Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/472/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej A. K., E.. XX. XX. XXXX, I. J., I. XX, v konaní o zaplatenie 310,28 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 113,78 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9,66 Eur, za čas od 06. 10. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 53,13 Eur od 06. 09. 2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 48,49 Eur od 06. 08. 2010 do zaplatenia, a to v dvoch mesačných splátkach tak, že prvá splátka vo výške 60,- Eur bude zaplatená do 15. decembra 2013 a druhá splátka bude zaplatená v zostávajúcej časti istiny vo výške 53,78 Eur a priznaných úrokov z omeškania do 15. januára 2014, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 310,28 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9,66 Eur od 06. 10. 2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 53,13 Eur od 06. 09. 2010 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 48,49 Eur od 06. 08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z pôvodného veriteľa, spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, uzavretej dňa 03. 10. 2012.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pripojení, právny predchodca žalobcu sprístupnil žalovanej verejné elektronické služby za podmienok stanovených zmluvou. Žalovaná sa zaviazala platiť za služby dohodnutú cenu. Právny predchodca žalovanej elektronické komunikačné služby riadne poskytol, ktoré vyfakturoval faktúrami č. 7008600990, č. 7007604182, č. 7006637668, avšak žalovaná nezaplatila dohodnutú cenu včas a riadne. Z titulu porušenia tejto povinnosti, si žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy o pripojení, a to v sume 2,50 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 7009682998 a v sume 199,- Eur vyúčtovanej vo faktúre č. 7111508479. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania, podľa ut. § 517 ods. 2 je povinná žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

Žalobca písomne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Vyjadrenie doplnil písomne. Uviedol, že voči žalovanej si uplatňuje právo na zaplatenie elektronických komunikačných služieb vo výške 111,28 Eur a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur z titulu porušenia ustanovenia bodu 1 písm. b. ) Dodatku k zmluve o pripojení č. 911189760, a to za porušenie povinnosti platiť riadne a včas cenu služieb a v tej súvislosti aj porušenie záväzku doby viazanosti 24 mesiacov. Zmluvná pokuta bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v súlade s ust. , písomne s uvedením výšky zmluvnej pokuty, a jedná sa o dojednanie individuálne. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovanou. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednaní zmluvnej pokuty, zdôraznil, že právny predchodca si svoje povinnosti zo zmluvy plnil, avšak žalovaná svoj záväzok doby viazanosti porušila. V tomto smere poukázal žalobca na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR v obchodnej veci, ktorý podľa jeho názoru je možné aplikovať na občiansko - právne veci, v zmysle ktorého, sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti iba jednou zmluvnou stranou, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku. Naviac žalobca zdôraznil aj skutočnosť, že okrem sprístupnených služieb, žalobca poskytol žalovanej aj benefit, v podobe ďalšieho balíčka poskytovaných služieb, v cene jedného mesačného paušálu, podľa článku 1 písm. d.) Dodatku, čomu zodpovedal prizáväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti. Žalobca k značnej nerovnováhe medzi zmluvnými stranami potrebuje zdôrazniť, že žalovanej nič nebránilo zobrať si balík v plnej hodnote bez záväzku doby viazanosti, v takom prípade mala žalovaná možnosť uzavrieť dodatok bez doby viazanosti a benefitov a bez zmluvnej pokuty. Právny predchodca mal v ponuke viacero variant dojednaní zmluvy o pripojení, pričom len vyhovel žiadosti žalovanej o uzavretie zmluvy s výhodami. Žalobca zdôraznil, že si je vedomý predpisom na ochranu spotrebiteľa, ktorá však má mať svoje medze a je potrebné mať na zreteli, že je nutné primeraným spôsobom chrániť nielen jednu stranu -spotrebiteľa, ale aj veriteľa, ktorý v rámci svojej činnosti podstupuje všetky riziká spojené s výkonom.

Žalovaná súhlasila so žalobou len v časti nároku na zaplatenie poskytnutých telekomunikačných služieb, nesúhlasila so zaplatením zmluvnej pokuty. Uviedla, že v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bývala v spoločnej domácnosti s bývalým manželom, ktorému po ich rozvode ostal paušál a nemala prehľad o tom, či platil za poskytnuté služby. Uvedomujúc si, že zmluvu podpísala, súhlasila so zaplatením poskytnutých služieb. K okolnostiam uzatvorenia zmluvy uviedla, že nebola podrobnejšie oboznámená s podmienkami zmluvy. Tieto jej síce boli predložené v čase uzatvárania zmluvy u pôvodného poskytovateľa služieb, boli však písané malým písmom, nevedela to prečítať, tak jej ukázali, kde má podpísať zmluvu a povedali jej len, že dodatok je na 24 mesiacov a po uplynutí doby sa môže uchádzať o ďalšie uzavretie dodatku. Podľa jej poznatkov, právny predchodca jej neposkytoval žiadny telefón, lebo mala svoj od spoločnosti Orange.

Z pripojenej zmluvy o pripojení (evidenčné číslo v zmluve uvedené nie je) súd zistil, že zmluva bola uzavretá medzi spoločnosťou T - Mobile Slovensko, a. s., a žalovanou ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, dňa 14. 06. 2010. V zmysle uvedenej zmluvy, bol poskytnutý žalovanej program služieb „Podľa seba 1“, SIM karta ( číslo v zmluve nečitateľné), ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo ( nečitateľné). K zmluve bol uzavretý Dodatok zo dňa 14. 06. 2010, z ktorého vyplynulo, že účastníci uvedeného vzťahu mali dojednaný program služieb „Podľa seba 1“, dobu viazanosti 24 mesiacov, zmluvnú pokutu 199,- Eur. V časti tabuľka č. 2 bol zaznamenaný bonusový balíček hovorov do všetkých sietí 1 krát (čitateľný len pomocou lupy).

Žalovanej boli fakturované poskytnuté elektronické komunikačné služby faktúrami:

- č. 7006637668 zo dňa 15. 07. 2010 na sumu 48,49 Eur, so splatnosťou 05. 10. 2010, za zúčtovacie obdobie od 15. 06. 2010 - 14. 07. 2010,

- č. 7007604182 zo dňa 15. 08. 2010 na sumu 55,63 Eur, so splatnosťou 05. 09. 2010, za zúčtovacie obdobie od 15. 07. 2010 - 14. 08. 2010,

- č. 7008600990 zo dňa 15. 09. 2010 na sumu 12,16 Eur, so splatnosťou 05. 10. 2010 za zúčtovacie obdobie od 15. 08. 2010 - 14. 09. 2010,

- č. 7009682998 zo dňa 15. 10. 2010 na sumu 2,50 Eur, so splatnosťou 05. 11. 2010 za zúčtovacie obdobie od 15. 09. 2010 - 14. 10. 2010, ktorou bola fakturovaná upomienka oneskorenej platby,

- č. 700508479 zo dňa 15. 11. 2011 na sumu 199,- Eur, so splatnosťou 03. 12. 2011, ktorou bola fakturovaná zmluvná pokuta.

Žalovanej bola fakturovaná suma za služby v celkovej sume 116,28 Eur, spolu s upomienkou v sume 118,78 Eur. Žalobca si uplatnil nárok za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 111,28 Eur.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách účastník je povinný:

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1, 2 uvedeného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa odseku 3, písm. c/ ust. § 43 zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa odseku 5, písm. b/ ust. § 43, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

V prípade uvedeného záväzkového vzťahu sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, z toho dôvodu súd posudzoval uplatnené nároky žalobcu podľa príslušných ustanovení .

Podľa ust. , účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 4 písm. a), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa , účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa ust. § 3 odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej bol poskytnutý program služieb „Podľa seba 1“, poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré súd zistil až z pripojených faktúr. Z Dodatku k uvedenej zmluve zo dňa 14. 06. 2010 vyplynulo, že bol poskytnutý bonusový balík služieb „balíček do všetkých sietí“, nie je však zrejmé, v akom rozsahu mal byť poskytnutý uvedený bonus, na aké časové obdobie času, počas ktorého mohol byť balík využívaný. Súčasne v Dodatku bola dohodnutá zmluvná pokuta a doba viazanosti 24 mesiacov. Povinnosťou žalovanej bolo platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Žalovaná súhlasila so zaplatením poskytnutých služieb právnym predchodcom žalobcu, tak ako boli uplatnené žalobcom do výšky sumy 111,28 Eur, nesúhlasila so zaplatením zmluvnej pokuty.

Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením fakturovaných cien za poskytnuté služby, z toho vyplýva jej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle ust. . Výška úroku z omeškania sa riadila platnou výškou v čase prvého dňa omeškania s jednotlivými splátkami.

Podľa ust. , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Základná úroková sadzba predstavovala v prvý deň omeškania, po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr, ku dňu 06. 10. 2010, 06. 09. 2010, 06. 08. 2010, výšku 9 %, ktorá pozostávala zo základnej sadzby Európskej centrálnej banky vo výške 1 %, s pripočítaním osem percentuálnych bodov.

Súčasťou uplatnených nárokov bola zmluvná pokuta, ktorá mala byť zabezpečovacím prostriedkom pre prípad porušenia zmluvných podmienok žalovanou.

Podľa ust. , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Primeranosť zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku treba posudzovať podľa okolností spojených so vznikom nároku na zmluvnú pokutu. V danom prípade bola zmluvná pokuta zahrnutá do Dodatku k zmluve o pripojení, ako sankcia pre prípad porušenia povinnosti vrátane dodržania doby viazanosti zmluvného vzťahu (24 mesiacov). V prípade zmluvnej pokuty je potrebné skúmať nielen porušenie povinností spotrebiteľa, ale aj to, do akej miery naplnil svoje povinnosti právny predchodca žalobcu ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o pripojení a dodatku k nej, predovšetkým akým spôsobom informoval o zmluvných podmienkach žalovanú. Súd súhlasí s tým, že ochrana záujmov spotrebiteľa by nemala byť bezbrehá a že veriteľ má tiež právo na vyváženú ochranu. V tejto súvislosti súd, vychádzajúc z ust. § 5 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, akcentuje na povinnosť veriteľa poskytnúť informácie , ktorých účelom je vytvorenie takých podmienok spotrebiteľovi pri rozhodovaní, aby zvážil, či poskytnutú službu kúpi. Jedná sa o taký druh informácií, ktoré umožňujú spotrebiteľovi urobiť kvalifikované rozhodnutie o nákupe. Takéto rozhodnutie môže urobiť len riadne informovaný spotrebiteľ. Žalobca zdôraznil, že žalovaná sa mohla rozhodnúť, či uzavrie zmluvu o pripojení a dodatok bez viazanosti a bez benefitov a tým aj bez zmluvnej pokuty. Zo žiadneho listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca k žalobe, však nevyplynulo, že by takáto informácia bola žalovanej poskytnutá pred uzavretím zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve. Pokiaľ bola zmluva uzatvorená takým spôsobom, že žalovanej bolo ukázané na miesto, kde má zmluvu podpísať, pre ťažko čitateľný text, z toho rozhodne nie je možné vyvodiť, že bola náležite informovaná o zmluvných podmienkach, aj o následkoch, ktoré mali byť spojené s poskytnutím bonusového balíčka.

Argumentáciu žalobcu ohľadne primeranosti ochrany oboch zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy by bola na mieste, za predpokladu, že obidve zmluvné strany by boli vybavené rovnakým, alebo aspoň porovnateľnými odbornými a ekonomickými znalosťami, skúsenosťami. V opačnom prípade, pokiaľ jedna strana má výhodnejšie postavenie už v tom, že je výrazne lepšie informovaná, má lepšie podmienky, alebo prostriedky na presadenie svojich záujmov vo vzťahu ku slabšej strane, už to je prejav nerovnováhy práv a povinností. Prejavom toho je i skutočnosť, že tvorcom návrhu zmlúv aj všeobecných obchodných podmienok je podnikateľ poskytujúci služby, ktorý takto štandardizuje obsah spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ v tomto vzťahu nemá šancu pripomienkovať obsah zmluvy a už vôbec nie dosiahnuť úpravu podmienok významných pre neho. Aj použitie miniaturizovaného písma je praktikou, ktorá znemožňuje prečítať si riadne text zmluvy a často zastiera množstvo jednostranných výhod pre podnikateľa a nevýhod pre spotrebiteľa.

Zmluvná pokuta bola súčasťou takto pripraveného formulárového dodatku k zmluve, naviac zle čitateľného. Podľa výpovede žalovanej, jediné oboznámenie sa týkalo dĺžky trvania zmluvného vzťahu a možnosti jeho opätovného predĺženia po uplynutí doby viazanosti. Tento spôsob nie je možné akceptovať ako individuálne dojednanie zmluvných podmienok a už vôbec nie ako dojednanie zmluvnej pokuty podľa ust. , pretože nebolo výsledkom konsenzu zmluvných strán, ale skôr jednostranným prejavom právneho predchodcu žalobcu, ktorý ho zahrnul do štandardizovaného textu. Takto dojednanú zmluvnú pokutu súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok neplatnosť zmluvy a dodatku v tomto rozsahu. Uplatnený nárok z neplatného právneho úkonu nemôže požívať právnu ochranu. Z toho dôvodu súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vrátane úroku z omeškania, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.