Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-14-2010.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/14/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného W. M. F., F..E..D.., Ú. X, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, v zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému C. P., O.. XX.XX.XXXX, O. V. Z. XXX/X, XXX XX M. vedenej na Exekútorskom úrade v Martine u súdneho exekútora JUDr. Juraja Galla, Jilemnického 12, 036 01 Martin pod spis. zn. Ex 968/2009 o vymoženie pohľadávky vo výške 5.634,37 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Gallovi, Jilemnického 12, 036 01 Martin trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 11.11.2009 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Juraja Galla vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 5.634,37 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 35 Cb 130/2007-69 zo dňa 26.06.2008.
Dňa 05.01.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/088673 zo dňa 07.01.2010.
Dňa 08.10.2013 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené pre nemajetnosť.
Súd následne zistil, že povinný dňa 05.07.2010 zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom spis. zn. 39D/431/2010 bolo zastavené pre nemajetnosť.
Z toho dôvodu súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič pritom zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). To znamená, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37
ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predpokladom tohto postupu je však existencia reálneho majetku poručiteľa, ktorý jeho smrťou spolu s dlhmi prechádza na dedičov.
V danom prípade však poručiteľ žiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne:
- odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie....................................................33,19 Eur
20% DPH.........................................................................................................................6,64 Eur
SPOLU S DPH............................................................................................................39,83 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v platnom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v platnom znení v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslené trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pretože v danom prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.