Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_1Er-725-2009.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1Er/725/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného DELMAT STEEL, a.s., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Areál ZTS 924, IČO 36 297 682, právne zastúpeného JUDr. Martinom Čižmárikom, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, proti povinnému S. J. G. G..M..B.., G. G. D. U. H., A., V. XX A. A., U.. Č.. D. F. B. M. G., o vymoženie 17.402,86 EUR s príslušenstvom, vedenom u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, na Exekútorskom úrade so sídlom v Bratislave, Moskovská 18, pod sp. zn. EX 1698/09 t a k t o
rozhodol:
Exekúcia s a z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,15 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, poverením číslo 5304 009410* zo dňa 07.01.2010 vykonaním exekúcie.
Súd z Obchodného registra SR zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením, č. k. 28CbR/62/2009-25 zo dňa 28.októbra 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2009, zrušil bez likvidácie povinného, t.j. obchodnú spoločnosť S. J. G. G..M..B.., G. G. U.V. H. A. V. : XX A. A., F. D. B. M. B. G. U., D. B. G., D. D. Č. A./R. Povinný bol následne dňa 05.02.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 178,48 EUR.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 8 Obchodného zákonníka, súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zisťuje, či má spoločnosť obchodný majetok. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení
spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Uvedený záver potvrdzuje i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 v zmysle ktorého, ak povinný zanikne bez právneho nástupcu a bez likvidácie, exekučné konanie sa zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku). To znamená, že ak bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok postačujúci na náhradu výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, je daný postup exekučného súdu podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku.
Zrušenie obchodnej spoločnosti je predpokladom na vykonanie výmazu spoločnosti z
obchodného registra. Spoločnosť sa zrušuje s likvidáciou jej obchodného imania, pokiaľ sa spoločnosť zrušuje bez právneho nástupcu alebo bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušovanej spoločnosti prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa však nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiadny obchodný majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
V danom prípade registrový súd rozhodol o zrušení povinného bez likvidácie, nakoľko spoločnosť nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Zákonom č. 348/2011 Z. z. sa novelizoval § 196 Exekučného poriadku, a to doplnením druhej vety, keď sa za slová „zvyšuje sa jeho odmena“ vkladajú slová „a náhrady určené podľa tohto zákona“, teda podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Exekučný poriadok v znení novely č. 348/2011 Z. z. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2012 a na vec je tak nutné aplikovať nové ustanovenia, účinné v čase, v ktorom o trovách rozhoduje súd. S prihliadnutím na vyššie uvedené nakoľko má súd z portálu Finančného riaditeľstva SR preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Ex. poriadku). Súd exekútorovi priznal v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška) náhradu trov exekúcie za výkon exekučnej činnosti vo výške 50,15 EUR, pričom uvedená suma predstavuje
A. odmena súdneho exekútora určená paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky v minimálnej výške 33,19 EUR;
B. náhrada hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky (poštovné) 8,60 EUR;
C. 20% DPH 8,36 EUR [základ dane: 33,19 EUR (odmena) + 8,60 EUR (náhrada hotových výdavkov)].
Súd nepriznal paušálnu odmenu za 17x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 17x doručenie exekučného príkazu vo výške 3,32 EUR/úkon, nakoľko za tieto úkony prislúcha exekútorovi jedna paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 písm. b), c), d) Vyhlášky bez ohľadu na počet doručení.
Súd dáva do pozornosti ustanovenie § 15 ods. 1 Vyhlášky, kde zákonodarca použil v tomto ustanovení jednotné číslo, teda „paušálnou sumou sa odmeňuje "doručenie" jednému adresátovi a nie "doručovanie" viacerým subjektom. Na to, aby bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za jednotlivé úkony
vymedzené v § 15 ods. ods. 1 je potrebné, aby sa v exekútorskom spise nachádzala doručenka o prevzatí, resp. obálka preukazujúca neúspešné doručovanie. V zmysle vyššie uvedeného je možné usúdiť, že paušálna odmena prináleží za práve jedno doručenie úkonu vymedzeného v zmysle písm. b) až f) vyhlášky. Tieto písomnosti treba nepochybne doručiť, avšak z gramatického výkladu § 15 vyhlášky je zrejmé, že sa spoplatňuje ich doručenie ako úkon, a nie každé doručenie. Ak by zákonodarca mal na mysli každé doručovanie, do spomenutého ustanovenia by doplnil slovo“ každé“ ako je to v zmysle § 15 ods. 1 písm. g) až j). Takéto doručovanie sa premietne do náhrady za poštovné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.