Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-1440-2006.pdf
PDF · 91.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1440/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného PHOENIX BOHEMIA, s.r.o., so sídlom Na Kocourkách 30, 169 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 639 83 371 (pôvodný právny subjekt Credit Clearing Center a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 05 Bratislava, IČO: 35 839 651), proti povinnej U. Ž., O.. XX. XX. XXXX, K.. XX. XX. XXXX, O. V. F. XX, XXX XX V. V., na vymoženie pohľadávky vo výške 41,49 Eur (1.250,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Noskovičom, so sídlom Exekútorského úradu Pezinok, Bratislavská 83, 902 01 Pezinok, pod spis. zn. EX 1818/2006, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,93 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 41,49 Eur (1.250,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb 132/97-25 zo dňa 09. 06. 1997.
Poverením č. 5601 * 023382 zo dňa 06. 12. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Noskoviča, so sídlom Exekútorského úradu Pezinok, Bratislavská 83, 902 01 Pezinok (predtým Mlynské nivy 48, Bratislava), ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1818/2006.
Tunajší súd uznesením č.k. 4Er 1440/2006-31 zo dňa 03. 06. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 07. 2012, vyhovel návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný oprávnený Credit Clearing Center a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 05 Bratislava, IČO: 35 839 651 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený PHOENIX BOHEMIA, s.r.o., so sídlom Na Kocourkách 30, 169 00 Praha 6, Česká republika, IČO: 639 83 371.
Súd z obsahu exekučného spisu, najmä pripojeného uznesenia tunajšieho súdu 24D 716/2007-39, Dnot 182/2007, zo dňa 18. 06. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 07. 2008, mal preukázané, že povinná U. Ž., O.. XX. XX. XXXX, O. V. V. V., F. XXXX/XX, dňa XX. XX. XXXX zomrela. Súd konanie o dedičstve po neb. v zmysle § 175h ods. 2 OSP zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. /z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 11/2011 zo dňa 29. 02. 2012/
Ako vyplýva z vyššie konštatovaných skutočností, povinná zomrela dňa 02. 11. 2007, t.j. v priebehu exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 27. 10. 2006. V exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinnej, ktorí zodpovedajú za poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko dedičské konanie po povinnej bolo zastavené, a preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 116,66 Eur /z toho odmena 86,32 Eur (33,20 Eur za 5 h. á 6,64 Eur + 53,12 Eur za 16 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 13,08 Eur (poštovné), 20 % DPH z odmeny, t.j. 17,26 Eur/.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 27. 10. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 12. 2011/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinnej, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - zaregistrovanie návrhu ..... 10 min. a vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia ..... 15 min., žiadosť o opravu poverenia ..... 15 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej sú to úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie ..... 25 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie výzvy na vyhlásenie o majetku ..... 10 min., lustrácia Sociálnej poisťovne ..... 10 min., lustrácia Registra obyvateľov ..... 10 min., lustrácia Dopravného inšpektorátu ..... 10 min., lustrácia Daňového úradu ..... 10 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkonoch odmeňovaných podľa § 15 ods. 1 písm. g), h), i), j) vyhlášky ako každé zisťovanie bydliska / platiteľa mzdy/ účtu / majetku povinného. Keďže za uvedené úkony bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tieto úkony aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.
Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako vyúčtovanie exekúcie ..... 25 min., tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie a doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Z predloženého exekútorského spisu vyplýva, že uvedený úkon súdny exekútor vykonal až dňa 02. 03. 2009, t.j. viac ako rok po úmrtí povinnej, a preto má súd za to, že tento úkon nie je možné považovať za účelný vo vzťahu k vykonaniu exekúcie.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 245 min., na 55 min, t.j 1 hodina, viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008 - pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 48,93 Eur /z toho odmena 29,88 Eur (6,64 Eur za 1 h. + 23,24 Eur za 7 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 13,08 Eur (poštovné), DPH 20 % z odmeny, t.j. 5,97 Eur/.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.