Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-148-2012.pdf
PDF · 90.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/148/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Q. X, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vozárova 5 proti žalovaným 1. KOOPERATÍVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 a 2. Slovenská správa ciest, Bratislava, Miletičova 19, IČO: 00 33 28 o zaplatenie 4 208,75 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 06. 2012, č. k. 14C 228/2011-116 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá vznikla žalobcovi dňa 14. 04. 2010 na ceste 1/59 na 28 km v W. W. na osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia, ev. č.: PO 059 CL v dôsledku zrútenia skál na cestu, ako aj za škodu, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu odťahu tohto poškodeného vozidla. O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 07. 07. 2011 navrhol žalobca zaviazať pôvodne iba žalovaného v 1.rade zaplatiť mu sumu 4 208,75 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14. 05. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe tvrdil, že ako spotrebiteľ uzatvoril dňa 15. 12. 2009 so žalovanou ako dodávateľom poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, ev. č.: PO 059 CL so začiatkom poistenia 01. 01. 2010. Podľa prílohy č. 7 poistnej zmluvy - „Verejný prísľub“ sa žalovaná zaviazala podľa ust. § 850 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytnúť oprávnenej osobe, t. j. osobe, ktorá má so žalovanou uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistné plnenie, ak na poistenom motorovom vozidle vznikne škoda, okrem iného aj zrútením skál alebo zemín. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že dňa 14. 04. 2010 došlo na ceste 1/59 na 28 km k poškodeniu motorového vozidla žalobcu v dôsledku pádu skál na jeho vozidlo, ktorému žalobca nemohol zabrániť, ani ho nijakým spôsobom ovplyvniť, pričom v dôsledku tejto živelnej udalosti vznikla škoda na motorovom vozidle v sume 4 003,99 Eur titulom nákladov na opravu vozidla a suma 204,76 Eur titulom nákladov na odtiahnutie motorového vozidla. Predmetnú udalosť šetril aj ODI ORPZ Banská Bystrica, ktorý uvedenú udalosť uzatvoril ako škodovú udalosť podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca si v súlade so zmluvou a „Verejným prísľubom“ uplatnil nárok na náhradu škody u žalovanej, ktorá mu listom zo dňa 28. 04. 2010 oznámila, že poškodenie vozidla nárazom na
prekážku nie je kryté poistením, preto škodu vybavuje bez plnenia. Žalobca si taktiež uplatnil úrok z omeškania od 14. 05. 2010, t. j. po uplynutí 15 dní od skončenia šetrenia, ktoré bolo ukončené 28. 04. 2010.
Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní v 1. a v 2. rade, poukázal na obsah svedeckých výpovedí svedkov Ing. U. Q., F. Q. a U. I., poukázal na ďalšie vykonané dôkazy, a to oznámenie žalobcu o vzniku škodovej udalosti zo dňa 21. 04. 2010, „Verejný prísľub“ žalovaného v 1.rade adresovaný touto formou v zmysle § 850 Občianskeho zákonníka všetkým fyzickým a právnickým osobám, ktoré s ním majú uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s dátumom začiatku od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2010, vec právne posúdil podľa ust. § 106 ods. 1, 2, § 415, § 438 ods. 1, § 788 ods. 1, § 850 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, § 9a ods. 1, 2 a § 10 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. a § 12 ods. 1, 2 a § 13 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a dospel k nasledovným záverom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaného v 1.rade na základe skutočnosti, že žalobca mal v čase nehody uzavreté poistné zmluvné poistenie so žalovaným v 1.rade a taktiež splnil podmienku, že k poškodeniu motorového vozidla došlo živelnou udalosťou v dôsledku zrútenia skál. V súvislosti so zrútením skál súd poukazuje na to, že žalovaný v 1.rade túto okolnosť žiadnym spôsobom neskúmal, iba jednoducho konštatoval, že aj s ohľadom na poškodenia, ktoré vznikli na predmetnom vozidle, došlo ku škode tak, že žalobca, resp. vodič vozidla narazil, resp. prešiel cez kamene, ktoré boli spadnuté na ceste a v danom prípade teda túto udalosť nemožno považovať za poistnú udalosť, na základe ktorej by mal plniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpovede priamych účastníkov nehody, teda vodiča a spolujazdca, ktorí boli v tomto konaní vypočutí a ktorí zhodne potvrdili, že ku škode došlo tak, že narazili na kamene, ktoré boli na ceste a taktiež, že ku škode došlo aj v dôsledku padania ďalších kameňov, ktoré podali z priľahlej skaly na cestu, pričom predmetná nehoda sa stala v úseku zákruty a podľa vyjadrenia oboch svedkov ešte tesne pred nimi prechádzalo ďalšie auto, ktoré týmto úsekom bezpečne prešlo, keďže tam neostalo stáť a ani nezastavilo, a teda k zrúteniu skál došlo bezprostredne pred príjazdom motorového vozidla žalobcu, pričom vodič vozidla sa týmto kameňom už nemohol nijako vyhnúť. Aj zo správy polície vyplýva, že pri uvedenej udalosti došlo k poškodeniu vozidla skalou. „Verejný prísľub“, z ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok neobsahuje presnú špecifikáciou pojmu zrútenie skál alebo zemín, avšak v rámci výpočtu plnenia poukazuje okrem iného aj na osobitné podmienky poistenia č. 156, ktoré sa týkajú poistenia veci pre prípad živelných udalostí, pričom z čl. VIII bod 9 vyplýva, že zrútením skál sa rozumie jav vzniknutý pôsobením gravitácie a vyvalený porušením dlhodobej rovnováhy, ku ktorému svahy zemského povrchu dospeli vývojom. Aj vzhľadom na túto definíciu má súd za to, že vodič žalobcu vzniknutú situáciu a závadu v zjazdnosti cesty, ku ktorej došlo dokonca v nočných hodinách nemohol nijako ovplyvniť svojim konaním, a preto je v danom prípade daná zodpovednosť žalovaného v 1.rade, keďže ku škode, podľa názoru súdu, jednoznačne došlo v dôsledku živelnej udalosti - zrútenia skál. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplynulo, aby v danom úseku zastali aj nejaké ďalšie vozidlá, pričom išlo o úsek, ktorý je pomerne frekventovaný a je zrejmé, že k pádu skál skutočne muselo dôjsť až tesne pred príjazdom a počas príjazdu vozidla žalobcu.
Na základe vykonaného dokazovania súd taktiež dospel k záveru, že za vzniknutú škodu zodpovedá aj žalovaný v 2.rade, a to na základe ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona, pričom pokiaľ žalovaný v 2.rade poukazoval na to, že podľa ust. § 10 ods. 2 Cestného zákona nezodpovedá za vzniknutú škodu, tak súd má za to, že aplikácia tohto ustanovenia je v danom prípade irelevantná, keďže žalovaný zodpovedá za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti a z § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky k Cestnému zákonu je zrejmé, že závady v zjazdnosti sú samozrejme aj spadnuté kamene na ceste. V danom prípade zároveň nie je namieste aplikácia ust. § 9a ods. 1 Cestného zákona s poukazom na § 13 vyhlášky k Cestnému zákonu, keďže uvedené ustanovenia rieši stavebný, resp. dopravno-technický stav ciest a nie závadu v ich zjazdnosti.
Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný v 2.rade zodpovedá aj z titulu porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania nemal jednoznačne preukázané, aby žalovaný v 2.rade porušil svoju prevenčnú povinnosť,
pričom žalovaný v 2.rade zdokladoval, že uvedený úsek je opatrený z oboch strán značkami „Pozor padajúce kamene“. Taktiež poukázal na to, že na ceste sa vykonávajú pravidelné kontroly, avšak ani táto skutočnosť ho nezbavuje objektívnej zodpovednosti v zmysle § 9a ods. 2 Cestného zákona bez ohľadu na to, kto je vlastníkom nehnuteľnosti v susedstve cesty. V tomto ohľade teda ust. § 10 ods. 2 Cestného zákona nezbavuje zodpovednosti žalovaného v 2.rade, pretože uvedené ustanovenie pojednáva iba o povinnosti vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľnosti susediacich s cestou, pričom nebolo preukázané, aby k zosuvu kameňov došlo v dôsledku ich činnosti, resp. inou priemyselnou, stavebnou alebo ľudskou činnosťou, aj s ohľadom na to, že k pádu kameňov došlo v nočných hodinách, pričom aj zo samotného umiestnenia upozorňujúcich značiek v danom úseku k takýmto skutočnostiam už došlo, resp. dochádza.
Napokon súd konštatoval, že žalobca si včas uplatnil nárok aj voči žalovanému v 2.rade, keďže návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania bola súdu doručený dňa 05. 04. 2012, pričom k nehode došlo 14. 04. 2010, teda aj pokiaľ by subjektívna premlčacia lehota začala plynúť už dňom, kedy došlo k nehode, táto lehota neuplynula a nárok žalobcu voči žalovanému v 2.rade preto nie je premlčaný.
Súd v prejednávanej veci z dôvodu hospodárnosti konania rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe nároku žalobcu v zmysle ust. § 152 ods. 2 O. s. p.. Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Žalovaný v 1.rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1.rade zamietne, prípadne rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že škoda bola spôsobená nárazom vozidla na prekážku na ceste (popadané kamene). Mal za to, že ani výkladom v prospech spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka nie je možné dospieť k tomu, že „Verejný prísľub“ sa vzťahuje aj na situáciu, keď kamene boli bezprostredne napadané na cestu, tak ako to argumentovala právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 23. 05. 2012. Žalovaný v 1.rade nepopiera, že došlo k pádu skál na komunikáciu, ale namieta mechanizmus vzniku poškodenia, nakoľko podľa názoru žalovaného v 1.rade o živelnú udalosť ide, ak je škoda spôsobená pádom skaly na vozidlo, čo poškodený nevie ovplyvniť, ide o tzv. „vyššiu moc“. Na túto situáciu podľa názoru žalovaného v 1.rade sa „Verejný prísľub“ nevzťahoval.
Žalovaný v 2.rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal ďalej na to, že pre určenie, že škoda na osobnom motorovom vozidle žalobcu vznikla v dôsledku závady v zjazdnosti sa vyžaduje, aby išlo o spadnutý kameň (spadnuté kamene) tzn., nie kameň v pohybe, resp. padajúci kameň. Vyhláška č. 35/1984 Zb. v § 12 ods. 2 písm. a) vyslovene používa pojem „spadnuté kamene“. Podľa názoru žalovaného v 2.rade na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania má za to, že išlo o inú situáciu, než ktorá vyplýva z ust. § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorá právna úprava pri konštatovaní závad v zjazdnosti vychádza zo stavu spadnutého kameňa, tzn., že tie sa na komunikácií už nachádzajú, a nie, že na ňu len tesne pred škodovou udalosťou dopadajú, tak, ako tomu bolo v predmetnej veci.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1.rade poukázal na to, že vo „Verejnom prísľube“ sa nehovorí o tom, že poisťovňa poskytne plnenie v prípade zrútenia skál na motorové vozidlo, ale v prípade, ak dôjde k poškodeniu alebo zničeniu motorového vozidla zrútením skál. Teda v žiadnom prípade nie je možné použiť výklad žalovaného v 1.rade, že živelnou udalosťou je len pád skál priamo na motorové vozidlo. Vo „Verejnom prísľube“ žalovaný v 1.rade vyslovene nedefinuje prírodnú živelnú udalosť, určuje však, že musí ísť o udalosť neovplyvniteľnú ľudským konaním alebo opomenutím.
Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 1.rade ako vecne správny potvrdiť.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2.rade rovnako navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k jeho tvrdeniam uviedol, že z vykonaného dokazovania, z výsluchu svedkov, priamych účastníkov udalosti vyplýva, že ku škode došlo tak, že motorové vozidlo žalobcu narazilo na kamene, ktoré už boli na ceste a taktiež, že ku škode došlo aj v dôsledku padania ďalších kameňov, ktoré padali z priľahlej skaly na cestu. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že tu ide o situáciu v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky, kde vozidlo narazilo na kamene, ktoré už boli spadnuté na ceste (statický stav) a spôsobili tak závadu v zjazdnosti, ako aj následne došlo k pádu ďalších kameňov.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného v 1.rade, ako aj žalovaného v 2.rade nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam žalovaného v 1.rade, ako aj žalovaného v 2.rade sa žiada uviesť nasledovné.
Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa na zistenie skutkového stavu vykonal náležité dokazovanie, najmä však výsluchom svedkov, ktorí boli priamymi účastníkmi udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu.
Ak tieto dôkazy vyhodnotil tak, že k poškodeniu motorového vozidla došlo v dôsledku spadnutých kameňov na ceste a k zrúteniu skál došlo bezprostredne pred príjazdom motorového vozidla, nemožno tomuto záveru súdu prvého stupňa nič vyčítať.
S týmto skutkovým stavom po vykonanom dokazovaní sa napokon v celom rozsahu stotožnil aj žalovaný v 1. rade.
Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného v 1.rade, že za škodu nezodpovedá, keďže verejne prisľúbil, že poskytne poistné plnenie, ak k nemu dôjde zrútením skál ako prírodnou živelnou udalosťou neovplyvniteľnou ľudským konaním či opomenutím, ako aj žalovaného v 2.rade, že za škodu nezodpovedá, pretože išlo o padajúce kamene, s týmito sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vyporiadal a odvolací súd na toto odôvodnenie poukazuje.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.