Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoKR-2-2013.pdf
PDF · 111.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoKR/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX, XXX XX Y. X. V., zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Ul. M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Mgr. R. F., správca konkurznej podstaty úpadcu: ACER - WOOD, s.r.o., so sídlom Slnečná 2705/14, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 516 619, so sídlom kancelárie správcu Z. X, XXX XX J., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 3 Cbi/12/2011- 102 z 25. januára 2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 67,88 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške pohľadávky č. 22 zo dňa 25.5.2011 do konkurzného konania na majetok úpadcu ACER WOOD, s. r. o., so sídlom Slnečná 2705/14, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 516 619 na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 3R/5/2010 vo výške 15.000,- eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2010 je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 611,06 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca po úprave žalobného petitu žiadal určiť, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou pohľadávky č. 22 zo dňa 25.5.2011 do konkurzného konania na majetok úpadcu ACER WOOD, s. r. o., vo výške 15.000,- eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1.9.2010 je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky. Žalovaný túto pohľadávku v konkurznom konaní poprel, preto sa domáha určenia jej nespornosti čo do právneho dôvodu a výšky.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil a to z dôvodu, že pri popretí pohľadávky vychádzal z prihlášky veriteľa a jej prílohy, kde je uvedené, že predmetná pohľadávka vznikla dňa 1.9.2010, pričom na základe toho porovnal tento údaj aj so zoznamom záväzkov vyhotoveným úpadcom dňa 18.10.2010. Zistil, že predmetná pohľadávka sa tam nenachádza. Predmetná pohľadávka a ani veriteľ nie je vôbec uvedený v reštrukturalizačnom posudku Ing. V. v časti obsahujúcej zhodnotenie veriteľov dlžníka, kde sú uvedení veritelia poskytujúci finančné prostriedky. Pretože správca je povinný porovnať prihlášky s účtovnou a
inou dokumentáciou úpadcu a zistil pritom rozpory v uvedenej dokumentácii, aj z dôvodu právnej istoty predmetnú pohľadávku poprel. Žiadal preto žalobu zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca je fyzická osoba a žalovaný je správcom konkurznej podstaty úpadcu ACER WOOD, s. r. o., IČO: 36 516 619. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 3R/5/2010-59 zo dňa 28.10.2010, publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 4.11.2010, súd rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi. Uznesením zo dňa 8.11.2010 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 15.11.2010 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu dlžníka ustanovil Ing. Y. V., ktorého reštrukturalizačný posudok bol pripojený k návrhu na začatie reštrukturalizačného konania. Z rovnopisu zmluvy o pôžičke súd zistil, že táto bola uzavretá dňa 1.9.2010 s tým, že žalobca ako veriteľ prehlásil, že dňa 1.9.2010 pri podpise tejto zmluvy požičiava dlžníkovi t.j. úpadcovi peniaze v hotovosti v sume 15.000,- eur. Účastníci v písomnej zmluve uviedli, že sa dohodli na bezúročnej pôžičke. Dlžník /úpadca/, ktorý potvrdil prevzatie pôžičky, sa súčasne zaviazal uvedenú sumu osobne vrátiť do 1.12.2010 v mieste bydliska veriteľa. Zo zoznamu záväzkov zo dňa 18.10.2010, ktorý tvorí súčasť spisu 3R/5/2010 a ktorý bol pripojený k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, súd zistil, že predmetná pohľadávka v zozname záväzkov uvedená nie je. Prihláškou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2010 do reštrukturalizačného konania č.k. 3R/5/2010 pod poradovým číslom 27 žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 15.000,- eur a táto bola zistená. Po tom, čo podaním doručeným súdu dňa 14.4.2011 správca navrhol vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz, uznesením zo dňa 19.4.2011 súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi ACER WOOD, s. r. o. , vyhlásil na jeho majetok konkurz a za správcu ustanovil Mgr. R. F., so sídlom kancelárie Z. X, XXX XX J.. Uznesenie bolo odoslané do Obchodného vestníka dňa 22.4.2011 a zverejnené dňa 28.4.2011. Prihláškou doručenou súdu dňa 30.5.2011 pod č. 22 žalobca prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 15.000,- eur, kde ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol zmluvu o pôžičke. Z konečného zoznamu pohľadávok po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok zo dňa 13.7.2011, ktorý tvorí súčasť spisu 3R/5/2010 Okresného súdu Prešov súd zistil, že žalovaný pohľadávku poprel dňa 12.7.2011 a ako dôvod popretia pohľadávky uviedol, že pohľadávka je „neuvedená v reštrukturalizačnom posudku správcu Ing. V., neuvedená v zozname záväzkov vyhotovenom konateľom spoločnosti R. O. z 18.10.2010“. Podľa výpisu z účtovného denníka poskytnutého svedkyňou V. L., ekonómkou úpadcu, súd zistil, že pod č. 537 v účtovnom denníku ako doklad P-P 45 zo dňa 1.9.2010 je zaúčtované prijatie pôžičky vo výške 15.000,- eur od žalobcu. Následne súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia konštatuje obsah výpovedí žalobcu, konateľa úpadcu, svedka Ing. Y. V. a svedkyne V. L. a cituje jednotlivé ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ustanovenia Obč. zák. o zmluve o pôžičke i ustanovenia Tr. zákona. Zdôraznil, že v danom prípade zistenie okolnosti, či pohľadávka žalobcu je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky, teda či medzi úpadcom a žalobcom došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke, z ktorej odvodzuje žalobca tvrdený nárok, musí byť zamerané výlučne na posúdenie dôkazov, ktoré v tomto smere predložili ako žalobca (ktorý tvrdí, že pôžička bola riadne prijatá a nebola ani sčasti vrátená, a teda právny dôvod a výška pohľadávky je preukázaná), tak aj na druhej strane žalovaný, ktorý spochybňuje existenciu tejto zmluvy a z nej vyplývajúceho záväzku úpadcu vrátiť požičané finančné prostriedky žalobcovi z dôvodu, že v zozname záväzkov, ktorý samotný úpadca pripojil k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, ani v reštrukturalizačnom posudku výslovne táto pohľadávka uvedená nie je. Zmluva o pôžičke je konsenzuálnym právnym úkonom, ktorý pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu. Súdu však bola predložená aj zmluva o pôžičke v písomnej forme a príjmový pokladničný doklad, ktorého existenciu v účtovníctve potvrdzuje aj účtovný prehľad predložený účtovníčkou. Preto súd nemal pochybnosti o existencii zmluvy o pôžičke a naopak žiaden z dôkazov nedával súdu podklad pre dostatočne presvedčivý záver, ktorý tvrdí žalovaný, aby predmetná pôžička poskytnutá nebola, a teda zmluva o pôžičke nebola uzavretá. Žalobca uniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, naproti tomu žalovaný dôkazné bremeno o presvedčivom opaku neuniesol. Súd prvého stupňa poukázal i na to, že konateľ úpadcu tým, že neuviedol túto pohľadávku v zozname pohľadávok, ktorá tvorí povinnú prílohu k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, porušil ustanovenia ZKR natoľko, že z nich vyplýva i trestnoprávna zodpovednosť podľa § 242 Trestného zákona. Tejto skutočnosti si musel byť vedomý, pretože zoznam záväzkov je listina, za ktorú v celom rozsahu zodpovedá. Pokiaľ ekonómka úpadcu, svedkyňa V. L., uviedla, že pôžičku neuviedla v zozname záväzkov z dôvodu, že sa jednalo o krátkodobú finančnú výpomoc, toto jej tvrdenie nemá oporu ani v zákone o účtovníctve, ani v iných účtovných predpisoch a ak tak postupovala, vážne spochybnila svoju spôsobilosť na vedenie podvojného účtovníctva úpadcu. Súdu prvého stupňa sa javí nevierohodným, aby účtovníčka si nebola vedomá povinnosti uviesť túto pohľadávku v zozname. Pokiaľ tak neurobila a predložila konateľovi
úpadcu taký účtovný prehľad, v ktorom táto pôžička uvedená nebola a tento s náležitou odbornou starostlivosťou si nepreveril túto skutočnosť a následne podpísal čestné vyhlásenie, že údaje uvedené v zozname pohľadávok sú pravdivé a úplné, prebral na seba trestnoprávnu zodpovednosť, ktorá v tomto smere pre neho vyplýva. Súd rovnako neuveril nepresvedčivému tvrdeniu reštrukturalizačného správcu Ing. Y. V. o tom, že predmetná pohľadávka je v sumáre uvedená v reštrukturalizačnom posudku vo výške 100.000,- eur, nakoľko reštrukturalizačný správca je osoba, ktorá si má byť vedomá všetkých náležitosti návrhu na povolenie reštrukturalizácie, ako aj tých skutočnosti, že v reštrukturalizačnom posudku musia byť uvedení a zhodnotení všetci veritelia a všetky záväzky, ktoré má úpadca v čase vypracovania reštrukturalizačného posudku. Z tohto dôvodu teda bolo potrebné oddeliť konanie o určenie predmetnej pohľadávky z titulu jej právneho dôvodu a výšky od porušenia ZKR zo strany konateľa úpadcu, reštrukturalizačného správcu a účtovníčky pani L.. Nezákonné konanie konateľa úpadcu, ani neodborné a neprofesionálne konanie reštrukturalizačného správcu Ing. Y. V., ani prípadná neznalosť účtovných predpisov a ZKR zo strany účtovníčky pani L., v konečnom dôsledku nemôžu tvoriť taký sumár dôkazov, ktorý by bol schopný poprieť existenciu pôžičky ako takej. Preto súd návrhu vyhovel.
Výrok o trovách konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže mal žalobca vo veci plný úspech, priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré v dôvodoch špecifikoval.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho závery sa neopierajú o hodnoverné dôkazy, sú nelogické. Podľa jeho názoru mal danú vec súd posudzovať v širšom kontexte konkurzného konania. Existenciu poskytovaných pôžičiek potvrdzujú len rozporuplné výpovede „obžalovaných“ a nehodnoverné doklady. O opaku svedčí „celá skupina dôkazov“. Správca konkurznej podstaty zistil, že predmetná prihlásená pohľadávka, ktorá mala vzniknúť 1.9.2010, nie je uvedená v zozname záväzkov vyhotovenom úpadcom dňa 18.10.2010 a ani v reštrukturalizačnom posudku Ing. V. v časti o zhodnotení veriteľov dlžníka poskytujúcich finančné prostriedky. Pri porovnaní s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu zistil rozpory v dokumentácii, a preto pohľadávku aj z dôvodu právnej istoty poprel. Súd pri hodnotení výpovedí svedkov nezobral do úvahy obvinenie p. O. v trestnom konaní. Rozporné je vyjadrenie navrhovateľa i konateľa úpadcu o účele poskytnutia peňazí. Navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia ich poskytoval za účelom ich „otočiť“, ale pritom ich požičiaval bezúročne. Konateľ úpadcu zase tvrdí, že dôvodom poskytnutia pôžičky bol nedostatok hotovosti. Navrhovateľ pritom je majiteľom firmy, ktorá viedla úpadcovi účtovníctvo. Musel teda vedieť, že úpadca je v úpadku, je nesolventný a peniaze mu nevráti. Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že sa nedostatočne vyporiadal s tým, že zmluvy o pôžičke sa namiesto 2 origináloch vyskytli minimálne v 7 origináloch a neskúmal ich pravosť, resp. dátum vystavenia. Podľa názoru odvolateľa súd mal posudzovať predmetnú vec v širšom kontexte a dáva do pozornosti, že úpadcovi i jemu spriazneným, blízkym, či známym osobám išlo o ovládnutie rozhodovania veriteľského výboru. Prihlásili si podľa neho fiktívne pohľadávky a to z titulu pôžičky a to aj manželka konateľa úpadcu vo výške 25.000,- eur i jeho otec tak isto z titulu pôžičky sumu vo výške 10.000,- eur. Tým by fakticky ovládli veriteľský výbor a riadili de facto sami sebe konkurz úpadcu, kde podľa neho chceli dosiahnuť vyplatenie podľa jeho názoru neoprávnených nárokov na dávky z garančného fondu. Počas reštrukturalizácie dlžníka, ktorá predchádzala vyhláseniu konkurzu dlžníka, dlžník ako zamestnávateľ uzatvoril pracovné zmluvy alebo dojednal zmeny už v jestvujúcich pracovných zmluvách s PhDr. R. O., H. O., B. O., H. B., E. O., H. V., E. C., F. V., J. F., C. G., R. G. a H. Z.. Aj u konateľa dlžníka R. O. po povolení reštrukturalizácie došlo k nárastu jeho mesačnej mzdy na 1.000,- eur a u B. O. tiež k nárastu mzdy na 1.000,- eur za mesiac december 2010 a 800,- eur od januára 2011 do februára 2012. Podstatnou časťou predmetu činnosti dlžníka tvorilo poskytovanie služieb v rámci lesníctva a ťažby dreva, spracovanie dreva, záhradnícke a sadové úpravy, parková a terénna úprava zelene. Tieto činnosti majú sezónny charakter. K prijatiu nových pracovníkov a k enormnému nárastu mzdových nákladov došlo v zimnom období od 3.1.2011 do 15.4.2011, ktoré výkon prác v lese neumožňujú. Do pracovného pomeru na výkon náročných prác v lese boli prijaté taktiež osoby vysokého veku. Podľa dostupných dokladov pracovné zmluvy s uvedenými osobami podpisoval R. O. ako konateľ dlžníka. Právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch. Konateľ dlžníka i niektorí zamestnanci opakovane žiadali konkurzného správcu o potvrdenie nárokov z pracovnoprávneho vzťahu vo výške zodpovedajúcej ich zvýšenej mesačnej mzdy a podali sťažnosť na správcu Mgr. R. F., ktorý žiadosti nepodpísal pre podozrenie z možnej trestnej činnosti. Celková suma, ktorá mala byť uplatnená z garančného fondu dosiahla výšku približne 18.000,- eur. Takouto
sumou nedisponoval dlžník ani v čase povolenia reštrukturalizácie. Takýmto majetkom nedisponoval ani po vyhlásení konkurzu. Dlžník disponoval takmer výlučne hotovosťou vo výške približne 300,- eur, ktorú dlžník ani konateľ dlžníka doposiaľ nevydal a zvyšok majetku bol počas reštrukturalizácie na základe súhlasu reštrukturalizačného správcu odpredaný a prostriedky použité na vyplatenie nárokov zamestnancov napr. diét. Na odstránenie konkurzným správcom vznesených výhrad voči absencii súhlasu správcu s právnymi úkonmi dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch boli konkurznému správcovi dodatočne predložené pracovné zmluvy s odlišným podpisom osôb vystupujúcich pod menom jednotlivých zamestnancov, ktoré boli podpísané osobou vystupujúcou pod menom Y. V. spolu s pečiatkou reštrukturalizačného správcu. Toto malo pravdepodobne nahrádzať potrebný písomný súhlas reštrukturalizačného správcu s pracovnoprávnymi úkonmi dlžníka počas reštrukturalizácie. Toto konanie konateľa úpadcu aj reštrukturalizačného správcu pred vyhlásením konkurzu je riešené v trestnom konaní. Na záver odvolateľ uvádza, že celé reštrukturalizačné konanie pred začatím konkurzného konania bolo konané s vedomím, že úpadca nemá žiaden hodnotnejší majetok s tým, že ak sa začne reštrukturalizačné konanie, dlžník nemusí zložiť preddavok na trovy konkurzného konania vo výške 1.659,70 eur, firma následne pôjde do konkurzu a následne sa ešte zúčastnené osoby neoprávnene obohatia na dávkach z garančného fondu a v prípade, že im konkurzný správca nepôjde po ruke, tak si ho na prvej schôdzi vymenia. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa „zrušil“ a žalobu zamietol. Náhradu trov konania si neuplatňuje.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu v podstatnej časti uvádza ako odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa. V závere zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už tvrdil pred okresným súdom a s ktorými sa súd náležitým spôsobom vyporiadal. Navrhuje preto, aby odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil závery okresného súdu, s týmito sa stotožnil a napadnutý rozsudok ako vecne správny na trovy žalovaného potvrdil. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby poskytnutý jeho právnym zástupcom a to za vyjadrenie k odvolaniu vo výške celkom 67,88 eur.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je teda určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 205 a § 205a O.s.p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní napadnutého rozsudku v zmysle týchto zásad odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V predmetnej veci ide o konanie o určení popretej pohľadávky. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia na strane 7 cituje ust. § 32 zák. č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), bez toho, aby uviedol na tejto strane dôvodov jednotlivé odseky označeného ustanovenia. Ustanovenie § 32 ods. 9, 15 cit. zák. upravuje, že veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30-tich dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
V zmysle týchto ustanovení popretie prihlásenej pohľadávky neznamená, že by sa tým skončila účasť veriteľa v konkurznom konaní a že by v dôsledku toho jeho prihlásená pohľadávka nemohla byť v ďalšom priebehu konkurzu uspokojená. Ak veriteľ nesúhlasí s popretím svojej prihlásenej pohľadávky, môže uplatniť svoje právo na súde žalobou podanou voči správcovi. Konanie o žalobe na určenie popretej pohľadávky je konaním vyvolaným konkurzným konaním, teda ide o tzv. incindenčné konanie. Toto konanie je samostatným súdnym konaním, v ktorom sa osobitné procesné ustanovenia ZKR nepoužijú (§ 196 a nasl.). Ide o typické sporové konanie, v ktorom sa vo veci rozhoduje rozsudkom a konanie sa vedie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Žaloba na určenie popretej pohľadávky má
povahu určovacej žaloby len s tým rozdielom, že naliehavý právny záujem netreba preukazovať, pretože právo podať žalobu vyplýva priamo zo zákona. Treba opätovne zdôrazniť, že ide o typicky sporové konanie, a preto aj pre skutkové závery, aké súd príjme vo veci, treba vychádzať z aplikácie ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V zmysle tohto ustanovenia skutkový základ rozhodnutia je určený skutkovým stavom, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Zásada prejednacia v civilnom sporovom konaní spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich je zásadne vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní rozhodujúcich skutočností a dôkazov musí byť zásadne na účastníkoch. Účastník má povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.) i povinnosť dôkaznú (označiť dôkazy na preukázanie tvrdení - § 120 ods. 1 O.s.p.).
Obsah spisu svedčí o tom, že obe strany v konaní o týchto procesných právach a povinnostiach boli súdom prvého stupňa poučení. Svedčí o tom aj obsah uznesenia 3Cbi/12/2011-6 z 11.8.2011, ktoré bolo doručené obom účastníkom civilného súdneho konania. Žalovaný bol pred súdom prvého stupňa poučený aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Označené uznesenie obsahuje aj poučenie o tom, že účastníci sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie na súde prvého stupňa, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p..
Podľa § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
V citovanom ustanovení je v odvolacom konaní vyjadrený systém neúplnej apelácie. V tomto systéme odvolacieho konania odvolací súd nesmie na rozdiel od systému úplnej apelácie prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Pre systém neúplnej apelácie je charakteristickým, že skutkový základ veci, vychádzajúci z uplatnenej rozhodnej skutočnosti (z tvrdení o nich), ktorý bol vybudovaný v konaní pred súdom prvého stupňa, nesmie byť v odvolacom konaní zmenený na základe novoprodukovanej skutočnosti či dôkazov, ktoré účastník nevyužil, aj keď mohol v prvostupňovom konaní. V tomto systéme neúplnej apelácie nie je úlohou odvolacieho súdu rozhodnúť, či rozsudok alebo uznesenie súdu prvého stupňa vo veci samej, sú založené na celkom správne a úplne zistenom skutkovom stave veci, ale posúdiť, či sú založené na skutkovom stave veci, zistenom správne a úplne so zreteľom k tomu, čo účastníci v priebehu konania pred súdom prvého stupňa uviedli (tvrdili), alebo čo inak vyšlo za konania v prvom stupni najavo.
Vyššie uvedený obsah podaného odvolania svedčí, že odvolateľ uplatňuje aj také skutočnosti, ktoré pred súdom prvého stupňa neuplatnil. Pritom na poslednom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyslovene uviedol, že ďalšie návrhy na dôkazy už nemá. Za takéto novoprodukované skutočnosti treba považovať jeho tvrdenia o tom, že úpadcovi a jemu spriazneným blízkym, či známym osobám išlo o ovládnutie rozhodovania veriteľského výboru, pretože si prihlásili fiktívne pohľadávky, aby fakticky ovládli veriteľský výbor a celkom novým je tvrdenie o tom, že chceli dosiahnuť neoprávnené nároky na dávky z garančného fondu. Pred súdom prvého stupňa nieto ani zmienky o uzatváraných pracovných zmluvách s takýmto obsahom ako sú uvedené v podanom odvolaní. Na takéto dôvody spočívajúce v produkovaných nových skutočnostiach, ktoré žalovaný neuplatnil pred súdom prvého stupňa, nebolo možné pri systéme neúplnej apelácie prihliadať.
Z dôkazov, ktoré súd prvého stupňa vykonal aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva dôvodne záver o tom, že žalobca poskytol dňa 1.9.2010 úpadcovi finančnú pôžičku vo výške 15.000,- eur. Sám žalovaný potvrdzuje, že obsahom účtovnej agendy, ktorou disponuje je aj príjmový pokladničný doklad o prijatí tejto finančnej pôžičky, a táto peňažná pôžička je obsiahnutá aj v účtovnom denníku pod č. 537. Údaj o poskytnutí pôžičky vyplýva aj z písomnej zmluvy. V reštrukturalizačnom konaní bola táto pohľadávka prihlásená so záverom, že je zistená. Žalobca ako veriteľ úpadcu sa nepodieľal na vyhotovení týchto
listín (okrem zmluvy o pôžičke). Zoznam záväzkov, či reštrukturalizačný posudok bol spracovaný Ing. V.. Žalovaný, ktorý sa pred súdom prvého stupňa na podporu svojich tvrdení pre popretie pohľadávky bránil len obsahom týchto dvoch listinných dôkazov, iné dôkazy na vyvrátenie záverov vyplývajúcich z príjmového pokladničného dokladu, z účtovného denníka i zo zmluvy o pôžičke neprodukoval. Treba preto súhlasiť so súdom prvého stupňa, ak zdôraznil, že dôkazné bremeno o opaku vyplývajúcom z týchto listinných dôkazov neuniesol. Za takéhoto stavu je odvolací súd toho názoru, že skutkový záver o tom, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke vo výške 15.000,- eur je nesporná čo do právneho dôvodu a výšky. Nič na tom nemôže zmeniť ani odvolateľom namietané vyjadrenie žalobcu, ktorý pred súdom prvého stupňa uviedol údaj o „otočení“ peňazí a žalovaný zase tvrdil potrebu hotovosti na plnenie jeho záväzkov. Napokon z účtovného denníka, ktorý bol predložený súdu prvého stupňa a je založený v prílohovej obálke (č. l. 54 spisu) vyplývajú následne po prijatí tejto pôžičky údaje o plnení viacerých záväzkov úpadcu. Treba súhlasiť so súdom prvého stupňa, ak z pohľadu sporového civilného konania zdôraznil to, že v predmetnej veci treba oddeliť skúmanie toho, či je pohľadávka žalobcu nesporná, či je daný jej právny dôvod a výška od toho, či konateľ úpadcu, či reštrukturalizačný správca a účtovníčka porušili ustanovenia ZKR. Nemožno sa však stotožniť s tými závermi súdu prvého stupňa, ak vyvodil súdy o trestnoprávnej zodpovednosti konateľa úpadcu. V civilnom sporovom konaní nemožno vyvodiť záver o uznaní viny podľa Trestného zákona. Toto patrí len orgánom činným v trestnom konaní.
Ak odvolateľ poukazuje na trestné stíhanie konateľa úpadcu, či reštrukturalizačného správcu v súvislosti s požiadavkami na plnenie z garančného fondu, tak treba uviesť aj to, že tieto údaje nemajú priamu súvislosť s pohľadávkou, ktorá je predmetom tohto konania. Tu je však prioritným už vyššie prijatý záver o tom, na čo je možné v rámci neúplnej apelácie v odvolacom konaní prihliadať.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa o určení popretej pohľadávky potvrdil. Žalovaný sa osobitne nevenuje výške náhrady trov, ktorá bola priznaná žalobcovi. Pri absencii takýchto konkrétnych výhrad a pri akceptovaní úspechu žalobcu v konaní odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné aj v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa ako súvisiace s výrokom vo veci samej potvrdiť.
V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný. Žalobca úspešný v odvolacom konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v ním uplatnenej výške. Za vyjadrenie advokáta k podanému odvolaniu patrí tarifná odmena vo výške 60,07 eur (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) i náhrada tzv. režijného paušálu vo výške 7,81 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.). Preto vo výške 67,88 eur bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania, ktorú podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.