Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-502-2013.pdf
PDF · 67.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/502/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: O. H., D.. XX. XX. XXXX, N. Z. XXXX/XX, XXX XX N. N., Š. P. Z., na vymoženie pohľadávky vo výške 168,40 eura a trov exekúcie, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Luciou Uliankovou, Exekútorský úrad Zvolen, Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 522/13, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie zastavuje.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 5,04 eura a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 168,40 eura a trov exekúcie a to na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Banská Bystrica, č. 1221940317 zo dňa 16. 08. 2012.
Dňa 16. 07. 2013 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného, ktorého obsahom je späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, exekučné konanie zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený, si náhradu trov exekučného konania neuplatnil a v konaní úspech nemal, súd mu náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 5,04 eura (z toho náhrada hotových výdavkov vo výške 4,20 eura a DPH vo výške 0,84 eura).
Podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Keďže exekučné konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, súd má za to, že oprávnený procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť a preto v súlade s citovaním ustanovením § 146 ods. 2 OSP uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 5,04 (predstavujúce náhradu hotových výdavkov za poštovné + DPH 20 %).
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bolo exekučné konanie zastavené (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.