Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13P-69-2022.pdf
PDF · 68.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/69/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci navrhovateľa: I. K. K., R.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matky: O. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. B. F.R. XXXX/XX, T. a otca: Š. K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. S. A. X/X, C., o návrhu na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Návrh na pripustenie zapretia otcovstva sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2022 sa maloletá (zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 40P/81/2022-4 zo dňa 23.11.2022, bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave ustanovený za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletej v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva) domáhala prípustnosti zapretia otcovstva.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec trvá na zapretí otcovstva, je presvedčený, že maloletá nie je jeho dcéra. Je v záujme maloletej poznať svojich rodičov, právo na ich starostlivosť a právo na zachovanie identity.
3. Matka s podaným návrhom súhlasila. Súhlasila s tým, aby bol maloletej vykonaný test DNA. Záujem maloletej videla v tom, že nebude musieť chodiť po testoch DNA. Uviedla, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletej sa stýkala iba s matrikovým otcom, ktorého považuje za biologického otca.
4. Otec žiadal návrhu vyhovieť. S matkou sa intímne stýkal iba dňa 06.02. pred 24 rokmi, (dátum si pamätá lebo v daný deň mal narodeniny) to už bola tehotná, mala inú známosť a to K. z H. R. N., ktorý je geodetom. Následne uviedol, že s matkou sa stýkal v marci, pričom maloletá sa narodila v decembri.
5. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, lustráciou v registri obyvateľov a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Matrikovými rodičmi maloletej sú rodičia uvedení v záhlaví tohto rozhodnutia. Otec najneskôr v deň narodenia maloletej sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa.
7. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
8. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.
9. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Základným predpokladom pre vyhovenie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva je naplnenie potreby záujmu maloletého dieťaťa. Tento záujem však súd nezistil. Vykonaný dokazovaním súd nemal preukázané, že biologickým otcom maloletej je osoba odlišná od matrikového otca. Otec sa o skutočnostiach spochybňujúcich, že je otcom maloletej dozvedel najneskôr v deň jej narodenia, preto trojročná lehota na zapretie otcovstva mu uplynula najneskôr dňa 20.12.2016. Ak už po narodení maloletej mal pochybnosti o svojom otcovstve, nič mu nebránilo podať návrh na zapretie otcovstva. Zapretím otcovstva by maloletá prišla o matrikového otca, pričom niet osoby, ktorá by do rodného listu, ako otec maloletej, mohla byť zapísaná, čo určite nie je v záujme maloletej, keďže by tým prišla o platiteľa výživného. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku, a to tak žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.