Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-260-2012.pdf
PDF · 69.26 KB
Case nature
Subarea
23Co/260/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO : 00009199, zastúpeného In Medias Res, s. r. o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcom : 1/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XXXX/XX a 2/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M., F. XXXX/XX, zastúpenej SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 19. apríla 2012 č. k. 16C/62/2011-122, takto
rozhodol:
Odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.
odôvodnenie:
V predmetnej veci súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, ktorý navrhovateľ uplatnil 28.3.2012 v podaní nazvanom odpoveď na výzvu súdu, a ktorý odôvodnil tým, že ak súd posúdi, že je potrebné počkať na uplynutie výpovednej doby z nájmu bytu, o vypratanie ktorého v konaní ide, žiada o prerušenie konania na štyri mesiace. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 109 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a tým, že niet potreby ani dôvodu prerušenia konania, nakoľko nezistil, že by prebiehalo konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, ani iné dôvody prerušenia konania. Záverom uviedol, že dôvodom podania návrhu je podľa tvrdenia navrhovateľa skutočnosť, že odporcovia užívajú byt bez právneho dôvodu, na druhej strane uznáva ich nájomný vzťah výpoveďou z nájmu bytu. Konštatoval, že nepochybne neplatenie nájomného a služieb spojených s užívaním bytu po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je dôvodom výpovede z nájmu bytu, z ktorého dôvodu však návrh nebol uplatnený.
Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá umožňuje účastníkovi konania disponovať konaním aj predmetom konania až do rozhodnutia vo veci samej. Prerušenie konania považuje za dôvodné vzhľadom na plynutie výpovednej doby z nájmu bytu podanej odporcom 1/ a 2/ a následné vypratanie bytu. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd konanie preruší v zmysle jeho návrhu na štyri mesiace.
Odporkyňa 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ nepredložil kvalifikovaný dôvod prerušenia konania a jeho návrh bol účelovým so snahou oddialiť súdne rozhodnutie vo veci samej. Navrhla uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Odporca 1/ sa k odvolaniu návrhu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť.
Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania na štyri mesiace.
Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska; c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 109 ods. 2 O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Povinnosťou súdu je postupovať v konaní už začatom bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a to aj vtedy, ak sú účastníci nečinní (§ 100 ods. 1 a § 101 ods. 2 O. s. p.). Niekedy však v priebehu konania môžu nastať okolnosti, ktoré buď úplne znemožňujú, aby konanie bolo dokončené a vec meritórne rozhodnutá alebo zabraňujú pokračovaniu v konaní po určitú dobu. V prvom prípade je dôsledkom takejto okolnosti zastavenie konania a v druhom spravidla prerušenie konania. Okolnosti, ktoré bránia priebehu konania označuje zákon prekážkami postupu konania. Prekážka môže spočívať v osobe účastníka alebo zákonného zástupcu (§ 107 a § 109), v určitej udalosti alebo procesnom úkone účastníka, alebo nezávisle od účastníkov v tom, že súd hodlá vyčkať rozhodnutie iného súdu alebo orgánu o predbežnej otázke. V ustanovení § 109 ods. 1 O. s. p. upravené prerušenie konania je obligatórne, v zmysle ktorého ustanovenia, ak nastanú v ňom vymenované prekážky, súd je povinný konanie prerušiť vždy. Ustanovenie § 109 ods. 2 O. s. p. dáva súdu možnosť konanie prerušiť alebo učiniť iné vhodné opatrenia. Rozhodnutie súdu závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu. Podľa písm. c) súdu je daná možnosť prerušiť konanie v prípade predbežnej otázky, ktorú je súd oprávnený vyriešiť sám. V uvedenom prípade môže konanie prerušiť ale aj nemusí, najmä v záujme jednotnosti rozhodovania súdov a iných štátnych orgánov, ktorý ho vedie k tomu, aby pokiaľ už o tejto otázke prebieha konanie pred iným orgánom, spravidla konanie preruší a vyčká rozhodnutie príslušného orgánu a z jeho rozhodnutia potom v ďalšom konaní vychádza. Ide o fakultatívne prerušenie konania.
Porovnaním návrhu na prerušenie konania, ktorým navrhol navrhovateľ prerušiť konanie na štyri mesiace od 28.3.2012 a citovaných zákonných dôvodov na prerušenie konania je zrejmé, že v návrhu nie je uplatnený ani jeden z takýchto dôvodov a návrh bol teda celkom zjavne neopodstatnený. Súd prvého stupňa preto vo veci správne rozhodol.
Podľa § 218 ods. 1 písm. e) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutie môže zaniknúť aj inak, predovšetkým ak stratí účinnosť alebo ak sú účinky jeho výroku obmedzené lehotou ustanovenou priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia (typicky pri predbežných opatreniach). V takých prípadoch je odvolanie bezpredmetné a rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo iba akademické, bez praktického významu pre pomery účastníkov konania.
Vzhľadom k tomu, že návrhom doručeným súdu 28.3.2012, navrhovateľ navrhol prerušiť konanie na štyri mesiace, ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu sa návrh navrhovateľa stal zároveň bezpredmetným a rozhodnutie odvolacieho súdu by bolo iba akademické, bez praktického významu pre pomery účastníkov konania.
Odvolací súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. e) O. s. p. odmietol odvolanie navrhovateľa, nakoľko uznesenie napadnuté jeho odvolaním zaniklo inak, nakoľko účinky jeho výroku v prípade kladného rozhodnutia boli obmedzené lehotou štyroch mesiacov, ktorá už uplynula.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.