Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-433-2013.pdf
PDF · 79.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/433/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/249/2012-75 zo dňa 20. júna 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si podaným návrhom uplatnil voči žalovanému podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená tým, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Okresný súd po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise a obsahom spisu sp. zn. 10Er/255/2010 zistil, že dňa 07.06.2010 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Výzvou zo dňa 21.06.2010 exekučný súd vyzval rozhodcovský súd na predloženie rozhodcovského spisu a dňa 09.07.2010 poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujú ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), § 3 ods. 1 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal naplnenie základného prvku zodpovednostného vzťahu, ktorým je nesprávny úradný postup. Tvrdenie žalobcu o rozhodnutí o žiadosti na udelenie poverenie na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 10 mesiacov sa ukázalo ako nepravdivé. Z pripojeného exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie 09.07.2010, t. j. 17 dní po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. So zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemožno vnímať izolovane, oddelenie od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení.
Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu. V prejednávanej veci bolo potrebné prihliadnuť aj na charakter procesného úkonu súdu a to poverenia na vykonanie exekúcie, ktorým sa nekončí samotné exekučné konanie. Žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil, v čom spočíva zásah do jeho práva v dôsledku nedodržania lehoty na vydanie poverenia v rozsahu 17 dní. Pre prijatie záveru o porušení základného práva účastníka a o existencii zbytočných prieťahov exekučného súdu nepostačuje len samotné prekročenie zákonom stanovenej lehoty, ale aj naplnenie ďalších podstatných okolností prejednávanej veci. Medzi uvedené okolnosti je potrebné zaradiť okrem iného aj správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky, ďalší priebeh konania, ako i postup exekútora a exekučného súdu vo veci. Je známou skutočnosťou, že aplikácia práva EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa zasiahla do dovtedajšej súdnej praxe a významne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie. V duchu existujúcej judikatúry bolo a je povinnosťou exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s právnou úpravou a zásadami na ochranu spotrebiteľa opakovane judikovanými Európskym súdnym dvorom (napr. vec C-40/08, C-76/10). Ochrane spotrebiteľa je preto potrebné venovať náležitú pozornosť aj v exekučnom konaní, s čím je spojené adekvátne plynutie času. Vyššie uvedeným okolnostiam nasvedčuje skutočnosť, že neskoršia právna úprava v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyňala rozhodcovské rozsudky zo zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Rýchlosť nemôže byť na úkor kvality. Ku skúmaniu zákonnosti exekúcie nemožno pristupovať formalisticky len za účelom dodržania zákonnej lehoty. Je namieste starostlivo skúmať zákonnosť exekúcie. Uvedené okolnosti sú objektívne spôsobilé vyvolať predĺženie zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia. V prípade stretu záujmov je potrebné uprednostniť záujem na riadnom výkone spravodlivosti, dodržiavaní zásad v oblasti ochrany spotrebiteľa vyplývajúcich z komunitárneho práva a zákonnosti exekúcie, hoci aj na úkor nedodržania zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia z objektívnych dôvodov. Nemožno tiež neprihliadať na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie bolo čiastočne zastavené. Nakoľko nebol splnený základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup), súd neskúmal splnenie ďalších atribútov (príčinná súvislosť, vznik škody), ani sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal i otázkou prejednania veci v neprítomnosti účastníkov konania. V tomto smere uviedol, že účastníci, resp. ich zástupcovia boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Žalovaný požiadal o ospravedlnenie z dôvodu hospodárnosti konania. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal o zrušenie termínu pojednávania až do konečného rozhodnutia v otázke nestrannosti sudcu a zákonného sudcu a zároveň navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Tieto tvrdenia okresný súd nepovažoval za dôležité dôvod odročenia súdneho pojednávania a rovnako nezistil iný dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania. V tomto smere zdôraznil, že o žiadosti žalobcu, aby prejednávaná vec bola prikázaná inému súdu, bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.03.2013 č. k. 9NcC/302/2013-18 a uznesením toho istého súdu zo dňa 15.04.2013 č. k. 8NcC/363/2013-26. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že podal súdu návrh na zrušenie pojednávania, okresný súd mal postupovať podľa § 15 O. s. p. a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu a ten podľa § 12 O. s. p. mal predložiť vec na rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia bola možnosť jeho obrany voči prejednaniu veci pred zákonným sudcom odňatá a celkom zmarená. Žalobca teda riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Okresný súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti. Žalobca s poukazom na ust. § 15 O. s. p. ďalej v dôvodoch odvolania uviedol, že texte žaloby upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tomto smere poukázal na názor v právne a skutkovo zhodnej veci vyslovených Krajským súdom v Trnave, napr. v rozhodnutí zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012, v ktorej boli vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda a vec žalobcu bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. Rovnako rozhodli v skutkovo a právne rovnakých
veciach žalobcu aj Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Žalobca v podanom odvolaní namietal i skutočnosť, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. V závere odvolania uviedol, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Námietku žalobcu, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiál zistil, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 20.06.2013, keď žalobca a jeho právny zástupca prevzali predvolanie dňa 10.06.2013. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce mailovým podaním zo dňa 17.06.2013 požiadal o zrušenie pojednávania a zároveň o prerušenie konania (z dôvodu podania ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8NcC/363/2013), ktoré žiadosti okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na správne právne závery prvostupňového súdu v uznesení č. k. 10C/249/2012-72 zo dňa 20.06.2013. Na základe týchto zistení potom neobstojí ani námietka žalobcu, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci. Neobstojí ani námietka žalobcu, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Touto námietkou sa náležite zaoberal Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 8NcC/363/2013-26 zo dňa 15.04.2013, ktorým rozhodol, že sudca, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci. Námietka žalobcu, že okresný súd sa dopustil viacerých omyloch keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva.
S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané proti výroku o trovách konania, resp. žalovaný proti tomuto výroku odvolanie nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .