Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cb-12-2023.pdf
PDF · 100.86 KB
Case nature
Subarea
6Cb/12/2023
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v spore navrhovateľa: S.W.A.T.Security s.r.o., so sídlom Cabanova 2195/14, 841 02 Bratislava - Dúbravka, IČO: 36 793 990, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti dlžníkovi: Strojspiš, spol. s r.o., so sídlom Tepličská cesta 10, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 717 080, v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Súd dlžníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech navrhovateľa na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve dlžníka nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. B., vedených na LV č. XXX, parcela KN-C č. 2367/1 na zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom 1087, druh stavby budova pre šport a rekreačné účely, popis stavby chata, postavenej na parc. č. 2367/1, zároveň žiadal nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Návrh dôvodil tým, že medzi navrhovateľom a dlžníkom bol uzatvorený zmluvný vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytoval strážnu službu na objekte „apartmány C.“ a na objekte „D.“ v E., pričom vystavil faktúry za príslušné kalendárne mesiace, kedy boli služby poskytované. Súčasťou faktúr boli aj súpisy odpracovaných hodín, ktoré boli potvrdené zodpovedným zamestnancom dlžníka. Vzhľadom na to, že dlžník faktúry neuhrádzal, navrhovateľ podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bolo v celom rozsahu vyhovené. Dlžník bol platobným rozkazom sp. zn. 15Up/960/2022 zaviazaný zaplatiť sumu 28.710,- eur s príslušenstvom, voči ktorému podal v zákonnej lehote odpor, následne sa vyššie uvedený nárok stal predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová ves, sp. zn. 14Cb/79/2022. V uvedenom konaní bol dňa 27.4.2023 vyhlásený rozsudok č. k. 14Cb/79/2022-300, ktorým bolo vyhovené v časti zaplatenia sumy 27.667,80 eur s príslušenstvom. Počas prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, sp. zn. 14Cb/79/2022 sa dostalo do pozornosti žalobcu, že žalovaný sa snaží vyhnúť sa plateniu svojich dlhov, a to nie iba vo vzťahu k žalobcovi. Z verejne dostupných zdrojov navrhovateľ zistil, že voči dlžníkovi sú vedené viaceré súdne konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, a to sp. zn. 14Cb/4/2022 o zaplatenie 10.750, - eur; sp. zn. 14Cb/33/2021 o zaplatenie 13.650,- eur; sp. zn. 13Cb/28/2019 o zaplatenie 27.055,90 eur. Navrhovateľ zistil, že dlžník v roku 2022 zriadil záložné právo k predmetom obchodného majetku, pričom najvyššia hodnota zabezpečenej pohľadávky vo výške 500.000,- eur, o čom predložil dôkaz výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Navrhovateľ navyše zistil, že na majetok žalovaného je už vedené aj iné exekučné konanie, a to sp. zn. 51Ek/1099/2023 na Okresnom súde Banská Bystrica v prospech oprávneného BESTRENT s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 73/a, 821 05 Bratislava – Ružinov, IČO: 46 492 712. Poverenie bolo vydané dňa 16.5.2023. Taktiež
zistil, že dlžník je ku dňu 22.5.2023 dlžníkom Sociálnej poisťovne s dlhom vo výške 18.673,54 eur, pričom poukázal na to, že dňa 20.3.2023 dlh žalovaného voči Sociálnej poisťovni bol iba 10.451,73 eur a uvedený nárast dlhu predstavuje 79 %-ný nárast za 2 mesiace, pričom vývoj dlhu vykazuje rastúcu tendenciu. Ako ďalší dôkaz navrhovateľ predložil prehlásenie obchodnej spoločnosti Universal construction s.r.o. o tom, že dlžník má splatný a nezaplatený záväzok voči tejto spoločnosti vo výške 30.918,03 eur. Ďalej navrhovateľ ako dôkaz predložil zápisnicu z pojednávania zo dňa 28.3.2023 na Okresnom súde Spišská Nová Ves a poukázal na výpoveď svedka-Peter Beňo, ktorý je zamestnancom dlžníka. Tento svedok uviedol, že žalovaný (v tomto konaní dlžník) nie je ochotný, resp. schopný uhrádzať svoje splatné záväzky. S poukazom na uvedené má navrhovateľ obavu, že dlžník bude konať tak, aby znemožnil navrhovateľovi budúce uspokojenie jeho splatných pohľadávok v budúcom exekučnom konaní. Je presvedčený, že zabezpečovacím opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do právnej sféry dlžníka, ktorý bude naďalej vlastníkom nehnuteľností a ktoré môže naďalej využívať na výkon svojej činnosti. Poukázal, že vzhľadom na výšku ním uplatnenej pohľadávky a predpokladanej hodnoty predmetnej nehnuteľnosti nie je medzi týmito skutočnosťami nepomer a dokonca je možné, že pohľadávka navrhovateľa vrátane trov by mohla presiahnuť hodnotu nehnuteľnosti. Navrhovateľ má teda za to, že hrozba zmarenia exekúcie je jednoznačne preukázaná.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 3. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže a prejednávať a rozhodovať znova.
4. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 151d Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
12. Podľa § 119 ods. 1 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
13. Podľa § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Súd dospel k záveru:
14. Súd v rámci prípravy lustráciou v súdnom registri zistil, že dňa 12.4.2023 bol na tunajšom súde podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s tými istými sporovými stranami. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 6Cb/10/2023 zo dňa 26.4.2023 zamietol návrh navrhovateľa
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.5.2023.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd sa prioritne zaoberal podmienkami konania, a to možnou prekážkou právoplatne rozsúdenej veci.
16. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania, musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
17. Pre doplnenie súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý sa zaoberal otázkou, či nariadeniu predbežného opatrenia bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej v prípade, že súd predchádzajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia, medzi tými istými účastníkmi konania a za rovnakého skutkového stavu zamietol, a to v uznesení zo dňa 23. februára 2005, vo veci sp. zn. 29Odo 762/2004, uverejnenom v časopise F. G. H. 5, ročník 2005, pod poradovým číslom 71, v ktorom vyslovil názor, že prekážka veci právoplatne rozhodnutej platí i pre konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. (rovnako aj rozhodnutia NS SR sp. zn. 29Cdo 841/2007 a sp. zn. 21Cdo 4537/2011).
18. Navrhovateľ v návrhu zo dňa 26.5.2023 (oproti návrhu zo dňa 5.4.2023) uviedol i nové skutočnosti, a to, že vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 14Cb/79/2022 bol vyhlásený rozsudok dňa 27.4.2023. Navrhovateľ neuviedol, či predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Súd preto vykonal lustráciu v databáze súdov a zistil, že predmetný rozsudok nie je právoplatný a vo veci bolo podané odvolanie. Ďalšou novou skutočnosťou, ktorú navrhovateľ uviedol, bolo zistenie exekučného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 51Ek/1099/2023 v prospech oprávneného BESTRENT s.r.o.. A poslednou rozdielnou skutočnosťou bol dlh dlžníka Strojspiš, spol. s r.o. v Sociálnej poisťovni, ktorý vzrástol z výšky 10.451,73 eur na výšku 18.673,54 eur za obdobie od 20.3.2023 do 22.5.2023.
19. Vychádzajúc z uvedeného súd skúmal, či nastal kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností. Súd rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves, vo veci sp. zn. 14Cb/79/2022 zo dňa 27.4.2023, nepovažoval za podstatnú novú skutočnosť oproti predchádzajúcemu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko predmetné rozhodnutie nie je právoplatné. Z predložených dôkazov exekučného konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 51Ek/1099/2023 a narastajúceho dlhu dlžníka Strojspiš, spol. s r.o. v Sociálnej poisťovni súd konštatuje, že v týchto skutočnostiach došlo ku kvalitatívnemu posunu v skutkových okolnosti, a preto sa v danom prípade nejedná o prekážku rozhodnutej veci.
20. Ďalej súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zistil, že obsahuje všetky predpísané náležitosti, a preto sa v ďalšej časti odôvodnenia zaoberal jednak otázkou prípustnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu tak, ako ho navrhol navrhovateľ, a jednak splnením podmienok pre jeho nariadenie (§ 343 ods. 1 CSP).
21. Navrhovateľ osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky vo výške 28.710,- eur s príslušenstvom voči dlžníkovi – doposiaľ neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn.
14Cb/79/2022 zo dňa 27.4.2023. Súd vzhliadol aj na ďalšie dôkazy (faktúry č.l. 7-14, platobný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. 15Up/960/2022, doposiaľ neprávoplatné rozhodnutie OS Spišská Nová Ves sp. zn. 14Cb/33/2021) a uzavrel, že hľadiska osvedčenia danosti peňažnej pohľadávky sú navrhovateľom predložené listinné dôkazy dostačujúce.
22. Navrhovateľ taktiež osvedčil aj existenciu spôsobilého predmetu záložného práva (nehnuteľnosti vedené na LV XXX kat. územia A. B.).
23. Obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, navrhovateľ odôvodňoval viacerými súdnymi konaniami vedenými proti dlžníkovi, existenciou exekučného konania - a to sp. zn. 51Ek/1099/2023 vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica v prospech oprávneného BESTRENT s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 73/a, 821 05 Bratislava – Ružinov, IČO: 46 492 712, dlhom dlžníka na Sociálnej poisťovni vo výške 18.673,54 eur, výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv o zriadení záložného práva na výplatu vkladu z účtu dlžníka do najvyššej hodnoty istiny vo výške 500.000,- eur, vyhlásením obchodnej spoločnosti Universal Construction s.r.o., že voči dlžníkovi eviduje splatný a nezaplatený záväzok vo výške 30.918,03 eur a výpoveď svedka C. E. dňa 28.3.2023 pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, že dodávatelia telefonovali svedkovi, že dlžník má faktúry po splatnosti. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že z uvedených dôkazov vyplýva reálna obava, že dlžník bude konať tak, aby znemožnil žalobcovi budúce uspokojenie jeho splatných pohľadávok v budúcom exekučnom konaní a konanie dlžníka vytvára nepriaznivé podmienky pre prípadný výkon súdneho rozhodnutia.
24. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relatívnych skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Zriadenie záložného práva má odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: 1. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia 2. spôsobilý predmet peňažnej pohľadávky, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, 3. zabezpečenie peňažnej pohľadávky a 4. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tieto podmienky musia byť kumulatívne splnené.
25. Podnikanie je činnosť, ktorá okrem iného prináša aj riziko neúspechu v podnikaní. Podnikanie je činnosť, pri ktorej podnikateľ podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť k zisku alebo strate. Súčasťou podnikateľskej činnosti je i uplatňovanie pohľadávok, na ktoré si musí podnikateľský subjekt vytvoriť alebo ináč zadovážiť prostriedky potrebné na krytie týchto výdavkov, ktoré tým vzniknú. Môžu teda nastať okolnosti, že podnikateľský subjekt nie je pri svojej podnikateľskej činnosti úspešný a nedosahuje zisk, že má pohľadávky po lehote splatnosti, alebo že v dôsledku neúspešného podnikania v minulosti sa teraz ocitol v nepriaznivej finančnej situácii.
26. Ako vyplýva z výpisu stránky finstat.sk (dôkaz predložený navrhovateľom č.l. 17, 18) dlžník už v minulosti prekonal nepriaznivé obdobie v marci 2020 - septembri 2020. Z časového hľadiska by bolo možné vznik tejto situácie pričítať 1. vlne v súvislosti s ochorením covid -19. Po nepriaznivom období však prišlo priaznivejšie obdobie. Opätovné nepriaznivé obdobie prichádza v marci 2023.
27. Vyjadrenie podozrenia z nepriaznivého vývoja finančnej situácie dlžníka ešte nepostačuje záver, že exekúcia bude ohrozená, keďže z úkonov dlžníka nevyplýva, žeby znižoval svoj majetok. Z hľadiska osvedčenia podstatných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia reálne a bezprostredne hrozí. Navrhovateľ musí túto obavu konkrétne špecifikovať, pričom iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Zabezpečovacie opatrenie nemôže slúžiť ako prevencia konania, ktoré navrhovateľ predpokladá alebo očakáva. Zabezpečovacie opatrenie musí vychádzať z konkrétne osvedčených skutočností v čase jeho nariaďovania.
28. Navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali alebo aspoň nasvedčovali tomu, aby dlžník akokoľvek aktívne znižoval hodnotu svojho majetku alebo vykonával akékoľvek úkony, ktoré by mohli mať za následok ohrozenie exekúcie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosť realizuje faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Súd považuje za dôležité uviesť, že samotný predpoklad, že môže dôjsť k exekúcii nezakladá nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Taktiež podozrenie z nepriaznivého vývoja finančnej situácie dlžníka ešte nepostačuje na záver, že exekúcia bude ohrozená, keďže z úkonov dlžníka nevyplýva, aby znižoval svoj majetok. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, ktorý uviedol, že dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenie je skutočnosť, že dlhy dlžníka vytvárajú nepriaznivé podmienky pre prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Nepochybne pri podnikateľských subjektoch je riziko vzniku platobnej neschopnosti alebo vzniku predlženia vždy prítomné, ale z úkonov - zo situácie dlžníka popísaných navrhovateľom nevyplýva, ako súd už vyššie konštatoval, aby bola ohrozená prípadná budúca exekúcia peňažnej pohľadávky z prípadného nároku navrhovateľa.
29. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť, a preto ho súd zamietol.
30. Pre úplnosť súd uvádza, že svoj právny názor opiera i právne závery uvedené v rozhodnutiach vyšších súdnych autorít, viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/2/2022 z 30.6.2022, rozhodnutie KS Bratislava sp. zn. 16Co/71/2018 z 21.6.2018, rozhodnutie KS Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/65/2018 z 20.6.2018.
Trovy konania:
31. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že dlžníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dlžník bol v spore síce v plnom rozsahu úspešný a v rozsahu 100 % by mal voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, avšak v konaní mu žiadne trovy v súvislosti s bránením práva nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d), m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Súd na návrh zabezpečovacie opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 344 v spojení s § 334 CSP).
Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 344 v spojení s § 333 CSP).
Súd na návrh uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší, ak vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil (§ 344 v spojení s § 338 písm. a), b) CSP).
Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak dôjde k výkonu záložného práva (§ 343 ods. 3 CSP).
Zabezpečovacie opatrenie zanikne, ak dôjde k zániku záložného práva (§ 151md ods. 1 písm. a) - i) CSP).
Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§ 344 v spojení s § 332 ods. 1 CSP).