Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-202-2013.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/202/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky A. E. - W., X. XX, XXX XX S., IČO XX XXX XXX zastúpenej X.. F. D., advokátkou, X. trieda XX, XXX XX S. proti odporcovi E. s.r.o., U. nábrežie 6, XXX XX S., IČO XX XXX XXX, zastúpenému X.. A. S., bytom XXX XX O. XX o zaplatenie 3 731,34 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa 18.9.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 18.9.2013 odmietol odpor odporcu proti platobnému rozkazu zo dňa 11.7.2013 č.k. XXRob/XX/XXXX-XX.
V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu navrhovateľky vydal dňa 11.7.2013 platobný rozkaz, ktorý odporca prevzal dňa 27.7.2013 a dňa 30.7.2013 podal voči nemu odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 5.8.2013. Súd prvého stupňa citoval ust. § 174 ods.2, 3 písm.b/ O.s.p., a uviedol, že žalovaný v odpore uviedol, že sa dostal do krátkodobej druhotnej platobnej neschopnosti z dôvodu neuhradenia evidovaných pohľadávok voči objednávateľom, pre ktorých vykonával zákazky. Uvedené dôvody súd prvého stupňa posúdil tak, že odpor nebol podaný odôvodnene vo veci samej. Poukázal na to, že podľa § 174 ods.3 písm.b/ O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej a keďže v danej veci odporca podal odpor bez odôvodnenia vo veci samej, pričom v platobnom rozkaze bol poučený o následkoch takéhoto podania, súd rozhodol podľa uvedeného ustanovenia tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa uvedenom v uznesení, že odpor nebol podaný odôvodnene vo veci samej, nakoľko sa jedná o nesprávny názor. Podľa jeho názoru predmetný odpor mal všetky náležitosti v zmysle § 174 O.s.p., teda že bol aj riadne odôvodnený. Napadnutým uznesením mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a riadne sa brániť a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že odpor podáva z nasledujúcich dôvodov: „Spoločnosť E. s.r.o., H. XX XXX XXX, U. nábrežie 6, XXX XX S. sa dostala do krátkodobej druhotnej platobnej neschopnosti z dôvodu neuhradenia evidovaných pohľadávok voči objednávateľom, pre ktorých vykonávala stavebné zákazky. Úhrady sú s dlžníkmi v riešení s prísľubom úhrady najneskôr do 31.10.2013. Lehotu termínu zaplatenia dlžnej sumy z predmetnej faktúry navrhujeme predlžiť do 31.10.2013. Dôkaz: evidované pohľadávky z účtovnej evidencie voči dlžníkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujeme, aby súd nariadil vo veci pojednávanie v zmysle § 174 ods.2 O.s.p.“
Podľa ustanovenia § 174 ods.2 O.s.p., na ktoré poukázal odporca v podanom odpore „Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1).“
Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že platobný rozkaz sa zo zákona zrušuje a súd nariadi pojednávanie, avšak iba za podmienky, že odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Odvolací súd uvádza, že na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), ktoré však spochybňujú opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti, pričom nie je rozhodujúce, či uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
To znamená, že ak má byť odpor posúdený ako odôvodnený vo veci samej, nestačí uviesť akékoľvek tvrdenia, ale musia to byť tvrdenia, spochybňujúce opodstatnenosť uloženej povinnosti, napr. že nie je dlžný žalovanú sumu či už vôbec alebo nie v žalovanej výške. V podanom odpore však odporca žiadne takéto tvrdenia, ktoré by spochybnili opodstatnenosť uloženej mu povinnosti neuviedol, a teda vo veci samej neuplatnil žiadnu námietku. V odpore odporca uviedol iba skutočnosti, ktoré mu bránili žalovanú sumu uhradiť, čo nemožno považovať za spochybnenie nároku navrhovateľa a povinnosti uloženej mu v platobnom rozkaze. Vzhľadom na uvedené súd prvého správne posúdil odpor podaný odporcom ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej.
Uvedený výklad je v súlade s rozhodnutím NS SR sp.zn. XObo XXX/XXXX, podľa ktorého, ak žalovaný na odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nebola tým splnená zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej.
Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, zákonná úprava uvedená v ustanovení § 174 ods.3 písm.b/ O.s.p. výslovne uvádza, že „Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze“.
Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že na odmietnutie odporu musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej a zároveň, že účastník musí byť poučený o následkoch takto podaného odporu, t.j. o odmietnutí odporu.
Pokiaľ ide o podmienku, že odpor bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, táto, ako je uvedené vyššie, bola splnená.
Pokiaľ ide o poučenie odporcu o následkoch takto podaného odporu, v platobnom rozkaze je v poučení o.i. uvedené „Odpor je potrebné odôvodniť takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. V podanom odpore sa vyjadrite, či uznávate aspoň časť voči Vám uplatneného nároku alebo ho považujete za neopodstatnený v celom rozsahu. Súd odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez odôvodnenia alebo neoprávnenou osobou.“ Z uvedeného znenia vyplýva, že odporca bol poučený, akými skutočnosťami možno odôvodniť odpor ako aj o tom, že ak bude odpor podaný bez takého odôvodnenia, bude odmietnutý.
Ak za takýchto okolností súd prvého stupňa odpor odporcu odmietol, nebola tým odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má za to, že odpor podaný odporcom neobsahoval odôvodnenie vo veci samej a že o následkoch takto podaného odporu bol odporca poučený, a teda súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou, keď odpor odporcu odmietol, a preto podľa § 219 ods.1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.
V konaní bol odporca neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale mu vznikla povinnosť také trovy nahradiť navrhovateľovi. Keďže však navrhovateľovi trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.