Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-229-2013.pdf
PDF · 80.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/229/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom X. C., dieťa rodičov: M. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX a U. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. Z. XXX/X, Č. H. R., R..Č.. D. XXX/XX, C., na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť nad maloletým U. O., nar. XX.X.XXXX.
Maloleté dieťa umiestňuje do Q. L., K..E. Č..XX, Č..
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého U. sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Q. L., K..E. Č..XX, Č. a v prípade zmeny zariadenia vždy na účet toho zariadenia, v ktorom sa ústavná starostlivosť bude vykonávať.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Q. L., K..E. Č..XX, Č. a v prípade zmeny zariadenia vždy na účet toho zariadenia, v ktorom sa ústavná starostlivosť bude vykonávať.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov podal dňa 30.8.2013 návrh, ktorým sa domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým U. O. a jeho umiestnenia N. Q. L. Č.. Maloletý bol v školskom roku 2012/2013 žiakom 7.ročníka základnej školy. V dobe od októbra 2012 do apríla 2013 vymeškal neospravedlnene 776 vyučovacích hodín. Problémy s maloletým začali po rozvode rodičov, keď sa v septembri 2012 matka odsťahovala so šiestimi maloletými deťmi z Č. H. R. do obce C.. Otec o deti neprejavuje záujem, neplatí výživné. U. je agresívny, vulgárny, svoju matku nerešpektuje. Bezdôvodne opúšťa domácnosť, kedy sa niekoľko dní túla po okolí. Matka opakovane požiadala o pomoc terénne sociálne pracovníčky X. C., nakoľko výchovu dieťaťa nezvládala.
Na základe správy X. C. zo dňa 31.5.2013 maloletý s bratom M., napádali svoju tehotnú matku, sú závislí na omamných látkach - rozpúšťadlách, dlhodobo užívajú alkoholické a tabakové výrobky, majú sklony k útekom.
Podľa oznámenia OR PZ v Trebišove , odboru poriadkovej polície OO PZ E. L., sa maloletý U. dňa 7.7.2013 dopustil priestupku proti majetku. Nakoľko v čase spáchania priestupku nedovŕšil 15 rokov svojho veku, bola vec podľa §60 ods.3 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch odložená.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je navrhovateľ toho názoru, že je v záujme maloletého, aby bol vyňatý z prostredia, ktoré má negatívny vplyv na jeho psychický, fyzický a sociálny vývin, aby mu bola poskytnutá náležitá starostlivosť ako aj liečba a terapia zameraná na nápravu správania sa.
Zo strany oboch rodičov navrhol určiť minimálne výživné.
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 16P/302/2012-28 zo dňa 21.11.2012, právoplatným dňa 28.12.2012 súd zveril maloleté deti O., U., nar. XX.X.XXXX, M., H.. X.X.XXXX, B., B.. XX.X.XXXX, S., H.. XX.X.XXXX, Z., H.. X.X.XXXX a M., H.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu každého dieťaťa sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Zo správy kolízneho opatrovníka, X. C., zo dňa 23.10.2013 bolo zistené, že pri osobnom šetrení na mieste samom, pracovníčky X. Ú. zistili, že rodina žije vo veľmi zlých podmienkach, bez možnosti dodržiavania základných hygienických zásad. Pri návštevách samotná matka maloletého U. sa vyjadrila, že sama výchovu svojich dvoch starších detí nezvláda, starší synovia sú závislí na omamných látkach rozpúšťadlách. Pod ich vplyvom matku fyzicky napádajú. Otec detí matku opustil, menovaná v súčasnosti žije so svojim druhom, v tomto čase majú spoločného novorodenca, nar. 26.9.2013, matka má obavy o jeho bezpečnosť, zdravie, i život. Obaja starší synovia, M. a U. prejavujú známky sociálno-patologických javov. Maloletí užívajú alkoholické i tabakové výrobky, pritom školskú dochádzku zanedbávajú a ani matka, ani pedagógovia nemajú možnosť na nich vplývať. Podľa ZŠ v Č. H. R. iba za september 2013 má U. počet vymeškaných hodín 87. Na základe uvedeného navrhuje kolízny opatrovník návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti vyhovieť.
Podľa § 54 ods.1,2 a 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ), náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 81 ods.1,2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods.2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona( zákon č. 301/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení).
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výchova dieťaťa je vážne narušená. Otec o dieťa neprejavuje záujem a matka výchovu dieťaťa nezvláda, v dôsledku čoho sa dieťa dlhodobo bezdôvodne nezúčastňuje vyučovacieho procesu, teda si neplní povinnú školskú dochádzku, denne je pod vplyvom tabakových, omamných a psychotropných látok, pravidelne užíva alkoholické nápoje, čo je vzhľadom na vek dieťaťa životu nebezpečné. Keďže ponechaním dieťaťa v doterajšej starostlivosti by bola nielen jeho výchova, ale hlavne jeho zdravie vážne ohrozené, súd návrhu navrhovateľa vyhovel. O náhradnú osobnú starostlivosť a pestúnsku starostlivosť nikto neprejavil záujme, preto súd zveril dieťa do ústavnej starostlivosti. Maloletého umiestnil do reedukačného domova, ktorý je špecializovaným zariadením so zameraním na výchovu a vzdelávanie mladistvých, prevýchovu emocionálne a sociálne narušenej mládeže, komplexnú starostlivosť o ťažko vychovávateľnú mládež. Zabezpečuje komplexnú odbornú starostlivosť o deti a mládež s poruchami správania, asociálnym vývinom a trestnou činnosťou.
Vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu oboch rodičov, súd v zmysel § 81 ods. 1,2 v spojení s § 62 ods.2,3 ZoR uložil obom rodičom povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa ( minimálnym výživným ), čo v súčasnosti činí sumu 27,13 €. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.