Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-22-2013.pdf
PDF · 89.17 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/22/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová v právnej veci žalobcu: C +K Consulting, spol. s r.o., Rabničná 40, Bratislava, IČO: 36795216, právne zastúpený JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská 3154/32 proti žalovanej V. S., N.. XX.X.XXXX, C. A. M. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom pre toto konanie Mgr. Viktorom Lišuchom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 2 575,76 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobný návrh z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.7.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 2 575,76 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne od 20.6.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela so žalobcom dňa 14.7.2008 Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná vykonávala vo funkcii sprostredkovateľa - poradcu sprostredkovanie poistných zmlúv pre zmluvných partnerov žalobcu, ako aj zmluvy na finančné produkty pre obchodných partnerov žalobcu. Žalovaná žiadosťou zo dňa 23.1.2009 požiadala o ukončenie Zmluvy o sprostredkovaní ku dňu 31.1.2009. Žalobca vo vyúčtovaní za rok 2010 zo dňa 16.3.2011 vyúčtoval zápornú hodnotu storno rezervy vo výške 2 575,76 eur, ktorú je žalovaná poukazujúc na články Všeobecných zmluvných podmienok povinná vrátiť žalobcovi. Dňa 18.5.2011 bolo žalovanej odoslanie vyúčtovanie za rok 2010 a vyúčtovanie za január a december 2009, spolu s výzvou na plnenie zo dňa 17.5.2011. Žalovaná si svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnila.
Na základe žalobného návrhu a listín predložených žalobcom bol tunajším súdom pod č. 9Ro/113/2012-49 dňa 14.8.2012 vydaný platobný rozkaz. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a preto bol uznesením č. 9C/22/2010-84 zo dňa 12.8.2013 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený.
Pojednávania vo veci sa žalobca nezúčastnil, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím vo veci aj v jeho neprítomnosti. Poukazujúc na uvedené, súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej žalovaná vykonávala funkciu podriadeného sprostredkovateľa a jej úlohou bolo sprostredkovávať pre žalobcu uzatváranie poistných zmlúv s tretími osobami. Podľa zmluvy o sprostredkovaní bol vytvorený samostatný účet, na ktorý bolo ponechávané určité percento z provízií žalovanej poukazujúc na to, že poistné zmluvy následne uzavreté mohli byť zrušené, resp. stornované v priebehu dvoch rokov od ich uzavretia. Výška
percenta z provízie, ktorá sa odkladala, závisela od pozície daného sprostredkovateľa s tým, že v prípade ukončenia zmluvy o sprostredkovaní, ak by hodnota na tomto účte ostala kladná, bola by táto suma vrátená sprostredkovateľovi. Ak však v priebehu dvoch rokov bolo viacero zmlúv, ktoré boli zrušené, resp. stornované, sprostredkovateľ musí túto zápornú sumu vyrovnať. Poukázal na článok II.B.5, podľa ktorého žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi peňažnú hodnotu jednotiek, ktorá jej bola uhradená a na ktorú jej zanikol, alebo nevznikol nárok. Zmluva o sprostredkovaní uzatvorená so žalovanou bola ukončená na základe jej žiadosti k 31. 1. 2009. Následne bolo žalovanej zaslané vyúčtovanie so stavom k jej účtu vo výške žalovanej sumy.
Žalovaná zásielky súdu na adrese trvalého pobytu uvedenej žalobcom nepreberala, hoci zo správy Registra obyvateľov SR bolo zistené, že žalovaná má hlásený trvalý pobyt na tejto adrese. Podľa správy polície, žalovaná v obci nežije už vyše roka a pol a pravdepodobne odišla do Českej republiky za prácou. Prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike bol zisťovaný pobyt žalovanej v Českej republike, ale bezúspešne. Podľa správy Obecného úradu M. sa žalovaná v obci nezdržiava a v obci nežijú ani jej príbuzní. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne žalovaná nie je vedená ako poberateľ nemocenskej dávky, či dávky nemocenského poistenia. Žalovaná nie je ani poberateľom štátnych sociálnych dávok. Z ďalších správ bolo zistené, že žalovaná sa nenachádza vo výkone väzby resp. trestu odňatia slobody. Žalovaná je držiteľkou živnostenského oprávnenia, na daňovom úrade evidujú jej prechodné bydlisko v obci K.. Podľa oznámenia uvedenej obce sa žalovaná v obci nezdržiava. Pobyt žalovanej nebol zistený ani prostredníctvom jej príbuzných, ktorí zásielky súdu taktiež nepreberajú. Z uvedených dôvodov bol žalovanej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník. Opatrovník žalovanej sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.7.2008 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o sprostredkovaní podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa článku I. zmluvy jej predmetom bol záväzok poradcu - žalovanej k sprostredkovaniu poistenia alebo sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov smerujúcich k uzatvoreniu zmlúv medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami. Podľa článku II zmluvy, práva a povinnosti zmluvných strán sú upravené vo všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov žalobcu a sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa bodu II.B.5 článok 5.2 tretí a štvrtý odsek Všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov, peňažnú hodnotu jednotiek, ktorá bola poradcovi už uhradená a na ktorú mu zanikol alebo nevznikol nárok, je poradca povinný vrátiť C+K. V prípade, ak zmluvný vzťah medzi C+K a poradcom zanikne, nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na platnosť a účinnosť ustanovení uvedených v tomto bode.
Dňa 23.1.2009 žalovaná podala žiadosť o ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú žalobca akceptoval listom 3.2.2009 a tým, že k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní došlo k 31.1.2009.
Daňovým dokladom zo dňa 16.3.2011 žalobca vyúčtoval žalovanej dlh vo výške 2 575,76 eur s tým, že šlo o storno rezervu k 31.12.2009 vo výške 2 499,30 eur a storno rezervu za aktuálny mesiac vo výške 76,46 eur.
Žalobca predložil súdu prehľad poistných zmlúv, ktorých uzavretie sprostredkovala žalovaná. K uzavretiu zmlúv došlo v období od 22.7.2008 do 1.1.2009, tieto boli následne vypovedané resp. stornované pre neplatenie poistného resp. došlo k zníženiu poistného na žiadosť poisteného. Podľa tohto prehľadu storno rezerva z uvedených dôvodov bola určená v sume 2 552,59 eur.
Podľa § 261 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa ods. 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o sprostredkovaní a to dňa 14.7.2008. Podľa oboznámenej zmluvy žalovaná uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba, v zmluve sa nachádza jej dátum narodenia. Zo zmluvy nie je zrejme, aby žalovaná uzatvárala uvedenú zmluvu ako podnikateľka, IČO v nej uvedené nie je. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaná v čase uzavretia zmluvy podnikala na základe živnostenského oprávnenia, ale nie v oblasti poisťovacieho agenta. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predmetná Zmluva o sprostredkovaní uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi účastníkmi je typom formulovanej zmluvy, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom jednania zmluvných strán, ale bol vopred určený dodávateľom, bez toho, aby druhá strana mala možnosť obsah ovplyvniť (rozhodnutie NS ČR č. 23 Cdo 1201/2009).
V článku V. Zmluvy o sprostredkovaní je uvedená dohoda zmluvných strán, podľa ktorej veci v zmluve a vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre poradcov neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatných súvisiacich právnych predpisov. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o sprostredkovaní v tomto prípade je zmluvou spotrebiteľskou možnosť dohody zmluvných strán o voľbe Obchodného zákonníka je obmedzená a to v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Uvedené vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Uvedené znamená, že za splnenia podmienok uvedených vo vyššie uvádzaných ustanoveniach sa bude primerane aplikovať Občiansky zákonník aj na zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Porovnávajúc právnu úpravu Obchodného a Občianskeho zákonníka je zrejme, že v danom prípade je pre v prospech spotrebiteľa t.j. žalovanej posúdenie právneho vzťahu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Súd mal tak vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 14.7.2008 Zmluvu o sprostredkovaní, ktorú súd posúdil v zmysle § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uzavretej zmluvy sa žalovaná zaviazala pre žalobcu k sprostredkovaniu poistenia alebo k sprostredkovaniu návrhov zmlúv iných finančných produktov medzi obchodnými partnermi žalobcu a tretími osobami.
Sprostredkovateľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka je neformálnou zmluvou. Jej pojmové znaky vyplývajú jednak zo základných práv a povinností účastníkov upravených v § 774, jednak z ďalších práv a povinností upravených v § 775 a 776, ktoré sú tiež charakteristické pre obsah tejto zmluvy. Podľa tejto zmluvy sa sprostredkovateľ (žalovaná) zaväzuje obstarať záujemcovi (žalobcovi) za odmenu uzavretie zmluvy záujemcu s právnickými a fyzickými osobami a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok, uzavretie zmluvy dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. To znamená, že sprostredkovateľ len spolupôsobí pri uzatváraní zmlúv.
Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sprostredkovateľ sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa.
Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t.j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. V čom treba vidieť pričinenie sa sprostredkovateľa o dosiahnutie sledovaného výsledku, treba posudzovať podľa obsahu sprostredkovateľskej zmluvy. Ak zmluva neobsahuje konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom spočíva pričinenie sa sprostredkovateľa o uzavretie zmluvy, spravidla stačí aj zistenie, či sprostredkovateľ zoznámil záujemcu s treťou osobou, ktorá chce so záujemcom uzavrieť sprostredkovávanú zmluvu, a tým vytvoril podmienky na dojednanie uzavretia tejto zmluvy. V danej veci bolo preukázané, že žalovaná sprostredkovala pre žalobcu uzavretie poistných zmlúv a teda došlo k výsledku jej pričinením, čo je zrejme aj z vyjadrení žalobcu, ktorý sám uvádza, že zmluvy sprostredkované žalovanou boli neskôr zrušené resp. vypovedané resp. došlo k zníženiu poistného.
Občiansky zákonník nemá osobitné ustanovenia o zodpovednosti sprostredkovateľa za vady sprostredkovania, resp. za škodu, ktorá by mohla záujemcovi vzniknúť z uzavretia zmluvy, napríklad tým, že osoba, s ktorou sa uzavrela sprostredkovávaná zmluva na základe sprostredkovateľskej zmluvy si nesplní povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy s treťou osobu a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie, t.j. či sa jeho pričinením dostaví sledovaný výsledok. Ak sa výsledok nedostaví, nemá právo na odmenu, ale ani záujemca nemá proti nemu právo uplatniť si určité nároky len z toho dôvodu, že sa výsledok nedostavil. Dosiahnutie výsledku nie je totiž v moci sprostredkovateľa, pretože vždy závisí aj od toho, či existujú osoby, ktoré majú záujem o uzavretie zmluvy.
Súd mal preukázané, že sprostredkované zmluvy žalovanou boli uzavreté. Vzniká otázka, či sprostredkovateľ je zodpovedný za to, že účastník, s ktorým záujemca uzavrie zmluvu, nesplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Pri riešení tejto otázky treba vychádzať z toho, že sprostredkovateľ sám neuzaviera zmluvu, len pomáha pri uzavieraní zmluvy. Zodpovednosť z uzavierania zmluvy teda postihuje účastníka zmluvy (záujemcu), a nie sprostredkovateľa. Jedine záujemca ako zmluvný partner môže vyvodiť určité závery z uzavretej zmluvy voči druhému účastníkovi, ktorý si neplní svoje povinnosti. Ak by záujemca pritom utrpel určitú škodu, bol by za túto škodu sprostredkovateľ zodpovedný iba vtedy, ak predstieral alebo zastieral určité skutočnosti týkajúce sa tretej osoby, s ktorou sa zmluva uzavrela, o ktorých vedel, a tým podnietil záujemcu uzavrieť zmluvu, ktorá je pre neho čo do dôsledkov nepriaznivá. Iba vtedy by prípadne obstál nárok záujemcu na náhradu škody voči sprostredkovateľovi, ktorú uzavretím zmluvy utrpel. Prichádzala by do úvahy zodpovednosť sprostredkovateľa podľa § 420. v konaní však takého skutočnosti zo strany žalobcu preukázané neboli.
Súd na základe uvedeného žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia, ich náhradu žalobcovi nepriznal, pretože nemal vo veci úspech. O trovách konania žalovaného súd nerozhodoval poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhoduje súd len na návrh a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.