Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/154/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletej F. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletej Z. S., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov: otca JUDr. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, D. a matky MUDr. N. S., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/X, D., t.č. bytom S. XX, A., právne zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o návrhu otca na súdny výkon rozhodnutia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. -134 zo dňa 12.08.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že matka mal. detí umožňuje otcovi styk s mal. deťmi v čase určenom súdnym rozhodnutím a v prípade choroby detí mu poskytuje náhradný termín, ako aj stretávanie sa s deťmi nad rámec času určeného v súdnom rozhodnutí. Matka v dostatočnom časovom predstihu informuje otca o tom, že stretnutie s deťmi mu nebude umožnené, keď sú mal. deti choré. Z toho dôvodu otec nemusel cestovať autom z D. do A., keďže z jeho komunikácie s matkou mal. detí je zrejmé, že mu v prípade choroby detí alebo dovolenky umožní náhradný termín stretnutia, o ktorom oboznamuje aj príslušnú pracovníčku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Súd z vyjadrení otca zistil rozpor týkajúci sa jeho záujmu o mal. deti, keďže v mailovej komunikácii s matkou mal. detí jasne vyjadril svoj nezáujem o deti, žiadal, aby ho matka o deťoch neinformovala a vyjadril aj názor, že sa s deťmi stretne, len ak ho ony budú chcieť kontaktovať. Následne otec uvádzal, že matka ho nedostatočne informuje a bráni mu v styku s deťmi. Súdu nepreukázal, že matka mu bráni v stretávaní sa deťmi, táto skutočnosť nevyplynula ani zo záznamu pohotovostnej služby Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 15.12.2012, práve naopak, bolo preukázané, že mal. F. bola chorá a mal. Z. bola riadne pripravená na stretnutie s otcom. Z toho, čo otec predložil súdu, ako aj z jeho vyjadrení konfrontovaných s povinnou matkou nevyplýva žiadna skutočnosť, že by matka bránila otcovi v stretávaní sa deťmi, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa Občianskeho súdneho konania (ďalej len ).

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a teda nemohol ani dospieť k správnemu a objektívnemu skutkovému zisteniu. Súd prvého

stupňa sa podľa jeho názoru nevysporiadal s rozpormi vyplývajúcimi z tvrdení matky. Opätovne žiadal vykonať dôkazy výsluchom svojej matky, dcéry z prvého manželstva, ako aj právneho zástupcu matky. Má za to, že matka nepripravuje deti na stretnutie s otcom po psychickej stránke. Poukázal na to, že v čase od 21.4.2012 do 1.10.2012 sa s deťmi vôbec nestretol. Matky s deťmi odišla niekam na dovolenku na 3 týždne, a tak ho pripravila o dve párne soboty, ktoré mal podľa rozhodnutia súdu tráviť s deťmi, pričom náhradný termín nebol stanovený. Poukázal na to, že matka má súdom uloženú povinnosť a on ako oprávnený má právo, teda aj keď deti nenavštevuje, ničoho sa nedopúšťa. Zastúpenie matky advokátom považuje za zbytočné a neefektívne využívanie finančných prostriedkov. Domnieva sa, že zastúpenie financuje z výživného, ktoré platí otec.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí. Poukázala na to, že od právoplatnosti rozvodového konania plne rešpektuje rozhodnutie súdu, čo sa týka stretávania sa otca s maloletými deťmi, ako aj poskytovanie informácií o nich raz štvrťročne. Nikdy v kontakte otca s deťmi nebránila. V prípade, že sa stretnutie detí s otcom nemohlo uskutočniť z dôvodu ich choroby, či plánovanej dovolenky počas letných prázdnin, včas mu to sms a mailom oznámila a požiadala o možnosť náhradného stretnutia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je opodstatnené.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné:

Námietky otca o nedostatočne zistenom skutkovom stave nie sú podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnené. Súd prvého stupňa spoľahlivo zistil skutkový stav oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom účastníkov konania. Návrhy otca na vykonanie ďalších dôkazov

- výsluch jeho matky, sestry (na ozrejmenie komunikácie medzi otcom a matkou maloletých detí) a právneho zástupcu matky zamietol, nakoľko ich vykonanie nepovažoval za potrebné. Oprávnenie súdu nevykonať dôkazy navrhnuté účastníkom konania, nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle (R 37/1993).

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že matka mal. detí umožňuje otcovi styk s mal. deťmi v čase určenom súdnym rozhodnutím a v prípade choroby detí mu poskytuje náhradný termín, ako aj stretávanie sa s deťmi nad rámec času určeného v súdnom rozhodnutí. Umožnenie náhradného styku rodičovi s maloletým dieťaťom za situácie, keď styk v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu nebol realizovaný z objektívneho dôvodu, indikuje záver, že druhý rodič nemá úmysel brániť styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Za marenie styku nemožno považovať ani situáciu, ak napríklad maloleté deti absolvujú vopred oznámenú dovolenku a druhému rodičovi bol navrhnutý náhradný styk, ktorý uvedenú možnosť nevyužil, resp. neprejavil záujem smerujúci k určeniu (dohodou) pre neho prijateľného náhradného termínu. Je predovšetkým na rodičoch, aby svojím správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie a snažili sa o vyrovnané a spravodlivé riešenie eventuálnych náhradných termínov styku, rešpektujúc podstatné okolnosti ich osobného a pracovného života.

Dôvodom nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia i následnej nemožnosti jeho núteného vykonania môže byť i zdravotný stav maloletého dieťaťa. Je vecou súdov posúdiť jednotlivé špecifiká prípadu, ku

ktorým patrí i zváženie, či zdravotný stav maloletého dieťaťa bránilo, či bráni (pri nariadení samotného výkonu rozhodnutia) styku s druhým rodičom. (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 21.2. 2011). Aj v prípade chrípky, nachladnutia, či angíny môže byť nevykonanie styku odôvodnené, napr. môže to byť dané spôsobom liečby, rehabilitáciou, ak je choroba sprevádzaná vysokými horúčkami, prípadne ak by prevoz maloletého dieťaťa mohol vzhľadom na oslabený imunitný systém na jeho zdravotný stav negatívne vplývať. Relevantne sa k uvedeného môže vyjadriť i ošetrujúci lekár. V namietanom prípade ošetrujúci lekár stanovil mal. F. liečebný režim, maloletá počas sociálnej intervencie ležala v posteli a odmietla odísť s otcom z dôvodu toho, že sa necíti dobre. S prihliadnutím na tieto okolnosti nebolo podľa názoru odvolacieho súdu nevykonanie styku s mal. F. neodôvodnené. Je potrebné pripomenúť, že styk s mal. Z. sa zrealizoval.

Rodič, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinný maloleté dieťa na styk s druhým rodičom riadne pripraviť, čo však nemožno zamieňať so zabezpečením absolútnej poslušnosti. Za dobrovoľné neplnenie vykonateľného rozhodnutia vo veciach styku rodiča s maloletým dieťaťom však nemožno považovať, ak stretnutia rodiča s maloletým dieťaťom neprebiehajú podľa predstáv rodiča, resp. že správanie maloletého dieťaťa nie je v súlade s názormi rodiča. Tak ako záujem maloletého dieťaťa vyžaduje prítomnosť oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa, ktorí sa nezastupiteľným spôsobom podieľajú na jeho vyvíjajúcej sa životnej orientácii, tak je rovnako potrebné zo strany oboch rodičov rešpektovať osobnosť maloletého dieťaťa, jeho právo na vlastné názory a v prípade náznaku problému má byť ich snahou riešiť ho zmierne, v najlepšom prípade v tzv. rodičovskej koalícii, a nie konfrontačne. Otec maloletých detí má za to, že pod pojmom príprava na stretnutie je potrebné okrem iného chápať aj povinnosť matky priznať si, že súčasný stav spôsobila ona údajným pomerom s kolegom. Odvolací súd považuje uvedený argument ako evidentný prejav problematického vzťahu rodičov maloletých detí. V súvislosti s tým je potrebné opätovne pripomenúť rešpektovanie záujmu maloletých detí, a nie záujmov vlastných.

Odvolací súd nepochybuje, že i v sporných situáciách, ku ktorým dochádza v dôsledku rozchodu rodičov, je nutné rešpektovať ich rodičovské práva. Je však nutné vziať do úvahy, že tieto práva sú svojim spôsobom obmedzené v prvom rade v dôsledku neexistencie spoločného súžitia rodičov. Za takejto situácie sú preto súdy postavené pred úlohu rodičovské práva rodičov rešpektovať, avšak tiež s prihliadnutím k tomu, že ak nejde o spoločnej žijúcu rodinu, môže sa to diať iba pri zachovaní prioritného hľadiska, t.j. záujmu maloletého dieťaťa. Nemožno preto považovať za porušenia zákonom stanoveného postupu, ani za porušenie princípu právnej istoty, ak súd neuloží pokutu za nedodržanie rozhodnutí súdu o úprave styku, ak má za to, že nesplnenie povinnosti nastalo z dôvodu oprávneného alebo nebolo neodôvodnené. (Uznesenia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 29.09.1999, zo dňa 14.09.2000, zo dňa 15.09.2005) Všeobecne platí, že návrh na výkon rozhodnutia súd zamietne vtedy, ak nedôjde k porušenie povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej porušeniu síce došlo, avšak z objektívnych príčin. (Stanovisko Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. zo dňa 10.5.1981) S prihliadnutím na uvedené je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak návrh otca na výkon styku zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane osvojenia si dôvodov (, ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.