Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-301-2012.pdf
PDF · 127.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/301/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova č. 4, Bratislava, proti povinnému: W. K.N., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom, so sídlom Moyzesova č. 34, Košice pod sp. zn. EX 2044/03, o vymoženie 319,66 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11Er/177/2003-17 zo dňa 06.09.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.
O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 10.12.2003 poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 9630,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 01.07.2003 do zaplatenia, trov notára 2532,- Sk, trov právneho zastúpenia 832,- Sk, trov právneho zastúpenia v exekúcii 1398,- Sk, súdneho poplatku 500,- Sk a trov exekúcie. Exekučným titulom bola notárska zápisnica č. N 2721/2003, NZ 75834/2003 zo dňa 29.08.2003. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 03.04.2003 uzatvorenej medzi povinným a oprávneným súd prvého stupňa zistil, že povinný v úverovej zmluve splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jeho príslušenstva. V zmysle textu udeleného splnomocnenia notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre exekúciu s tým, že dlžník
- povinný sa zaviazal uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Z notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača dňa 29.08.2003 súd prvého stupňa zistil, že jej spísania sa zúčastnil Mgr. Bruno Žlnay ako advokátsky koncipient na základe substitučnej plnej moci, ktorá mu bola udelená dňa 02.01.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátom v Bratislave podľa § 12 ods. 2 zákona o advokácii, teda bol splnomocnený k procesným úkonom. Bol splnomocnený na uznanie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý dlžníkov majetok do výšky vzniknutej pohľadávky vrátane jej príslušenstva a všetkých nákladov spojených s jej zabezpečením a vymáhaním. Toto plnomocenstva udelil Mgr. Tomáš Kušnír na všetky právne úkony spojené s vybavením vyššie uvedenej záležitosti, a to na dobu neurčitú, pričom plnomocenstvo malo platiť až do jeho odvolania. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa mohol nechať advokát zastupovať inou osobou, len ak z jeho plnomocenstva mu toto oprávnenie vyplývalo, keďže jeho splnomocniteľom bola fyzická osoba. Advokát však splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya ako advokátskeho koncipienta na uznanie záväzku dlžníka z úverovej zmluvy bez toho, aby mal na takýto úkon od povinného súhlas. Advokátsky koncipient, ktorý takto konal na základe advokátovho splnomocnenia, konal za povinnú osobu bez plnomocenstva pri uzatváraní notárskej zápisnice podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda nie povinný sa stal osobou, ktorá je zaviazaná z notárskej zápisnice. Predmetná notárska zápisnica teda nie je exekučným titulom, neobsahuje formálne náležitosti v zmysle § 41 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku, a preto na jej základe nemôže byť exekúcia vedená. Hmotnoprávny úkon o uznaní dlhu Mgr. Brunom Žlnayom nemá pre túto exekúciu žiaden význam. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na kolíziu záujmov, pretože povinný splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupuje oprávneného v exekučnom konaní. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil. Keďže súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, návrh na zmenu exekútora zamietol. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keď k ich úhrade zaviazal oprávneného z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením. Predložená notárska zápisnica, na základe ktorej podal oprávnený návrh na exekúciu, nie je exekučným titulom, na základe ktorého by mohla byť exekúcia vedená. Súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi priznal sumu 127,40 Eur z titulu účelne vynaložených trov exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 13,28 Eur za 4 úkony po 3,32 Eur (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa - Soc. poisťovňa 2x), z odmeny za zriadenie záložného práva na 1 nehnuteľnosť v zmysle § 6 cit. vyhl. vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 cit. vyhl. vo výške 56,40 Eur (za poštovné 15,96 Eur, cestovné dňa 20.10.2005 N. - I. a späť 40,44 Eur). V súvislosti s cestovným súd prvého stupňa priznal exekútorovi v zmysle § 23 cit. vyhl. náhradu za stratu času vo výške 3,30 Eur. Vzhľadom na výšku pohľadávky vymáhanej v tomto konaní (319,66 Eur s prísl.) považoval súd prvého stupňa za úplne dostatočné zriadenie exekučného záložného práva k 1 nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XXX nachádzajúcom sa na parcele č. XXX a k parcele XXX/ X prináležiacej k rodinnému domu, ktoré sú zapísané na jednom liste vlastníctva č. XXX, preto priznal exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na 1 nehnuteľnosť.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený aj súdny exekútor.
Súdny exekútor žiadal predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že dôvodom podania odvolania je skutočnosť, že prvostupňový súd nepostupoval v súlade so zásadou spravodlivosti ustanovenou § 1 a 2 O.s.p., pretože nesprávne posúdil zákonný nárok exekútora na priznanie odmeny za zriadenie exekučného záložného práva, čoho dôkazom je nesprávne a nerelevantné odôvodnenie výroku rozhodnutia v časti nepriznania odmeny za zriadenie 4 záložných práv, ale len za zriadenie jedného záložného práva. Výrok rozhodnutia o výške priznaných trov exekúcie je nesprávny, pretože prvostupňový súd nedostatočne zisťoval skutkový a právny stav a nesprávne právne posúdil vec v nadväznosti na znenie § 4 ods. 1 a 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v spojení s § 168 ods. 4, § 196 a § 199 Exekučného poriadku. Prvostupňový súd nezisťoval dôsledne skutkový a právny stav, t.j. či exekútor v skutočnosti zriadil záložné právo, či záložné právo je platne zriadené aj v deň rozhodovania súdu o trovách exekúcie, či v skutočnosti nezanikne záložné právo až dňom právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie a to oznámením exekútora o jeho zrušení, čo má za následok, že zákonný nárok exekútora na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezaniká dňom vydania prvostupňového rozhodnutia, ale ani dňom vydania druhostupňového rozhodnutia. Ako ďalej uviedol súdny exekútor, exekučný súd svoj nesprávny a nezákonný postup zároveň odôvodnil nerelevantným spôsobom, nemajúcim oporu v zákone a ani v žiadnom právnom predpise. V žiadnom prípade nesúhlasí s arbitrárnym tvrdením exekučného súdu, že exekučný súd môže krátiť odmenu exekútora za zriadenie 4 exekučných záložných práv tak, že uzná odmenu len za zriadenie jediného záložného práva, lebo je to priamo v rozpore so znením ust. § 6 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v nadväznosti na ust. § 196 a § 199 Exekučného poriadku. Podľa súdneho exekútora je exekútor povinný zo zákona po doručení návrhu oprávneného na zriadenie záložného práva podľa § 167 a 172 Exekučného poriadku zriadiť exekučné záložné právo v požadovanom rozsahu, teda na toľko samostatných nehnuteľností, koľko ich v návrhu označí oprávnený. Exekútor nemôže zmeniť počet nehnuteľností, na ktoré požaduje zriadiť exekučného záložné právo oprávnený. Súd podľa jeho názoru v žiadnom prípade nemôže odňať exekútorovi zákonný nárok na odmenu za zriadenie 3 záložných práv údajne len preto, že tieto boli zriadené neúčelne, v nadväznosti na výšku pohľadávky. Neúčelnosť je inštitút, ktorý sa nemôže spájať so zriadením exekučného záložného práv exekútora, pretože tieto úkony nevykonával z vlastnej vôle, ani z vlastnej iniciatívy, ale ani nad rámec dispozičného práva oprávneného, ale práve naopak, tieto úkony bol povinný vykonať na základe dispozičného práva oprávneného, ktorý podal návrh na zriadenie 4 exekučných záložných práv.
Oprávnený vo svojom odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Povinný a oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora taktiež nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného, ani odvolanie súdneho exekútora nie sú dôvodné.
Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný priadok), ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak.
V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 18.11.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1.9.2005.
Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne Exekučný poriadok pripúšťa.
Súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ustanovenia § 44 ods. 6 a ani iné ustanovenie Exekučného poriadku odvolanie proti rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora nepripúšťa, preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku odmietol odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu vo výroku o zmene súdneho exekútora, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie v exekučnom konaní prípustné. Odvolací súd sa preto ani nemohol meritórne zaoberať odvolaním oprávneného v tejto časti rozhodnutia.
Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa aj vo výroku o zastavení exekúcie.
Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v týchto dvoch výrokoch, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka). Inou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká záväzok, je aj porušenie povinnosti vyplývajúcej z už existujúceho záväzkového právneho vzťahu, okrem iného je to aj omeškanie dlžníka.
Notárska zápisnica má ďalej obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod (v danom prípade je to zmluva o úvere), predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou.
Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Notárska zápisnica v danej veci je však neplatná z iného dôvodu, ktorý súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia posúdil a náležite odôvodnil.
Podľa § 22 ods. 1 a 2 zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa ust. § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody o plnomocenstve).
Podľa ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody o plnomocenstve podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom). Ide o tu o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami medzi ktorými je konflikt záujmov.
V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť na zastupovanie pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určil práve oprávnený a v ktorom ho splnomocnil na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom (a teda aj jeho advokátskym koncipientom Mgr. Brunom Žlnayom) a povinným ako splnomocniteľom čo vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Navyše v notárskej zápisnici ako exekučnom titule, ktorú oprávnený predložil, chýba nepochybný relevantný prejav vôle dlžníka splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni v možnosti vydať exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe takejto notárskej zápisnice.
Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia ako aj o chýbajúcich náležitostiach notárskej zápisnice majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.
Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa § 33a Občianskeho zákonníka splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa, a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe, b) ak je splnomocnencom právnická osoba.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. V zmysle ods. 2 cit. zákona, pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ustanovenie ďalšieho zástupcu, ktorý je splnomocnený na konanie v mene a na účet pôvodného zastúpeného, možno subdelegovať iba vtedy, keď to výslovne vyplýva z plnomocenstva, čo v danom prípade absentovalo. Ohľadne poverenia advokáta Mgr. Tomáša Kušníra a ďalšej osoby Mgr. Bruna Žlnaya treba doplniť, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na konkrétny úkon podľa ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (nejde o zmluvu o právnej pomoci), preto tu nemožno aplikovať § 16 ods. 1, 2 tohto zákona o zastúpení advokáta iným advokátom, alebo koncipientom.
Správne preto súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú, pretože toto exekučné konanie nemá spôsobilý exekučný titul a je tu teda iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať.
K námietke odvolateľa týkajúcej sa opätovného preskúmania podmienok exekučného konania odvolací súd uvádza, že prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súdu prvého stupňa bol v priebehu exekúcie predložený návrh na zmenu súdneho exekútora a súd pri rozhodovaní o tomto návrhu zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia nezákonná, v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý v konaní nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.
Odvolací súd z týchto dôvodov už považoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími nedostatkami exekučného titulu a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu v celom rozsahu, nakoľko však proti výroku o trovách exekúcie nič nenamietal, odvolací súd tento výrok tiež potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Súdny exekútor podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie. Exekútor žiadal priznať odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na 4 nehnuteľnosti vo výške 132,76 Eur. Zo spisu odvolací súd zistil, že exekútor zriadil záložné právo na nehnuteľnosti nachádzajúcimi sa v kat. území I.Y., a to k rodinnému domu súp. č. XXX v spoluvlastníctve povinného o podiele 1 z celku, zapísanému na LV č. XXX, k parc. č. XXX/X o výmere XX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o podiele 1 k celku, k parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1 z celku a k parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1 z celku. Súdny exekútor odvolaním napadol výšku trov exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi. Odvolací súd má za to, že v uvedenej časti výroku nie je odvolanie súdneho exekútora dôvodné.
Podľa § 196 EP v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP v platnom znení, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výšku odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob ich určenia upravuje vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorú v posudzovanom prípade je potrebné použiť v znení účinnom do 30.4.2008 (podľa ustanovenia § 27a - prechodné ustanovenia účinné od 1.5.2008), pretože exekučné konanie v tejto veci začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku) dňa 18.11.2003.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. v znení do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a/ získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie, c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d/ doručenie exekučného príkazu, e/ doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f/ doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g/ každé zisťovanie bydliska povinného, h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i/ každé zisťovanie účtu povinného, j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 25 vyhl., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 4 vyhlášky v platnom znení, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
V predmetnom konaní bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd prvého stupňa preto správne zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie súdneho exekútora o nesprávnom priznaní odmeny za zriadenie exekučného záložného práva. Z obsahu spisu vyplýva, že vzhľadom na výšku pohľadávky vymáhanej v tomto konaní (319,66 Eur s prísl.) považuje odvolací súd za úplne dostatočné zriadenie exekučného záložného práva k jednej nehnuteľnosti - rodinnému domu súp. č. XXX, k.ú. I.. Zriadenie záložného práva na ďalšie nehnuteľnosti s poukazom na výšku vymáhanej pohľadávky, ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov odvolací súd považuje za neúčelné.
Súdnemu exekútorovi boli priznané trovy exekúcie vo výške 127,40 Eur. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (v znení do 30.04.2008) vo výške 13,28 Eur za 4 úkony po 3,32 eur - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x zisťovanie zamestnávateľa v Sociálnej poisťovni, z odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na 1 nehnuteľnosť v zmysle § 6 vyhlášky vo výške 33,19 eur, náhrady hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 56,40 Eur (za poštovné - 15,96 Eur, cestovné N. - I. a späť 40,44 Eur) a za náhradu za stratu času vo výške 3,30 Eur. Rozhodnutie a odôvodnenie o výške trov exekúcie považuje odvolací súd za správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne.
K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.
Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného konania podľa návrhu odvolateľa, v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený a súdny exekútor nemali v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.