Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoE-160-2013.pdf
PDF · 72.45 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/160/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, proti povinnej Ing. J. Y., bytom X. XXX, o vymoženie 2.376,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Er/474/2011-48 zo dňa 19.06.2013 takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Zároveň nepovolil odklad exekúcie vedenej proti povinnej súdnou exekútorkou Mgr. Angelikou Slopovskou pod sp. zn. EX 301/2011 na základe poverenia Okresného súdu Stará Ľubovňa číslo 5710 023099* zo dňa 04.10.2011.
V odôvodnení uviedol, že oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 2.376,19 Eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Cb/30/2009-82 zo dňa 17.08.2010. Dňa 10.05.2013 doručila povinná súdu návrh, ktorým sa domáhala, aby súd exekúciu zastavil a súčasne, aby až do rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Následne citoval ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, § 56 ods. 2, § 57 ods. 1, 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a dospel k záveru, že v danom prípade s ohľadom na povinnou uvádzané skutočnosti neprichádza do úvahy postup podľa § 57 Exekučného poriadku, a teda zastavenie exekúcie. Zároveň v zmysle § 56 ods. 2 nepovolil odklad exekúcie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu odvolanie povinná. Namietala, že platobný rozkaz nemal byť súdom prvého stupňa vydaný, lebo v zmluve uzatvorenej s oprávnenou boli obsiahnuté neprijateľné obchodné podmienky. Bola toho názoru, že bolo povinnosťou súdu z úradnej moci, ešte pred vydaním platobného rozkazu skúmať, či uzatvorená zmluva neobsahuje neprijateľné obchodné podmienky v zmysle platných právnych predpisov, ale predovšetkým podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej uviedla, že súd nemal uložiť povinnosť zaplatiť poplatok za podanú námietku voči exekúcii, ale napriek zákonnej úprave táto poplatková povinnosť uložená bola. Mala za to, že ako účastník konania mala právo spoliehať sa na objektívne právo a bolo zákonnou povinnosťou súdu zastaviť exekúciu, lebo podmienky v uzatvorenej zmluve spôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy. Dospela k záveru, že už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie mal súd skúmať, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a poverenie na vykonanie exekúcie mal zamietnuť. Navrhla, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a exekúciu zastavil a do právoplatného rozhodnutia povolil odklad výkonu exekúcie.
Odvolanie povinnej bolo doručené oprávnenej postupom podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Občianskeho súdneho poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že vec bola predložená odvolaciemu súdu nesprávne.
Podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1, 5 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 56 ods. 7 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa článku 142 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov (ďalej len Ústavy Slovenskej republiky), súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu
zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Z citovaného článku 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že proti akémukoľvek rozhodnutiu vydanému pracovníkom súdu je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Z ustanovenia § 58 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/. Je zrejmé, že súd prvého stupňa v danom prípade nerozhodol o zastavení exekúcie podľa citovaných zákonných ustanovení. V exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba proti rozhodnutiam, proti ktorým Exekučný poriadok odvolanie pripúšťa. Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré pripúšťa odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie. Taktiež Exekučný poriadok v ust. § 56 ods. 7 pripúšťa možnosť odvolania len proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie súd prvého stupňa zamietol a nepovolil odklad exekúcie, pričom Exekučný poriadok proti takýmto rozhodnutiam súdu nepripúšťa možnosť podať odvolanie.
Keďže v tomto prípade ide o uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom a zároveň ide o rozhodnutia, proti ktorým v zmysle ust. § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustné odvolanie, takéto uznesenie sa odvolaním zrušilo a vo veci mal opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa.
Z týchto dôvodov odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.