Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/98/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Mária Stovičková a JUDr. Daša Kontríková vo veci starostlivosti súdu o t. č. už plnoleté dieťa: D. O., nar. XX.XX.XXXX, do dňa plnoletosti v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, po nadobudnutí plnoletosti zastúpená matkou na základe plnej moci a maloleté dieťa: N. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, obe deti bytom ako matka, deti rodičov - matky: S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., H. XXX/XX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Šaľa, Hlavná 6 a otca: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, okres R. U. zastúpený JUDr. Gabriel Szabó, advokát, so sídlom Kolárovo, Kostolné námestie 32, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu v Galante č. k. -482 zo dňa 2. júla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd odvolaním napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na medzičasom plnoletú D. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne počnúc od 01.10.2010 do 31.07.2012 a od 01.08.2012 znižuje vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 220 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletého dieťaťa D. O.. Súd vyživovaciu povinnosť otca na maloletého N. O., nar. XX.XX.XXXX zvýšil zo sumy 125 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne počnúc od 01.10.2010 do 31.07.2012 a od 01.08.2012 znižuje vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 180 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, pričom výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zároveň určil zročné výživné za obdobie od 01.10.2010 do 02.07.2013 vo výške 2.810 eur na plnoletú D. O., súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 78 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok k rukám plnoletého dieťaťa. Zročné výživné za obdobie 01.10.2010 do 02.07.2013 vo výške 1.210 eur na maloletého N. O., súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 34 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok k rukám matky maloletého dieťaťa. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -60 zo dňa 04.12.2009 v časti o výživnom a platobného miesta výživného na medzičasom plnoletú D. O.. O trovách rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Prvostupňový súd vo veci najskôr rozhodol rozsudkom č. k. -81 zo dňa 19.04.2011, ktorým návrh matky na zvýšenie zamietol, keď mal za to, že nebola splnená podmienka na zmenu rozhodnutia o výživnom. Po aplikácii ust. ods. l , ods. l, prvá veta, , až 5 o rodine, veta prvá, o rodine a ust. O.s.p súd uzavrel, že z dokazovania pred súdom vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -60 zo dňa 04.12.2009, právoplatný 31.12.2009, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí O., ktoré sú staršie o takmer 3 roky, kým v čase pôvodného rozhodovania v čase podania návrhu maloletá D. mala 15 rokov, navštevovala 1. ročník strednej hotelovej školy v mieste bydliska, toho času je už plnoletá, má 19 rokov, ukončila 4. ročník strednej hotelovej školy v mieste bydliska, vlastný príjem nemá, kým v čase pôvodného rozhodovania maloletý N. mal 11 rokov, navštevoval 5. ročník základnej školy v mieste bydliska, toho času má 15 rokov, ukončil 8. ročník základnej školy v mieste bydliska, teda výdavky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb detí, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, vzrástli v súvislosti s ich fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, v súvislosti s výkonom školskej dochádzky na základnej, resp. strednej škole, ako aj so zabezpečením ich odôvodnených potrieb vzhľadom na ich záujmy, ako aj zdravotnej starostlivosti, najmä u plnoletej D., teda vo všetkých oblastiach ich života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane detí, ako oprávnených, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k zmene pomerov na strane matky od posledného rozhodnutia o výživnom podstatným spôsobom nedošlo, keďže naďalej je zamestnaná u pôvodného zamestnávateľa Reštaurácia STOP, s.r.o. Galanta, a kým v čase pôvodného rozhodovania dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 168,92 eur, toho času dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 195,89 eur mesačne, poberá rodinné prídavky na dve deti O., s ktorými naďalej žije v dvojizbovom obecnom byte v Z., ďalšie vyživovacie povinnosti jej nepribudli. Otec v čase pôvodného rozhodovania bol zamestnaný ako barman na letisku v Londýne s priemerným čistým príjmom cca. 880 eur, bol ženatý s K. H., ktorá bola na materskej dovolenke, okrem maloletých detí O., D. a N. mal vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom O., W. a E., obe nar. XX.X.XXXX, spolu s rodinou žil v Anglicku v nájomnom byte, poberal od štátu príspevok na bývanie. Medzičasom nastala zmena pomerov u neho tým, že sa z Veľkej Británie vrátil na územie Slovenskej republiky v júli 2012, zmenil sa jeho príjem, pričom ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Súd na strane otca v súlade s vyjadrením právneho zástupcu matky zohľadnil, že otec pracoval v zahraničí, kde spolu so svojou manželkou dosahoval príjem 2.585 eur mesačne. Do vlastníctva nadobudli nehnuteľnosť na území Slovenska v hodnote cca. 40.000 eur, pričom mesačne splácali úver vo výške cca. 240 eur. Otec dlhodobo poberal vo Veľkej Británii daňovú úľavu na štyri deti, spočiatku po prepočte vo výške 870 eur mesačne, neskôr vo výške 570 eur mesačne, z čoho vyplýva, že z uvedenej sumy bol schopný uhrádzať súdom určené výživné k maloletým deťom D. a N. v celej výške, pričom mu zostal aj prebytok. Rovnako bolo preukázané, že otec si zobral vo Veľkej Británii pôžičku vo výške 6.000 libier, a ako sám uviedol na pojednávaní dňa 02.12.2010 časť z nej použil na zariadenie si domu vo Veľkej Británii, pričom ako to uviedol sám na pojednávaní dňa 25.04.2013, časť tohto zariadenia po odchode na Slovensko ponechal bez akejkoľvek odplaty vo Veľkej Británii. Otec naposledy dosiahol vo Veľkej Británii príjem vo výške 850 eur mesačne, pričom v mesiaci 7/2012 sa vrátil na územie Slovenskej republiky a ukončil vykonávanie pracovnej činnosti vo Veľkej Británii. Zároveň sa zamestnal u svojho brata, kde podľa vlastných vyjadrení dosahoval len minimálny príjem. Súd poukazujúc na uvedené bol toho názoru, že v prípade, ak by bol tento príjem skutočným príjmom otca, ako to prezentoval, nebol by schopný uhrádzať výdavky, na ktoré v konaní poukázal a to najmä splácanie hypotekárneho úveru, výdavky spojené s bývaním, ako aj zabezpečenie potrieb jeho súčasnej rodiny. Vzhľadom na jeho príbuzenský pomer k jeho zamestnávateľovi, vie ľubovoľne ovplyvniť svoju výšku príjmu, na čom nemení nič ani skutočnosť, že 04.06.2013 pracuje u svojho brata na základe živnostenského oprávnenia. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného, resp. návrh otca na zníženie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom podania návrhu, odkedy podľa názoru súdu došlo k objektívnej zmene pomerov na strane detí zvýšením ich odôvodnených potrieb vo všetkých oblastiach ich života. Nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletých detí, súd zvýšil výživné zo strany otca na medzičasom plnoletú D. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne a na maloletého N. zo sumy 125 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do 31.07.2012

s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho príjmu v zahraničí, resp. skutočnosť, že od štátu poberal daňovú úľavu na svoje deti, ktorých výška presahovala doposiaľ súdom určené výživné, zároveň od 01.08.2012, kedy sa po návrate otca na Slovensko znížil jeho príjem o vyššie uvedené zložky znížil výživné na medzičasom plnoletú D. zo sumy 220 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne a na maloletého N. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Nakoľko v priebehu konania dcéra D. nadobudla plnoletosť, pričom predmetom konania je úprava výživného aj za čas maloletosti dieťaťa, súd uložil otcovi povinnosť súdom určené výživné a to včítane nedoplatku za obdobie maloletosti dieťaťa poukazovať priamo do rúk oprávnenej D.. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie za obdobie od 01.10.2010 do 02.07.2013 na plnoletú D. O. vo výške 2.810 eur (za a x 220 = 2.200 + za a x 170 = 1.870 t. j. spolu: 4.070 mínus 1.260 (výživné zaplatené otcom za a a 1/2013, teda 16 x 150 = 900 + za 4 x 90 = 360, t. j. spolu otcom zaplatené 1.260 eur) a na maloletého N. vo výške 1.210 eur (za a x 180 = 1.800 + za a x 150 = 1.650 t. j. spolu: 3.450 mínus 2.240 (výživné zaplatené otcom za a a 1/2013, teda 16 x 125 = 2.000 + za 4 x 60 = 240, t. j. spolu otcom zaplatené 2.240 eur), tento mu súd v súlade s vzhľadom na výšku dlhu povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach na plnoletú D. po 78 eur až do zaplatenia k rukám plnoletého dieťaťa, resp. na maloletého N. po 34 eur až do zaplatenia k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, pričom výšku mesačných splátok súd s poukazom na to, že ide o výživné na deti určil tak, aby dlh bol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.

Proti tomuto v rozsudku podal odvolanie otec v zastúpení svojho právneho zástupcu. Navrhol nariadenie pojednávania podľa ustanovenia a a po vykonaní dokazovania zmeniť rozsudok súdu I. stupňa tak, že zaviaže otca odvolací súd na plnenie vyživovacej povinnosti na plnoletú D. na sumu 80 eur mesačne a na plnenie vyživovacej povinnosti na maloletého N. na sumu 50 eur mesačne, alebo aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa podľa ustanovenia a a vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a otcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože nebol poučený o účinkoch ustanovenia , čím bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Otec nebol v konaní zastúpený advokátom, pretože mu to jeho finančné dôvody neumožnili. Má byť preto súdom poučený aj o tom, že po vyhlásení uznesenia podľa už nebude môcť uplatňovať ďalšie dôkazy, tým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Preto za závažné pochybenie prvostupňového súdu s poukázaním na ustanovenie a žiadal odvolací súd o doplnenie dokazovania o ďalšie navrhované dôkazy: vypočutie majiteľa reštaurácie - zamestnávateľa matky s tým, aby preukázal akým spôsobom pokrýva potrebu čašníkov v reštaurácii, keď ich tam je vždy súčasne viac a reštaurácie je otvorená denne od rána do večera. Súd prišiel totiž k záveru, že otec dokáže ovplyvniť výšku svojho príjmu vzhľadom na to, že pracuje u brata. Vykonaním dôkazov sa jasne preukáže, že matka detí musí v skutočnosti pracovať podstatne viac hodín ako deklaruje a za minimálne trojnásobok deklarovaného príjmu. Súd dokazovaním dospel k zásadnej chybe, ktorá má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci, keďže na jednej strane správne tvrdí, že D. išla na 5 mesiacov študovať na Cyprus, na ďalšej strane odôvodnenia udáva, že vlastný príjem nemám. Je však známou skutočnosťou, že 1000 študentov predovšetkým hotelových akadémií cestujú na tieto letné praxe a v priemere si každý študent zarobí za 5 mesiacov minimálne 2.000 eur. Samotná agentúra, pre ktorú D. vycestovala na prax na Cyprus deklaruje mesačný hrubý zárobok 800 eur a čistý zárobok 400 eur mesačne, čo za 5 mesiacov predstavuje 2.000 eur. Okrem toho prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil len pretože podľa ustanovenia zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného a otec má zato, že lyžiarsky výcvik dieťaťa je luxusom a nie je domáhanie sa odôvodnenou potrebou oprávneného. Takisto nesprávne posúdil aj úľavu na daniach, ktorú prijímal otec detí kým žil vo Veľkej Británii. Poukázal na podstatne vyššie životné náklady vo Veľkej Británii v porovnaní so Slovenskom. Prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sumou 61,92 eur posúdil ako stavebne sporenie a zakladá ďalší výdavok a nie ako nutné vynaloženie, pretože suma 61,92 eur je súčasťou splátky hypotekárneho úveru, eviduje sa však stále zvlášť pre niektoré osobitosti splácania hypotekárneho úveru formou stavebného sporenia, je teda súčasťou splátky úveru. Otec si úver s jeho manželkou zabezpečil preto, aby zabezpečil bývanie v nehnuteľnosti pre seba a 2 spoločné maloleté deti.

K odvolaniu otca sa nevyjadrila matka ani kolízny opatrovník.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce nielen v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .

Podľa ustanovenia súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr súd odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v a.

Za citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva že poučenie účastníkov sa vzťahuje na veci okrem odseku 2 uvedeného ustanovenia, čo v danom prípade predmetnej veci bolo takéto konanie.

Podľa ustanovenia vo veciach, ktorých konanie možno začať aj bez návrhu ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenia zapretie otcovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach tak by niektorých otázkach obchodných spoločnostiach družstiev súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

V danom prípade sa jednalo o vyživovaciu povinnosť k dovtedy maloletým deťom (až XX.XX. nadobudla D. plnoletosť) tzn. konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu pritom teda v zmysle ustanovenia a nie je potrebné poučovať účastníkov na predloženie dôkazov do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie alebo to najneskôr do vyhlásenia rozsudku vo veci samej vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie.

Odvolací súd vzhľadom na predtým uvedené konštatuje, že dôvod, ktorý podal otec ako odvolací dôvod pre odňatie možnosti konať, že nebol poučený o predložení dôkazov vydala vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nie je odvolacím dôvodom v danej veci, pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu do plnoletosti D.. Navyše prvostupňový súd poučenia podľa zasielal účastníkom s prvým termínom pojednávania.

Podľa ods. l , rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa ods. l, prvá veta o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa až 5 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa veta prvá o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vykonal výsluch otca prostredníctvo dožiadaného orgánu v Anglicku. Otec, že spolu s manželkou K. O. a ich spoločnými dvomi maloletými deťmi O., E. a W. žije v prenajatom byte na adrese XX J. W., kde platia nájomné 845 L mesačne, pričom od štátu dostávajú príspevok na bývanie. Na Slovensku nadobudol nehnuteľnosť v hodnote 38.000 až 45.000 eur z časti z hypotekárneho úveru , ktorý si zobral v minulom roku a ktorý spláca mesačnými splátkami cca. 240 eur. Jeho manželka je nezamestnaná, poberá rodinné prídavky na deti E. a W., okrem toho dostáva zápočet dane na deti O., E., W., N. a D., ktoré sa vyplácajú na jej účet. Zápočet pracovnej dane na štyri deti je vyplácaný na účet otca. Zo zápočtov dane platí matke detí O., D. a N. sumu 275 eur mesačne, okrem toho iné výživné matke detí nepoukazuje, ale deťom kupuje darčeky. Svoje deti na Slovensku navštevuje každé tri mesiace. Maloletá D. išla nedávno na Cyprus na 5 mesiacov študovať, v tejto súvislosti jej zaplatil 140,- Eur a jeho matka poskytla maloletej z titulu vreckového 50 eur. Pracuje na letisku Heathrow za 6,08 L na hodinu, je platený každé dva týždne, v čistom dostane 380 L, predchádzajúca firma zbankrotovala pred 6 mesiacmi, prebrala ju nová spoločnosť, pre ktorú pracuje od októbra 2011. Zmluvu má na 28 hodín, ale zvykol pracovať 40 hodín týždenne. Dostáva zápočty dane v rovnakej výške ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Platí účet na miestnu daň, nájomné vo výške 845 L mesačne, s tým, že ku dňu podpisu zmluvy sa zaplatila kaucia za byt vo výške 1.100 L; príspevok na bývanie s účinnosťou od 01.04.2012 (od 01.04.2012 do 02.04.2012 vo výške 174,30 GBP za týždeň, od 02.04.2012 do 09.04.2012 vo výške 174,30 GBP za týždeň, od 09.04.2012 do 16.04.2012 vo výške 102,01 GBP za týždeň, od 16.04.2012 do 24.09.2012 vo výške 103,27 GBP za týždeň, od 24.09.2012 do 01.10.2012 vo výške 73,27 GBP za týždeň a od 01.10.2012 vo výške 68,21 GBP za týždeň); prídavky na deti v bežnej týždennej sadzbe 20,30 GBP na najstaršie alebo jedno dieťa - vyššia sadzba a 13,40 GBP na každé ďalšie dieťa - nižšia sadzba, výpočet priamej platby zápočtu pracovnej dane na štyri deti z 10.10.2011 (daňová úľava na deti v zahraničí), výpis z bankového účtu manželky za obdobie od 15.12.2011 do 21.05.2012, výpis z bankového účtu otca za obdobie od 11.02.2012 do 11.05.2012, potvrdenie o príjme otca za 2. a 4. týždeň mesiaca 4/2012, účet za miestnu daň za obdobie od 01.04.2012 do 31.03.2013 na sumu 1.210,10 L.

Otec sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na medzičasom plnoletú D. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne a na maloletého N. zo sumy 125 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, u oboch detí počnúc od 01.09.2012 s poukazom na skutočnosť, že sa so svojou rodinou presťahoval z Anglicka na Slovensko, je zamestnaný s minimálnou mzdou, jeho manželka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a bez príjmu, čím sa príjem do jeho rodiny podstatne znížil. Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. súd uznesením č. k. -8 zo dňa 22.11.2012 spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Galanta pod spisovými značkami a s tým, že spoločné konanie bude vedné pod spisovou značkou . D. O. nadobudla plnoletosť dňom XX.XX.XXXX, zároveň dňa 22.01.2013 splnomocnila svoju matku, aby táto ju zastupoval v konaní o zmenu úpravy výživného. Matka žiadala zvýšiť výživné od podania návrhu na plnoletú D. na sumu 300 eur mesačne, na maloletého N. na sumu 200 eur mesačne a to do návratu otca na územie Slovenskej republiky, zároveň akceptujúc pokles príjmu otca po jeho návrate na Slovensko výživné žiadala upraviť počnúc od 01.08.2012 na

plnoletú D. na sumu 170 eur mesačne a na maloletého N. na sumu 150 eur mesačne. Jej príjem od zamestnávateľa Reštaurácia Stop, s.r.o., Galanta je naďalej vo výške 195,89 netto mesačne, spolu s deťmi žije v dvojizbovom obecnom nájomnom byte, kde platí nájomné 149,75 eur mesačne, nájomné sa zvyšovalo od 9/2012 na sumu 160,12 eur, mesačne platí rozhlas a TV, plyn 4 eur, elektriku 29.26 eur, o čom súdu predložila doklady. Dcéra D. má toho času 18,5 roka, navštevuje 4. ročník Hotelovej akadémie v Galante. Zvýšili sa jej potreby v súvislosti s výkonom školskej dochádzky. Dcéra sa zúčastnila 5 mesačnej zahraničnej praxe na Cypre v období od 15.05.2012 do 15.10.2012. Musela jej vybaviť pas za 33 eur, letecké poplatky jej platil otec v sume 130 eur. Ona jej kúpila kufor, príručný kufor, oblečenie, lieky, drogériu, topánky, taktiež hradila výdavky na zubára 57 eur, poistenie za pobyt 67 eur, vreckové 50 eur. Na účet dcére dala 60 eur, a postupne jej dopĺňala finančné prostriedky na jej účet 40 eur, dobíjala jej kredit na mobil 7 až 10 eur mesačne, cestovné na benzín na prepravu na letisko bolo 50 eur, plus diaľničná známka 11 eur, aj ďalšie výdavky dcéry, ako napr. internet, a to za zavedenie 17,80 eur, následne mesačne 12,98 eur, na ZRPŠ platila cca. 15 eur, za učebnicu nemeckého jazyka 15 eur, ostatné výdavky má na ošatenie a stravovanie. Na životné poistenie jej matka platí 6 eur mesačne. Od marca 2013 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu dcéry D. v dôsledku nutnosti stomatologických zákrokov, ktoré ju čakajú aj v budúcnosti, sa zvýšili u nej výdavky na zdravotnú starostlivosť a lieky v matkou vyčíslenej a vydokladovanej výške cca. 70 eur. Maloletý N. má toho času 14,5 roka, navštevuje 8. ročník základnej školy v Z., športovú triedu, jeho výdavky sú na stravu v škole, okolo 22 až 27 eur mesačne, ďalej na učebné pomôcky a triedny fond, náklady v tomto smere sú uvedené v žiackej knižke maloletého. Okrem toho mu matka platí mobil 7 eur mesačne a ďalšie výdavky na stravu a oblečenie. Kolízny opatrovník s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletých detí, ako aj na zmenu zárobkových možností a schopností otca od poslednej úpravy výživného navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na v tom čase maloletú D. na 220 eur mesačne a na maloletého N. na sumu 180 eur mesačne a to počnúc od podania návrhu do návrhu otca na Slovensko, zároveň vo vzťahu k maloletému N. navrhol od 01.08.2012 upraviť výživné na sumu 150 eur mesačne vzhľadom na zníženie príjmu otca.

Prvostupňový súd dospel po takto doplnenom dokazovaní k správnemu záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného, resp. návrh otca na zníženie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom podania návrhu, odkedy podľa názoru súdu došlo k objektívnej zmene pomerov na strane detí zvýšením ich odôvodnených potrieb vo všetkých oblastiach ich života, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletých detí, súd zvýšil výživné zo strany otca na medzičasom plnoletú D. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne a na maloletého N. zo sumy 125 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do 31.07.2012. Správne potom prihliadol s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho príjmu v zahraničí, resp. skutočnosť, že od štátu poberal daňovú úľavu na svoje deti, ktorých výška presahovala doposiaľ súdom určené výživné. Od 01.08.2012 po návrate otca na Slovensko ako sa znížil jeho príjem o vyššie uvedené zložky znížil výživné na medzičasom plnoletú D. zo sumy 220 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne a na maloletého N. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré výživné podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine.

Nemožno prihliadať na argument otca v odvolaní o možnom vyššom zárobku plnoletej D. na jej príjem na pobyte zo školy na Cypre, pretože podľa až 5 o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. A D. sa naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie.. V ostatnom odkazuje odvolací súd na správne dôvody súdu I. stupňa v jeho rozhodnutí s poukazom na ust.

Vecne správny rozsudok súdu I. stupňa preto odvolací súd potvrdil podľa ust.

Odvolací súd rozhodol v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.