Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_56Cb-3-2023.pdf
PDF · 112.98 KB
Case nature
Subarea
56Cb/3/2023
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: ,,X., so sídlom F. právne zastúpený: Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, Bratislava 811 09, IČO: 36 855 260, proti odporcovi: X., v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX doručený E. z a m i e t a .
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach evidovaných na D. vedenom pre O. a to na dom, s.C. na pozemku F., na prevádzkovej budove súp. C. na pozemku F., na pozemok parc. „. zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX,. na pozemok parc. „. zastavaná plocha nádvorie o výmere XX mX, na pozemok parc. „I. záhrada o výmere XXX mX, na pozemok parc. „C“ č. XXXX/X. zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX, na pozemok parc. „C“ C. ostatná plocha o výmere XXX mX a na hnuteľných veciach - motorových vozidlách :
-Q.do výšky pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi s príslušenstvom vo výške XXX.XXX,XX USD všetko priznané rozsudkom Medzinárodného rozhodcovského súdu pri W. a priemyselnej komore zo dňa XX.XX.XXXX vo veci XXXX/XX-XX. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania v rozsahu 100%. 2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou založenou podľa práva Bieloruskej republiky blízka právnou formou slovenskej spoločnosti s ručeným obmedzením. Odporca je slovenská obchodná spoločnosť so sídlom v P. ktorej činnosťou je výroba kovových konštrukcií a ich časti a výroba opravy a modernizácia zariadení a strojov obranného priemyslu. Navrhovateľ a odporca dňa XX.XX.XXXX uzavreli kúpnu zmluvu podľa bieloruského práva spolu s rozhodcovskou doložkou. Pretože odporca nezaplatil za dodaný tovar dňa XX.XX.XXXX kúpnu cenu vo výške XX.XXX,XX USD, bol nútený iniciovať rozhodcovské konanie pred dojednaným Medzinárodným rozhodcovským súdom pri Bieloruskej Obchodnej a priemyselnej komore v Minsku. Odporca napriek riadnemu upovedomeniu o začatí konania doručenému dňa XX.XX.XXXX a riadnemu predvolaniu doručenému dňa XX.XX.XXXX sa nedostavil a rozhodca dňa XX.XX.XXXX rozhodcovským rozsudkom vo veci XXXX/XX -XX jeho nárok potvrdil, keď zaviazal odporcu zaplatiť istinu vo výške XX XXX,XX USD a príslušenstvo : časť zmluvnej pokuty vo výške XX XXX USD, trovy rozhodcovského konania vo výške X XXX,XX USD. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je potom k dnešnému dňu XXX XXX,XX USD, čo pri kurze z XX.XX.XXXX zodpovedá sume 113 002,94 Eur. Uviedol, že hoci odporca rozhodcovský rozsudok dňa 16.08.2022 prevzal, dlžnú sumu ani čiastočne neuhradil. Rovnako nevyužil ani možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok pred Hospodárskym súdom regiónu v lehote 3 mesiacov. Uviedol, že dňa XX.XX.XXXX inicioval v SR exekučné konanie na podklade uvedeného exekučného titulu. Exekučné konanie vedie B.. Súd dňa XX.XX.XXXX vydal poverenie súdnej exekútorke U. ktorá vec vedie
pod č.k. XXXEXXXX/XX. Súdna exekútorka hneď po obdržaní poverenia exekučného súdu vykonala zabezpečovací úkon, ktorým odstavila účet odporcu vedený v C.. Dňa XX.XX.XXXX však exekučný súd doručil uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým exekúciu z dôvodu podľa § 61 k ods. 1 písm. d) EP z procesných dôvodov zastavil, keď konajúci VSÚ dospel k záveru, že samotný exekučný súd dňa XX.XX.XXXX kedy vydal poverenie súdnej exekútorke pochybil tým, že nepostupoval podľa § 54 ods. 2 EP. Rozhodnutie nie je právoplatné, keďže navrhovateľ proti nemu dňa XX.XX.XXXX podal sťažnosť. Napriek tomu existuje dôvodné riziko, že i konajúci sudca zotrvá na záveroch svojej VSÚ, čím terajšie exekučné konanie bude právoplatné zastavené. Dôsledkom bude zánik účinkov terajšieho zabezpečovacieho úkonu súdnej exekútorky, čo s ohľadom na konanie odporcu, môže viesť k ohrozeniu budúcej exekúcie, ktorú bude nevyhnutné zopakovať- podať nový návrh na začatie exekúcie. Odporca svoju povinnosť dodnes ani napriek exekučnému konaniu nesplnil. Potom je už viac ako 27 mesiacov v omeškaní. Uviedol, že od apríla 2023 odporca formálne usiluje o dohodu; domnieva sa že v skutočnosti usiluje o nováciu záväzku sledujúc zmarenie vykonateľnosti terajšieho exekučného titulu. Podľa navrhovateľa konanie odporcu vykazuje znaky konania v rozpore s poctivým obchodným stykom. Odporca pritom nemal a nemá problém svoj finančný záväzok uhradiť. Obchodne sa odporcovi v roku XXXX výnimočne darilo, keď dosiahol svoj historický obrat z hospodárskej činnosti vo výške X XXX XXX Eur . (takmer X-násobok roku 2021) i zisk XXX XXX Eur (12 násobok ) predošlého roku. Vlastné imanie medziročne vzrástlo o viac ako XXX XXX Eur. bez nárastu obežného majetku a bez zvýšenia cudzích finančných zdrojov (bankový úver bol riadne splácaný) na sumu X XXX XXX Eur. Výborná bola i likvidita odporcu, keď zostatok finančných účtov k XX.XX.XXXX. dosiahol X XXX XXX Eur (viac ako celý obrat roku XXXX). Odporca vlastní nehnuteľný majetok vedený na D. (kat. úz.) P. v účtovnej hodnote XX XXX Eur. Odporca ďalej vlastní 8 motorových vozidiel v odhadnej účtovnej hodnote XX XXX Eur a ďalšie X luxusné vozidlá má len v držbe. Zostatky na bankových účtoch v celkovej výške cca XXX XXX Eur a X XXX USD. Uviedol, že hoci v čase podania návrhu jeho pohľadávka je zabezpečená exekučným záložným právom (zabezpečením peňažnej sumy na účte odporcu) existuje dôvodná obava, že zabezpečenie v dôsledku zastavenia exekúcie zanikne. Z doterajšieho konania odporcu ako aj internej komunikácie s jej právnym poradcom zo dňa 01.06.2023 vyplýva, že odporca nemá záujem na dobrovoľnom splnení mu uloženej peňažnej povinnosti a podnikne všetky právne možnosti ako sa plneniu svojho dlhu vyhnúť a prípadne nové exekučné konanie obštruovať, pritom finančná situácia odporcu (imanie ako i likvidita) mu umožňujú kedykoľvek svoj záväzok vrátane príslušenstva splatiť. Súčasťou dedukovanej obštrukcie môže byť aj snaha ukryť či previesť majetok prípadne i aktivity spoločnosti na iný - prepojený subjekt a následne odporcu nechať vymazať z obchodného registra tak, ako sa to už stalo s inými spoločnosťami ovládanými p. G. v minulosti pričom odporca bude mať k tomu dostatok času. Odôvodňujú vážnu obavu navrhovateľa, že odporca i osoba ovládajúca odporcu budú aktívne brániť povinnosti zaplatiť dlžnú sumu; t.j. že nová (zopakovaná) exekúcia bude ohrozená. Uviedol, že primeranosť zabezpečovacieho opatrenia je otázkou proporcionality k zabezpečovanej pohľadávke, pričom primeranosť je daná predovšetkým okolnosťami, pre ktoré nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadajú. Pôvodná zábezpeka v podobe zabezpečenia finančných prostriedkov na účte odporcu zo strany poverenej súdnej exekútorky je t.č. ohrozená rizikom právoplatného zastavenia exekučného konania. Zároveň odporca svojím konaním, ktoré navrhovateľ označil ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom napĺňa jeho obavu o obštrukciu a dokonca možné zmarenie exekúcie, pokiaľ bude nevyhnutné exekučné konanie nanovo iniciovať. Uviedol, že vo veci samej ide o obchodnoprávny vzťah. Výška zabezpečovanej pohľadávky (XXX XXX,XX USD, čo pri kurze z XX.XX.XXXX zodpovedá sume XXX XXX,XX Eur) predstavuje asi X,X % obchodného imania odporcu a zároveň cca. X %. z likvidných prostriedkov odporcu, ktoré má k dispozícii. Uviedol, že ako predmet zabezpečovacieho opatrenia nenavrhuje finančné prostriedky na bankovom účte odporcu, ktoré prirodzene ako podnikateľ používa na svoju bežnú obchodnú činnosť, keď zároveň rešpektuje, že tieto prostriedky sú t.č. zabezpečené prostredníctvom súdneho exekútora a nariadením zabezpečovacieho opatrenia by mohlo dôjsť k znásobeniu tejto zábezpeky, čo by nebolo v súlade s princípom proporcionality. Uviedol, že zriadenie sudcovského záložného práva na navrhnutý iný predmet zabezpečenia (nehnuteľný majetok a motorové vozidlá) nijako neobmedzí odporcu pri jeho podnikateľskej činnosti. Zabezpečovacie opatrenie tak z pohľadu tejto optiky nebude pre odporcu predstavovať žiaden skutočný zásah do vlastníckych práv resp. do jej majetku ani nebude spôsobilé zapríčiniť škodu či inú ujmu odporcu avšak pre navrhovateľa bude predstavovať dostatočnú novú zábezpeku a ochranu jej judikovaných majetkových práv.
3. Podľa § 37 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
4. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
5. Podľa § 48 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, súd preskúma právomoc skôr, ako začne konať o veci samej, na základe skutočností, ktoré existujú v čase podania návrhu. Ak dôjde následne k zmene týchto skutočností, právomoc súdu zostáva zachovaná.
6. Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Stačí však, ak má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.
7. Podľa § 13 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
9. Podľa § 22 písm. h) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
12. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 132 ods. 1,2,3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
21. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
22. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
25. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
26. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom
27. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd predtým, ako pristúpil k posúdeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmal, či je daná v danej veci právomoc slovenských súdov a rovnako riešil otázku príslušnosti konajúceho súdu. Súd mal za to, že vzhľadom k tomu, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeruje proti právnickej osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo a zároveň tu má majetok, je v danej veci daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o otázku vecnej príslušnosti, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd, v spojení s ust. § 344 CSP na konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je príslušný tiež okresný súd. Pokiaľ ide o miestnu príslušnosť na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd odporcu, pričom všeobecný súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode ma právnická osoba adresu sídla. Podľa výpisu z Obchodného registra má odporca adresu sídla v P.. A keďže ide o obchodnoprávny spor, kauzálne príslušný je konajúci súd, a to podľa ust. § 22 písm. h) CSP.
28. Súd zároveň pred posúdením dôvodnosti návrhu skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti.
29. Zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
30. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa - navrhovateľa, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia peňažnej pohľadávky veriteľa - navrhovateľa a obmedziť priestor dlžníka - odporcu na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa - navrhovateľa je zabrániť v prevode majetku odporcu na iného alebo v zaťažení takéhoto majetku právami iných osôb,
inak povedané dosiahnuť, aby majetok odporcu nenadobudla tretia osoba bez toho, aby bol dlh odporcu voči navrhovateľovi uspokojený.
31. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle CSP predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež o existenciu predpokladu, že exekúcia bude ohrozená. Pre vyhovenie návrhu musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu zásahu zo strany súdu v podobe zriadenia záložného práva z dôvodu možného ohrozenia výkonu exekúcie. Dôkazné bremeno osvedčenia týchto predpokladov spočíva výlučne na navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Existencia pohľadávky veriteľa - navrhovateľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. XOboXXX/XX;. zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. H..
32. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené navrhovateľom v rámci návrhu zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či navrhovateľom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným navrhovateľom. Súd preskúmal splnenie jednotlivých kumulatívne stanovených podmienok a to na základe listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
33. Súd mal za to, že navrhovateľ osvedčil existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, ktorá pozostáva z istiny vo výške XX XXX,XX USD a príslušenstva - časť zmluvnej pokuty vo výške XX XXX USD a trov rozhodcovského konania vo výške X XXX, XX USD, ktorá mu bola priznaná v zmysle cudzieho exekučného titulu -rozhodcovský nález, ktorý vydal Medzinárodný rozhodcovský súd pri W. a priemyselnej komore zo dňa XX.XX.XXXX (istinu vo výške XX.XXX,XX USD, sankcie vo výške XX.XXX,- USD,. trov za právne služby vo výške X.XXX,- USD, teda celom XXX.XXX,XX USD, a trov na úhradu rozhodcovského poplatku vo výške X.XXX,XX USD). (č.l. XX rub a nasledujúce spisu). Súd mal osvedčené, že ohľadom predmetnej pohľadávky je na Okresnom súde W. vedené exekučné konanie (č.l. XX a nasl. spisu). Súd mal ďalej osvedčené, že predmetné exekučné konanie bolo rozhodnutím VSÚ Okresného súdu W. neprávoplatne podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavené (č.l.50 a nasl. spisu). Ďalej mal súd osvedčené, že proti predmetnému uzneseniu navrhovateľ podal na Okresnom súde W. a nasl. spisu).
34. Súd ďalej konštatuje, že navrhovateľ skutkovými tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v spojení s predloženými listinnými dôkazmi však dostatočne neosvedčil obavu z možného budúceho zmarenia exekúcie.
35. Obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, navrhovateľ odôvodňoval, že súčasné zabezpečenie, ktoré je realizované zabezpečením peňažnej sumy na účte odporcu v dôsledku zastavenia prebiehajúcej exekúcie zanikne. Zároveň dôvodil, že z doterajšieho konania odporcu ako aj internej komunikácie s jeho právnym poradcom zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporca nemá záujem na dobrovoľnom splnení uloženej mu peňažnej povinnosti a podnikne všetky právne možnosti, ako sa plneniu svojho dlhu vyhnúť a prípadne nové exekučné konanie obštruovať. Taktiež poukázal na skutočnosť, že finančná situácia odporcu (imanie ako i likvidita) mu umožňuje kedykoľvek svoj záväzok vrátane príslušenstva splatiť. Súčasťou dedukovanej budúcej obštrukcie môže byť aj snaha ukryť či previesť majetok prípadne i aktivity spoločnosti na iný - prepojený subjekt a odporcu nechať vymazať z obchodného registra, tak ako sa to
stalo s inými spoločnosťami ovládanými p. Ing. X. v minulosti. Pričom uvedené skutočnosti odôvodňujú vážnu obavu, že odporca bude aktívne brániť povinnosť zaplatiť dlžnú sumu, t.j. že nová (zopakovaná) exekúcia bude ohrozená.
36. Súd konštatuje, že z tvrdení navrhovateľa vo väzbe na pripojené listinné dôkazy nemožno prijať záver o preukázaní reálneho a bezprostredného ohrozenia exekúcie. Samotná skutočnosť, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu (pohľadávka navrhovateľa bola navrhovateľovi priznaná rozhodnutím Medzinárodného rozhodcovského súdu pri Bieloruskej Obchodnej a priemyselnej komore dňa XX.XX.XXXX vo veci XXXX/XX-XX) dodnes nesplnil nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. K takto tvrdeným skutočnostiam totiž musí nevyhnutne pristúpiť aj reálne konanie odporcu, ktorého výsledkom by bola skutočná alebo potenciálna negatívna zmena jeho majetkovej podstaty a to do takej miery, ktorá by bola spôsobilá objektívne vyvolať obavy navrhovateľa o možnosti uspokojenia jeho pohľadávky.
37. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie reálne a bezprostredne hrozí. Navrhovateľ musí túto obavu konkrétne špecifikovať, osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odporcu odôvodňujúcom túto obavu. Zabezpečovacie opatrene nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré navrhovateľ predpokladá alebo očakáva. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností, ktoré by preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, že by dlžník -odporca akokoľvek znižoval hodnotu svojho majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne kroky, úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovaný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
38. Súd uvádza, že okolnosť, že prebiehajúca exekúcia bude právoplatne zastavená, neosvedčuje hrozbu, že ďalšia zopakovaná exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o konanie odporcu a internú komunikáciu s jeho právnym poradcom, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, podľa názoru súdu interná komunikácia zo T. neosvedčuje potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Táto totiž nepreukazuje, žeby odporca mal v úmysle akokoľvek nakladať so svojím majetkom, tak aby zmaril uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. A pokiaľ ide o jednotlivé právne kroky, ktoré odporca uskutočnil v prebiehajúcom exekučnom konaní (sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX)., tieto sú podľa názoru súdu zákonným prostriedkom, ktorým si v prebiehajúcom exekučnom konaní odporca uplatňuje a bráni svoje práva, ktoré rovnako neosvedčujú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o potenciálnu snahu odporcu ukryť či previesť majetok na iný subjekt, navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, žeby odporca reálne robil akékoľvek kroky smerujúce k uvedenému cieľu. Ani skutočnosť, že v minulosti boli obchodné spoločnosti, kde pôsobil G. vymazané z obchodného registra neosvedčuje skutočnosť, žeby prebiehajúca, príp. zopakovaná exekúcia bola ohrozená.
39. Súd má osvedčené, že odporca má dostatok finančných prostriedkov na úhradu pohľadávky navrhovateľa, čo vyplýva z výpisu (č.l.XX súdneho spisu) a z účtovnej závierky odporcu (č.l.XX a nasledujúce spisu). Taktiež má súd dostatočne osvedčené aktuálnym výpisom z LV ku dňu rozhodovania o návrhu, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX (č.l. XX. a nasledujúce spisu) a vlastníkom hnuteľného majetku, čo má taktiež dostatočne osvedčené z predloženého výpisu (č.l. 48 súdneho spisu).
40. Nakoľko žiadne reálne úkony odporcu, ktoré by smerovali k negatívnym zmenám jeho majetku v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neboli uvedené, súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal konanie odporcu, ktoré by smerovalo k zníženiu hodnoty jeho majetku s cieľom zmariť výkon exekúcie, a to ani v požadovanej rovine osvedčenia.
41. Pokiaľ ide o primeranosť zabezpečovacieho opatrenia súd uvádza, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa dôkazov predložených navrhovateľom exekučné konanie vedené na Okresnom súde W. pod sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX na vymoženie pohľadávky, pre ktorú navrhuje navrhovateľ nariadiť zabezpečovacie opatrenie nie je v súčasnosti právoplatne skončené (navrhovateľ podal proti uzneseniu o zastavení konania sťažnosť dňa
XX.XX.XXXX). Podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu) predmetné exekučné konanie sa vykonáva prikázaním pohľadávky z účtu v banke a prikázaním inej peňažnej pohľadávky. Podľa tvrdenia navrhovateľa exekúcia sa vykonáva zabezpečením peňažnej sumy na účte odporcu vedeného v C. a.s. G. do sumy XXX.XXX,XX Eur a aj v súčasnosti toto zabezpečenie trvá a bude trvať do právoplatného skončenia exekučného konania. V prípade ak takéto zabezpečenie peňažnej sumy na účte odporcu trvá, tak ako to tvrdí navrhovateľ, nariadením zabezpečovacieho opatrenia, tak ako ho navrhuje navrhovateľ by došlo k znásobeniu zábezpeky navrhovateľa pre tú istú pohľadávku (ktoré by trvalo až do právoplatného skončenia exekučného konania vedeného na Okresnom súde W. pod sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX), čo nie je v súlade so zásadou proporcionality. Exekúcia ako aj zabezpečovacie opatrenie má postihovať majetkovú sféru povinného - odporcu do výšky vymáhaného nároku, zároveň musí byť zachovaný pomer medzi vymáhaným nárokom navrhovateľa a zásahom do subjektívnych práv odporcu, čo by v tomto prípade nebolo dodržané a nastal by tu hrubý nepomer. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že podľa informačného systému exekučných blokácií (č.l. XX v spojení s č.l. XX spisu), mala by aj v súčasnosti existovať exekútorska blokácia minimálne na motorovom vozidle odporcu B..
42. Na základe vyššie uvedeného, najmä skutočností uvedených navrhovateľom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinných dôkazov predložených navrhovateľom na preukázanie svojich tvrdení, dospel súd k záveru, že nebolo možné návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť, a preto ho súd zamietol.
43. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nemá právo.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odporca bol v spore síce v plnom rozsahu úspešný a v rozsahu 100% by mal voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, avšak v konaní mu žiadne trovy v súvislosti s bránením práva nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§344 v spojení s § 332 ods. 1 CSP).