčšinovým spoluvlastníkom podielu na predmetnej parcele, ako aj vlastníkom väčšiny susediacich stavieb a s prihliadnutím sa na správanie žalovaného 2/, ktorý bol v priestupkovom konaní uznaný za vinného zo spáchania priestupku medzi zamestnankyňou žalobcu súvislosti s konfliktmi práve o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, navrhol prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva a to za kúpnu cenu za akú samotný žalovaní od mesta Prešov nadobudli túto nehnuteľnosť t.j. 46,47 EUR za m2.
4. Žalobca k žalobe pripojil výpis z obchodného registra, výpisy z listu vlastníctva č. XX XXX I. XXXX katastrálne územie E., návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 09.10.2014, nákres ( č.l. 13 ). Stanovisko k návrhu na zrušenie a vyporiadanie zo dňa 03.11.2014 zo strany žalovaných v 1. a 2. rade, nákres na navrhovaný stav, vyjadrenie k stanovisku na návrhu na zrušenie zo dňa 21.11.2014, vyjadrenie žalovaných k návrhu na vyporiadanie zo dňa 12.03.2015, alternatíva jedna na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, alternatívu dva, internetovú komunikáciu medzi právnymi zástupcami zo dňa 27.03.2015, alternatívny nákres, ak rozhodnutie Okresného úradu odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 30.04.2015, emailovú komunikáciu zo dňa 17.06.2014, 07.09.2014, 09.09.2014 a zo dňa 10.09.2014.
5. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 29.10.2015 ( č.l. 34 ) a uviedli, že majú záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a uviedli, že prostredníctvom právnych zástupcov si vymieňali písomnú korešpondenciu ako aj elektronickú poštu. Uviedli, že taktiež navrhovali viaceré alternatívy na rozdelenie podielového spoluvlastníctva. Uviedli, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu ohľadom toho, prečo nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ale, že sú výsledkom rozdielneho prístupu zo strany žalobcu. Uviedli, že listom zo dňa 12.03.2015 navrhli tri alternatívy riešenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, kde jedna vyriešila vznik šiestich parkovacích miest pre žalobcu a žalovaním by pripadli tri parkovacie miesta. Pokiaľ ide o druhú alternatívu uviedli, že navrhujú vznik štyroch parkovacích miest pre žalobcu a dve pre žalovaných, pričom stav garáže by zostal nezmenený a tretia alternatíva počítala so vznikom šiestich parkovacích miest pre žalobcu a štyri parkovacie miesta pre žalovaných s tým, že medzi stranami sporu by došlo k vzájomnej zámene garáži. Čo sa týka spoločného vstupu v tomto smere uviedli, že by nemali byť žiadne nezhody, pretože reálne prichádza do úvahy delenie každému v polovici a vstup by sa takýmto spôsobom rozdelil.
6. Vyjadrenie žalobcu.
7. Žalobca sa vyjadril následne podaním zo dňa 31.03. 2016 a uviedol, že ním predložený návrh je vypracovaný certifikovanou geodetickou a kartografickom spoločnosťou GEOPLAN Prešov s.r.o. a vychádza z čo najlepšieho účelového využitia rozdelenej veci pri súčasnom dodržaní pomeru veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Uviedol, že žalovanými predkladaná alternatíva č. 1 nezodpovedá reálnym podmienkam daného priestoru. Uviedol, že žalovaní počítali s vytvorením a používaním iba parkovacích miest aj keď nereálnych, pričom ide o rozdelenie pozemku, ktorý síce pravdepodobne bude slúžiť prioritne na parkovanie nie však výlučne. Uviedol, že tento pozemok je možné využívať aj ako skladové priestory, na dočasne uloženie veci, zásob tovaru alebo stavebného materiálu a preto je potrebné pristupovať k rozdeleniu spoločnej veci aj z tohto hľadiska. Namietal, že návrh, v ktorom navrhujú vytvorenie spoločnej príjazdovej cesty a spoločného manipulačného priestoru v neprimeranej veľkosti 113 m2 na úkor novovytvorených samostatných parciel je nelogicky a neúčelný. Namietal, že takto skrátené samostatne parcely v prospech spoločnej cesty nemôžu reálne poskytnúť dostatok priestoru na parkovanie motorových vozidiel. Namietal, že žalobcom predložený návrh nových parciel s dĺžkou 10,15 m od hranice postavených budov je nevyhnutný k dĺžke nových parciel, nakoľko po obvode objektu je viacero nakladacích rámp ako aj schodísk a to do nadzemných aj podzemných podlaží budovy. Uviedol, že nie je možné parkovať motorové vozidlá takýmto spôsobom v blízkosti budov, ako je to znázornené žalovanými. Poukázal na to, že nie je reálne do šírky prípadných novovytvorených parciel uvažovať o takomto rozdelení. Namietal, že nákres urobili, iba preto, aby rozšírili obslužný priestor žalobcu v okolí garáže na parcele č. XXXX/XX a tak zachovali veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca však navrhol okolie garáže na parcele č. XXXX/XX (resp. garáže vo vlastníctve jediného spoločníka a konateľa žalobcu ) do jeho vlastníctva v šírke 80 cm iba z jediného dôvodu a to, ako obslužný priestor k tejto garáži, aby v budúcnosti nedochádzalo ku konfliktom. Namietal, že priestor medzi garážou č. XXXX/XX a budovou vo vlastníctve žalovaných č. 3192/3 tak, ako to navrhujú žalovaní nemá žiaden zmysel je neužívateľný a odporuje účelnému využitiu veci.
8. Namietal, že ide o pozemok, ktorý súvisí s budovou vo vlastníctve žalovaných resp. nimi využívaný, súčasťou spoločného dvora a efektívne ho dokážu využiť iba žalovaní. Taktiež obslužný pás pri bočnej strane garáže č. XXXX/XX širší ako 80 cm, tak ako to navrhujú žalovaní nemá žiadny zmysel aj rozšírený na úkor šírky nových samostatných parciel, na ktorých pri takto navrhovanej neúmernej šírke obslužného pásu v okolí garáže nie je možné reálne parkovať 6 motorových vozidiel, ako je to znázornené v alternatíve č. 1 žalovanými. Uviedol, že rozšírenie tohto obslužného priestoru v okolí garáže do vlastníctva žalobcu, ako aj rohový priestor medzi garážou č. XXXX/XX a budovou žalovaných, ktorý nedokáže žalobca využiť, bol navrhnutý žalovanými zrejme, preto aby mohli navrhnúť a zakresliť v rámci ich spoluvlastníckeho podielu aj jednu novú samostatnú parcelu ako jedno samostatne parkovacie miesto pred garážou č. XXXX/XX. Tak jedno nové pozdĺžne parkovacie miesto pred garážou však odporuje akýmkoľvek zásadám logiky a účelného využitia veci. Poukázal na to, že pri šírke ich garáže 3,9 m, takýmto nezmyselným parkovacím miestom by blokovali vstup do bezprostredne susediacich garáži, čím by znemožnili užívanie týchto nehnuteľností ich vlastníkom. Taktiež znemožnili užívanie aj rohovej časti predmetného dvora pri garáži č. XXXX/XX, ktorú žalovaní ako parkovacie miesto navrhujú zhodne so žalobcom do výlučného vlastníctva žalobcu. Uviedol, že nezmyselnou samostatnou parcelou o výmere 19 m2 by znemožnili užívať nielen susediace garáže, ale aj novovytvorenú rohovú parcelu pri garáži č. XXXX/XX a v žiadnom prípade, sa tak nemôže jednať o účelné využitie veci. Uviedol, že z toho je zrejme neprimerané a nelogické rozšírenie spoločnej príjazdovej cesty, ako aj obslužného priestoru garáže č. XXXX/XX. Naproti tomu žalobcom vypracovaný predložený návrh uviedol, že zohľadňuje najlepšie možné reálne účelové využitie rozdeleného priestoru t.j. aj výjazd na novovytvorenú samostatnú rohovú parcelu o výmere 39 m2 medzi garážami č. XXXX/XX a č. XXXX/XX a samotnú spoločnú príjazdovú cestu iba v šírke a veľkosti postačujúcej na prechod a na manipuláciu s motorovým vozidlom. Zároveň uviedol, že predmetný navrhovaný podiel na spoločnej prístupovej ceste len 1 k celku pre žalobcu aj pre žalovaných odráža reálny skutkový stav veci, obaja žalovaní majú totožné záujmy a názory. Mal za to, že je logickou požiadavkou, pokiaľ budú užívať aj oni prístupovú cestu, aby bola v navrhovanom spoluvlastníctve 1 k celku pre žalobcu a 1/2 z celku pre oboch žalovaných, aby nedochádzalo k prípadnému zneužitiu a násilnému správaniu väčšinového podielového spoluvlastníka resp. spoluvlastníkov.
9. Žalovaní sa následne vyjadrili podaním zo dňa 5.11.2019 (č.l. 122), konanie bolo medzičasom prerušené do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/115/2016, o nahradenie prejavu vôle, v uvedenom vyjadrení žalovaní uviedli, že konanie o nahradenie prejavu vôle bolo síce právoplatne ukončené avšak podali dovolanie a opätovne navrhli prerušiť konanie. Ďalej uviedli, že predkladali viacero rôznych alternatív zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalobca však zotrval iba na svojom pôvodnom návrhu (č.l.13), ktorý následne iba veľmi obmedzene modifikoval (č.l.21). Poukázali na to, že pokiaľ ide o parcelu č. XXXX/ X mali za to, že žiadna sporová strana nemá výhrady voči pozdĺžnemu rozdeleniu na dve samostatne parcely, každá o výmere 17 m2, z toho novovytvorená parcela o výmere 17 m2 priľahlá parcele č. XXXX/ X by pripadla do výlučného vlastníctva žalobcu a novovytvorená parcela priľahlá k parcele č. XXXX/X by pripadla do podielového spoluvlastníctva žalovaných, každý z nich by vlastnil podiel o veľkosti 1 k celku. Sporné teda považovali zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva parcele č. XXXX/XX, to je spoločný dvor a prístup k budovám vo vlastníctve strán sporu. Poukázali na to, že fotodokumentáciou ako aj vykonanou ohliadkou bolo preukázané že spoločný dvor plní v prvom rade funkciu parkoviska pre sporové strany a ich nájomníkov. Tento účel považovali za smerodajný pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Namietali, že nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu nakoľko nezohľadňuje veľkosť podielov v časti pozemku o výmere 86 m2, ktorý má zostať v podielovom spoluvlastníctve strán sporu lebo predpokladá podiel žalobcu 1 a podiel žalovaných 1 k celku čo je v rozpore s aktuálnymi podielmi ako sú. Ďalej uviedli, že nezohľadňuje účelné využitie veci s tým, že plocha, ktorá by mala pripadnúť žalovaným o výmere 56 m2, nie je využiteľná pre dve parkovacie státia lebo je v nej zahrnutá aj nepoužiteľná časť pozemku za garážou vo vlastníctve A. C. L. a súčasne poukázali na to, že návrh je nereálny a nepraktický z dôvodu že východ s dufartu na parcele č. XXXX/X ústi do časti parcely o výmere 116 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, čo je neakceptovateľné. Namietali, že musia mať zabezpečený prechod z dufartu na svoj pozemok. Poukázali na to, že práve oni predložili alternatívy, ktoré zohľadňujú účelné využitie pozemku, lebo sú koncipované tak, aby boli vytvorené nové podmienky vhodné pre parkovanie čo najväčšieho množstva vozidiel. Poukázali na to, že najvhodnejšou alternatívou v širšom slova zmysle by bolo, ak by došlo aj k zámene garáži ako to žalovaní navrhovali alternatíve 3., keďže A. L. ako konateľ žalobcu odmietol zámenu garáži uviedli, že trvajú na ich návrhoch na vyporiadanie, tak ako boli predložené vo forme prvej a druhej alternatívy (č.l.18).
10. Poukázali, že prvá alternatíva predpokladá väčší počet parkovacích miest s tým, že žalovaní v druhom rade ako odborne spôsobila osoba naprojektoval využitie pozemku. Pokiaľ, by žalobca zotrval na svojich neodôvodnených a nepodložených tvrdeniach uviedli, že navrhujú ustanoviť nezávislého znalca, ktorý by určil či je možné využiť pozemky iným vhodným spôsobom. Žalovaní taktiež popreli, že by pre ich nevhodné, či násilné správanie malo byť podielové spoluvlastníctvo zrušené v prospech žalobcu a uviedli, že dlhodobo medzi stranami sú zlé vzťahy, čo však má pôvod v tom, že žalobca potom, čo sa stal väčšinovým podielovým spoluvlastníkom spoločného dvora začal neprimerane zasahovať do práv žalovaných, blokovať parkovacie miesta ako aj garáž v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, odpojil dodávku vody, v dôsledku čoho odišli nájomcovia z priestorov vo vlastníctve žalovaných. Súčasne uviedli, že pokiaľ by súd dospel k záveru, že nie je možné reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti navrhli, ak aby pokiaľ súd rozhodol tak, že prikáže parcelu č. XXXX/XX do výlučného vlastníctva žalobcu nesúhlasia s náhradou určenou žalobcom, nakoľko ide o 12 rokov neaktuálnu cenu a navrhli, aby bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť jednorazovú platbu vo výške jednotkovej ceny 90 EUR za jeden m2 s tým, že bolo by potrebné zriadiť rozsudkom vecné bremeno a to právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami pre žalovaných ako vlastníkov nehnuteľnosti, ku garáži a stavbe sup. č. 1856 postavenej na parcele č. XXXX/ 19 katastrálne územie Prešov a obchodná budova, stavba súp. č. XXXX postavená na parcele XXXX/X katastrálne územie E. inak by bez zriadenia vecného bremena bolo neprimerane zasiahnuté do užívania nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaných. Žalovaní navrhli vykonať dokazovanie výsluchmi žalovaných, ustanovenie znalca z odvetvia dopravné stavby - projektovanie v stavebníctve a ustanovenie geodeta za účelom vypracovania geometrického plánu a to podľa alternatívy č.1 alebo č.2 navrhovanej žalovanými. Následne navrhli aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením nehnuteľností (č.l. 124 ).
11. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 15.11.2019 ( č.l. 136 ) a uviedol, že opätovný návrh žalovaných je ďalším pokusom o obštrukcie pri vyporiadavaní dotknutého podielového spoluvlastníctva. Poukázal na nedôvodnosť predmetného dovolania (vo veci 25C/115/2016). Pokiaľ ide o vec samu uviedol, že žalovaní sa žiadnym spôsobom nepodieľajú na údržbe a nákladoch za dotknuté nehnuteľnosti, pričom užívajú predmetné nehnuteľnosti v podstate neobmedzeným spôsobom a zároveň sťažujú alebo znemožňujú užívanie žalobcovi, čo je dôvodom pre podanie predmetného návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že postojom žalovaných tým, že sa odmietajú podieľať na nákladoch a údržbe nehnuteľností bránia v užívaní žalobcovi. Uviedol, že sa odmietli podieľať na nákladoch na opravu odtokového kanalizačného potrubia, taktiež v roku 2019 odmietli sa podieľať na základnej nevyhnutnej údržbe spevnenia povrchu nehnuteľnosti vysýpaním tvrdého kameňa, a to pod zámienkou, že do vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa zdržujú akéhokoľvek konania. Namietal, že žalovaní svojvoľne bez vedomia žalobcu zatarasili vstup žalobcu do podzemných priestorov nachádzajúci sa v dotknutom podchode na parcele v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Namietal, že taktiež sa odmietajú podieľať sa na nákladoch na osvetlenie predmetného podchodu, ktorý užívajú v rovnakej miere a aj vyčítajú žalobcovi, že si tam dovolil zhotoviť osvetlenie aj s príslušným elektrorozvádzačom napriek tomu, že tento je umiestnený na stene obchodnej budovy žalobcu a nezasahuje do spoluvlastníctva žalovaných. Na základe uvedeného teda mal za to, že jednoznačne vyplýva potreba skorého vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o narušené vzťahy medzi stranami sporu uviedol, že podanie žalovaných je zavádzajúce a, že dôkazy preukazujú opak. Pokiaľ ide o odpojenie vody uviedol, že žalovaní načierno a neoprávnene odoberali vodu od vlastníka obchodnej budovy susediacej s ich budovou, pričom v tomto odbere bez vedomia žalobcu pokračovali aj po tom, čo žalobca danú budovu odkúpil. Po zistení žalobcu, že odoberajú vodu, za ktorú neplatia chcel žalobca, aby žalovaní za odobratú vodu zaplatili. Žalovaní za odobratie vody odmietli platiť a faktúra, ktorou bol vyfakturovaný odber vody žalovanými doposiaľ nie je uhradená. Teda odstavenie neoprávneného napojenia na rozvody vody boli logickým a správnym postupom. Pokiaľ ide o konanie žalovaného 2/ voči zástupkyni žalobcu poukázal na rozhodnutie o priestupku, ktoré sa snažil napadnúť žalovaní v 1. a 2/ na Krajskom súde v Prešove a na Najvyššom súde SR, ktorí však potvrdili správnosť rozhodnutia a neuverili nepravdivým tvrdeniam žalovaného 2/ ani rozporuplnému svedectvu žalovaného 1/. Pokiaľ ide o samotný nárok na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobca uviedol, že návrhov na rozdelenie bolo niekoľko vrátane takých, ktoré rešpektujú a vyčleňujú do vlastníctva žalovaných chodník ako prechod z podchodu do ich budovy, respektíve na ich parcelu s čím v zásade nie je problém. Namietal, že nie je možné uvažovať o výlučne parkovacích miestach, ako to prezentujú žalovaní a uviedol, že parkovanie nie je jediné účelné využitie tejto parcely, ale je možné ho použiť aj na akýkoľvek iný účel právnym poriadkom dovolený. Pokiaľ ide o alternatívu so zámenami garáži poukázal žalobca na to, že tomto štádiu konania je táto skutočnosť irelevantná, ibaže žalovaní by súhlasili s odpredajom garáže v ich vlastníctve do vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o požiadavku o prístupe žalovaných k ich budove z podchodu uviedol, že s týmto nemá problém rovnako ani s požiadavkou na dve parkovacie miesta pri ich budove. V tzv. hlavnej parkovacej časti uviedol, že je možné zaparkovať 6 osobných motorových vozidiel, pričom pomer 4 pre žalobcu a 2 pre žalovaných zodpovedá aj pomeru spoluvlastníckych podielov. Uviedol, že pozemok je nutné rozdeliť a nie iba parkovacie miesta. Uviedol, že pri šírke 2,5 metra pre parkovacie miesto je tak šírka parcely 5,5 metra vo vlastníctve žalovaných pred ich budovou vyhovujúca za predpokladu, že pri garáži, by už nebol vytvorený obslužný chodník pre žalobcu v šírke 0,8 metra t.j. do vlastníctva žalovaných, by pripadla parcela priamo od garáže spolu s priestorom medzi ich budovou a garážou, pretože je nemysliteľné a v rozpore so základnou logikou, aby časť parcely, ktorá priamo hraničí s budovou žalovaných a nachádza sa na opačnej strane dvora ako budovy žalobcu, tak aby táto časť, na ktorú by ani žalobca nemal prístup pripadla do vlastníctva žalobcu. Uviedol, že parkovací priestor pre 6 motorových vozidiel by sa rozdelil - 4 miesta pre žalobcu a 2 miesta, pre žalovaných presne podľa podielov na parcele a to v celej šírke parcely, pričom žalobcovi bol zároveň poskytnutý aj vstupný priestor do jeho prevádzky, do ktorej vstupuje priamo z boku v tejto časti a to v šírke 0,5 metra t.j. celková šírka hlavnej parkovacej časti 17 metrov by sa rozdelila na 5,5 metra pre žalovaných a 11,5 metra šírky pre žalobcu. Čo sa týka zvyšku spoločnej parcely vrátane príjazdovej - manipulačnej cesty, tak vzhľadom na to, že žalovaní ako spoluvlastníci sa aj tak nepodieľali na jej nákladoch a údržbe uviedol, že je ochotný odkúpiť za primeranú kúpnu cenu s tým, že využitie parcely je značne obmedzené vecnými bremenami v prospech vlastníkov okolitých garáži a využitie tejto časti je jediným možným spôsobom t.j. ako príjazdová cesta. Navrhovanú kúpnu cenu 100 EUR za m2 preto považoval žalobca za nereálnu.
12. Podaním zo dňa 10.01.2020 ( č.l. 194 ) sa žalovaní v 1. a 2. rade opätovne vyjadrili a uviedli, že pokiaľ ide o takzvaný spoločný dvor medzi stranami sporu došlo k rozporu v tom komu má pripadnúť sporná časť parcely za garážou vo vlastníctve Ing. Stanislava Gnapa. Poukázali na to, že žalobca predložil grafické podklady, podľa ktorých žalobca tvrdí, že tento „ hluchý “ priestor za garážou má mať rozmery 1,30 xt 4,35 m z týchto rozmerov vychádzal aj súd na pojednávaní kedy prepočítal výmeru tohto hluchého priestore na plochu 5,6 m2. Žalovaný 2/ v rámci výkonu svojej profesie ako autorizovaný stavebný Ing. prekontroloval údaje a uviedol, že žalobca účelovo manipuluje s rozmermi a prispôsobuje si ich vo svoj prospech. Žalovaní uviedli, že na podklade č. 1 uvádzajú modrou farbou rozmery podľa pozemkovej mapy k týmto rozmerom pre porovnanie uviedli červenou farbou rozmery predložené žalobcom, uviedli, že vo všetkých rozmeroch sú drobné rozdiely maximálne 8 cm, avšak vzdialenosť garáže A. L. od objektu žalovaných je zámerne zmenšená o 0,7 m a rozmer, v ktorom je hranica medzi spoločnou plochou a plochou žalobcu je zmenšená o 0,39 m tieto dva odlišné rozmery sú zvýraznené červenou bodkou. Namietali, že žalobca vo svojej grafike skrátil tento druhý rozmer, že táto odchýlka sa prejavila aj vo vypočítaných plochách za garážou A. L. je zmenšený rozmer prispôsobený k tomu, aby sa plocha za garážou javila, ako malá nie ako 8,06 m, ale len ako 5,59 m2. Žalovaní namietali, že žalobca v svojej grafike skrátil rozmery a preto odchýlka sa logicky prejavila aj vo vypočítaných plochách. Uviedli, že za garážou A. L. je zmenšený rozmer prispôsobený k tomu, aby sa plocha za garážou javila malá. Uvádzali, že túto úpravu vykonal pretože potreboval hranicu posunúť smerom k spoločnej ploche, plocha 2,47 m2 by potom skutočne pripadla žalobcovi 93,0 m2. Poukázali na to, že išlo o účelové prispôsobenie v rozmeroch spoločného dvora a poukázali na to, že žalobca stavebnými úpravami zasiahol do spoločnej nehnuteľnosti, čo je potrebné zohľadniť pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Uviedli, že v podklade č. 4 je znázornený ( č.l. 201 ) zmenšený stav parcely č. 3191/33, ktorá nezodpovedá listu vlastníctva, z dôvodov neoprávnených stavebných úprav konaných A. C. L. pri garáži a neoprávnených stavebných úprav žalobcu vykonaných pri jeho objekte postavenom na parcele č. XXXX/ 1. Poukázali taktiež na priloženú fotodokumentáciu ( č. l. 198 až 203). Žalovaní poukázali na podklad č. 5 ( č. l. 218), kde uviedli, že ide o návrh na rozdelenie spoločného dvora s tým, že zodpovedá pôvodnému návrhu po zohľadnení predbežného právneho názoru súdu. Uviedli, že rozdelenie vykonali, tak aby návrh zodpovedal zisteniam uvedených v podkladoch č. 1 až č. 4 ( č. l. 214 až 117 ) s tým, že zobrazené údaje vychádzajú zo snímku pozemkovej mapy a podklad č. 4 a č. 5 vychádza zo snímku pozemkovej mapy, ale upravený meraniami skutočného pozemku za garážou A. L. a upravený o zábery plochy pri stavebných úpravách, ktoré boli tiež z namerané v teréne. Namietali, že z porovnania pozemkovej mapy a skutočného stavu vyplynulo, že pri garáži Ing. Gnapa podľa pôvodných údajov katastra mala výmeru 20 m2 a pri stavebných úpravách bola zväčšená na plochu 27 m2. Namietali, že je zrejmé, že žalobca mal v roku 2014 priestor za garážou uzavretý a prekrytý plechovou konštrukciou uzavretý dverami zamknutými visiacim zámkom a žalobca alebo A. L. užívali tento priestor ako výlučné vlastníctvo. Z toho dôvodu žalovaní navrhli, aby tento hluchý priestor bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobcu navyše v situácii kedy samotný žalobca a konateľ žalobcu A. L. svojimi neoprávnenými stavebnými úpravami zúžil pôvodný prístup do tohto priestoru zo šírky 110 centimetrov na aktuálnu šírku 50 centimetrov spôsobilo zhoršenie užívateľnosti tohto hluchého priestoru. Navrhli vo veci vypočuť svedka H. F.. Uviedli, že pokiaľ by súd k vyššie uvedenému zvažoval aplikáciu inštitútu dobrých mravov pri rozhodovaní o tom komu zo strán sporu prikáže do výlučného vlastníctva toto miesto, navrhli vypočuť svedka p. M., ktorý bol pôvodne vlastníkom objektov na Levočskej ulici. Poukázali na to, že tento svedok bol účastný na stretnutí kedy sa strany sporu dohodli na tom, že spoločne garáž kúpia, postavenú na parcele č. XXXX/XX následne zbúrajú aby zefektívnili užívanie spoločného dvora. Krátko po tomto jednaní A. L. bez vedomia žalovaných „ poza ich chrbát “ odkúpil túto garáž do výlučného vlastníctva. Z toho dôvodu uviedli, že ich prezentované návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú v súlade so zákonom. Uviedli, že drobné úpravy vykonané v aktuálnom návrhu na zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva t.j. podklad č. 5 zodpovedá skutočnému stavu a koriguje nesprávne údaje žalobcu a zodpovedá stavebným úpravám.
13. Žalobca sa k tomuto vyjadril podaním zo dňa 20.01.2020 ( č. l. 222 ) a uviedol, že vyjadrenia žalovaných považuje za nepravdivé tvrdenia, poukázal na to, že to je zrejme jeden z dôvodov prečo so žalovanými nie je ani nikdy nebolo možné rozumne komunikovať. Uviedol, že celý obsah písomného vyjadrenia zo dňa 10.01.2020 je nepravdivý alebo irelevantný. Považoval za irelevantné aj údaje o meraniach a porovnávaniach. Žalobca poukázal na to, že vlastníci nevlastnia to čo je nesprávne zakreslené mape, ale to čo reálne existuje na tvári miesta. Pokiaľ sa týka obsahu vyjadrenia žalovaných uviedol, že ide o úmyselné nepravdivé tvrdenia pokiaľ ide o samotnú garáž uviedol, že dotknutá garáž bola postavená stojí na mieste už od roku 1978. Taktiež je nepravdivé tvrdenie, že by mal A. L. nadobudnúť predmetnú garáž nejakou dohodou so žalovanými. Uviedol, že A. L. odkúpil predmetnú garáž od predávajúceho M. C. kúpnou zmluvou zo dňa 19.01.2007, potom čoho tento oslovil s ponukou. Poukázal na to, že nadobudol danú garáž v čase, keď vlastníkom spoločného dvora bolo mesto Prešov a o odpredaji tohto dvora jednotlivým vlastníkom sa ešte ani nerokovalo. Taktiež uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaných o tom, že by A. L. stavebne upravoval dotknutú garáž alebo dokonca zužoval prechod k slabo využiteľnému priestoru medzi garážou a budovou žalovaných. Uviedol, že tak ako túto garáž A. L. kúpil tak tam stojí dodnes.
14. Žalobca ďalej uviedol, že s daným zúženým priechodu k takzvanému „ hluchému priestoru “ na spoločnom dvore úzko súvisí aj postoj žalobcu, ktorý nevytýkal ani nenamietal, že toto miesto využívali žalovaní resp. ich nájomcovia. Uviedol, že žalovaní úmyselne klamu, keď tvrdia, že predmetný plechový sklad v tomto mieste mal užívať žalobca. Poukázal na to že žalovaní bez akéhokoľvek upozornenia alebo súhlasu žalobcu sami zbúrali a odstránili tento sklad. Žalobca ani A. L. tento plechový sklad nepostavili ani nikdy neužívali. Uviedol, že o tom, že mal vykonať na spoločnej parcele aj údajne neoprávnene stavebné úpravy ako okapové chodníky a schody do pivnice je zavádzanie zo strany žalovaných. Uviedol, že schody do pivnice a okapové chodníky boli postavené v súlade so stavebným povolením a následne aj skolaudované dávno predtým ako žalovaní nadobudli vlastníctvo k dotknutej parcele. Taktiež uviedol, že neexistovala žiadna dohoda v čase odkupovania garáže a uviedol, že návrh dohody o spôsobe užívania pozemku parcely č. 3191/33 pripravilo mesto Prešov a dohoda odzrkadľovala zaužívaný spôsob užívania jednotlivými vlastníkmi kedy žalovaným pripadli celkovo dve parkovacie miesta a priestory pri ich budove vrátane hluchého priestoru a ďalšie dve parkovacie miesta priestory pri obchodnej budove a žalobcovi ďalšie dve parkovacie miesta spolu s priestorom medzi garážami uviedol, že takáto dohoda bola dojednaná a faktom je, že práve pre porušenie tejto dohody zo strany žalovaných nedošlo k podpisu tejto dohody súbežne s kúpnou zmluvou uzatvorenou s mestom Prešov. Žalobca zároveň opakovanie poukázal na správanie žalovaných a taktiež uviedol, že v prípade spoluvlastníctva so žalovanými akékoľvek úpravy boli vylúčené nakoľko žalovaní napadali každý postup žalobcu sami sa na údržbe podieľať nechcú. Uviedol, že spoločná parcela je zaťažená právom prejazdu v prospech vlastníkov okolitých garáži a teda okrem hlavnej parkovacej časti, zvyšok parcely je pre dlhodobé státie alebo parkovanie nevyužiteľné namietal, že táto podstatná skutočnosť sa musí zohľadniť.
15. Žalobca zároveň opakovane poukázal na to, že žalovaní sú schopní napádať aj cestou súdu akékoľvek úpravy, zmenu a rekonštrukcie na spoločnom dvore, ktoré tento dvor nevyhnutne potrebuje sami odmietajú spoluúčasť. Z tohto dôvodu je žalobca nútený cestou súdu vysporiadať a vyčleniť aspoň časť, ktorú je možné spravodlivo oddeliť aby mohol reálne efektívne aspoň túto časť rekonštruovať a užívať normálnym spôsobom. Na základe uvedeného postoja žalovaných uviedol, že v súlade so zásadou efektívnosti a hospodárnosti konania ako poslednú alternatívu rozdelenie iba hlavnej parkovacej v časti 6 motorových vozidiel - v zmysle spoluvlastníckych podielov 1: 2 v prospech žalobcu a zvyšok spoločného dvora ponechať v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania aj za takú cenu, že tento zvyšok parcely bude naďalej v dezolátnom stave bez možnosti jeho rekonštrukcie.
16. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi k vykonal dokazovanie aj výsluchom strán sporu. Štatutárny zástupca žalobcu A. C. L. uviedol ( č. l. 260 ) že vlastní predmetnú nehnuteľnosť na Levočskej č. 8 už 20 rokov. V roku 2003 spoločnosť nadobudol od pána D., objekt v dvorovej časti Levočskej č. 8, Prešov. V roku 2005 spoločnosť realizovala kompletnú rekonštrukciu a nadstavbu tohto objektu a v tom čase bol majiteľom tohto dvora Mesto Prešov. Žalobca uviedol, že pôvodne majiteľom tohto dvora, ktorý je predmetom tohto konania bolo Mesto Prešov. Susedia tohto dvora boli pán D. a pán M.. Pán D. vlastnil v susedstve dva objekty a pán M. jeden objekt. Spoločnosť žalobcu odkúpila od pána D. jeden z týchto objektov v roku 2003. Na predmetnom dvore boli potom traja majitelia susediacich objektov, domov. V roku 2005 vykonávali rekonštrukciu tohto objektu, a v roku 2006 bol skolaudovaný. Naďalej Mesto Prešov bolo majiteľom dvora. Následne v rámci tejto rekonštrukcie sa riešila aj situácia ohľadom okapových chodníkov, ktoré museli byť práve na dotknutom dvore. V rámci stavebno-technického riešenia, teda bolo dohodnuté s Mestom Prešov, že tieto budú súčasťou tohto dvora. Teda dohodli sa tak, že v rámci tejto rekonštrukcie, aby zabezpečili to, aby nedochádzalo k zatekaniu stavby, ktorej bol žalobca vlastníkom, že so súhlasom mesta Prešov budú tieto okapové chodníky osadené na nespevnej časti tohto dvora. Následne v roku 2007 v januári majiteľ garáže stojaci na parcele XXXX/XX pán C. sa s ním dohodol ako fyzická osoba, že kúpim do svojho osobného vlastníctva, ale celkový tento dvor ostal v majetku mesta Prešov. Následne sa dozvedeli, že bez ich svedomia p. M. spolu s druhou stranou sporu požiadal mesto od odkúpenie celého tohto dvora od mesta Prešov. Mesto Prešov spoločnosť upozornilo, nakoľko to považovalo za veľmi rizikové, nakoľko by spoločnosť stratila hlavný prístup do sídla. Následne, na základe odporúčania mesta Prešov podali žiadosť o odkúpenie 1/3 dvora. V rámci týchto jednaní následne s ďalšími záujemcami spolu o odkúpenie tejto časti nehnuteľnosti bolo tiež v rámci v súčasnosti s odborom financií mestského majetku dojednávané ohľadom dohody o užívaní. Mesto Prešov nemalo záujem o odpredanie tohto pozemku bez jasných užívacích pravidiel, alebo s vyhliadkou nastavajúcich problémov, keďže by boli tam traja užívatelia. Teda súbežne prebiehali rokovania o tejto dohode o užívaní dvora, ktorá bola doložená do spisu. Súčasťou tejto dohody bol plánik, ako budú užívané tieto hlavné parkovacie miesta. Táto dohoda napokon podpísaná nebola. Bolo na tomto plániku dohodnuté tak, resp. navrhnuté, že dve parkovacie miesta bude mať spoločnosť žalobcu, dve parkovacie miesta p. M., jedno miesto p. Ochotnícky a jedno p.Sabol. Následne však nebola podpísaná, začali sa kaziť vzťahy, nebola rešpektovaná protistranou, konkrétne teda žalovanými a k jej podpisu nedošlo. Dňa 06.06.2007 došlo k podpisu zmluvy o predaji vyporiadavanej parcely. Štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že v roku 2013, teda konkrétne v decembri nadobudli časť nehnuteľnosti, ktorá pôvodne bola vo vlastníctve p. M., ktorý ju odpredal Gorenju a žalobca ju kúpil od spoločnosti Gorenje. Následne, hneď po odkúpení, od spoločnosti Gorenje, iniciatívne žalovaní ponúkli na odpredaj svoj objekt. Ohliadky tohto objektu sa zúčastnila p. N. s p. L. a ďalšími kolegami. Pokiaľ ide o p. N., ktorá je navrhovaná ako vysluchnutá svedkyňa, tá je dlhoročná zamestnankyňa spoločnosti žalobcu. V rámci ohliadky vykonanej v januári 2014 pracovníkmi bolo ukázané aj tzv. hluché miesto, kde bola aj nejaká búda, ktorá bola dlhodobo užívaná nájomníkmi v objekte, ktorých vlastníkmi sú žalovaní a konkrétne jedným z týchto nájomníkov bola spoločnosť Slovenka, ktorá bola ešte nájomníkom pána D.. Tieto rokovania boli neúspešné o odpredaji objektu žalovaných a to pre premrštené cenové predstavy žalovaných. Následne historicky od roku 2014 prebiehali viaceré rokovania a aj intenzívne, aj menej intenzívne vo vzťahu k užívaniu predmetnej plochy, tiež aj podchodu, nakoľko neskôr zistil, že k tomu pristúpila osobná averzia jedného zo žalovaných.
17. Pokiaľ ide o podielové spoluvlastníctvo a argument žalovaných, že vlastní štatutárny zástupca žalobcu ako fyzická osoba garáže, toto potvrdil, že vlastní ale uviedol, že v budúcnosti sa to môže zmeniť mal za to, že tento argument nie je použiteľný pri zohľadnení akým spôsobom zrušiť a vyporiadať tieto nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o reálne užívanie tejto nehnuteľnosti na parkovanie, uviedol, že môže doložiť fotografie a fotodokumentáciu, koľko krát sa nachádzajú na dvore motorové vozidlá, ktoré používajú návštevníci, alebo používatelia, ktorí chodia do objektu, ktorý vlastnia žalovaní. Teda uviedol, že nie je pravdou to, ako tvrdia, že výlučne táto časť pred garážami je využívaná spoločnosťou žalobcu, prípadne ich zákazníkmi. Pokiaľ ide o ďalšie, mal za to, že v danom prípade, keďže uprednostňuje dobré medziľudské vzťahy tieto by mali panovať medzi ľuďmi. Pokiaľ ide o hluché miesto, ktoré je najspornejšie, navrhol, aby bolo prisúdené do výlučného vlastníctva žalovaných. Poukázal na to, že nikdy nebola tá časť užívaná zo strany žalobcu, alebo spoločnosťou žalobcu. Naopak prislúcha k objektu žalovaných a z toho dôvodu mal za to, že historicky to treba brať ako fakt, je tam toto miesto, inak nevzniklo pričinením nikoho zo strán sporu.
18. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či vie sa vyjadriť štatutárny zástupca žalobcu, koľko reálne motorových vozidiel chodieva na dvorovú časť, parkuje, pokiaľ idú do objektu žalobcu, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že sa k tomuto nevie vyjadriť. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadril štatutárny zástupca žalobcu, ako vie s istotou povedať, keďže poukazoval na fotografiu zo včerajšieho dňa, koľko motorových vozidiel patrí ľudom, ktorí prišli do objektu žalobcu a ktorí prišli do objektu žalovaných, žalobca uviedol, že konkrétne takto nevie to identifikovať, ale vedia to jeho zamestnanci. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, po nahliadnutí na fotografiu, ktorá bola krátkou cestou predložená na dnešnom pojednávaní je predložená krátkou cestou štatutárnemu zástupcovi žalobcu s otázkou, či vie, ktoré z týchto troch motorových vozidiel patria a komu patria a či patria spoločnosti žalobcu, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o Octáviu bielu, tá by mohla patriť pravdepodobne p. N., ostatné dve motorové vozidlá uviedol, že nevie komu patria. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či momentálne sú garáže pred ktorými na fotografii stoja motorové vozidlá užívané na parkovanie alebo na iné, alebo aký režim užívania majú, štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že momentálne ich užíva ako sklad pre svoje osobné veci. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či spoločnosti žalobcu vadí, keď stoja pred garážami iné motorové vozidlá, štatutárny zástupca žalobcu, súčasne ako vlastník jednej z dotknutých garáži uviedol, že jeho zamestnanci, keďže sa tam zdržiavajú 10 hodín denne, majú prehľad, kto tam stojí a ako tam stojí, keď sa pozrú, samozrejme vedia, či tam niekto stojí a samozrejme, že mu to aj vadí ako fyzickej osobe, pretože ak by tam mala stáť nejaká cudzia osoba, tak mu blokuje prístup ku garáži.
19. V konaní bol vypočutý a žalovaný 2/ Ing. Miroslav Ochotnícky, ktorý uviedol, že navrhuje vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak ako je zakreslené na poklade č. 5. nesúhlasil s vyjadrením štatutárneho zástupcu žalobcu s tým, že by išlo o havarijný stav nehnuteľnosti. Rekonštruovali sa objekty tak žalobcu, ako aj žalovaných do roku 2014, kedy nebol žiadny havarijný stav. Navyše je zaasfaltovaná časť až po spornú garáž, ktorá je vo výlučnom vlastníctve p. L.. Mal za to, že nie je možné konštatovať, že ide o havarijný stav zostávajúcej časti parcely.
20. Žalovaný v 1. rade B. C., potvrdil, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti možné je. Uviedol, že pozná pracovníkov spoločnosti žalobcu aj pracovníkov spoločnosti, ktoré majú prenajaté priestory tejto spoločnosti. Poukázal na to, že celý boj je o to, že v danom prípade ide o parkovacie miesta. Spoločnosť štatutárneho zástupcu žalobcu kúpila objekt, ako už bolo uvádzané, od pána D., ktorá sa neskôr zrekonštruovala, kde je množstvo priestorov, ktoré sú prenajímané poisťovňou. Títo zamestnanci potrebujú parkovacie miesta. Tam bola táto situácia podcenená a hlboko poddimenzovaná. Pokiaľ ide o tzv. hluché miesto medzi ich objektom a garážou, ktorá je v osobnom vlastníctve štatutárneho zástupcu žalobcu, uviedol, že má 8 metrov. Túto navrhovali, aby ostala v podielovom spoluvlastníctve, lebo tak ako oni, ako aj pán L. osobne, ako fyzická osoba by mal mať záujem, že potrebuje pristúp k tejto garáži, k tejto zadnej časti garáže. Pokiaľ ide o ich návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, mal za to, že najlepšie vyriešenie situácie je tak, aby boli parkovacie miesta priľahlé k objektu, ktorých sú vlastníkmi, tak ako je to zakreslené na podklade č. 5 zelenou farbou. Pokiaľ ide o celé zrušenie a vyporiadanie navrhovaným spôsobom, teda, že by najmä sa rozdelila hlavná parkovacia časť, ako je uvádzané zo strany žalobcu uvedené potvrdil. Na druhej strane, ak vychádza z pôvodného historického užívacieho stavu, že dve parkovacie miesta mala spoločnosť žalobcu, dve mal p. M. a po jednom mieste mali žalovaní, bolo to 6 parkovacích miest. Momentálne by vedel zabezpečiť fotografie, kedy tam bežne stojí 12 áut, čo je 2-krát toľko. Pokiaľ by došlo k takémuto spôsobu zrušenia a vyporiadania k jej presnému rozdeleniu by zostala užívaná tak, ako je dodnes, ako to vyplýva z nimi predloženej fotografie, že by ďalej bola obsadená na parkovanie motorovými vozidlami, ktoré chodia a patria k priestorom žalobcu. To znamená, že vec by sa ako taká samostatne nevyriešila.
21. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadril žalovaný v 1. rade, komu patria, na fotografii, ktorá bola na dnešnom pojednávaní krátkou cestou predložená zo strany žalovaných, žalovaný v 1. rade uviedol, že jedno p. N., jedno zamestnancovi spoločnosti žalobcu a posledné tretie auto nevedel uviesť. Na otázku, právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadril k priestoru za garážou, žalovaný v 1. rade z pohľadu predloženej fotodokumentácie krátkou cestou na dnešnom pojednávaní zo strany štatutárneho zástupcu žalobcu, uviedol, že v danom prípade, pokiaľ ide o fotografiu, označenie Slovenka, vyrobil on a dal to tam, aby tam bola zreteľná preberacia rampa, nástupná rampa pre spoločnosť Slovenku a aby tam zostávalo pre potreby zásobovania miesto prázdne. Pokiaľ ide o tú plechovú búdu, ako je uvádzané, v danom prípade problém nastal v tom, že si nikdy nevšimol, že tam niečo také je a robotníci, ktorí vykonávali rekonštrukciu ich priestoru, začali rozoberať túto búdu, následne p. N. v podstate mala námietky proti tomu, že ide hneď volať majiteľa a bol s tým problém. Dovtedy neprejavili záujem o vlastníctvo k tejto časti nejakej búdy. Následne k tomu konfliktu došlo takýmto spôsobom, predtým si ani neuvedomil, že to tam je. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v roku 2013 alebo 2014 žalovaný v 1. rade umožnil p. N. ohliadku nehnuteľnosti ich priestorov, žalovaný v 1. rade uviedol, že si na nič také nespomína.
22. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či stáli garáže, ktoré sú vybudované okolo parcely, ktorá je predmetom vyporiadavania, žalovaný v 1. rade uviedol, že všetky stáli. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či bolo podmienkou mesta vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu vlastníkom týchto garáži cez parcelu č. XXXX/XX, žalovaný v 1. rade uviedol, že je to predsa zákonná povinnosť, áno.
23. Svedkyňa p. C. N., zamestnankyňa žalobcu uviedla, že sa zdržiava na Levočskej č. 4, skoro denne. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedla, aký je užívací vzťah, alebo spôsob tejto vyporiadavanej parcely, svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že spoločnosť vlastní 2/3 tejto vyporiadavanej nehnuteľnosti, tá sa využíva na parkovanie. Situácia je taká, že v danom prípade vždy dochádza k tomu, že je tam problém s parkovaním a nie je presne určený užívací režim, kto koľko má užívať. S určitosťou uviedla, že žalovaní, užívajú viac ako 1/3 predmetnej nehnuteľnosti, ako parkovacie miesta. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadrila svedkyňa, či dochádza k nejakým nezhodám, svedkyňa potvrdila, že dochádza k nezhodám. Keď rekonštruovali priestory v roku 2014, tak dochádzali tam nákladné autá a opätovne došlo k tomu, že žalovaní ako susedia užívali viac ako je ich 1/3. Chodila upozorniť susedov a p. Ochotnícky jej vulgárne vynadal. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, po nahliadnutí na fotodokumentáciu, ktorá bola krátkou cestou na dnešnom pojednávaní predložená zo strany štatutárneho zástupcu žalobcu, po nahliadnutí, svedkyňa uviedla, že k tomu došlo v roku 2014.
24. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či mala nejaký konflikt svedkyňa s p. F., svedkyňa uviedla, že áno, ale nie priamy. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa vie vyjadriť svedkyňa k tomu, či sklad tzv. hluchý priestor za garážou v osobnom vlastníctve štatutárneho zástupcu žalobcu, nejako bol využívaný spoločnosťou žalobcu, svedkyňa uviedla, že nie, nikdy nebol užívaný. Bol tam len nejaký sklad. Fotografie vznikli v čase, kedy im bola umožnená ohliadka objektu žalovaných. Tento priestor nikdy spoločnosť žalobcu neužívala.
25. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa vie vyjadriť svedkyňa, kedy bol tento sklad odstránený, svedkyňa vo veci uviedla, že odstránený bol v čase, keď sa vykonávala rekonštrukcia objektu žalovaných a bol odstránený žalovanými. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či nejaký súhlas od spoločnosti žalobcu požadovali, pred odstránením tohto skladu, svedkyňa uviedla, že nie. Na otázku právneho zástupcu žalovaných po nahliadnutí na fotografiu predloženú krátkou cestou na dnešnom pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaných, aby sa vyjadrila svedkyňa, koho sú tieto tri motorové vozidlá, svedkyňa uviedla, že motorové vozidlo Oktávia je jej. Druhé, to motorové vozidlo, ktoré je bezprostredne pri garážach jej kolegu a to prostredné, sa vyjadriť nevedela. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, či sa vie vyjadriť svedkyňa k osadenej tabuli a dôvodom, prečo tam bola osadená, svedkyňa uviedla, že tabuľa bola osadená z toho dôvodu, že tam stáli iné autá a potom bol problém, že p. L. sa nevedel dostať do svojej garáže, keď niečo potreboval. Vyložene táto tabuľa vznikla len preto, aby tam nevstávali cudzie autá.
26. V priebehu konania bolo vykonané dokazovanie znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, znalcom v odbore geodézia a kartografia, za účelom prípravy technického podkladu pre právne posúdenie veci. Znalec uviedol, že parcela registra C KN č. XXXX/XX predstavuje pozemok sprístupňujúci priľahlé stavby, ktoré sú na obrázku č. 1 situované v červenom šrafovaní sú vo vlastníctve žalobcu a stavby vo vlastníctva žalovaných sú v zelenom šrafovaní. Stavby vo vlastníctve fyzických osôb sú označené popisným spôsobom (č.l.296), znalec, uviedol, že v priložených grafických podkladoch sú ďalšie snímky, ktoré poukazujú na nesúlad medzi výmerou uvedenou v liste vlastníctva a výmerou reálneho pozemku v teréne. Zistený výmerový rozdiel je prirodzený a vyplýva zo spôsobu určenia výmer pri tvorbe mapy.
27. Znalec poukázal na to, že geometrický základ súčasnej nečíselnej vektorovej mapy katastra nehnuteľností v spornom území tvorí technicko-hospodárske mapovanie realizované v roku 1966. Výsledkom nového mapovania bola papierová mapa, kde sa výmery parciel určovali mechanickými pomôckami na mape, ktoré mali limitovanú presnosť. Dôsledkom toho výmera parciel nie je priamo meraný ale odvodený údaj. Výmery parciel sú určené v rámci krajne dovolených odchýlok. Uviedol, že za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu vykonal šetrenie a meračské práce v teréne. Po vykonaní meračských prác a zhodnotení skutkového stavu konštatoval, že spoločnú nehnuteľnosť je možné dobre rozdeliť podľa výšky ideálnych vlastníckych podielov účastníkov. Spoločná nehnuteľnosť je dobre deliteľná z dôvodu, že jej rozdelenie je funkčne opodstatnené, pretože rozdelením vzniknú samostatné veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Preskúmal návrhy na reálnu deľbu uložené v súdnom spise a stanoviska účastníkov konania a uviedol, že dospel k záveru, že spoločnú nehnuteľnosť z dôvodu dlhodobých nezhôd v užívaní spoločného dvora je potrebné rozdeliť tak, aby v doterajšom spoluvlastníctve zostala iba nevyhnutná časť.
28. Znalec uviedol, že spoločná nehnuteľnosť sa nachádza v mestskej zástavbe, kde každé parkovacie miesto je mimoriadne cenné. Z tohto dôvodu pri spracovaní reálnej deľby je potrebné postupovať citlivo. Reálna deľba musí byť vyvážená a výhodná pre všetkých účastníkov. Z obsahu súdneho spisu je zrejme, že pre každého účastníka konania je prioritou získať čo najväčší počet parkovacích miest. Sporný pozemok je prístupný iba z jedného bodu napojenia cez bránu. Z tohto dôvodu je potrebné v podielovom spoluvlastníctve ponechať prístupovú cestu v nevyhnutnom rozsahu. Pri záverečnom vyhodnotení námietok uviedol, že upravil pôvodný návrh tak, že parkovacie miesta č. 5 a 6 sú umiestnené tak, aby bol umožnený prejazd v prerušovanom modrom oblúku do garáže na parcele č. XXXX/XX vo vlastníctve manželky štatutárneho zástupcu žalobcu. Garáže na parcele číslo XXXX/XX I. XXXX/XX sú vo vlastníctve konateľa spoločnosti, ktorá je žalobcom, takže je vylúčený spor jednej a tej istej osoby. Podľa popisu navrhovaného riešenia uloženého na strane č. 187 súdneho spisu autorizovaný stavebný inžinier A. H. G. uviedol, že podľa štátnej normy pre parkovacie plochy cestných vozidiel pri kolmom statí sú minimálne rozmery stojiska 2,40 a 4,50 metra. Znalec následne uviedol, že na obrázku č. 9 je návrh parkovacích miest, ktorý je v súlade so štátnou normou (č.l. 303).
29. Znalec napokon navrhol, že na novovytvorenej parcele registra C KN č. XXXX/XX o výmere 102 m2 je možné vytvoriť štyri parkovacie miesta. Súčasťou tejto parcely je betónový chodník ako vstup do budovy na parcele registra C KN č. XXXX/X a vstup do pivnice. Novovytvorená parcela registra C KN č. XXXX/XX o výmere 50 m2 je situovaná pod časťou garáže a súčasne umožňuje vytvoriť dve parkovacie miesta. Do tejto parcely sa prenesú vecné bremena práva prejazdu do priľahlých garáži. Novovytvorená parcela registra C KN č. XXXX/XX o výmere 76 m2 umožňuje vytvoriť tri parkovacie miesta a vstup do pivnice. Parcela registra C KN č. XXXX/XX o výmere 69 m2 zostane zapísaná na terajšom liste vlastníctva v prospech terajších vlastníkov.
30. Žalovaní sa k znaleckému posudku vyjadrili (č.l. 318) a uviedli, že s uvedenými výhradami je možné súhlasiť s navrhovaným rozdelením spornej parcely č. XXXX/XX, ako to navrhuje znalec na strane 9 posudku (t.j. obrázok č. 9), resp. ako to je vyobrazené v geometrickom pláne na strane 10 a 11 posudku. Žalovaní uviedli, že súhlasia s pridelením tzv. „hluchého priestoru“ za garážou na pozemku, parc. č.
XXXX/XX, len v prípade ak žalobca bude taktiež súhlasiť s návrhom znalca na strane 9 (Obrázok č. 9) a na strane 10 a 11 znaleckého posudku. Pokiaľ žalobca s takýmto rozdelením nebude súhlasiť a bude trvať na svojich alternatívach, žalovaní navrhli vykonať dokazovanie uvedené v článku II. tohto vyjadrenia, za účelom preukázania skutočných faktov o tom ako vzniklo ,,hluché miesto“ kto ho užíval aj to ako došlo k a rozšíreniu garáže na parc. č.XXXX/XX. Žalobcovia poukázali na to, že pokiaľ pripadne do ich vlastníctva novovytvorená parcela č. XXXX/XX, nachádzajúca sa bezprostredne vedľa garáže vo vlastníctve pána L. (postavená na parc. č. XXXX/XX). Súčasťou tejto garáže je betónová konštrukcia ktorá je súčasťou garáže, pretože zasahuje pod nosný múr garáže. Nejedná sa o okapový chodník, pretože ten by musel byť od muriva dilatovaný, oddelený dilatačnou špárou. Táto betónová konštrukcia zasahuje do ich budúceho parkovacieho miesta v šírke 400 mm. S týmto návrhom znalca súhlasili, ale upozornili, že túto konštrukciu bodú musieť z hľadiska budúcich úprav plochy odstrániť, čo predstavuje zásah do vlastníctva p. L. a nedá sa vylúčiť poškodenie obvodného múra garáže p. L.. Prípadný argument, že táto betónová konštrukcia bude súčasťou výšky rekonštruovanej plochy je nereálna, a to z dôvodu rozdielu výšky podlahy a spodnej časti vrát garáže p. L.. Tieto sú nižšie od hornej časti plochy cca 80 mm. Opäť je preto potrebné vyjadrenie a súhlas konateľa žalobcu, či súhlasí s predmetným riešením vzájomných vzťahov, pokiaľ sa majú rozhodnutím súd v tejto veci upraviť vzájomné vzťahy sporový strán, bez budúceho vzniku ďalších sporov. Žalovaní namietali, že v alternatíve na strane 7 posudku, sa počítalo do ich vlastníctva s časťou parcely pri ich schodisku do suterénu až do polovice dufartu (ako vo všetkých alternatívach). Ale u žalobcu už schodisko do suterénu a betónový chodník zostáva v spoločnom užívaní, čo uviedli, že nemá logiku. Ak sa chcú dostať do suterénu a k dufartu, musia prejsť po svojom pozemku, avšak oproti tomu žalobca má užívať spoločný pozemok, ponechaný v podielovom spoluvlastníctve. Namietali, že znalec prispôsobil výmery tak, aby vyšli plochy na parkovanie 1: 2. Namietali, že žalobca a konateľ žalobcu časť spoločnej parcely dlhodobo užíval, zastaval, alebo zapríčinil jej nevyužiteľnosť, tak nech sú mu tieto časti pridelené bez ohľadu na pomer parkovacích miest a na to či parcela bola zastavaná bez vedomia všetkých zúčastnených (na ,,čierno“) pred kúpou pozemku od mesta Prešov alebo po kúpe. Navyše ako je zrejmé z novo zabezpečených dôkazov, najmä v zmysle geometrického plánu č. 294/2006, konateľ žalobcu rozširoval svoju garáž, postavenú na parc. č. XXXX/XX až po tom, čo bol pozemok odkúpený od mesta Prešov, teda zasiahol do podielového spoluvlastníctva aj žalovaných. Súd teda nemôže priznávať zvýšenú právnu ochranu a uprednostňovať takého podielového spoluvlastníka, ktorý protizákonne zasahuje do podielov druhej sporovej strany. Žalovaní ďalej poukázal na disproporciu v tom, že im sú prideľované nevyužiteľné a ťažko prístupné plochy (hluchý priestor za garážou na parc. č. XXXX/XX), ako aj plochy sčasti zastavané. V čase prevodu spoločného dvora z vlastníctva mesta Prešov bol zameraný skutočný stav, vrátane umiestnenia susednej garáže na parc. č. XXXX/XX. Podľa tohto zamerania mala v roku 2006 garáž šírku 3,20 metra. Avšak ako je zrejmé zo zamerania znalcom Ing. Bujňákom, tak aktuálne je šírka garáže už 3,78 metra. Logicky teda rozšírenie tejto garáže o 0,58 metra, musel realizovať p. Gnap až neskôr, a to na úkor spoločného dvora (parc. č. XXXX/XX), bez potrebných stavebných povolení a bez súhlasu ostatných podielových spoluvlastníkov parcely č. XXXX/XX do ktorej zasiahol.
31. Žalovaní ďalej v svojom vyjadrení ( č.l. 318 až 322 ) opisovali stav ohľadom dohody aká mala byť vo vzťahu ku kúpe samostatne stojacej garáže, ktorú následne v roku 2007 bez vedomia žalovaných kúpil štatutárny zástupca žalovaného A. L.. Žalovaní však navrhli vo veci vykonať dokazovanie výsluchmi svedkov a to vo vzťahu k okolnostiam užívania takzvaného hluchého miesta a súčasne navrhli vypočuť ďalších svedkov a to F. D. a A. I. D. z dôvodov, aby sa vyvrátili nepravdivo uvádzané skutočnosti svedkyňou p. N.. Ďalej žalovaní poukazovali na vyjadrenia žalobcu na skutočnosti a okolnosti ohľadom dohody o spôsobe užívania pozemku zo dňa 31.10.2006 a zdôraznili, že nikdy neboli vyzvaní na podpis tejto dohody.
32. K znaleckému posudku sa vyjadril a žalobca podaním zo dňa 21.01.2021 ( č.l. 344 až 346 ) a uviedol, že už v priebehu zhotovovania znaleckého posudku boli znalcovi zo strany žalobcu písomne predložené zásadné námietky a argumenty preukazujúce nesprávnosť postupu, respektíve záverov znalca, ktoré však nezobral do úvahy. Uviedol, že posudok A. B. D. nespĺňa zákonné požiadavky na vyporiadanie spoločnej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Uviedol, že znalec vedome nerešpektoval zásady Občianskeho zákonníka a princípy právneho poriadku a predložil účelové a nelogické tvrdenia a závery. Pokiaľ ide o konkrétne nedostatky uviedol, že v posudku A. B. D. sa nezohľadňuje rozdielnosť možného využitia jednotlivých častí spoločného dvora t.j. diametrálne odlišnú hodnotu jednotlivých časti parcely a zároveň znalec evidentne ignoroval aj zákonné ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka t.j. vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce k nehnuteľnosti, pretože inak by nenavrhol vytvoriť priestor pred vstupom do garáží vo vlastníctve tretích osôb ako trvale parkovacie miesta pre žalobcu, ktoré by de facto znemožnili 3. osobám užívať ich vlastníctvo -- dotknuté garáže. Ibaže by v zmysle záverov znaleckého posudku navrhoval zriadiť vecné bremeno pre vlastníkov garáží aj na tieto časti parcely. Pokiaľ ide o finálny návrh na rozdelenie hlavnej parkovacej častí v pomere 10,3 m v prospech žalobcu a 7,5 m v prospech žalovaných, pričom z dôvodu ukrátenia žalobcu na tejto hlavnej parkovacej časti navrhuje znalec v prospech žalobcu aj priestor medzi garážami vo vlastníctve tretích osôb uviedol, že nedostatkom je nerešpektovanie veľkosti podielov pri rozdeľovaní hlavnej časti parcely určené na parkovanie. Uviedol, že práve táto parkovacia časť, respektíve jej väčšinové užívanie žalovanými a neschopnosť akejkoľvek dohody na jej užívanie je zdrojom konfliktov a sporov medzi nimi. Uviedol, že hlavná časť parcely určená na parkovanie je najhodnotnejšou časťou vyporiadavaného pozemku a hodnota priestoru medzi garážami zaťaženého vecným bremenom v prospech majiteľov garáži sa nedá porovnať s týmto hlavným parkovacím priestorom. Z uvedeného dôvodu teda celková šírka hlavnej parkovacej časti zistená znalcom t.j. 17,81 m uviedol, že musí byť rozdelená zmysle veľkosti podielov jednotlivých účastníkov konania t.j. 11,87 m v prospech žalobcu a 5,90 m v prospech žalovaných. Mal za to, že je nespravodlivé navrhované rozdelenie hlavnej parkovacej časti, ktoré znalec vysvetľoval tým, že nejakým spôsobom kompenzuje zásah kompenzuje zásah stavby a to garáže na parcele č. XXXX/XX do spoločnej vyporiadavaníej parcely č.XXXX/XX ( 7 m2), pretože reálny stav nezodpovedá katastrálnej mape. Uviedol, že 40 ročná garáž bola postavená, ale mapy vyhotovované iba podľa geometrických pomôcok nezodpovedajú reálnemu stavu. Poukázal na to, že znalec nameral reálnu výmeru rozdeľovanej parcely o 7 m2 menšiu a má sa potom rozdeľovať parcela o výmere iba 290 m2 a nie 297 m2 a to na ťarchu všetkých spoluvlastníkov nie iba na ťarchu žalobcu. Ďalším za nelogický argument znalca považoval to, že pokiaľ znalec poukazuje na počet vstupov do okolitých garáži, ktoré by v prípade nerozdeľovali a medzi garážového priestoru boli spoluvlastníci povinný strpieť znalec tvrdí, že ak by sa priestor medzi garážami nerozdelil, tak by žalovaný na spoločnej parcele mali iba jedno právo prechodu k jednej garáži zatiaľ čo žalobca by mal na spoločnej parcele takýchto práv päť, žalobca toto považoval za absolútne scestné, pretože jednak stotožnil tretie osoby samostatné subjekty so žalobcom a jednak predsa takýto pomer vecných bremien je aj v súčasnosti a tieto práva prechodu pre vlastníkov garáží sú zriadené nezávisle od spoluvlastníkov spoločnej prechodovej parcely. Pokiaľ ide o počet parkovacích miest žalobca tiež poukázal na to, že problémom uvažovania znalca je, že za parkovacie miesta považuje znalec aj časti parcely pred vstupmi do garáží, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb, pričom týmto tretím osobám ( JUDr. Miroslav Pilát a pani C. N. ) patria aj práva neobmedzeného prechodu a prístup do ich garáži. Poukázal na to, že prístupová cesta pre vlastníkov garáží jednoznačne nemôže slúžiť ako trvalé parkovacie miesto a pokiaľ na tento záver prišiel znalec mal si vyžiadať stanovisko znalca z odboru dopravy. Taktiež uviedol, že znalec nepochopiteľne počítal v prospech žalobcu aj dve parkovacie miesta pred garážami vo vlastníctve žalobcu na parcelách č.XXXX I. K. XXXX/ XX, pričom faktom je, že už ani v súčasnosti nie je možné parkovať žiadne motorové vozidlo pred garážou na parcele č. XXXX, nakoľko by tvorilo prekážku pri výjazde a vjazde vozidiel do spoločného dvora. Zároveň uviedol, že v prospech návrhu ( obrázok č. 7) na ponechanie širšej spoločnej príjazdovej cesty svedčí aj fakt, že takto by sa zanechala možnosť pozdĺžneho parkovania jedného miesta pre žalovaných pred ich garážou na parcele č.XXXX/XX čo využívajú aj v súčasnosti. Žalobca tiež namietal tvrdenia znalca, že na hlavnej parkovacej časti je možnosť pre parkovanie siedmich motorových vozidiel čo je v rozpore s faktickými podmienkami parkovania, nakoľko všetci účastníci konania sa zhodli na tom, že tak historicky ako aj dlhodobo je praktikované reálne v hlavnej časti parkovanie iba šiestich motorových vozidiel. Žalobca teda zhrnul, že znalecký posudok nerešpektuje veľkosti spoluvlastníckych podielov pri rozdeľovaní hlavnej časti parcely určené na parkovanie motorových vozidiel, neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv majiteľov susediacich garáži, nesprávne posudzuje reálne využitie veci, počíta s nesprávne kompenzovaným zmenšením výmery spoločnej parcely na ťarchu žalobcu, ktorý ani nemá nič spoločné s predmetnou garážou na parcele č. XXXX/XX a nesprávne posudzuje a zohľadňuje pomer počtu vecných bremien v prospech tretích osôb. Súčasne žalobca namietal nerešpektovanie hlavného využitia veci ako spoločného dvora pre manipuláciu a parkovanie motorových vozidiel a obslužnej cesty pre vlastníkov dotknutých garáži. Súčasne namietal neplatnosť údajov a podkladov, ktorými znalec odôvodňoval finálny návrh. Žalobca teda navrhol, aby súd uložil znalcovi vyhotoviť dodatok, v ktorom spravodlivým a zákonným spôsobom dopracuje alternatívu návrhu rozdelenia iba hlavnej parkovacej časti v zmysle spoluvlastníckych podielov zároveň, aby uložil súd znalcovi reálne zamerať a zakresliť rozdelenie parcely č.XXXX/X - spoločného dufartu, ktorý predstavuje prístup k spoločnému dvoru z Levočskej ulice.
33. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 03.05.2021 (č.l. 360 a 362) a uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších právnych a skutkových tvrdeniach ohľadom nepresností medzi mapovými podkladmi a skutočným stavom poukázali na to, že práve budova garáže bola rozšírená, čo zapríčinil konateľ žalobcu neoprávnenými stavebnými úpravami, vytvoril takzvané „ hluché miesto “ za garážou postavenou na parcele č.XXXX/XX, tým, že pôvodný vstup o šírke 120 cm zmenil na vstup 50 cm. V nadväznosti na to považovali za nespravodlivé a rozporné so zákonom, ak by znalec alebo konajúci súd pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva znevýhodňoval žalovaných pre skutkový stav, ktorý protiprávne vytvoril konateľ žalobcu. Pokiaľ ide o samotný predmetný priestor poukázali na to, že tento strop bol znížený a podstatný je detail základu, ktorý je skosený tak, aby sa dali dvere do skladu teda do takzvaného hluchého priestoru za garážou otvárať a poukázali na fotografie z roku 2011, na ktorej je zobrazená bočná stena garáže postavenej na parcele č. XXXX/XX a zároveň vidno vyčnievajúci základ pre tejto stene, ktorý je skosený tak, aby bolo možné dvere do „skladu“ otvárať. Uviedli, že na fotografii nie je vidieť viditeľný zvislý zvod z garáže, pretože žalovaní v tomto období upozorňovali žalobcu, že tento zvod a jeho vývod, že veľmi trčí do priestoru a bráni prístupu k rampe na neskorších fotografiách z roku 2014 už tento zvod je viditeľný a zobrazujú fotografie detail vchodových, plechových dverí, z ktorých je zrejmé, že dvere sú osadené až na úrovni terénu teda až „až po zem“, preto práve musel konateľ žalobcu vyčnievajúci základ pri svojej garáži skosiť mieste, kde sa dvere nachádzajú, aby zachoval možnosť ich otvárania. Poukázali na to, že to dokazuje, že garáž a priestor za ňou užívala tá istá osoba, ktorá si prispôsobovala stavbu garáže tak, aby mohla užívať aj priestor za ňou. To, že garáž vlastnil konateľ žalobcu a priestor za ňou využíval žalobca, považovali v tejto situácii za irelevantné. Poukázali na to, že preukázateľne nikdy neužívali tento priestor. Namietali, že zrejmý rozdiel medzi fyzickou osobou p. L. a štatutárnym zástupcom žalobcu, je nesporný avšak, že pán L. ako konateľ žalobcu má určité vedomosti a poznatky ako súkromná fyzická osoba a tieto vedomosti a poznatky má rovnako aj ako konateľ žalobcu. Pokiaľ teda p. L. sa dopustil zásahov do spoločného pozemku, ktorými neoprávnene zasiahol do podielového spoluvlastníctva žalovaných, ktorým rozšíril garáž postavenú na parcele č.3191/12 na úkor spoločného dvora, tak o všetkých týchto úkonoch má vedomosť aj ako konateľ žalobcu. Ďalej poukázali na špekulatívny postup žalobcu v tomto konaní, že z katastra nehnuteľností je zrejmé, že kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 07.01.2021 nadobudla garáž na parcele č.XXXX/XX p. C. N.. Kúpnou zmluvou bol vklad povolený dňa 29.12.2020 a garáž na parcele č.XXXX/XX t.j. protiľahlá garáž zase pripadla do vlastníctva JUDr. Miroslava Piláta to znamená, že konateľ žalobcu previedol počas tohto civilného sporového konania uvedené garáže do vlastníctva iných osôb a mali za to, že tým je preukázané, že žalobca sa neštíti účelovo meniť skutkový stav tak ako si myslí, že by bolo vhodné pre neho. Poukázali na to, že žalobca tak konal až po tom čo znalec Ing. Bujňák na miestnom zisťovaní dňa 16.10.2020 informoval sporové strany o tom, ako bude v znaleckom posudku navrhovať rozdelenie spoločného dvora. Žalovaní poukázali na to, že noví majitelia sú osoby prepojené so žalobcom teda nejde o nezávislé osoby, ale konajúce v zhode a záujmami žalobcu poukázali na to, že p. N. je preukázateľne zamestnankyňou žalobcu po čo potvrdila aj vo svojej výpovedi a podriadenou voči konateľovi žalôb obce, od ktorého účelovo kúpila predmetnú garáž obdobne a JUDr. Pilát podľa dostupných informácií je nájomcom priestorov od žalobcu preto žalovaní uviedli, že považujú oboch nových vlastníkov za účelových a formálnych vlastníkov a navrhli ich výsluch. Mali zato, že žalobca sa týmto krokom zjavne len snažil vytvoriť prekážky, tak aby nerozhodol súd ako to navrhuje v znaleckom posudku Ing. Bujňák. Žalovaní ďalej namietali argumentáciu pri argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tvrdeniu nej hlavnej parkovacej ploche s tým, že plocha 7,25 m nepostačí na parkovanie troch motorových vozidiel poukázali na fotodokumentáciu a uviedli, že je zrejmé, že pre jedno vozidlo postačuje 2,41 m, pričom znalec navrhol 2,59 m poukázali, že pokiaľ teda žalobca zvažuje osadenie vyvýšeného obrubníka, tak nech tento realizuje na svojom pozemku v časti ako mu to bude priznané právoplatným súdnym rozhodnutím a uviedli, že nesúhlasia, aby žalobca opäť vykonával nejaké stavebné práce bez potrebných povolení na súd spoločnom dvore. Ďalej navrhli vo veci vykonať dokazovanie výsluchom znalca ako efektívnejší procesný postup oproti zadávaniu dopracovanie znaleckého posudku.
34. Žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 27.05.2021 (č.l. 376 až 378) a uviedol, že predkladá znalecký posudok znalca A. I. a J., ktorý súčasne predložil žalobca uviedol, že znalec Ing. Tarasovič považuje za vhodnejšiu alternatívu I. ako možný spôsob pre vyporiadanie dotknutého spoluvlastníctva a usporiadanie nových vlastníckych vzťahov, ktorý rešpektuje podiely spoluvlastníkov na nehnuteľnosti aj základné zákonné pravidlá. Žalobca opätovne namietal postoj žalovaných a poukázal na to, že naopak oni sa pokúšali odkúpiť podiely na spoločnom dvore od mesta Prešov taktiež poukázal na to, že absurdne tvrdili, že samostatne stojacu garáž postavil žalobca sám. Poukázal na to, že je nespochybniteľným faktom, že žalovaní vedeli o tom, že všetky nimi namietané úpravy pri obchodnej budove žalobcu schodisko do suterénu a prislúchajúci okapový chodník boli zhotovené predtým ako sa žalovaní alebo žalobca sa stal spoluvlastníkom dotknutej parcely. Namietal, že na základe doterajšieho správania žalovaných je dôvodné predpokladať, že žalovaní budú vehementne trvať na svojich vymyslených tvrdeniach. žalobca navrhoval vypočuť vo veci oboch znalcov, takisto geodetov, ktorý vyhotovil geometrický plán A. B. M., A. O. D., predchádzajúceho vlastníka garáže M. C., navrhli vypočuť bývalého zamestnanca žalobcu p. L., ktorý pracoval na prevádzke v roku 2007. Žalobca poprel, žeby takzvaný hluchý priestoru niekedy užíval uviedol, že ho nezhotovili ani neodstravovali uviedol, že konflikt pri odstraňovaní prístrešku za garážou vznikol medzi pracovníkmi žalovaných a p.Hajdúkovou a to preto, že pracovníci žalovaných pri demolácii prístrešku poškodili aj dažďové zvody na garáži. Navrhol vypočuť svedkyne a to zamestnankyne spoločnosti Slovenka, ktorá tam prác, ktoré tam pracovali v roku 2013, aby sa tiež vyjadrili či užívali sporný priestor.
35. Dokazovanie bolo vykonané aj znaleckým posudkom predloženým zo strany žalobcu vypracovaným A. J., ktorý uviedol, že pred vyhotovením deľby urobil skutočné zameranie pevných bodov hranice Levočská ulica, kde sa pozemku, nakoľko v predmetnej časti k.ú. E. v intraviláne rozdeľovaný pozemok nachádza, OU Prešov, katastrálny odbor spravuje tzv. vektorovú katastrálnu mapu nečíselnú (VKMn)
- teda mapu vyhotovenú ešte v rokoch 1966 -1970 bez číselných súradníc lomových bodov hraníc pozemkov. Výmera parcely C KN XXXX/XX podľa tejto mapy je 297 m2. Meraním a skutočného stavu zistil skutočnú číselnú výmeru 292 m2. Rozdiel vo výmere je 5 m2 čo je podľa zákona a smerníc na vedenie VKMn dovolená odchýlka medzi teraz určenou výmerou a výmerou podľa existujúcej mapy a evidencie katastra. V zmysle uvedeného delil skutočnú výmeru a jednotlivé vyčlenené pozemky následne upravil o rozdiel 5 m2. V zmysle uvedeného potom nárok jednotlivých spoluvlastníkov zo skutočnej plochy je CLOU SLOVAKIA s.r.o. - podiely pod B3, B4 -2/3 resp. 4/6 z celku t. j. 194,6-194 m2 , Ing. Jaroslav Sabol - podiel pod B1 1/6 z celku t. j. 48,6 - 49 m2 , A. F. G. podiel pod B2 - 1/6 z celku t. j. 48,6 - 49 m2 - Spolu 292 m2. S tým, že - I. Alternatíva - Pozemok 3191/33 o výmere 297 m2 zast. plocha je zaťažený vecným bremenom bezplatného práva prechodu pre vlastníkov objektov radových garáži na p. C KN XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Táto ťarcha je zapísaná v časti C LV XXXXX. V zmysle uvedeného uviedol, že je potrebné deľbu urobiť tak, aby prístup do garáži zostal aj naďalej zachovaný. Túto alternatívu nazval zmierlivá. Vychádza z požiadavky žalobcu za predpokladu, aby žalovaní mali na spoločnej nehnuteľnosti po jednom parkovacom mieste za svojou budovou. Za týmto účelom v tejto alternatíve vyčlenil vo vzdialenosti 6,0 m od garáži parcelu C KN XXXX/XX o výmere 135 m2. Parcela zabezpečí právo prechodu pre vlastníkov garáži, stojacích na pozemkoch C KN XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, teda pre vlastníkov 6 garáži, vstup do ktorých je možný iba z rozdeľovaného pozemku. Nakoľko všetci traja účastníci sú povinní z vecného bremena, všetci sa budú na vyčlenenej ploche parcely XXXX/XX podieľať takým dielom aký majú evidovaný doteraz na pozemku v LV. V tejto deľbe vyčlenil pre navrhovateľa CLOU SLOVAKIA pozemok, označený v prílohe ako parcelu C KN XXXX/XX o výmere 4 m2 v podiele 1/1. Jedná sa o vstup do pivnice a betónovú plochu pred vstupom, ktorú využíva výlučne žalobca. Pozemok C KN XXXX/XX o výmere 94 m2 vyčlenil pre navrhovateľa CLOU SLOVAKIA v podiele 1/1. Plocha predpokladá 4 parkovacie miesta. Z tejto plochy je zabezpečený aj prechod navrhovateľa na Levočskú ulicu cez dufart na p. XXXX/X. uviedol, že táto deľba vychádzalo z požiadavky žalobcu, aby pozemok určený na parkovanie medzi garážou na C KN XXXX/XX a budovou navrhovateľa na C KN XXXX/X s mierou medzi budovami 17,60 m2 bol rozdelený (čo do dĺžky medzi budovami) na podiely - žalobca 4/6 t.j. 11,73 m2 a žalovaní 2/6 t.j. 5,87 m2. (v grafike zaokrúhlené na 5cm). V zmysle zachovania uvedenej požiadavky vyčlenil pre žalovaných pozemok p. C KN XXXX/XX o výmere 64 m2 po 1/2 pre každého po 32 m2. V tomto prípade riešenie zabezpečuje prístup do pivnice pod budovou odporcov a zabezpečuje pre odporcov aj prechod a prístup k prechodu ( dufartu) pod budovou, cez ktorý je možný peši prechod na Levočskú ulicu. Zároveň šírka 5,87 m umožňuje pohodlné parkovanie dvoch aut - po jednom pre každého z odporcov ( nákres č.l. 393).
36. Alternatíva II. znalcom bola navrhovaná tak, že (nákres č.l. 395) vyčlenenie pozemkov pre žalobcu zo spoločného pozemku vo výške jeho spoluvlastníckeho podielu 4/6 z celku nárok vo výmere 196 m2 (z LV XXX m2) a zachovania veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/6 z celku pre žalovaných - 99 m2. V tejto deľbe pre navrhovateľa CLOU SLOVAKIA plochu, označenú v prílohe ako parcela XXXX/XX o výmere 4 m2 v podiele 1/1. Jedná sa o vstup do pivnice a betónovú plochu pred vstupom, ktorú využíva výlučne navrhovateľ. Je totožný parcelou C KN XXXX/XX z prvej alternatívy. Pozemok C KN XXXX/XX o výmere 153 m2 pre navrhovateľa CLOU SLOVAKIA v podiele 1/1. Z tohto pozemku zabezpečený aj prechod žalobcu na Levočskú ulicu cez dufart na p. XXXX/X. Pre žalovaných - A. C. a A. G. plochu označenú ako Parcela XXXX/XX o výmere 22 m2 - zapíše sa pre oboch spolu po 1/2 z celku pre každého. Jedná sa o plochu okolo budovy s.č. XXXX na p. C KN XXXX/X, ktorú odporcovia vlastnia po celku. Túto plochu vyčlenil hlavne kvôli možnosti zabezpečenia prístupu do pivnice pod budovou ako aj zabezpečenia prechodu a prístupu k prechodu ( dufartu) pod budovou, cez ktorý je možný peši prechod na Levočskú ulicu. Na rozdeľovanou pozemku je zriadené vecné bremeno práva prechodu pre vlastníkov garáži, stojacích na pozemkoch C KN XXXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, teda pre vlastníkov 6 garáži, vstup do ktorých je možný iba z rozdeľovaného pozemku. Za týmto účelom v tejto alternatíve vyčlenil vo vzdialeností 5,15 m od garáži plochu označenú ako pozemok XXXX/XX o výmere 116 m2 (po úprave výmery na evidovanú výmeru plochu 118 m2). Nakoľko všetci traja účastníci sú povinní z vecného bremena, všetci sa budú na vyčlenenej ploche p. XXXX/XX podieľať rovnakým dielom
- teda po 1/3 z celého pozemku.
37. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka F. E., ktorý uviedol, že zamýšľal kúpu garáže niekedy v júli až septembri v roku 2020 stretol sa so štatutárnym zástupcom žalobcu decembri v roku 2020 následne došlo ku kúpnopredajnej zmluve ohľadom garáže. Svedok uviedol, že v danom prípade aktuálne garáž neužíva je prázdna pokiaľ ide o samotné parkovanie v priestoroch dvora uviedol, že pokiaľ je voľné miesto zaparkuje, pokiaľ nie parkuje inde potvrdil, že bude potrebovať firemné motorové vozidlo, ktoré bude parkovať v predmetnej garáži.
38. Vypočutý bol znalec Ing. Jozef Bujňák, ktorý uviedol, že vypracoval danom prípade zameraním v teréne alternatívny na reálne rozdelenie nehnuteľnosti uviedol, že pokiaľ ide o parkovacie miesta vychádzal zo štátnej normy, ktorá je prístupná na internete uviedol, že vychádzal zo stavu, že ide o pozemok, ktoré osoby poznajú a vedia akým spôsobom túto nehnuteľnosť užívať chcú. Taktiež vychádzal z toho, že každé parkovacie miesto v centre mesta má svoju hodnotu. Znalec uviedol, že pokiaľ ide o námietky odchýlkach tak tieto majú prípustnú mieru tolerancie v prípade, ak ide o 24 centimetrov táto tolerancia je prípustná. Pokiaľ ide o jeho navrhovanú alternatívu uviedol, že návrh bol postavený na tom, aby nezvýhodnil žiadnu zo strán podielových spoluvlastníkov. Uviedol, že každá strana však, aby mohla užívať nehnuteľnosť samostatne, vypracoval niekoľko alternatív uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol rozpor v znaleckom posudku. Uviedol, že bolo meraním zistené, že garáž voľne stojaca na parcele XXXX/XX na parcele stojí reálne aj na čiastočne na parcele č. XXXX/ 33. Pokiaľ ide o rozpory ohľadom 7 m2 uviedol, že zistil po zameraní v teréne a porovnaní s evidovaným stavom v katastri nehnuteľností tento rozdiel a uviedol, že na obrázku číslo 7 plocha zeleným šrafovaná sa nachádza na parcele č.XXXX/XX a časť parcele červenom šrafovanie sa nachádza o výmere 7 m2 na parcele XXXX/ 33. Pokiaľ ide o námietku zo strany žalobcu, že tento rozdiel 7 m2 dal na ťarchu žalobcu uviedol, že v danom prípade vychádzal z toho, že pokiaľ by zasiahla táto časť do užívania vyčleneného žalovaným vznikli by len ďalšie rozpory, pričom táto časť sadá zlegalizovať a môže sa nerušene užívať predmetná nehnuteľnosť. Uviedol, že garáž postavená na parcele č. XXXX / 12 bola vo vlastníctve p. L., ktorý je konateľom spoločnosti žalobcu. Znalec však konštatoval, že mal záujem o férové riešenie danej otázky.
39. Vypočutý bol H. F., ktorý uviedol, že bol zamestnancom p. D. pracoval na rekonštrukcii nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Uviedol, že v časti takzvaného hluchého miesta bol neporiadok pamätal si, že došlo ku konfliktu a nejaká menšia pani mu povedala, že nemá búrať tento priestor medzi garážou a budovou. Uviedol, že po incidente priestor vyčistili a pokiaľ ide o farby, ktoré tam boli uviedol, že ich dali ku kontajneru následne páni z vedľajšej budovy hovorila, že ide o ich farby, následne od svojho nadriadeného dostal pokyn, že môžu tento prílepok zbúrať.
40. Súd realizoval výsluch svedka A. I. D., ktorý uviedol, že vykonával rekonštrukciu priestorov vo vlastníctve žalovaných, uviedol, že tieto vykonávali v suteréne na poschodí a vyberali nejaké veci v priestore medzi garážou a budovou uviedol, že bližšie vlastnícke vzťahy nepozná. Uviedol, že problém tam bol pri parkovaní, bolo im pracovníkmi z vedľajšej budovy oznámené, že sú tam v priestore len dve parkovacie miesta a v tomto nastával neustále problém. Pokiaľ ide o pokyn vypratávania takzvaného hluchého priestoru uviedol, že pokyn dostal od p. G., následne si pamätá pani z vedľajšej budovy, ktorá povedala, že priestor je ich opätovne oslovoval p. G. následne si to vysvetľoval p. G. s pani z vedľajšej budovy. Svedok uviedol, že tento incident si pamätá z toho dôvodu, že pri plánovaní prác mali určitú postupnosť, následne p. N. začala tvrdiť, že priestory sú ich, uviedol, že opakovane dostával informácie raz jednej strany raz z druhej. Uviedol, že vypratávali 3 kusy asi 5 kilových farieb.
41. Svedok F. D. uviedol, že bol predchádzajúcom vlastníkom nehnuteľnosti patriacej žalovaným v 1. a 2. rade, uviedol, že nehnuteľnosť vlastnili od roku 1990 plocha a za budovou slúžila ako parkovisko, bol tam veľkosklad nemali to žiadnym spôsobom podelené čo sa týka užívania, ani s vedľajšou budovou. Uviedol, že pokiaľ ide o samostatne stojacu garáž túto vlastnila iná osoba bližšie špecifikovať nevedel, uviedol, že tento ju užíval parkoval tam a s ostatnými problém nemali. Uviedol, že priestor za garážou bol problematický bol tam bordel a bol neustále znečisťovaný. Nehnuteľnosť bola prevádzaná v roku 2006. Uviedol, že pokiaľ ide o tento priestor bol používaný na uskladňovanie nejakých krabíc pokiaľ ide o priestor za garážou svedok uviedol, že bol pred výpoveďou fyzicky ohliadnuť si priestor medzi garážou a budovou uviedol, že fotografia pomerne skresľuje pokiaľ ide o samotný stav a tento porovnával podľa fyzickej ohliadky jednoznačne uviedol, že bol tento priestor širší súčasnosti je zmenený tým, že je užší. Svedok následne potvrdil, že priestor navštívil na podnet žalovaného 2/.
42. Súd vypočul A. I. J., ktorý uviedol, že na základe objednávky vypracoval znalecký posudok pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z reálneho zamerania. Uviedol, že pri meraní väčšina bodov bola raz alebo viackrát meraná a uviedol, že presnosť týchto bodov bola v triede 3 čo znamená, že vyhláška umožňuje pre takýchto meraniach prevziať tieto body, ak sú v dovolenej odchýlky 0,24 centimetra s plochou bodu. Uviedol, že následne, ak sa zistí väčšia odchýlka alebo väčší presah vykonáva sa nové meranie bod sa škrtne a do operátu pri geometrickom pláne sa zavedie takto nový bod. Uviedol, že boli zistené nepresnosti pokiaľ ide o sútlač najmä pri samostatne stojacej garáži pri reálnom meraní oproti katastrálnym mapám. Uviedol, že v miernom oblúku bola zakreslená stena vedľajšej budovy stojacej na parcele č. XXXX/X reálne ide priamo, takisto čo sa týka vstupu pri dufarte boli zistené nezrovnalosti. Znalec uviedol, že garáž bola postavená v roku 1976 zakreslená geometrickým plánom a určená do osobného užívania p. P.. Následne v roku 1976 geometrický plán, ktorý krátkou cestou predložil uviedol, že v zmysle tohto geometrického plánu je zameraná garáž 3,60, pričom v materiáli, ktorý mu bol poskytnutý našiel rôzne miery a to 3,20 a dokonca 3,90 sám zameral šírku tejto garáže 3,70, znalec uviedol, že nezrovnalosti nastávajú pri digitalizácii vektorových máp a v danom prípade pri prekresľovaní zasahovali rôzne prírodné podmienky a nezobralo sa do úvahy zosušenie papiera, zrážka papiera čím sa menil jednotlivé údaje. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa znalec vyjadril, či s týmito pôvodnými meraniami a súčasným stavom by sa dalo konštatovať, že došlo k nejakej prestavbe garáže uviedol, že toto nezistil, uviedol, že zhruba pokiaľ ide o šírku táto bola v dovolenej odchýlke a pokiaľ ide o dĺžku, dĺžka bola posunutá o 30 až 35 centimetrov z toho uviedol, že pravdepodobne nebolo to spôsobené prestavbou. Pokiaľ ide o samotné alternatívy znalec uviedol, že pri navrhovanej alternatíve vychádzal zo stavu, ktorý je momentálne zapísaný v katastri a v danom prípade vychádzal z toho, že vlastníci vyporiadavanej nehnuteľností súhlasili so zriadením vecného bremena a toto akceptoval uviedol, že zameral jednotlivé body.
43. Súd ďalej vypočul svedkyňu C. N. opakovane, ktorá uviedla, že pracuje v spoločnosti žalobcu a potrebovala nejaké samostatné priestory k svojej činnosti ako skladové priestory. Uviedla, že došlo k tomu, že p. L. predával garáž p. E., ktorý má taktiež prenajaté priestory spoločnosti žalobcu, následne sa riešila táto otázka tak, sa pridala k tomu, že aj ona chce takýto priestor následne, došlo k dohode. Pokiaľ ide o samotné parkovanie uviedla, že pred touto garážou nie sú zaužívané žiadne parkovacie pravidlá, keď miesto je voľné pri jej príchode do zamestnania parkuje na voľné miesto svedkyňa potvrdila, že niekedy je problém pri odchode z parkoviska, potvrdila však, že pokiaľ ide o jej garáž bolo by spravodlivé, ak by mala prístup ku garáži.
44. Vypočutý bol svedok E. Q., ktorý uviedol, že pracoval pre spoločnosť žalobcu od roku 2008 do roku 2020 uviedol, že pri samostatne stojacej garáží na dvore neboli vykonané žiadne stavebné úpravy za toto obdobie, pokiaľ ide o takzvaný hluchý priestor uviedol, že pamätá si, že tam bol prístrešok. Nevedel sa však vyjadriť a kým bol využívaný, a kto ho zbúral, uviedol, že mal možnosť nahliadnuť do tohto prístrešku v čase, keď urobili obhliadku budovy pri potencionálnej kúpe boli tam tabule s označením „Slovenka“ bolo to v roku 2012 alebo 2013.
45. Vypočutý bol svedok A. B. P. zamestnanec žalobcu, ktorý uviedol, že pracuje na pozícii obchodného zástupcu a veľa cestuje potvrdil, že pre firmu pracuje približne 20 rokov a pokiaľ ide o priestor na parkovanie uviedol, že všetko tam je tak ako bolo, pokiaľ ide o takzvaný hluchý priestor a prístrešok uviedol, že priestor užívala spoločnosť Slovenka mala tam sklad kartónov, ktoré používala, Slovenka mala budovy hneď v priľahlej budove uviedol, že keď susedia rekonštruovali vtedy zmizol prístrešok.
Potom ako prístrešok bol odstránený vznikol tam hluchý priestor. Pokiaľ ide o samostatne stojace garáže uviedol, že garáže majú iných vlastníkov boli upozornení aby bola možnosť prístupu do týchto garáží pri parkovaní taktiež boli upozornení v prípade, že sú prítomní je možné tam parkovať, tak aby bolo umožnené preparkovať a prístup do garáží sprístupniť.
46. Svedkyňa R. C. uviedla, že pracovala v priestoroch prevádzkarne Slovenky uviedla, že pozná žalovaného 1/ a čiastočne žalovaného 2/ v prevádzke pracovala od roku 1992 do roku 2011 uviedla, že priestor za garážou smerom k budove si pamätá. Uviedla, že v podstate tam nič nebolo len bordel zdržiavali sa tam bezdomovci, preto ho občas museli upratať, uviedla, že tento priestor bol prístupný bolo otvorené spočiatku to bolo priechodné následne sa tento priestor dal prestrašiť a dali sa tam dvere a skladovali tam kartóny.
47. Súd vypočul A. D., ktorá uviedla, že pracovala taktiež spoločnosti Slovenka do roku 2013 pamätala si samostatne stojacu garáž a prístrešok za garážou. Uviedla, že bol používaný ako sklad na kartóny, v predajni predávala 19 rokov následne pracovala rok a pol v sklade vykonávala sa likvidácia v tom čase sa tento priestor užíval ako sklad kto ho zhotovil, uviesť nevedela a uviedla, že keď odchádzala z tohto miesta zamestnania prístrešok tam bol. Taktiež potvrdila, že pokiaľ ide o šírku otvoru tento bol úzky dvere sa nie celkom dobre sa otváral a bol tam problém s kartónmi prejsť.
48. Súd vo veci konštatuje, že predmetom konania boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. zapísané na liste vlastníctva č.XX XXX ako pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 297 m2 a nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „C“ parcelné č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2 súd vo veci nemal sporné to, že spoluvlastnícky podiel žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach predstavoval 2/3 z celku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných predstavoval 1/6 k celku, pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX a to na parcela č. XXXX/X tu má spoluvlastnícky podiel žalobca 1/2 a žalovaní každý po 1/4.
49. Pokiaľ ide o veľkosti spoluvlastníckych podielov tie sporné neboli. Súd poukazuje na to, že predmetom sporu sú charakterovo odlišné nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX, čo aj vyplýva z viacnásobne predkladanej fotodokumentácie je nehnuteľnosť ohraničená jednotlivými budovami, ku ktorej vedie len jediná prístupová cesta pre motorové vozidlá cez bránu, pre peších aj cez tzv. dufart na protiľahlej strane, ktorý stojí na parcele č. XXXX/X (ktorá bola tiež predmetom vyporiadania). Nehnuteľnosť je priľahlá tak v časti k budovám, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu ako aj vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a nehnuteľnosť je používaná aj na prechod k voľne stojacim garážam, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb.
50. Zisťovanie skutkového stavu veci v konaní ovplyvňovali konflikty ohľadom rozličných predstáv ako hospodáriť s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré sú v osobnej rovine a žiaľ prešli do vzájomnej osobnej averzie.
51. Súd po zistení vyššie opísaného skutkového stavu vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení a aplikovateľných rozhodnutí:
52. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov, spoluvlastníci sa môže dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
53. Podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
54. Právo ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Obmedzenie v tomto smere stanovuje práve len ust. § 142 ods. 2, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa vo vzťahu k vyporiadaniu spôsobom prikázania veci jednému zo spoluvlastníkov alebo predajom veci a rozdelením výťažku z predaja spoluvlastníkom. Súdne konanie sa začína žalobou, ktorú môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj menšinový spoluvlastník, keď výška spoluvlastníckeho podielu nerozhoduje.
55. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzný.
56. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením medzi spoluvlastníkov, podľa výšky podielov prichádza do úvahy, iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jej rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve, alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú.
57. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pri tom prihliada na účelné využitie veci. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Primeranú náhradu určuje súd. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí.
58. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci.
59. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.
60. Žalobca sa ako spoluvlastník domáhal zrušenia a vyporiadania, nakoľko so žalovanými sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
61. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníci konania nemajú záujem zotrvať v spoluvlastníctve k sporným nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XX XXX reg. „C“, parcely č. XXXX/XX o výmere 297 m2 - zastavaná plocha a nádvoria a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., reg. „C“, parcely č. XXXX/X o výmere 34 m2 .
62. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP, pozn.). 63. Na tomto mieste súd poukazuje na aplikovateľnú právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28.01.2021, sp. zn. 7Cdo/305/2019, zdroj: nsud.sk, ktorý uviedol: „Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo, aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov ... Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2Cz/47/70) .
64. V zmysle uvedeného právneho záveru súd pristúpil aj k tolerancii ohľadom veľkosti aritmetického vyjadrenia podielov o 3 m2 v prospech žalovaných v záujme na účelného využitia veci vzniknutej rozdelením. V danom prípade bola taktiež zistená odchýlka evidovanej výmery a reálnej výmery o 4 m2 . Súd však poukazuje na to, že výmera v zmysle katastrálneho zákona na liste vlastníctva nie je záväzný údaj.
65. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (výklad k § 118 OZ) a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. KZ). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra (§ 67 KZ). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.).
66. V danej právnej veci najspornejšou otázkou bolo posúdenie a vysporiadanie sa s takzvaným hluchým miestom, ktoré sa nachádza za garážou k priľahlej budove vo vlastníctve žalovaných, pričom garáž vlastní „tretia osoba“ ako fyzická osoba konateľ žalobcu. Ďalšou najspornejšou otázkou bolo prikázanie do výlučného vlastníctva resp. ponechanie v podielovom spoluvlastníctve časti parcely medzi garážami (novovytvorená parcela č.3191/48).
67. Žalovaní namietali zohľadňovanie takzvaného hluchého miesta pri reálnom rozdelení s tým, že táto časť by pripadla do ich výlučného vlastníctva aj keď na druhej strane ide o časť, ktorá je priľahlá k ich nehnuteľnosti. Žalovaní namietali, že takzvané hluché miesto spôsobil žalobca, respektíve štatutárny zástupca žalobcu, tým, že zakúpil garáž bez toho, aby vopred konzultoval túto skutočnosť so žalovanými, resp. žalovaní poukazovali na dohodu o zakúpení tejto garáže spoločne s tým, že následne dôjde k jej odstráneniu a k otvoreniu možnosti lepšieho využitia celej parcely č. 3191/33. V tomto smere súd vykonal rozsiahle dokazovania nebolo zistené, že by štatutárny zástupca žalobcu vykonal nejaké stavebné úpravy, ani také ktorými by došlo k zúženiu, prípadne inej zmene takzvaného hluchého priestoru, určité odchýlky boli znalcami konštatované, avšak tieto nepresiahli prípustnú mieru a vznikli nepresnosťou predchádzajúcich meraní. V tomto čase nebolo relevantné ani kto tento priestor predtým užíval.
68. Na tomto mieste súd konštatuje, že skutočne najlepším riešením by bolo v danom čase (t.j. keď kupoval garáž štatutárny zástupca žalobcu) spoločné odkúpenie garáže so žalovanými a jej následná sanácia, nakoľko táto sama voľne stojaca garáž značne obmedzila celkový dvorový priestor a komplikuje situáciu s parkovaním obom stranám sporu nehovoriac o tom, že v konečnom dôsledku aj pri tomto vyporiadavaní je hlavným zdrojom rozporov medzi žalobcom a žalovanými a to tak ku hluchému priestoru, ako aj ku novovytvorenej parcele č.3191/48.
69. Situáciu však spätne už nie je možné zvrátiť a preto aj rozpory o tom či došlo „ po za chrbát “ zo strany štatutárneho zástupcu žalobcu ku jej kúpe sú irelevantné, prejavy dobrej vôle, by museli v tomto smere vykonať obe sporové strany. Súd teda pri vyporiadavaní musel vychádzať zo situácie, čo sa týka vlastníctva taká aká je, aj so značnými limitmi.
70. Súd poukazuje na to, že v tomto smere pri tak zložitej situácii využil a aplikoval aj právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo1450/2015 zo dňa 17.6.2015 ktorý v právnej vete konštatoval, že pri rozhodovaní o zrušení spoluvlastníctva k súboru priestorovo nadväzujúcich nehnuteľnosti musí súd dbať, aby delenie bolo z hospodárskeho hľadiska účelné, aby bolo spravodlivé, a aby niektorý zo spoluvlastníkov nebol delením vážne poškodený. Taký prístup zodpovedá zmyslu zákona, nie však jeho doslovnému výkladu, (spravidla každý z viacerých pozemkov určený k vyporiadaniu možno reálne rozdeliť, a teda nie je splnená podmienka, že reálne rozdelenie veci nie je „dobre možné“). Prísne vzaté tu však nejde o reálne rozdelenie veci, ale o prikázanie do výlučného vlastníctva jednotlivým spoluvlastníkom. Pri rozdelení súboru nehnuteľností by nemala byť podstatne znížená hodnota nehnuteľnosti, ktoré sú v ňom zahrnuté. Tak napríklad, ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dom (respektíve stavebný pozemok, ktorého je súčasťou) a priľahlá záhrada, je nepochybné, že vlastnícke (i fyzické ) rozdelenie domu (respektíve stavebného pozemku, na ktorom sa nachádza) a záhrady je vždy možné; takým delením, by však spravidla poklesla hodnota každej z týchto nehnuteľností. Čo je v tom - ktorom konkrétnom prípade podstatné zníženie hodnoty, zákon neuvádza. Bude treba posúdiť každý prípad zvlášť; zvlášť však o také zníženie nepôjde, ak bude menšie než o 15 %. Najvyšší súd uviedol, že je potrebné prihliadať komplexne ku všetkým okolnostiam veci a ku kritériám, za, ktorých sa pri zrušení a vyporiadavaní spoluvlastníctva vychádza, nemožno však vylúčiť výnimočné odchýlky z uvedeného pomeru. Vždy bude záležať na úvahe súdu, ktorá musí rešpektovať zásady uvedené v § 2 a nasl. Občianskeho zákonníka ( v zákone č. 40/1964 Zb. § 3) a musí byť riadne zdôvodnená.
71. Súd preto zohľadňoval aj v danej právnej veci všetky do úvahy pripadajúce kritéria komplexne, v prvom rade súd poukazuje na to, že s ohľadom na osobnú averziu strán sporu ako susedov úzko vzájomne prepojených nehnuteľností považoval za dôležité kritérium aj to, aby zostali v podielovom spoluvlastníctve v čo najmenšej časti vyporiadavanej nehnuteľnosti, preto súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaných takzvaný hluchý priestor, ktorý je priľahlý k nehnuteľnosti, ktorú majú vo vlastníctve obaja žalovaní.
72. Pokiaľ ide o časť pozemku, novovytvorená parcela č. 3191/48, tu bolo možné ponechať v podielovom spoluvlastníctve čo navrhoval žalobca avšak súd dospel k záveru, že je možné je využiteľná aj keď s obmedzeniami, nakoľko jej priestor sa využíva ako vstup do garáži túto a súd ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu - ide o vzájomný kompromis.
73. Táto novovytvorená parcela je čo do rozsahu pomerne väčšia, tak aj jej využiteľnosť je širšia aj, keď užívanie je limitované ako je uvedené vyššie. Napokon dokazovaním bolo preukázane, že táto časť parcely je využívaná pracovníkmi žalobcu na parkovanie, pokiaľ však by zostala v podielovom spoluvlastníctve naďalej by vznikali rozpory. Pritom parkovanie na nej nie je úplne vylúčené, pri výlučnom vlastníctve na žalobcu je jednoduchšia dohoda s vlastníkmi garáži, na režime možného parkovania pracovníkmi žalobcu, ktorí pracujú v sídle žalobcu, čo žalobcovi môže byť na prospech. Navyše v minulosti jednu z týchto garáži žalobca resp. štatutárny zástupca vlastnil a predal.
74. Je nepochybné, že žalobca reprezentovaný štatutárnym zástupcom v priebehu konania práve pri zistení, že sám je vlastníkom voľne garáže stojacej na parcele č. XXXX/XX túto kúpno predajnou zmluvou previedol do vlastníctva svojej zamestnankyne, ktorá žiadne relevantné dôvody vo svojej výpovedi kúpy neuviedla. Je nepochybné, že išlo o účelový predaj, zrejme s úmyslom situáciu viac skomplikovať. Je ťažko pochopiteľné, že p. N. potrebovala túto garáž, pokiaľ by v blízkosti nemala bývanie, prípadne iný reálny samostatný podnikateľský zámer s predmetnou nehnuteľnosťou o toto preukázané nebolo, uviedla, len že potrebovala nejaké skladové priestory.
75. Zostávajúca časť parcely č. XXXX/XX, bola reálne rozdelená tak, že súd prikázal novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX do výlučného vlastníctva žalovaných ( aj s takzvaným hluchým priestorom), pričom žalovaným bol zachovaný prístup k tejto časti pozostávajúcej pôvodnej parcele č. 3191/33, ktorá zostala v podielovom spoluvlastníctve podľa veľkosti pôvodných podielov, o ďalšiu časť ako novovytvorenú parcelu č. 3191/47 súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu ide o časť, ktorá jej priľahlá k nehnuteľnosti, ktorú má vo výlučnom vlastníctve jej veľkosť zabezpečuje parkovanie 4 motorových vozidiel.
76. Súd má za to, že parcely, ktoré pripadli do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovaných v obmedzených limitoch tvaru pôvodnej parcely poskytujú dostatočný priestor na prístup k nehnuteľnostiam, ktoré má tá - ktorá strana vo výlučnom vlastníctve. Pričom je len na žalobcovi a žalovaných akým spôsobom ich využijú aj na parkovanie motorových vozidiel. Súd poukazuje na to, že aj keď je parkovanie motorových vozidiel dôležité, vždy je limitované nehnuteľnosťami, ktoré sú pevne spojené so zemou, tieto posúvať či presúvať logicky nie je možné ( presnejšie takmer nemožné, pretože zbúranie možné je).
77. Pritom pri reálnom rozdelení súd, prihliadal aj na to, aby každá zo strán sporu mala priamy prístup na parcelu č. 3192/1 na, ktorej sa nachádza takzvaný dufart – podchod.
78. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby vo vzťahu k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXXX/X, tu súd nemohol akceptovať argumenty žalovaných. Súd poukazuje na to, že na parcele č. XXXX/X ( viď fotodokumentácia 608, 610) sa nachádza spoločný podchod obchodných budov stojacich na parcele č. XXXX/X I. XXXX/X s jedným nadzemným podlažím, prekrytým krokovou konštrukciou s krytinou z pálenej škridly. Krajné steny dufartu tvoria obvodové múry obchodných budov. V danom prípade spoluvlastnícke podiely predstavujú parcelu na ktorej je postavený prechod k dvoru ide o historickú budovu, ktorá sa postupom času dostala do stavu dvoch samostatných obchodných budov, pričom samotný vstup – dufart ostal v podielovom spoluvlastníctve doteraz. Žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobou aj k tomuto dufartu, v priebehu konania však zmenil názor s poukazom na to, že túto nehnuteľnosť nie je možné reálne rozdeliť.
79. Súd mal preukázané (zo zmluvy uzatvorenej medzi mestom Prešov ako predávajúci, a žalobcom a žalovanými ako kupujúcimi čl. 226), že Mesto Prešov, odpredalo nehnuteľnosť parc. č. 3191/33 do podielového spoluvlastníctva vlastníkom obchodných budov, ktoré boli v danom čase už vo výlučnom vlastníctve. Takto mal každý z vlastníkov budov zabezpečený bezproblémový vstup do objektu, a teda aj zabezpečenú riadnu využiteľnosť nehnuteľností. Zo zadnej časti.
80. Súd posudzoval daný skutkový stav aj s tým, že v našich podmienkach sa uvažuje o zavedení právnej úpravy v novom Občianskom zákonníku o takzvanom pridruženom spoluvlastníctve v súčasnosti sa k tomuto režimu najviac približujú ustanovenia § 2 ods. 4, 5, 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podstatou takejto formy vlastníctva je kombinácia reálneho vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru a ideálneho podielového spoluvlastníctva technicky nedeliteľných spoločných častí a zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a pozemku. Súd v danom prípade pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva parcely č. 3192/1, ako špecifickej svojím charakterom má za to, keďže na nej sa nachádza stavba takzvaný podchod - dufart, pričom jeho strany tvoria obvodové múry síce samostatne vo vlastníctve obchodných budov, ale len relatívne „samostatných“, že v tomto smere pri zrušení podielového spoluvlastníctva k parcele č. 3192/1 samostatné časti parcely by nespĺňali definíciu dvoch samostatných vecí z toho dôvodu súd zamietol žalobu. Navyše konajúci súd poukazuje na to, že v časti, ktorú žiadali do výlučného vlastníctva žalovaní sa nachádzajú schody a pod úrovňou základného podlažia a nimi sa prechádza do pivničných priestorov obchodnej budovy patriacej do výlučného vlastníctva žalobcu čo znamená, že neprichádza do úvahy rozdelenie ani pre vykonanie nákladných stavebných úprav.
81. Aj keď v tomto smere, je zrejme žiaľ nutné pripustiť, že v budúcnosti bude dochádzať medzi žalobcom a žalovanými ku konfliktom v otázke údržby a hospodárenia s týmto podchodom, avšak vzhľadom na limity existencie samostatnej veci súd má za to, že parcelu, na ktorej je postavený podchod nebolo možné vyporiadať.
82. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
83. Pokiaľ ide o trovy konania tu súd poukazuje na to, že v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva už zákon sám preferuje možnosť dohody pred súdnym rozhodnutím. Je nesporný fakt, že k dohode o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi nedošlo a nedošlo v priebehu konania ani k uzavretiu prípadného súdneho zmieru.
84. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stal a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít.
85. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SSR sp.zn. 2 Cz 4/71, R 31/1972) konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 O.s.p. (teraz § 257 CSP) význam zistenie toho, či žalobca pred podaním návrhu na súd ostatným spoluvlastníkom navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci.
86. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
87. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
88. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
89. Súd má za to, že v tomto konaní bol žalobca ako aj žalovaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní v určitých sektorových návrhoch, čo v konečnom dôsledku dáva dôvod na rozhodnutie podľa § 255 ods. 1 CSP a preto súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
90. Úprava civilnom súdnom poriadku nepozná inštitút trov štátu a v nadväznosti nato neupravuje mechanizmus rozhodovania o ich náhrade. V danej právnej veci však zložené preddavky ktoré nepokryli úplne výdavky za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý je nevyhnutný, ak dochádza k rozdeleniu nehnuteľnosti prípadne aj pre zápis do katastra nehnuteľností, súd preto v konaní priznal nárok priamo znalcovi na náhradu znalečného o, ktorého výške bude rozhodnuté samostatným uznesením (viď Komentár Civilného sporového poriadku nakladateľstva CH.Beck doc. JUDr. Marek Štefček, PhD. ak kolektív 2016 § 253 strana 905) taktiež v režime podľa § 262 CSP.
91. V tomto pomere súd priznal aj nárok na náhradu odmeny a hotových výdavkov za vypracovaný znalecký posudok (geometrický plán) znalcovi.
92. Trovy na znalecké dokazovanie súd rozpočítal podľa veľkosti podielu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.