Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-265-2013.pdf
PDF · 99.29 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/265/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45535108, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: E. R., bytom Z. č.d. XXX, o zaplatenie 492,84 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 160,90 € s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 14,29 € od 12.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 73,46 € od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 71,49 € od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 1,66 € od 12.1.2010 do zaplatenia .
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 492,84 eur s prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr, pričom uviedol, s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a odporca sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.
Odporca uviedol, že by bol ochotný žalovanú sumu splácať, ak by to bolo možne v splátkach. Nepamätal si, kedy uzavrel zmluvu o pripojení, bol mu poskytnutý mobilný telefón Sony Ericsson a nevedel kedy prestal platiť faktúru. Ja som prestal platiť hovorné, potom nejaký čas platil, potom opäť prestal platiť, keď stratil prácu.
Súd doplnil dokazovanie tým, že oboznámil zmluvu o pripojení, faktúry, kupón na zľavu, dodatok k zmluve, podrobný mesačný výpis k tel. číslu, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, cenník mobilných telefónov a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru.
Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení zo dňa 3.12.2008 a dodatok k zmluve o pripojení k tel. č. 0911595689, SIM karta 8942102180008782239 na základe ktorej sa
zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi program služieb 100 mViac s dobou viazanosti 24 mesiacov s tým, že odporca obdržal za kúpnu cenu 1 Sk (0,03 €) s DPH mobilný telefón Sony Ericsson C902, pričom cena telefónu v čase uzavretia zmluvy bola 9.990,- Sk (331,61 €). Faktúrami č. 7908988469 na sumu 14,29 € splatnej dňa 11.10.2009, faktúrou č. 7005096558 splatnej dňa 11.6.2010 na sumu 331,94 €, faktúrou č. 7910037929 splatnou dňa 11.11.2009 na sumu vo výške 73,46 €, faktúrou č. 7911098246 splatnej dňa 11.12.2009 na sumu 71,49 € a faktúrou č. 7912149367 splatnej dňa 11.1.2010 na sumu 1,66, € boli odporcovi fakturovaná nedoplatky.
Podľa Zmluvy o pripojení a jej dodatku v bode 4. ,,V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písmeno b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku, ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku . V tabuľke č. 1 dodatku je výška zmluvnej pokuty uvedená v sume 248,95 €.
Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 10. 2011 podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 331,94 € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu v tejto výške mu odporca spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporca porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporca porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď navrhovateľovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto vyfakturoval. Navrhovateľ neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bol odporca porušil povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa navrhovateľ s odporcom dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a navrhovateľ to vo svojom návrhu ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s odporcom a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.
Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporcu.
Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ respektíve právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pri kúpe mobilného telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1 písm. c) predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou navrhovateľ odporcovi odpredal mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- €. V tabuľke č. 1 je stanovená povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu v dohodnutej výške (1,- Sk). To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom o odporcom dohodnutá v bode . 4. Dodatku zmluvná pokuta.
Povinnosť odporcu zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporcovi pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporcovi poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle navrhovateľa ako aj odporcu pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporcu napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom nie je.
Pre prípad porušenia povinnosti odporcu riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporca v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.
Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 331,94 €. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi skutočne odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu odpredaného odporcovi bola v čase uzavretia dodatku 331,61,- €, navrhovateľ súdu predložil výtlačok cenníka mobilných telefónov. Predmetný cenník navrhovateľa, na ktorom sú uvedené jeho vlastné údaje týkajúce sa zmluvného vzťahu s odporcom, nie je dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Taktiež je zrejmé, že keďže odporca za služby navrhovateľa od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení riadne uhrádzal ceny za poskytované
služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program až do februára 2010 , tvrdená škoda (ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla navrhovateľovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo, keby navrhovateľ neuhrádzal platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného dodatkom. Výška takejto tvrdenej škody by logicky musela by byť nižšia.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 331, 94 € s prísl. 9 % úrokom z omeškania zamietol.
V ďalšej časti si navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby poskytované odporcovi, v zmysle prísl. faktúr tento nárok navrhovateľa mal súd v konaní preukázaný tvrdením navrhovateľa, že odporcovi telekomunikačné služby v určitom rozsahu poskytoval ako aj faktúrami, ktorými odporcovi cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval a ktoré odporca neuhradil. Navrhovateľ si uplatňoval predmetný nárok vo výške 160,90 €.
Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti faktúry vystavenej navrhovateľom sa odporca dostal do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu voči navrhovateľovi, preto je povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/ 1995 v znení účinnom do 31. 1. 2013, teda 9% ročne. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko k tomuto dňu už odporca bol v omeškaní s plnením svojho dlhu.
V danom prípade súd dospel k záveru, že u navrhovateľa je dôvodný nárok iba na zaplatenie sumy titulom nedoplatku na hovornom spolu vo výške 160,90 € a vo zvyšku teda titulom zmluvnej pokuty súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. tak, že odporcovi, ktorý mal v konaní prevažný úspech súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.