Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/34/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou, v právnej veci žalobcu: VOLMAR SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 23, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 546 500 proti žalovanému: IGEMA, s.r.o., so sídlom Štefánikova 29, 811 05 Bratislava, IČO: 35 806 567, v zastúpení: JUDr. Sylvia Ciulisová, advokátka, Mozartova 27, 811 02 Bratislava o zaplatenie 871,31 EUR s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu zo dňa 31.03.2013 o zaplatenie 1.969,32 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

Súd žalobný návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd vzájomný návrh žalovaného zo dňa 31.03.2011 v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov nepriznáva.

Žalovanému súd náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 03.12.2010 doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.12.2010 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 871,31 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % p.a. zo sumy 766,75 EUR od 08.12.2006 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 14% p.a. zo sumy 104,56 EUR od 12.12.2006 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V žalobnom návrhu uviedol, že žalobca dodal žalovanému v roku 2006 kozmetický tovar v celkovej hodnote 871,31 EUR, pričom túto skutočnosť potvrdzujú dodacie listy č. X/XX-XX-XX a č. XX/XX-XX- XX. Za dodaný tovar žalobca vystavil žalovanému faktúry: č. XXXX/XX zo dňa 23.11.2006, splatná dňa 07.12.2006, vo výške 766,75 EUR a č. XXXX/XX zo dňa 27.11.2006, splatná 11.12.2006, vo výške 104,56 EUR. Objednaný tovar bol žalovanému riadne dodaný, pričom vystavené faktúry slúžia zároveň ako dodacie listy. Žalovaný si záväzok voči žalobcovi nesplnil ani len čiastočne a za dodaný tovar nezaplatil.

Žalobca vyzval žalovaného na plnenie aj formou Výzvy na zaplatenie - mimosúdna pokonávka, zo dňa 11.06.2010, ktorú zaslal dňa 15.06.2010, pričom žalovaný predmetnú výzvu neprevzal v odbernej lehote. Následne bol žalovaný opätovne vyzvaný na úhradu dlžnej sumy dňa 31.08.2010, ktorá mu bola zaslaná dňa 02.09.2010 a túto prevzal dňa 14.09.2010. Z vyššie uvedených dôvodov si žalobca uplatňuje u žalovaného úhradu predmetnej istiny vo výške 871,31 EUR. V zmysle príslušných ustanovení

si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 14% p.a. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je so splnením svojho záväzku voči žalobcovi v omeškaní, žalobca si u neho uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to vo výške 14% p.a. zo sumy 766,75 EUR od 08.12.2006 až do zaplatenia a zákonné úroky z omeškania vo výške 14% p.a. zo sumy 104,56 EUR od 12.12.2006 do zaplatenia. Zároveň si uplatňuje aj trovy konania.

Súd vydal vo veci dňa 10.03.2011 Platobný rozkaz pod sp.zn. 34 Rob/162/ 2010, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu účelne opomenul skutočnosť, že ešte pred doručením výzvy - mimosúdnej pokonávky zo dňa 11.06.2010, ale aj po jej doručení žalovaný kontaktoval žalobcu opakovane telefonicky a upozorňoval ho na skutočnosť, že už v minulosti došlo k dohode o vyrovnaní pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto sporu, a to započítaním, keďže záväzky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 1.969,32 EUR značne prevyšujú vzájomné záväzky žalovaného. Táto celková dlžná suma pozostáva z neuhradených cien za poskytnuté inzertné služby, ktoré boli žalovaným vyúčtované žalobcovi nasledovnými daňovými dokladmi:

- faktúra č. XXXX zo dňa 21.12.2006 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 28.12.2006

- faktúra č. XXXX zo dňa 07.02.2007 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 14.02.2007

- faktúra č. XXXX zo dňa 13.03.2007 na sumu 276,51 EUR s dátumom splatnosti 20.03.2007

- faktúra č. XXXX zo dňa 11.09.2007 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 18.09.2007

Podľa žalovaného je zjavné, že žalobca úmyselne a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nereagoval, kladne a ani záporne na návrhy žalovaného na vysporiadanie vzájomných pohľadávok započítaním a žalobný návrh podal až v posledný deň premlčacej lehoty plynúcej pre pohľadávku vo výške 766,75 EUR, pričom zrejme predpokladal, že v čase konania bude väčšina vzájomných pohľadávok žalovaného premlčaná. Takéto konanie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ale aj bežnými zásadami morálky. V zmysle ustanovenia výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V zmysle a nasl. sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde, pričom však započítaniu nebráni premlčanie pohľadávok za predpokladu, že premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Z týchto dôvodov žalovaný podal voči žalobcovi vzájomný návrh, ktorým žiada, aby súd zaviazal žalobcu na úhradu sumy 1.969,32 EUR so 14% úrokom z omeškania zo sumy 564,27 EUR od 29.12.2006 do zaplatenia, 14,75% úrokom z omeškania zo sumy 567,27 EUR od 15.02.2007 do zaplatenia, 14,75% úrokom z omeškania zo sumy 276,51 EUR od 21.03.2007 do zaplatenia, 14,25% úrokom z omeškania zo sumy 564,27 EUR od 19.09.2007 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný navrhuje súdu, aby žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného.

Podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 365 veta prvá Obch. zák. dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa ust. § 502 ods. 1 veta prvá, druhá Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 502 ods. 2 Obch. zák., pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

Podľa vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

Podľa na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, žalobným návrhom doručeným súdu dňa 06.12.2010, výpismi z obchodného registra žalobcu ako aj žalovaného, faktúrou žalobcu č. XXXX/XX na sumu 766,75 EUR splatnou do dňa 07.12.2006, faktúrou žalobcu č. XXXX/ XX splatnou do 11.12.2006 na sumu 104,58 EUR, výzvou na zaplatenie - mimosúdna pokonávka zo dňa 11.06.2010, ďalšou výzvou na mimosúdnu pokonávku zo dňa 31.08.2010, odporom a vzájomným návrhom žalovaného zo dňa 31.03.2010, faktúra č. XXXX zo dňa 21.12.2006 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 28.12.2006, faktúrou žalovaného č. XXXX zo dňa 07.02.2007 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 14.02.2007, faktúrou žalovaného č. XXXX zo dňa 13.03.2007 na sumu 276,51 EUR s dátumom splatnosti 20.03.2007, faktúrou žalovaného č. XXXX zo dňa 11.09.2007 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 18.09.2007 ako aj celým obsahom spisu a zistil predmetný skutkový a právny stav veci:

Žalobca a žalovaný sú právnické osoby. Žalobca je právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom v Banskej Bystrici. Žalovaný

je právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.

Na pojednávanie konané dňa 28.10.2013 sa nedostavil žalobca.

Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa , účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.

Žalobca však predvolanie na pojednávanie na deň 28.10.2013 neprevzal v odbernej lehote, a preto sa súd vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami v tomto prípade ani nezaoberal.

Súd vzal v úvahu tzv. fikciu doručenia. Ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V tomto prípade však súd konštatuje naplnenie fikcie doručenia.

Žalobca sa nezúčastnil súdneho pojednávania, do súdneho spisu založil výlučne písomné doklady - faktúry, ktorými preukazuje svoje tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu zo dňa 03.12.2010, písomne sa nevyjadril k odporu žalovaného a jeho vzájomnému návrhu. Tu súd konštatuje, že žalobca sa tiež výslovne vzdal svojho práva, aby vec bola prerokovaná v jeho prítomnosti, a preto dôkazy vyhodnotil iba na základe listinných dôkazov, založených v súdnom spise a na základe výpovede právnej zástupkyne žalovaného.

umožňuje účastníkom konania najmä zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako účastník, robiť podania, navrhovať vykonanie dôkazov a podobne. Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom (čl. 38 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd). Zásada ústnosti ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového občianskeho súdneho konania je upravená v ustanovení , ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, ak sú účastníci nečinní. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené mu , je treba chápať tak, aby súd umožnil účastníkovi v konaní uplatnenie jeho práva.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní opätovne uviedla, že konanie žalobcu je účelové a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný pre žalobcu poskytol inzertné služby, ktoré mu vyúčtoval faktúrami č. XXXX zo dňa 21.12.2006 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 28.12.2006, faktúrou žalovaného č. XXXX zo dňa 07.02.2007 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 14.02.2007, faktúrou žalovaného č. XXXX zo dňa 13.03.2007 na sumu 276,51 EUR s dátumom splatnosti 20.03.2007, faktúrou žalovaného č. XXXX zo dňa 11.09.2007 na sumu 564,27 EUR s dátumom splatnosti 18.09.2007. Spolu ide teda o sumu 1.969,32 EUR, ktorá značne prevyšuje sumu, ktorú si žalobca uplatňuje žalobným návrhom. Pôvodným žalobným návrhom sa žalobca domáha úhrady 871,31 EUR s príslušenstvom voči žalovanému. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáha od žalobcu zaplatenia sumy 1.969,32 EUR s príslušenstvom, pričom na pojednávaní zdôraznil, že ešte pred doručením výzvy - mimosúdnej pokonávky zo dňa 11.06.2010 došlo k dohode o urovnaní pohľadávok, ktoré sú predmetom žalobného návrhu, a to započítaním, keďže záväzky žalovaného prevyšovali nárok žalobcu za poskytnuté inzertné služby.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v tom smere, že v zmysle § 358 a nasl. Obch. Zák. sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Žalovaný sa o pohľadávke vo výške 871,31 EUR s prísl. voči žalobcovi dozvedel dňa 17.03.2011 doručením Platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 10.03.2011. Žalobný návrh bol žalobcom skutočne podaný až v posledný deň premlčacej lehoty, ktorá plynie pre pohľadávku žalobcu vo výške 766,75 EUR (splatná do 07.12.2006). Z dôvodu, že sa žalobca pojednávania nezúčastnil, absolútne negoval svoje právo zúčastniť sa pojednávania, byť vypočutý ako účastník, navrhovať vykonanie dôkazov a podobne, nemožno však automaticky vyvodiť záver, že konanie žalobcu (podanie žalobného návrhu na súd) bolo konaním, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to len z dôvodu, že žalobný návrh žalobca podal na súd až v posledný deň premlčacej lehoty plynúcej pre pohľadávku 766,75 EUR.

Úlohou súdu v tomto konaní bolo tiež zaoberať sa vzájomným návrhom žalovaného, ktorým žiada, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 1.969,32 EUR s príslušenstvom, tak ako to špecifikoval v písomnom podaní zo dňa 31.03.2011. Vzájomný návrh podoprel daňovými dokladmi - faktúrami, tak ako sú založené v súdnom spise.

Žalobca svoj žalobný návrh podporil výlučne faktúrami. Žalovaný svoj žalobný návrh taktiež oprel iba o faktúry, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že so žalobcom došlo ešte pred tým ako mu bola doručená výzva - mimosúdna

pokonávka zo dňa 11.06.2010, k uzatvoreniu dohody o vyrovnaní pohľadávok, ktoré sú predmetom žalobného návrhu žalobcu, a to započítaním.

Žalobca bol v konaní pasívny. Okrem podania žalobného návrhu na súd, podporeného dvomi faktúrami, svoj nárok ničím nepreukázal. Navyše žalobu na súd na zaplatenie sumy 871,31 EUR s príslušenstvom podal na súd až po štyroch rokoch splatnosti faktúr.

Žalovaný sa bránil tým, že žalobca úmyselne a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nereagoval, kladne a ani záporne na návrhy žalovaného na vysporiadanie vzájomných pohľadávok započítaním a žalobný návrh podal až v posledný deň premlčacej lehoty plynúcej pre pohľadávku vo výške 766,75 EUR, pričom zrejme predpokladal, že v čase konania bude väčšina vzájomných pohľadávok žalovaného premlčaná. Takéto konanie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ale aj bežnými zásadami morálky. Voči žalobcovi si na súde uplatnil vzájomný návrh (vzájomnú žalobu), o ktorom súd rozhodol v tomto konaní, z dôvodu, že boli splnené podmienky pre spojenie vecí.

Tu súd uvádza, že žalovaný vzájomný návrh vydokladoval taktiež výlučne faktúrami, navyše faktúru daňový doklad č. XXXXX súd nepovažuje za relevantný dôkaz, takýto dôkaz neobstojí už len z dôvodu, že dátum splatnosti 22.01.2007, dátum vystavenia 15.01.2007 a deň daňovej povinnosti 15.01.2007 sú prečiarknuté a rukou je v tejto „kolónke“ napísané 2006 (č.l. 28 súdneho spisu), taktiež aj na č.l. 31 súdneho spisu.

Podľa názoru súdu žalobca žalobným návrhom zo dňa 03.12.2010 a žalovaný vzájomným návrhom zo dňa 31.03.2011 nepreukázali svoje nároky relevantne a postačujúco.

Žalobca ako aj žalovaný súdu nepredložili súdu relevantné dôkazy na preukázanie skutočností, ktorými by vyvrátili tvrdenia druhého účastníka konania.

Žalobca v zmysle neuniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok nevyhovenie žalobnému návrhu súdom.

Žalovaný vzájomným návrhom zo dňa 31.03.2011 taktiež neuniesol v zmysle svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok nevyhovenie vzájomného návrhu súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, pretože žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.