Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-180-2013.pdf
PDF · 103.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. vo veci žalobkyne D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XXXX, X., zastúpenej JUDr. Františkom Šimčákom, advokátom v Košiciach, Ul. Mudroňova č. 31, proti žalovanému C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad I. č. XXX, t.č. M. č. XX, W., C. republika, za účasti vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Štúrova č. 7, Košice, o náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobkyne ako aj vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10C 148/2004 - 598 z 21.05.2013 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu 5.637,62 Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 37.442,68 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné náklady za znalecké dokazovanie vo výške 813,40 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu vo výške 813,40 Eur za znalecké dokazovanie štátu nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že dňa 17.11.2001 v čase o 21.30 hodiny v Obci T. nad I. viedol žalovaný po ceste I. triedy motorové vozidlo značky Opel Cadet, EVČ: HNB 44-02, vedenie vozidla nezvládol, prednou časťou vozidla zrazil chodcov idúcich v smere jeho jazdy a medzi nimi aj žalobkyňu, v dôsledku čoho táto utrpela zlomeninu lebečných kostí a pohmoždenie mozgu s bezvedomím. Žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu s hladinou 2,2 promile alkoholu v krvi a za toto konanie bol uznaný za vinného z trestnej činnosti podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona a § 201 písm. d/ Trestného zákona, ako aj § 208 Trestného zákona.
V čase podania žaloby mala žalobkyňa XX rokov, pričom úraz zo dňa 17.11.2001 podstatne zmenil jej život. Úraz jej spôsobil poranenie mozgu, ktoré malo za následok vážne trvalé, duševné a mozgové poruchy.
V závislosti od tejto škody na zdraví je potrebné konštatovať, že žalobkyňa je prípadom hodným osobitného zreteľa, čo potvrdzuje v neposlednom rade aj znalecký posudok znaleckej organizácie doručený súdu dňa 27.11.2012. Tento znalecký posudok hodnotil skutočnosť, že žalobkyňa mala slabší prospech v škole, patrí k populačnému priemeru, vzhľadom na skutočnosť, že ani raz neopakovala žiaden ročník. Znalec potvrdil známu skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo 17.11.2001, pričom táto dopravná nehoda jej spôsobila trvalé následky po
psychickej stránke. Je potrebné poukázať na to, že založenie rodiny, na ktoré už žalobkyňa nemá možnosť, je spoločensky mimoriadne prospešná činnosť a aj nekvalifikovaná práca predstavuje pre jednotlivca úplne iný sociálny rozmer ako existencia v prakticky úplnej izolácii, tak ako v súčasnosti žije žalobkyňa. Aj tento znalecký posudok nepochybne potvrdil, že sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne je možné zvýšiť pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdravotný stav žalobkyne je trvalý a nemenný a nemožno ho zlepšiť žiadnou liečbou.
Za týchto okolností pristúpil súd prvého stupňa k 20-násobnému zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je primerané vzhľadom na súčasný zdravotný stav a vzhľadom na trvalé následky, ktoré predmetný úraz žalobkyni zanechal. Ide o trvalé poškodenie zdravia žalobkyne, pričom jej stav je nemenný a ide o trvalú poruchu bez tendencie úpravy do stavu pred prepuknutím tejto poruchy.
V priebehu konania bolo preukázané, že zo strany vedľajšieho účastníka bola uhradená suma 72.000,- Sk titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, t.j. 2.389,96 Eur. Z priznanej sumy 39.832,80 Eur súd odpočítal sumu 2.389,96 Eur a priznal žalobkyni sumu 37.442,68 Eur.
Pokiaľ ide o bolestné, je potrebné konštatovať, že už samotné liečenie bezprostredne po dopravnej nehode spôsobovalo žalobkyni bolesti, či už podávaním injekcií, infúzií a ďalšími liečebnými postupmi. Minimálne bezprostredne po dopravnej nehode pociťovala žalobkyňa v súvislosti s utrpeným úrazom bolesti, ktoré nepriaznivo vplývali na jej psychický a fyzický stav. Okrem toho súd zobral do úvahy, že následkom konania žalovaného a následkom predmetnej dopravnej nehody sa behom roka žalobkyňa podrobila viacerým vyšetreniam, či už na neurologickej, psychologickej, psychiatrickej a očnej ambulancii. Aj zo znaleckého posudku č. 241/2012, ktorý vypracovala znalecká organizácia Centrum duševného zdravia, s.r.o., vyplýva, že žalobkyňa trpela veľkými bolesťami, v priebehu liečenia absolvovala veľké množstvo vyšetrení na rôznych ambulanciách, a to z dôvodu, že išlo o ťažký úraz vrátane zlomeniny lebečnej kosti, pomliaždenia mozgu s opuchom mozgu, krvácania do mozgu s bezvedomím. Je tu dôvod na zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného, pričom súd vychádzal z počtu bodov 308,75 pri hodnote jedného bodu 60,- Sk, ide o sumu 18.525,- Sk, teda 614,92 Eur. Súd priznal žalobkyni 10-násobok základného bodového ohodnotenia, čo predstavuje sumu 185.250,- Sk, teda 6.149,17 Eur. Od tejto sumy odpočítal už zaplatenú sumu zo strany vedľajšieho účastníka vo výške 15.411,- Sk, teda 511,55 Eur a priznal žalobkyni za bolestné sumu 5.637,62 Eur.
V závislosti od takto priznaných súm bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania štátu odôvodnil ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. s tým, že v závislosti od výsledku konania je daná polovičná miera úspechu účastníkov v tomto konaní, avšak žalobkyňa má predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov ako invalidná dôchodkyňa a v závislosti od toho bolo potrebné žalovaného zaviazať na zaplatenie 50 % vynaložených nákladov za znalecké dokazovanie vo výške 813,40 Eur.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyňa, ako aj vedľajší účastník.
Žalobkyňa poukázala na to, že súd prvého stupňa vychádzal zo znaleckého posudku organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o., ktorá stanovila optimálne bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1000 bodov s tým, že toto bodové ohodnotenie nezohľadňuje prípadný násobok, na čo znalecká organizácia pri pribratí na vypracovanie znaleckého posudku nebola dotazovaná. Nakoľko pre odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch hlavy a zmyslových orgánov, položka č. 251 umožňuje bodové ohodnotenie v rozmedzí 200 až 1200 bodov, znalecká organizácia vo svojom znaleckom posudku toto ohodnotenie ustálila na 1000 bodov, teda na hornej hranici bodového ohodnotenia, z čoho vyplýva, že prípad žalobkyne je v každom prípade prípadom hodného osobitného zreteľa.
Súd prvého stupňa sa však s výškou nároku dostatočne nevyporiadal a to tak v prípade bolestného, kde žalobkyňa žiadala 30-násobné zvýšenie odškodnenia a súd jej priznal 10-násobné zvýšenie odškodnenia, ako aj v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia, kde žalobkyňa požadovala 50- násobné zvýšenie odškodnenia a konajúci súd jej priznal 20-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. V závislosti od toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vedľajší účastník v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa poukázal na to, že pokiaľ ide o bolestné, musí žalobkyňa preukázať v rámci unesenia dôkazného bremena, že jej boli spôsobené liečením, odstraňovaním následkov úrazu a samotným úrazom také bolesti, že by mala byť prípadom hodným osobitného zreteľa. Priznaný 10-násobok odškodnenia bolestného je neadekvátny, neprimeraný a neodôvodnený, nakoľko neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Znalec MUDr. G. D. totiž uviedol, že v danom prípade je namieste zvýšenie bolestného len u položky 226 pre opakované podávanie infúzií a tiež, že každé poranenie hlavy - opuch mozgu, je za každých okolností spojený so zhoršením vedomia a s bolesťami hlavy, pričom ich prítomnosť počas liečby nie je ničím mimoriadnym alebo výnimočným.
Pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné toto považovať za neprimerané a neodôvodnené, pokiaľ súd prikročil k 20-násobku odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobkyňa má ukončené základné vzdelanie, strednú školu neukončila pre neuspokojivé študijné výsledky a od roku 1997 až do úrazu v roku 2001 bola evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce. Podľa tvrdení samotnej žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, sa venovala bicyklovaniu a chodila na diskotéky. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v oblasti pracovného, kultúrneho, športového či politického života pred úrazom nebola nijako činná a neprejavovala žiaden záujem v týchto oblastiach sa realizovať. Po úraze žalobkyňa sa osamostatnila, býva v jednoizbovom byte, nie je odkázaná na pomoc iných, zvláda všetky základné domáce práce, naďalej navštevuje diskotéky, príležitostne jazdí na bicykli a má priateľa, s ktorým si rozumie. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo znaleckou organizáciou stanovené v hornej hranici bodového rozpätia a týmto znaleckým dokazovaním boli preukázané tvrdenia vedľajšieho účastníka o tom, že žalobkyňa aj keď trpí po úraze trvalými následkami, tieto ju obmedzujú len do určitej miery. Žalobkyňa je schopná samostatného života a po úraze sa osamostatnila, pričom v pracovnej oblasti úraz nezanechal žiadne výrazné obmedzenia. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Vo vyjadreniach k odvolaniu protistrany sa žalobkyňa i vedľajší účastník pridržali svojej argumentácie uvedenej v ich pôvodných odvolaniach.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne, ako aj vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 citovanej vyhl.).
Podľa § 7 ods. 1,2 citovanej vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (podľa znenia citovanej vyhlášky v čase úrazu žalobkyne) sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.
V celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, môže rozhodcovský orgán alebo súd odškodnene primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia (§ 7 ods. 3 citovanej vyhl.).
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa je prípadom hodným osobitného zreteľa z hľadiska odškodnenia, a to tak pokiaľ ide o bolestné, ako aj pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia a správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ pristúpil k zvýšeniu tohto odškodnenia v oboch spomínaných formách.
Pokiaľ ide o bolestné, súd prvého stupňa správne uzavrel, že konaním žalovaného bola žalobkyňa poškodená najmä v podobe priameho následku úrazu, ktorým bola zlomenina lebky, pohmoždenie, opuch mozgu a krvácanie do mozgu, pričom týmto poškodením boli spôsobené žalobkyni veľké bolesti, a to v čase úrazu, ako aj bezprostredne po úraze v čase jej hospitalizácie na neurologickej klinike FNsP v O., kde bola hospitalizovaná do 05.12.2001 a následne do 07.12.2001 bola žalobkyňa hospitalizovaná v NSP X.. Išlo o bolestivý spôsob liečby so silnými bolesťami, najmä v súvislosti s podávaním injekčnej a infúznej liečby. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že znalecký posudok č. 241/2012 podaný znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o., nepochybne odstránil akékoľvek pochybnosti o tom, že žalobkyňa trpela veľkými bolesťami v priebehu liečenia a naviac je potrebné zhodnotiť aj veľké množstvo vyšetrení, ktorým sa musela žalobkyňa podrobiť v priebehu liečby na rôznych ambulanciách. Samotný úraz, ktorý priniesol opuch mozgu, krvácanie do mozgu, zlomeninu lebečnej kosti, je nepochybne veľmi závažným a bolestivým úrazom, tak ako to správne analyzuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia opierajúc sa práve o znalecký posudok znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o.
Pokiaľ súd prvého stupňa prikročil k 10-násobku odškodnenia bolestného zodpovedajúceho základnému počtu bodov, je potrebné tento postup považovať za správny a odzrkadľujúci bolesť vytrpenú žalobkyňou pri samotnom úraze, počas jeho liečenia a odstraňovania následkov utrpeného úrazu. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj to, že časť bolestného bola žalobkyni už uhradená zo strany vedľajšieho účastníka a náležite sa vyporiadal s celkovou výškou bolestného, ktorá pri aplikácii 10-násobku zvýšenia základného odškodnenia žalobkyni patrí a po odrátaní toho, čo už bolo žalobkyni plnené, ide o sumu 5.637,62 Eur.
Nepochybil súd prvého stupňa ani v otázke odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite odôvodnil a zaoberal sa spôsobom života žalobkyne pred predmetnou dopravnou nehodou a jej úrazom, vrátane analýzy jej záľub, zapojenia do sociálnych vzťahov, pracovného uplatnenia a jeho možností trávenia voľného času a podobne.
V tomto smere je potrebné poukázať predovšetkým na to, že z posudku Sociálnej poisťovne zo 06.07.2011 nepochybne vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola stanovená na 70 % a zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o invalidnú dôchodkyňu pre úraz, ktorý utrpela. Aj keď v súčasnosti žalobkyňa žije samostatne v jednoizbovom byte, ktorý pre ňu zakúpili rodičia, naďalej potrebuje pomoc rodičov a je v podstate na nich odkázaná. Znalecké dokazovanie, ktoré vo veci nariadil súd prvého stupňa nepochybne potvrdilo, že žalobkyňa trpí v súčasnosti najzávažnejším problémom v podobe ťažkého organického psychosyndrómu s ťažkou organickou poruchou osobnosti a trvalým znížením schopnosti zotrvať pri cieľavedomej činnosti s efektom emočnej lability, podráždenosti, výbuchmi hnevu a sklonmi k sociálne nežiaducemu správaniu, pričom ide o poruchu prakticky nevyliečiteľnú a ide tu o priamu súvislosť medzi zdravotným stavom žalobkyne a úrazom, ktorý jej spôsobil predmetné poranenie hlavy. V tejto súvislosti sa žalobkyňa aj naďalej lieči v psychiatrickej ambulancii.
Kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré bolo vo veci nariadené aj v otázke odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, sa vyporiadalo so všetkými doposiaľ vo veci zabezpečenými znaleckými posudkami a je možné konštatovať, že optimálne stanovilo odškodnenie žalobkyne v tejto oblasti, pokiaľ stanovilo 1000 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, z ktorého vychádzal aj súd prvého stupňa a následne ustálil celkové odškodnenie žalobkyne v oblasti sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 37.442,68 Eur po zohľadnení toho, čo vedľajší účastník už žalobkyni plnil. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uvažoval s 20-násobkom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a s týmto prístupom je možné súhlasiť.
Opätovne je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa rozhodne je prípadom hodným osobitného zreteľa, ktorý si zasluhuje odškodnenie v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov so zreteľom na vyššie uvedené okolnosti, to znamená so zreteľom na úraz utrpený v mladom veku, ktorý jej priniesol podstatné obmedzenia v otázke zapojenia sa do spoločenského, rodinného a pracovného života. Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa je prakticky vyradená z pracovného života a aj keď by pred úrazom bola mohla vykonávať len málo kvalifikovanú prácu, je to rozhodne poškodenie osoby žalobkyne v otázke realizácie sa v pracovnej oblasti, pretože ako bolo vyššie naznačené, v súčasnosti poklesla jej pracovná schopnosť o 75 %. Aj keď v súčasnosti žalobkyňa žije samostatne, je v podstate odkázaná na pomoc rodičov a predovšetkým v dôsledku úrazu trpí závažnými psychickými problémami, ktoré ju vyraďujú z normálneho sociálneho života. Nemennosť tohto zdravotného stavu po stránke psychickej potvrdilo aj znalecké dokazovanie vo forme kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré nariadil súd prvého stupňa. Ide o závažnú poruchu, ako to z tohto znaleckého posudku nepochybne vyplýva a táto porucha je závažným hendikepom, ktorý skutočne podstatným spôsobom vyraďuje žalobkyňu z normálneho spoločenského života a vyžaduje si sústavnú liečbu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky vedľajšieho účastníka, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa so všetkými okolnosťami náležite vyporiadal a zistil, že skutočne tak, pokiaľ ide o bolestné i sťaženie spoločenského uplatnenia, priznané zvýšenia odškodnenia sú plne namieste, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.
Pokiaľ ide o bolestné, bolo preukázané, že žalobkyňa trpela závažnými bolesťami v dôsledku opuchu mozgu, aj keď tieto boli tlmené podávanou infúznou a medikamentóznou liečbou, nepochybne bolesti boli prítomné a trvali dlhší čas, pričom je potrebné nezabúdať aj na série vyšetrení, ktorým sa musela žalobkyňa pri liečení a odstraňovaní následkov úrazu podrobiť.
Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami vedľajšieho účastníka, že by úraz nezanechal výrazné a trvalé obmedzenia u žalobkyne a že by bolo potrebné zvažovať predovšetkým okolnosť, že žalobkyňa nepokračovala v ďalšom štúdiu a nikde nepracovala.
Nemožno totiž súhlasiť s názorom, že tento stav by bol pretrvával nepretržite až do skončenia aktívneho veku žalobkyne, tento stav sa mohol meniť a to tak v rovine vzdelávania, ako aj v rovine zapojenia sa do pracovného procesu, pretože ako bolo už zdôraznené, žalobkyňa utrpela úraz v mladom veku. Nemožno
sa preto stotožniť s tvrdením, že tento úraz nezasiahol podstatným spôsobom do jej života, pretože sa tak skutočne stalo najmä z hľadiska možných perspektív, ktoré by bol čas žalobkyni priniesol.
Preto je potrebné konštatovať, že správne sú závery súdu prvého stupňa v otázke odškodnenia bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia, aplikované násobky tohto odškodnenia, ktoré sú so zreteľom na rozsah poškodenia žalobkyne z hľadiska ďalšieho zapojenia do života primerané. So zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ktoré boli naznačené vyššie, nejaví sa, že by odškodnenie bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia malo presahovať násobky, ku ktorým prikročil súd prvého stupňa, teda 10-násobok odškodnenia bolestného a 20-násobok odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, tak ako to naznačuje žalobkyňa vo svojom odvolaní, pretože zvlášť pokiaľ ide o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nebola výnimočným spôsobom zapojená do pracovného, spoločenského, kultúrneho alebo politického života, čo však neznamená, že nie je prípadom hodným osobitného zreteľa. Preto je potrebné uzavrieť, že súd prvého stupňa triezvym spôsobom a zodpovedajúcim vykonanému dokazovaniu ustálil príslušné násobky počtu bodov v otázke odškodnenia oboch uplatňovaných nárokov.
Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody rozsudku súdu prvého stupňa uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to aj v otázke náhrady trov konania štátu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V konečnom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania, nakoľko rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi si súd prvého stupňa vyhradil na konečné rozhodnutie o veci v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. a v závislosti od toho rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.