Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/144/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu A. B., narodeného X.X.XXXX, bytom G. XX, S., zastúpeného O.. W. J., advokátom so sídlom L. XX, D., proti žalovanému S. X. - A. K.J. S. X., Z. X, I., IČO: XX XXX XXX, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, o odvolaní žalobcu ako aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. -182 z 11.10.2012

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť žalovanému, aby zaplatil žalobcovi sumu vo výške 2 000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Vychádzal z toho, že súd prvého stupňa (ďalej len súd) prvým rozsudkom č.k. -117 zo dňa 30.9.2011 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4 428,97 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (tento výrok nadobudol právoplatnosť). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tento výrok nenadobudol právoplatnosť), následne krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -166 zo dňa 20.3.2012 potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou a s vyjadrením žalobcu, s vyjadrením žalovaného, s uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ČTS: Q.-XX/KOK- XXXX zo dňa 14.12.2005, s uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov, F. XXX/XX zo dňa 3.7.2009, so spisom Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov, F. XXX/XX, so spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a doplnil dokazovanie a zistil, že z uznesenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ČTS:Q.-XX/KOK-XXXX zo dňa 14.12.2005 mal za preukázané, že žalobcovi bolo podľa vznesené obvinenie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa , lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 27.10.2005 v čase okolo 11.15 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na F. K. E. na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, v rozpore s ustanoveniami čl. 8 písm. b) a čl. 12 ods.1 písm.b), písm.c) Nariadenia ministra vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru odborov hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, bez zákonného dôvodu od nestotožneného občana Ukrajiny prevzal ako úplatok bankovku nezistenej meny a hodnoty a túto si ponechal pre osobnú potrebu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia , , o Policajnom zbore, s poukazom na čl. 1 a čl. 5 Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, teda ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a pre seba prijal úplatok, alebo inú nenáležitú výhodu, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, keď z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov, F. XXX/XX zo dňa 3.7.2009 mal za preukázané, že bolo podľa zastavené trestné stíhanie vedené voči žalobcovi, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie a zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 12.1.2010 mal za preukázané, že žalobca v súlade s ustanovením vopred predbežne prerokoval nárok uplatnený v tejto žalobe so žalovaným.

So zreteľom na , , , , , , a a aj v súlade s až 3, , Obč.zák., nar.vl. č. 87/95 Z.z. a na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je, čo do jeho základu, dôvodný, súd pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť ( o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle cit. ustanovenia prvá veta uvedeného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že pokiaľ cit. ustanovenie je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho praktické uplatnenie (teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli aj v konaní, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu do náhrady škody) aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje tohto zákona.

Súd dôvodil, že ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby, prípadne zastavením trestného stíhania, je treba hľadať nie len v ustanovení čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v , teda v princípoch materiálneho právneho štátu, ktorý musí niesť zodpovednosť za nezákonné konanie svojich orgánov, či za konanie, ktorým štátne orgány alebo orgány verejnej moci priamo zasahujú do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je isto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, pokiaľ sa neskôr ukáže nie len ako nezákonný, ale tiež v prípade, keď je trestné konanie samo zastavené alebo, ak bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Ako už Ústavný súd ČR v minulosti judikoval, každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého je síce do okamžiku právnej moci meritórneho rozhodnutia potrebné pozerať ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného konania je záťažou pre každého obvineného (nález sp. zn. , N 67/36 SbNU 707). Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým viac, pokiaľ sa jedná o obvinenie „nepravdivé“, čo je právoplatne potvrdené oslobodzujúcim rozsudkom súdu, podľa ktorého sa skutok, z ktorého bol jednotlivec obvinený a obžalovaný, nestal, prípadne nebol trestným činom. V náleze sp. zn. (N 185/43 SbNU 115) Ústavný súd ČR vychádza z presvedčenia, že samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať dokonca vznik nemateriálnej ujmy. Tým viac je štát povinný reparovať materiálnu škodu, ktorá v súvislosti s trestným stíhaním jednotlivca vznikla. Z hľadiska vyššie uvedeného nie je možné akceptovať názor, podľa ktorého je daná zodpovednosť štátu za škodu iba v prípade zrušenia uznesenia o zahájení trestného stíhania pre nezákonnosť, a nie aj v prípade zastavenia trestného stíhania či oslobodenia spod obžaloby. Takýto výklad je výkladom formalistickým, príliš reštriktívnym a ústavne nekonformným, pretože uprednostňuje formu vyslovenia „nezákonnosti“ trestného stíhania a neberie v úvahu, že z hľadiska vyššie uvedených zásahov do osobnej a súkromnej sféry jednotlivca sú tieto formy vyslovenia „nezákonnosti“ trestného stíhania celkom irelevantné (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ), aj uznesenie NS SR .

V predmetnej veci nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ČTS: Q.-XX/KOK-XXXX zo dňa 14.12.2005 podľa vznesené obvinenie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa a prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa , a to na podklade vyššie uvedených zistených skutočností, že žalobca nebol stíhaný väzobne, že uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov, F. XXX/XX zo dňa 3.7.2009 bolo podľa zastavené trestné stíhanie vedené voči žalobcovi v tejto veci, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie a že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (tak ako je uplatnený v tejto žalobe) bol vopred predbežne prerokovaný so žalovaným na základe písomnej žiadosti žalobcu ako poškodeného o predbežné prerokovanie nároku, pričom žalovaný uplatnenému nároku na náhradu škody nevyhovel a žalobca teda má nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania voči svojej osobe a tento nárok si žalobca uplatnil v celkovej výške 26 313,36 € a pozostával z náhrady škody a to náhrady trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie (v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Úradom Inšpekčnej služby PZ, Odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminalite pod č. ČTS: Q.-XX/KOK-XXXX) a v konaní, v ktorom bolo toto rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené (v konaní vedenom Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov pod č. F. XXX/XX) vo výške 1 428,97 €, z nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 € (v časti náhrady trov konania vo výške 1 428,97 € a čiastočne priznaného nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 € nadobudol rozsudok č.k. -117 zo dňa 30.9.2011 právoplatnosť) a z nárokov žalobcu, ktoré mu súd nepriznal (tieto nároky žalobcu boli rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -117 zo dňa 30.9.2011 zamietnuté a následne rozsudkom odvolacieho súdu č.k. -166 zo dňa 20.3.2012 bol výrok ich zamietnutí zrušený) a to z nároku na náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra č.p. KM-20/ PK-2006 zo dňa 7.3.2006 a personálneho rozkazu MV SR č. 738 zo dňa 22.12.2005 vo výške 698,19 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Ústavný súd SR vo výške 246,46 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva vo výške 289,74 € a z nároku na náhradu škody z titulu ušlej mzdy a to za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru do (dňa 22.12.2005) do nástupu do nového zamestnania dňa 28.3.2006 u nového zamestnávateľa X. I., S..X..F.. vo výške 2 100 €, za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa X. I., S..X..F.. a teda od 28.3.2006 do 1.3.2008 vo výške 10 350 € a za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa P., S..X..F.. a teda za obdobie od 1.3.2008 do podania tejto žiadosti vo výške 6 200 €.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania voči jeho osobe v celkovej výške 21 884,39 €, ktorá pozostáva z nároku na nemajetkovú ujmu vo výške 2 000 €, z nároku na náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra č.p. KM-20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006 a personálneho rozkazu MV SR č. 738 zo dňa 22.12.2005 vo výške 698,19 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Ústavný súd SR vo výške 246,46 €, z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva vo výške 289,74 € a z nároku na náhradu škody z titulu ušlej mzdy a to za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru do (dňa 22.12.2005) do nástupu do nového zamestnania dňa 28.3.2006 u nového zamestnávateľa X. I., S..X..F.. vo výške 2 100 €, za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa X. I., S..X..F.. a teda od 28.3.2006 do 1.3.2008 vo výške 10 350 € a za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa P., S..X..F.. a teda za obdobie od 1.3.2008 do podania tejto žiadosti vo výške 6 200 €.

Súd mal za preukázané, že žalobca nebol väzobne stíhaný a jeho meno ani podobizeň neboli zverejnené v masovokomunikačných médiách. Trestné stíhanie žalobcu začalo dňa 14.12.2005 a skočilo dňa 14.7.2009. Žalobca bol a je bezúhonný. Pokiaľ ide o závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote, v konaní sa nepreukázalo (vykonaním dôkazu obsahom spisu Okresného súdu v Michalovciach, sp. zn. ), že zhoršená rodinná situácia, ktorá sa skončila rozvodom manželstva žalobcu v roku 2011, bola v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania. Pokiaľ ide o stratu zamestnania žalobcu, táto bola podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania vo vzťahu k nemu. Ujma žalobcu, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím, mu vznikla v prostredí, v ktorom pracoval, keďže skutkový dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru uvedený v rozhodnutí Ministerstva vnútra č.p. KM-20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006 a personálnom rozkaze MV SR č. 738 zo dňa 22.12.2005 bol totožný so skutkom, ktorý mal žalobca spáchať, opísaným v nezákonnom uznesení o vznesení obvinenia, ČTS:Q.-XX/KOK-XXXX zo dňa 14.12.2005. Následkom toho mal žalobca problém sa zamestnať resp. bol zamestnaný s nižším príjmom a keďže každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého je síce do okamžiku právnej moci meritórneho rozhodnutia potrebné pozerať ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného konania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, a to tým viac, pokiaľ sa jedná o obvinenie nepravdivé. Samotné trestné stíhanie je spôsobilé vyvolať dokonca vznik nemateriálnej ujmy. Tým viac je štát povinný reparovať materiálnu škodu, ktorá v súvislosti s trestným stíhaním jednotlivca vznikla. Trestné stíhanie žalobcu trvalo viac ako tri a pol roka.

Súd mal za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Výška nemajetkovej ujmy je daná úvahou súdu. Súd dospel k názoru o potrebe odškodniť žalobcu za morálne poškodenie jeho osoby v dôsledku viac ako tri a pol ročného trestného stíhania, ktoré bolo neskôr zastavené. So zreteľom na vek poškodeného a jeho spoločenské postavenie, ktoré sa nepochybne zhoršilo, súd považuje priznanie nemajetkovej ujmy v tomto konaní vo výške 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda žalobcovi priznal celý uplatnený nárok na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 € (rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -117 zo dňa 30.9.2011 vo výške 3 000 € a týmto rozsudkom vo výške 2 000 €).

Súd argumentoval, že konanie o prepustení zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou rozhodnutia o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (právny názor NS SR napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR otázka viny z trestného činu, a tým aj z priestupku nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení navrhovateľa z dôvodu uvedeného v § 192 ods.1 písm.e) zákona, preto súčasne vedené trestné konanie alebo konanie o priestupku voči navrhovateľovi nemalo vplyv na priebeh samostatného personálneho konania, odporca preto nie je povinný prerušiť konanie a vyčkať na rozhodnutie o tejto otázke orgánmi na to príslušnými (viď právny názor NS SR napr. č.k. 1 Sž-o-NS 24/04, č.k. , č.k. ).

Potom účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení navrhovateľa zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru. Preto nemožno vo veci navrhovateľa skúmať napr. otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred slovenským trestným súdom ústavne zaručený obvinenej osobe (napr. uznesenie ÚS SR č.k. -9). V konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerstva o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru nie sú otázky jeho viny alebo neviny.

Súd konštatoval, že vyššie žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra č.p. KM-20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006 a personálneho rozkazu MV SR č. 738 zo dňa 22.12.2005 vo výške 698,19 €, ktoré bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. je bezpredmetný, pretože nejde o náhradu trov konania, ktorej súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané vyššie uvedené nezákonné rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ČTS: Q.- XX/KOK-XXXX zo dňa 14.12.2005 ani o náhradu trov konania v konaní, v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené (konanie vedené Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov pod č. F. XXX/XX). Súd žalobcovi náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 698,19 eura nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.

Súd zamietol žalobu aj v časti nároku na náhradu škody z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Ústavný súd SR vo výške 246,46 € a z titulu náhrady trov právneho zastúpenia vo veci sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva vo výške 289,74 €, ktoré (nároky) navyše neboli preukázané listinnými dôkazmi.

Pri nároku žalobcu na náhradu škody z titulu ušlej mzdy v celkovej výške 18 650 € a to za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru (dňa 22.12.2005) do nástupu do nového zamestnania dňa 28.3.2006 u nového zamestnávateľa X. I., S..X..F.. vo výške 2 100 €, za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa X. I., S..X..F.. od 28.3.2006 do 1.3.2008 vo výške 10 350 € a za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa P., S..X..F.. za obdobie od 1.3.2008 do podania žiadosti o predbežné prerokovanie tohto nároku vo výške 6 200 €, súd už vyššie konštatoval, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR v súlade so zákonom, čo svojimi rozhodnutiami, ktorými je súd viazaný, potvrdili Krajský súd v Bratislave ako aj Najvyšší súd SR, žalobca nebol v období, za ktoré požaduje náhradu škody pozostávajúcej z ušlej mzdy, vo väzbe, teda na ním uplatnený nárok nemožno aplikovať ustanovenie , súd mal za to, že tento nárok možno v časti subsumovať pod nárok na úhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcovi v prostredí, v ktorom pracoval, čo súd zohľadnil v rozhodovaní o tomto nároku žalobcu.

V časti žalobca vyčíslil škodu ako rozdiel medzi predpokladanou výškou platu ako príslušníka PZ SR a výškou mzdy, ktorú mal v tomto období u jednotlivých zamestnávateľov. Tak ako súd uviedol účelom je ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, pričom žalobca tento svoj nárok na náhradu škody z titulu ušlej mzdy odvodzuje od vyššie uvedených rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave ako aj Najvyššieho súdu SR, resp. od rozhodnutí Ministra vnútra č. KM-20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006 a č. 738 zo dňa 22.12.2005, ktoré sú zákonné, ale žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ na základe nezákonného uznesenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ČTS:Q.-XX/KOK-XXXX zo dňa 14.12.2005, ktorým bolo voči nemu vznesené obvinenie pre vyššie uvedené trestné činy, ale preto že porušil služobnú prísahu.

Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu „izolovať“ od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (porovnaj R 21/1992) a v tejto časti prejednávanej veci nie je splnený základný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa a to vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným uznesením č. ČTS:Q.-XX/KOK-XXXX zo dňa 14.12.2005 a škodou vyčíslenou ako ušlá mzda, ktorá žalobcovi údajne vznikla a z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobu aj v časti nároku žalobcu na náhradu škody z titulu ušlej mzdy a to za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru (dňa 22.12.2005) do nástupu do nového zamestnania dňa 28.3.2006 u nového zamestnávateľa X. I., S..X..F.. vo výške 2 100 €, za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa X. I., S..X..F.. od 28.3.2006 do 1.3.2008 vo výške 10 350 € a za obdobie pracovnoprávneho pomeru u zamestnávateľa P., S..X..F.. od 1.3.2008 do podania žiadosti o predbežné prerokovanie tohto nároku vo výške 6 200 €, zamietol.

Z tohto dôvodu vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 €.

Najvyšší súd ČR už vo svojom rozsudku zo dňa 24. 4. 2003, sp. zn. , uviedol, že zo znenia vety prvej obč. zák. a zákona (u nás ) vyplýva, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa zákona (u nás do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti). Až márnym uplynutím tejto lehoty, nie uplynutím lehoty stanovenej poškodeným pri uplatnení nároku, ocitá sa štát ako dlžník zo zodpovednostného záväzkového právneho vzťahu ( obč. zák.) v omeškaní a až odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty ho stíha povinnosť zaplatiť poškodenému tiež úroky z omeškania. Tento právny záver bol potvrdený aj v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 23.2.2010, sp. zn. ), preto prvý deň omeškania bol 20.7.2010 (porovnaj rozhod. NS ČR Cpjn 206/2010 a výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 20.7.2010 1,00%. Súd teda žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010 do zaplatenia a v časti požadovaných úrokov z omeškania nad 9% ročne z dlžnej sumy od 4.3.2010 do 19.7.2010 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd na základe skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

V podanom odvolaní žiadal žalobca v zmysle a zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 473,46 €, podľa obsahu odvolania žiadal zmeniť rozsudok a vyhovieť návrhu v žiadanom rozsahu, keď napadol iba výrok, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá. V odvolaní namietal, že podľa jeho názoru je nemysliteľné, aby existoval taký stav, že napriek skutočnosti, keď malo byť preukázané, že sa nedopustil porušenia žiadnych svojich služobných povinností a nemohol sa domôcť svojho základného práva domáhať sa ochrany svojich práv na súde podľa SR, lebo súdy sa odmietajú zaoberať jeho nezákonným prepustením zo služobného pomeru a s tým súvisiacou škodou s odkazom na právoplatné rozhodnutia, aj keď sa preukázalo, že neexistovali žiadne zákonné predpoklady na vydanie takýchto rozhodnutí. Ústavný súd ČR viackrát vo svojich nálezoch vyjadril (, ) čl. 36 ods.1 Listiny zakotvujúce právo každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde, či inom orgáne, obyčajný zákon teda podľa čl. 36 ods.4 Listiny iba stanovuje podmienky a podrobnosti realizácie, čo do svojho obsahu, zákon vydaný na základe ústavného zmocnenia nemôže nárok každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde, či inom orgáne, v tej ktorej situácii celkom negovať, a tým teda ústavne zaručené základné právo poprieť. Ide o ústavne garantované právo pre všetky situácie je teda aj pre situáciu žalobcu. V Personálnom rozkaze Ministra vnútra SR č. 738, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru je dôvod prepustenia opísaný na základe totožného skutkového stavu ako bol uvedený aj v Uznesení Ministerstva vnútra SR, Úradu Inšpekčnej služby PZ, Odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, ČTS: Q.-XX/KOK- XXXX zo dňa 14.12.2005, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie. Minister vnútra SR v uvedenom personálnom rozkaze neuvádza žiadne iné skutočnosti, v ktorých by videl porušenie žalobcových služobných povinností. Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov nakoniec dospel na základe vykonaných dôkazov k záveru, že skutok, pre ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie a pre ktorý bol aj prepustený zo služobného pomeru sa nestal. Až neskôr zrejme na základe neskôr vykonaného vyšetrovania bolo preukázané, že personálny rozkaz, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru vychádza zo skutočností, ktoré sa nikdy nestali a ktoré nie je možné dávať za vinu žalobcovi. Nezákonnosť tohto aktu, t.j. personálneho rozkazu č. 738, bola deklarovaná uznesením o zastavení trestného stíhania. Keďže na strane druhej súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným prepustením zo služobného pomeru, lebo v žiadnom konaní nebola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o jeho prepustení, nemožno lipnúť na formálnom zrušení tvrdeného ne Súd sa priklonil k extenzívnemu výkladu a účelom tohto zákona je aj zmysel tohto zákona, avšak prikladá žalobcovi nelogický záver súdu, podľa ktorého mu nepriznáva nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným prepustením. Rozsudok je preto nepreskúmateľný.

V podanom odvolaní žiadal žalovaný podľa vo vyhovujúcom výroku zmeniť rozsudok tak, že aj v tomto výroku sa žaloba zamieta a prizná sa náhrad trov konania žalovanému voči žalobcovi. Podľa ich názoru rozsudok súdu vychádza v časti z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ani jeden z dôvodov, ktoré súd pri zdôvodnení výšky nemajetkovej ujmy uviedol, nebol v tomto konaní preukázaný. Okrem iného namieta aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010, lebo z nemajetkovej ujmy nie je možné s poukazom na príslušnú ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp.zn. uplatňovať úroky z omeškania. Žalobcovi sa nepodarilo počas súdneho konania preukázať, aby ju v danom prípade nebolo dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenie práva v zmysle a výška nemajetkovej ujmy je preto nedôvodná. Je treba doplniť, že po opätovnom konaní súdu prvého stupňa (po zrušení prvostupňového rozhodnutia Krajským súdom v Košiciach vo veci -166 zo 20.3.2012) súd opätovne vo veci konal a keďže nebola odôvodnená intenzita nemajetkovej ujmy z hľadiska jej rozsahu, súd nevyužil svoje zákonné právo v zmysle navrhnúť ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení, ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy vo sfére rodinného života, resp. v osobnostnej sfére. Náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 € s prísl. nebola priznaná na základe doplnenia dokazovania a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi zhoršenou rodinou situáciou a trestným stíhaním žalobcu. Pri strate zamestnanca odvolateľ konštatoval, že táto nemohla byť v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania. Príčinná súvislosť medzi trestným stíhaním a prepustením zo služobného pomeru nevyplynula už z doplneného dokazovania v priebehu tohto konania, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 1.2.2007 a rozhodnutia NS zo dňa 5.9.2007 v správnom konaní vyplýva a týmito rozhodnutiami je súd viazaný, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru v súlade so zákonom, preto strata zamestnania žalobcu nebola v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby. Žalobca už za morálne poškodenie jeho osoby (aj pri absencii akéhokoľvek svedectva preukazujúce zníženie občianskej cti a dôstojnosti žalobcu v rámci obce) odškodnený bol. Ak však je možné dosiahnuť náhradu nemajetkovej ujmy iným spôsobom ako už spomínanou peňažnou náhradou, právna úprava dáva prednosť práve tejto inej forme náhrady ako napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho či zmeňujúceho rozsudku a pod. Náhradou nemajetkovej ujmy by sa pritom mal sledovať cieľ kompenzácie ujmy spôsobenej najmä poškodením dobrej povesti, občianskej cti, pričom česť a dobrá povesť je výrazom správania sa konkrétnej fyzickej osoby u ostatných členov spoločnosti a zákonným predpokladom vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je taký následok, zásah do práv fyzickej osoby, ktorý v značnej miere a nielen v miere bežnej znižuje jej dôstojnosť alebo vážnosť.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca navrhol vo vyhovujúcej časti potvrdiť rozsudok a nestotožnil sa s názorom žalovaného v odvolaní. Všetky tieto skutočnosti ako nezákonné trestné stíhanie a strata zamestnania výrazne zasiahli do rodinného života žalobcu a v časti druhého výroku rozsudku zotrval na svojom odvolaní podľa , a navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie, priznať náhradu trov odvolacieho konania a súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd postupom podľa nariadil odvolacie pojednávanie, bez účasti a neprítomnosti žalovaného prejednal vec na odvolacom pojednávaní ( a ), preskúmal rozsudok podľa , a zistil, že rozsudok je vecne správny a je treba súhlasiť s dôvodmi rozsudku v celom rozsahu podľa , , pričom odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a čo do zamietajúceho výroku v prevyšujúcej časti nie je opodstatnené ani odvolanie žalobcu.

Odvolací súd konštatuje, že so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalovaného sa už vyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia a netreba už k týmto nič dodať, lebo odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožňuje (účastníci nenavrhli nové dôkazy podľa ).

podľa svojho upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

V konaní bolo potrebné dôsledne a veľmi citlivo posudzovať nárok žalobcu z hľadiska dvoch samostatných a rozdielnych konaní s osobitnou právnou úpravou, keď v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, pri prepustení zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechaním v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (súd prvého stupňa správne poukazuje na právny názor NS SR vo veci sp.zn. , a ).

Okrem iného z právneho názoru Najvyššieho súdu SR pri otázke viny z trestného činu vyplýva a samozrejme sa to vzťahuje aj na priestupok, nezávisí totiž rozhodnutie o prepustení žalobcu z dôvodu uvedeného v § 192 ods.1 písm.e/ zákona na otázke viny z trestného činu a tým aj z priestupku, čo nie je samozrejme predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustenie žalobcu.

V riešenej veci z hľadiska náhrady škody a nemajetkovej ujmy žalobcu boli súčasne vedené dve konania: trestné konanie alebo konanie o priestupku voči žalobcovi, ktorý nemá vplyv na priebeh samostatného personálneho konania a žalovaný preto nie je povinný prerušiť a vyčkať z hľadiska svojich zákonných povinností na ďalšie rozhodnutie o tejto otázke orgány na to príslušnými a povolanými (napr. najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. ).

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra č. PKM 20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006 a personálneho rozkazu MV SR č. 738 zo dňa 22.12.2005 vo výške 698,19 €, keď bol uplatnený nárok na náhradu škody z titulu trov právneho zastúpenia, bol žalobca neúspešný v konaní na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp.zn. , pretože nešlo o náhradu trov konania, ktorej súčasťou sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcovi ako poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané, uvedené nezákonné rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Úradu Inšpekčnej služby PZ a Odboru boja proti korupcii.

Preto správne bola zamietnutá žaloba z hľadiska zisťovania príčinnej súvislosti s poukazom na vecnú súvislosť príčin a následku a podľa ustálenej súdnej praxe, lebo podľa kauzálny nexus medzi nezákonným uznesením č. ČTS: Ú.-XX/KOK-XXXX zo dňa 14.12.2005 a škodou vyčíslenou ako ušlá mzda, ktorá žalobcovi vznikla po prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ SR a to rozhodnutím Ministra vnútra č. KN 20/PK-2006 zo dňa 7.3.2006.

Etický kódex príslušníka PZ SR, keď žalobca bol verejným činiteľom a mal vykonávať svoju profesionálnu činnosť svedomite, avšak porušil právomoc a konal spôsobom spochybňujúcim prísahu a česť príslušníka policajného zboru, pričom tento dôvod stačí na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ SR a toto rozhodnutie potom nemá žiadnu súvislosť ale so zastavením trestného stíhania, keďže ide o iné a samostatné konanie, správanie sa podľa kódexu je extenzívne chápanie konania príslušníka ako nepreukázanie viny v trestnom konaní.

Súd správne posúdil primeranosť nemajetkovej ujmy a priznal ešte ďalšiu sumu, t.j. 2 000 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 20.7.2010 do zaplatenia žalobcovi, lebo z hľadiska trestného stíhania treba konštatovať, že žalobca bol a je bezúhonný, závažné následky, ktoré však vznikli vo svojom súkromnom živote, keď došlo k zhoršeniu rodinnej situácie, ktorá sa skončila rozvodom manželstva žalobcu v roku 2011, boli v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania a ak ide o stratu zamestnania žalobcu, táto už podľa názoru súdu nebola v príčinnej súvislosti so začatím trestného stíhania a ani s nezákonným rozhodnutím po prepustení zo služobného pomeru. Napokon je treba reflektovať aj na prednes právneho zástupcu žalobcu v záverečnom návrhu na odvolacom pojednávaní dňa 28.10.2013, pretože trestné stíhanie zasiahlo do cti aj rodiny žalobcu a z hľadiska intenzity išlo o taký zásah, že napokon prišiel celkom o rodinu, žalobca nemôže sa s dieťaťom stretávať, kedy je to potrebné pre zdravú výchovu rodiny a v neposlednom rade dôležitá bola aj dĺžka trestného stíhania, keď trestné stíhanie bolo spôsobené vyvolať depresívne stavy u žalobcu a trvalo 3 a pol roka. Takéto trvanie trestného stíhania viac ako 3 a pol roka, keď je vplyv spôsobilý vyvolať vznik nemateriálnej ujmy, musí potom štát reparovať materiálnu škodu, ktorá v súvislosti s trestným stíhaním jednotlivca vznikla. Samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatočným zadosťučinením a výška nemajetkovej ujmy bola správne vykonaná úvahou súdu. Potreba odškodniť žalobcu za morálne poškodenie jeho osoby v dôsledku viac ako 3 a pol ročného trestného stíhania, ktoré bolo neskôr zastavené aj s výrazným negatívnym zhoršením spoločenského postavenia umožňovalo súdu priznať ešte náhradu nemajetkove ujmy spolu 5 000 €, v druhom rozsudku v sume 2 000 € spolu s úrokmi z omeškania.

Napokon je treba uviesť, že nebol preukázaný zákonný dôvod na odročenie pojednávania, keď žalovaný žiadal z titulu účasti na pojednávaní na Okresnom súde v Bratislave, aby bolo na krajskom súde odročené pojednávanie, lebo aj pre Ministerstvo vnútra SR platí, že kolízia pojednávania nie je dôvodom na odročenie pojednávania na odvolacom súde, v opačnom prípade by išlo o účelové a nepodstatné dôvody odročovania pojednávaní, ktoré by bolo v rozpore s ustálenou súdnou praxou (, ).

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v oboch výrokoch potvrdil ako vecne správny podľa

So zreteľom na ust. , lebo súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách konania a to samostatným uznesením (o ktorých rozhodne až po právoplatnosti konania vo veci samej), nemohol ani odvolací súd rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa a z dôvodu úspechu vo veci.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.