Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-36-2023.pdf
PDF · 79.13 KB
No categories available
11C/36/2023
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa N. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, T. L., Č. A., občana Č. A., zastúpeného Marják, Ferenci & Partners s. r. o., so sídlom Tajovského 17, Košice, IČO: 50 164 988, proti dlžníkovi TATRA SPC8, s. r. o., so sídlom Moyzesova 6, Bratislava, IČO: 44 544 863, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo výške 320 000,- eur s príslušenstvom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve dlžníka, zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie N., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš ako nebytový priestor č. 17, vo vchode č. 10, na 2. poschodí apartmánového domu N so súpisným číslom 589, postavenom na pozemku parcely registra KN-C č. 390/62 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 7542/83363 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7542/83363 k pozemku parcely registra KN-C č. 390/62, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, zapísanom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie N., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš.
II. Navrhovateľovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 02. 06. 2023 sa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve dlžníka, zapísaným Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie N., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš ako nebytový priestor č. 17, vo vchode č. 10, na 2. poschodí apartmánového domu N so súpisným číslom 589, postavenom na pozemku parcely registra KN-C č. 390/62 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 7542/83363 a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7542/83363 k pozemku parcely registra KN-C č. 390/62, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, zapísanom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie N., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš. Dlžník je developerom investičných nehnuteľností v katastrálnom území N., projekt DEMANOVA VILLAGE. Navrhovateľ mal záujem o kúpu nehnuteľnosti ponúkanej dlžníkom v dôsledku čoho obidve strany uzatvorili dňa 10. 09. 2021 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej navrhovateľ uhradil preddavok na všetky tri splátky kúpnej ceny vo výške 320 000,- eur. Nakoľko dlžník nesplnil termín ukončenia výstavby apartmánového domu, ktorý bol dojednaný v čl. 1 ods. 1.3 zmluvy do 31. 10. 2021, zmluvné strany sa dohodli na ukončení zmluvy a dňa 10. 03. 2023 uzavreli Dohodu o ukončení platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. N17, na základe ktorej bol dlžník povinný vrátiť navrhovateľovi celý preddavok na budúcu kúpnu cenu vo výške 320 000,- eur do 30. 04. 2023. Vo veci zaplatenia sumy 320 000,- eur bol zo strany navrhovateľa podaný návrh na
vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania. Pokiaľ ide o predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je daný spôsobilý predmet záložného práva a existuje pohľadávka, ktorej hodnovernosť je osvedčená aj bez toho, aby bola judikovaná. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní dlžníka nad primeranú mieru. Dlžník priebežne speňažuje svoj nehnuteľný majetok, o čom svedčí jeho vlastnícke právo už len k šiestim nebytovým priestorom z celkového počtu osemnásť, pričom k nebytovým priestorom č. 2 a č. 12 je toho času evidovaná plomba, teda rovnako budú vyvedené z majetkovej sféry dlžníka. Týmto konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia a ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje majetkové pomery dlžníka, vzbudil dlžník u veriteľa dôvodnú obavu zo zmarenia prípadnej exekúcie. Navrhovateľ má za to, že v prejednávanom prípade je v plnej miere naplnený princíp proporcionality, keďže v prípade, ak dlžník nemá skutočne v úmysle prevádzať zabezpečovaný predmet na tretie osoby, a tak sa zbaviť svojho majetku, nemôže ho zriadenie sudcovského záložného práva nejako obmedziť na jeho dispozičnom práve. Naopak, ak má dlžník v úmysle zabezpečovaný predmet prevádzať, tento prevod nebude nijako zriadením sudcovského záložného práva obmedzený, avšak pohľadávka navrhovateľa bude zabezpečená zriadením záložného práva. Na základe uvedených skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie.
2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
4. Podľa § 344 C. s. p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
5. Súd môže zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach dlžníka v prípade, ak má návrhom aspoň osvedčenú skutočnosť, že navrhovateľ má voči dlžníkovi splatnú a vymáhateľnú pohľadávku a zároveň je osvedčené to, že dlžník sa snaží zamedziť vymoženiu pohľadávky exekúciou. Zo samotného účelu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je rýchly zásah súdu v prípade ohrozenia práv, vydaniu opatrenia nepredchádza dokazovanie a súd spravidla rozhodne bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia protistrany. Zriadenie záložného práva je vždy obmedzením vlastníckeho práva. V prípade zriadenia sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením musí byť tento zásah primeraný okolnostiam a právnym záujmom protistrany. Vychádzajúc z uvedeného súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko bol podaný dôvodne.
6. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ v postavení budúceho kupujúceho uzatvoril s dlžníkom v postavení budúceho predávajúceho Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. N17 zo dňa 07. 09. 2021, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru, konkretizovanému v prílohe č. 1 zmluvy, a to do 120 dní od dňa povolenia návrhu na zápis dokončenej novostavby apartmánového domu do katastra nehnuteľností. V časti 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na budúcej kúpnej cene vo výške 320 000,- eur s DPH, ktorú mal navrhovateľ zaplatiť v troch splátkach, s tým, že prvú splátku vo výške 10 000,- eur uhradil na základe dohody o použití zábezpeky zo dňa 31. 08. 2021, druhú splátku kúpnej ceny vo výške 294 000,- eur sa zaviazal uhradiť v prospech budúceho predávajúceho v lehote najneskôr do 7 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy a tretiu splátku vo výške 16 000,- eur v lehote najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o vydaní kolaudačného rozhodnutia pre stavbu Apartmánový dom.
7. Dohodou o ukončení platnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. N17 zo dňa 10. 03. 2023 sa navrhovateľ s dlžníkom dohodli na ukončení predmetnej zmluvy. Z článku 1 ods. 2 dohody vyplýva, že navrhovateľ uhradil dlžníkovi kúpnu cenu vo výške 320 000,- eur vrátane DPH. Povinnosť dlžníka vrátiť navrhovateľovi sumu 320 000,- eur do 30. 04. 2023 bola dojednaná v článku 2 ods. 1 dohody.
8. Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve ako aj dohodou o jej ukončení mal súd preukázanú pohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi vo výške 320 000,- eur, ktorej splatnosť nastala 30. 04. 2023. Navrhovateľ
nebol povinný osvedčovať poukázanie jednotlivých splátok budúcej kúpnej ceny na účet dlžníka, nakoľko zaplatenie preddavku kúpnej ceny v plnom rozsahu vyplýva zo samotnej dohody o ukončení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zároveň nie je potrebné, aby išlo o judikovanú pohľadávku, čo priamo vyplýva aj z ustanovenia § 343 ods. 3 C. s. p., ktoré upravuje, že výkon záložného práva môže nastať až potom, ako je pohľadávka právoplatne priznaná súdom.
9. Súd vyhodnotil obavu navrhovateľa zo zmarenia prípadnej exekúcie ako dôvodnú. Z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie N. vyplýva, že Apartmánový dom N je postavený, skolaudovaný a bolo mu pridelené súpisné číslo, čo sú podmienky na zápis novostavby do katastra nehnuteľností. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. N17 je osvedčené, že stavebníkom tohto apartmánového domu bol práve dlžník, ktorý má naviac k už prevedeným nebytovým priestorom - apartmánom v prospech súčasných vlastníkov zriadené predkupné práva. Jednotlivé apartmány pritom nadobudli súčasní vlastníci kúpnymi zmluvami, na základe ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva prvýkrát 03. 02. 2023, následne 16. 02. 2023, 20. 02. 2023, 10. 03. 2023, 14. 03. 2023, 21. 03. 2023, 24. 03. 2023, 12. 04. 202326. 04. 2023 a naposledy 11. 05. 2023. Z uvedeného vyplýva, že dlžník postupne kúpnymi zmluvami prevádza vlastnícke právo k jednotlivým apartmánom, čo predstavuje zníženie jeho majetku a takéto konanie môže mať za následok znemožnenie vymožiteľnosti pomerne vysokej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi. Navrhovateľ pritom nedisponuje žiadnou zárukou uspokojenia pohľadávky, čo umocňuje už len samotný postup dlžníka, ktorý nielenže nedodržal zmluvne dojednanú lehotu na vrátenie preddavku kúpnej ceny do 30. 04. 2023, ale svoju povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia si nesplnil ani v dodatočnej lehote, ktorú sám určil v správe zo dňa 26. 04. 2023 (č. l. 36). Postupné scudzovanie apartmánov môže priamo súvisieť s podnikateľskou činnosťou dlžníka, avšak súd vidí obavu z prípadného zmarenia exekúcie práve v tom, že napriek tomu, že dlžník nadobúda v posledných mesiacoch za predaj jednotlivých apartmánov kúpne ceny, nie je už teraz v jeho možnostiach naplniť dohodu s navrhovateľom a vrátiť mu tak vysokú sumu, ktorá sama o sebe už predstavuje obavu z nevymožiteľnosti. Súd zároveň konštatuje, že vzhľadom na výšku pohľadávky navrhovateľa ako fyzickej osoby voči dlžníkovi ako právnickej osoby, zabezpečovacie opatrenie neobmedzí dlžníka neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Ujma v podobe zriadenia záložného práva v danej veci nie je neprimeraná sledovanému cieľu, ktorým je zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky vo výške 320 000,- eur. Zároveň súd prihliadol na to, že záložné právo bude zriadené na apartmáne, ktorý bol predmetnom ich zmluvného vzťahu a pre ktorý bola dohodnutá budúca kúpna cena vo výške 320 000,- eur, doposiaľ zadržiavaná dlžníkom. Z uvedených dôvodov súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
10. Vzhľadom k tomu, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa predmetné konanie končí, súd zároveň rozhodol o náhrade trov konania tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech v plnom rozsahu priznal ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.