Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-41-2023.pdf
PDF · 308.31 KB
Case nature
Subarea
31Cob/41/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: REESMA, s.r.o., so sídlom Žižkova 7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 907 282, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, proti žalovanému: ISMONT, s.r.o., so sídlom Strojárenská 1C, Trnava, IČO: 45 593 141, zastúpenému splnomocnencom: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 633.123,52 eura s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 18. apríla 2023 č.k. 36Cb/60/2022-923, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že zriaďuje v prospech žalobcu, ktorý koná podľa ust. § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava A., obec B. - C. B., katastrálne územie C. B., záložné právo na nasledovných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného: (1) nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie D., okres Trnava, obec D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to stavba súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo 66, druh stavby 10, popis stavby dom, stavba bez súpisného čísla na pozemku parcelné číslo 95/114, druh stavby 20, popis stavby budova pre komunálne služby, pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo 66, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2, parcelné číslo 95/36, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 366 m2, parcelné číslo 95/45, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parcelné číslo 95/114, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2; (2) nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, okres Trnava, obec D., katastrálne územie D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo 8380/154, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo 8283/236, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2; (3) nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXXX, okres Trnava, obec D., katastrálne územie D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo 1638/34, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2; (4) nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXXX, okres Trnava, obec D., katastrálne územie D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo 8380/162, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo 8380/170, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo 8380/173, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parcelné číslo 8380/176, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parcelné číslo 8380/180, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo 8380/193, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parcelné číslo 8380/197, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo 8380/201, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo 8380/202, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2;
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 633.123,52 eura z titulu zľavy z ceny diela, ktorá vznikla v dôsledku uplatnenia nárokov vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo zodpovednosti za vady bytového domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, bytového domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a bytového domu súpisné číslo XXXX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava A., obec B. - C. B., katastrálne územie C. B., resp. na zaplatenie sumy, ktorá bude z tohto titulu priznaná právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 36Cb/60/2022.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením (v poradí druhým) súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 326, § 328 ods. 1, § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
2. Vecne dôvodil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému (v upomínacom konaní spolu so žalovaným 2/ Greenvia, s.r.o.) zaplatiť mu istinu vo výške 633.123,52 eura spolu s príslušenstvom, a to titulom zľavy z ceny diela v súvislosti so zodpovednosťou za vady a za škody na bytovom dome, ktoré mal žalovaný realizovať. Dňa 12.1.2023 bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v petite návrhu v prospech žalobcu, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 633.123,52 eura z titulu zľavy z ceny diela, ktorá vznikla v dôsledku uplatnenia nárokov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, v bytovom dome súpisné č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX a v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava A., obec B. - C. B., kat. úz. C. B., zo zodpovednosti za vady tohto bytového domu. V návrhu žalobca uviedol, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená; žalovaný doterajším konaním pri nakladaní so svojím majetkom, nekonaním pri riadnom a včasnom odstraňovaní vád bytového domu a nepoctivým konaním pri komunikácii s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, resp. so žalobcom, vzbudzuje obavu, že v prípade, že žalobca spor vyhrá, exekúcia bude ohrozená. Žalobca na základe rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor katastrálny, č. V 9661/2022 - Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 20.12.2022, zistil, že žalovaný predal nehnuteľnosti, zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX, k.ú. D.. Pritom ešte dňa 12.12.2022 boli tieto nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech E. B. F. G. H. I., H.. Ku dňu 11.1.2023 už boli nehnuteľnosti na LV č. XXXXX prevedené na tretiu osobu - AIRNET s.r.o. Žalovaný nakladá so svojimi nehnuteľnosťami, ktoré by v budúcnosti, v prípade pre žalobcu pozitívneho ukončenia sporu, mohli garantovať zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia. Predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu za tak krátke obdobie, nasvedčuje tomu, že v danom prípade je reálnou obava žalobcu z ohrozenia exekúcie v prípade úspechu žalobcu v tomto súdnom spore. Žalovaný vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXXX, XXXXX, k. ú. D., z ktorých niektoré sú rovnako zaťažené záložným právom v prospech E. B. F. G. H. I., H. (záložné práva v prospech banky sťažujú exekúciu v prospech žalobcu) a na niektorých sú uvedené plomby vyznačené na základe kúpnych zmlúv. To znamená, že žalovaný s časťou nehnuteľností nakladá, čo zväčšuje obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie. Zámer žalovaného scudzovať je zrejmý aj z inzercie žalovaného, z ktorej vyplýva, že žalovaný ponúka na predaj byty aj obchodné priestory. Žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý síce vlastní viacero nehnuteľností, ale má aj záväzky - nielen voči banke, ale titulom výkonu svojej podnikateľskej činnosti (developer) prichádza do zmluvných a zodpovednostných vzťahov voči viacerým subjektom, z ktorých môže vyplynúť aj záväzok (dlh). Z verejne dostupných zdrojov žalobca ďalej zistil, že na nehnuteľnosti na LV č. XXXXX je zriadené záložné právo v prospech správcu dane mesta I.. K tomuto pozemku je zapísaná aj poznámka - zákaz nakladania so zálohom bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane mesto I.. Tieto okolnosti svedčia o daňových záväzkoch žalovaného voči správcovi dane mesto I., z čoho vyplýva nielen zákaz nakladania s nehnuteľnosťou na LV č. XXXXX, ale aj existencia záložného práva v prospech prednostného záložného veriteľa (prvého v poradí), dôsledkom čoho je reálne ohrozenie prípadnej exekúcie na majetok žalovaného. Existencia zmluvných záložných práv na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného (na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX), prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXXX, ako aj záložného práva v prospech správcu dane - mesto I. (na nehnuteľnosti na LV č. XXXXX) majú za následok odôvodnenú obavu žalobcu z ohrozenia prípadnej exekúcie. Nemenej významným je fakt, že žalovaný ponúka na predaj ďalšie priestory vo svojom vlastníctve, a že na LV č. XXXXX, kat. úz. D. sú vyznačené plomby o vklade kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Na strane žalobcu sú tieto obavy dôvodné aj vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú si žalobca nárokuje u žalovaného titulom zľavy z ceny diela. Zriadené záložné právo bude adekvátne výške pohľadávky žalobcu voči žalovanému - 633.123,52 eura s príslušenstvom. Navrhované zabezpečovacie opatrenie nie je v zjavnom nepomere s výškou pohľadávky žalobcu, ktorá nie je malá, keďže hodnota nehnuteľností, u ktorých sa zabezpečovacie opatrenie navrhuje, nie je pevne daná (aj s prihliadnutím na vývoj na trhu s nehnuteľnosťami) a navyše nehnuteľnosti na LV č. XXXXX už sú zaťažené záložným právom v prospech správcu dane. Žalobca nenavrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ale len na vybrané nehnuteľnosti, nedôjde tak ani k obmedzeniu činnosti žalovaného, či k hrubému nepomeru medzi zabezpečovacím opatrením a postavením žalovaného. Čo sa týka trvania zabezpečovacieho opatrenia, žalobca mal za to, že nie je potrebné a ani vhodné na dosiahnutie účelu zabezpečovacieho opatrenia, aby súd zriaďoval zabezpečovacie opatrenie na konkrétny čas. K návrhu žalobca priložil listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva, a to výpisy z listov vlastníctva a inzerciu.
3. V poradí prvým rozhodnutím súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Na základe odvolania žalobcu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa dostatočne nezaoberal naplnením predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nevysporiadal sa dôsledne s argumentáciou žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a svoje rozhodnutie v tomto smere riadne neodôvodnil a taktiež nezdôvodnil ani svoj procesný postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (keď návrh zaslal pred rozhodnutím o ňom na vyjadrenie protistrane). Uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotil všetky relevantné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 ods. 1, § 325 ods. 1 a § 326 CSP, najmä z hľadiska existencie obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj z hľadiska proporcionality, potom vo veci opätovne rozhodol, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami (podľa stavu v čase vydania nového rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia; t.j. i so zohľadnením skutočností uvedených v odvolacom konaní), s tým, že súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.
4. V následných vyjadreniach strany sporu zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Žalobca v podaní z 22.3.2023 poukazoval na to, že na žalovaného ako povinného je vedená nová exekúcia oprávneným - obec J., žalovaný aj naďalej nakladá s jedným nebytovým priestorom a na personálne prepojenú spoločnosť Greenvia, s.r.o. sa vedie exekučné konanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení z 5.4.2023 uviedol, že pokiaľ by sa aj žalovaný zbavil svojho majetku, na ktorý by mohlo byť zriadené sudcovské záložné právo, žalovaný disponuje iným hodnotným majetkom, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie (zatiaľ spornej) pohľadávky žalobcu. Dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/24/2022 zo dňa 12.12.2022. Suma, ktorej zaplatenie žiada žalobca od žalovaného, má predstavovať zľavu z ceny za dielo, teda je realizáciou uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady diela voči žalovanému. Žalobca ako zástupca vlastníkov bytového domu svoj žalobný nárok zakladá na doposiaľ nijak nepreukázaných, ani neosvedčených tvrdeniach o tom, žalovaný má zodpovedať za žalobcom vymedzené vady diela. Tieto vady diela boli posúdené a popísané ako vady diela len na základe mienky žalobcu, pričom táto mienka nebola preukázaná a ani potvrdená nezávislým znalcom alebo znaleckými posudkami, a vychádza len zo subjektívneho pohľadu a hodnotenia žalobcu. Právny dôvod vzniku pohľadávky je teda sporný a neosvedčený. Argument žalobcu, o tom, že ak spoločnosť Greenvia, s.r.o., ako spoločnosť založená s jasným cieľom je momentálne nekontaktná, možno mať dôvodne za to, že to isté nastane aj vo vzťahu k spoločnosti žalovaného, je bezpredmetný, keďže ide o samostatne existujúci subjekt. Voči žalovanému nie je v súčasnosti vedená žiadna exekúcia. Žalobcom označené peňažné nároky obce J., ako aj exekúcia oprávneného - spoločnosti DENCROS s.r.o. boli uhradené a exekúcie boli zastavené. Nakladanie s majetkom, na ktoré poukazuje žalobca, je štandardným a legálnym konaním, nemožno z neho vyvodzovať ohrozenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca sa venoval aj vyhláseniam v tlači v roku 2022 súvisiacim s konkurzom. Dotknuté vyjadrenia zazneli v súvislosti s inou spoločnosťou, odlišnou od žalovaného. Tieto tvrdenia o hrozbe konkurzu nemajú väzbu so žalovaným. Žiaden z finančných ukazovateľov nenaznačuje, že by boli dané predpoklady na nutnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný je spoločnosťou činnou a prosperujúcou.
6. Žalobca vo vyjadrení z 13.4.2023 uviedol, že z výpisu z LV č. XXXXX, kat. úz. D., na ktorom je zapísaný pozemok parc. č. 10548/32, orná pôda o výmere 36.685 m2 zistil, že jeho vlastníkom je spoločnosť MAISTER s.r.o. titulom nadobudnutia V 1783/2023 - Kúpna zmluva, vklad povolený dňa 6.4.2023. Žalovaný tak previedol ornú pôdu na tretiu osobu - MAISTER s.r.o. spriaznenú so žalovaným, vediac, že aj na túto ornú pôdu žalobca žiadal zriadenie sudcovského záložného práva. Prevod svedčí a dokazuje aktivitu žalovaného zbaviť sa majetku. Došlo k reálnemu zmenšeniu majetku žalovaného, a to o ornú pôdu. Mal za to, že osvedčil a relevantnými dôkazmi preukázal, že si zákonným postupom pri uplatnení nárokov zo zodpovednosti za vady uplatnil nárok na zľavu z ceny diela v celkovej výške 633.123,52 eura s prísl. Spochybňovanie výšky žalobcom uplatnenej zľavy z ceny diela zo strany žalovaného je irelevantné. Žalobca spochybnil tvrdenia žalovaného o jeho dobrej a stálej finančnej kondícii. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022 vyplýva, že žalovaný má pohľadávky voči prepojeným osobám v celkovej výške 2.114.145 eur a voči spriazneným osobám v celkovej výške 14.142.359,28 eura, pričom nie je možné vierohodne overiť právnu kondíciu týchto pohľadávok, ich reálnu vymožiteľnosť, zmluvy či dohody, na základe ktorých vznikli. O otázke proporcionality uviedol, že hodnota 12 parkovacích miest predstavuje sumu približne 66.000 eur, a hodnota nehnuteľnosti na LV č. XXXX predstavujúcu stavbu domu a budovy pre komunálne služby spolu s pozemkami je v hodnote cca 515.000 eur. Ďalej sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k jednotlivým vadám na dome, t.j. k veci samej. Z dôvodu, že orná pôda už nie je vo vlastníctve žalovaného, žalobca upravil podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, že predmetnú nehnuteľnosť - ornú pôdu zapísanú na LV č. XXXXX, kat. úz. D. z petitu návrhu vypustil. Rovnako vypustil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. D., a to nebytové priestory č. X, XX, XX, XX, XX, XX, XX v bytovom dome na J. ulici v D.. Až v priebehu konania žalobca zistil, že ide o pivnice s nižšou rozlohou a z pohľadu hodnoty týchto pivníc ide o zanedbateľné sumy. Navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo aj na nehnuteľnostiach na LV č. XXXX, kat. úz. D., stavba súp. č. XXX, na pozemku parc. č. 66, dom, bez súpisného čísla na pozemku parc. č. 95/114, budova pre komunálne služby, pozemky parcely parc. č. 66, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2, parc. č. 95/36, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 366 m2, parc. č. 95/45, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parc. č. 95/114, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2. Tieto nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1 a sú zaťažené záložným právom v prospech E. B. F. G. H. I. H.. Záložné právo tak žalobca žiadal zriadiť na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaných v návrhu a zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, všetky v k.ú. D..
7. Súd prvej inštancie sa vo svojom novom rozhodnutí o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol vo svojej argumentácii pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu, prioritne vysporiadal s touto námietkou žalovaného. Uviedol, že nemá pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu ako správcu bytového domu na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Správca pri výkone správy koná v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov a na ich účet. Vystupuje v pozícii priameho zástupcu vlastníkov a koná v mene vlastníkov. Správca síce koná samostatne vo veciach zariaďovania záležitostí bytového domu, čo znamená, že sám vstupuje do rokovaní, ako napríklad s dodávateľmi energií, opráv, revízií a pod., sám rozhoduje, s kým uzatvorí zmluvy, sám spravuje fond a účty a pod., je však povinný konať v mene vlastníkov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvárajú so správcom zmluvu o výkone správy. Ide o povinný úkon, ktorý musia vlastníci a správca vykonať na to, aby mohol správca v ich dome realizovať výkon správy. Určenie povinností správcu sa nenachádza len v § 8b cit. zákona, ale aj v iných ustanoveniach (§ 8, § 8a), pričom ďalšie povinnosti, odlišné od tých zákonných, môžu správcovi vyplývať priamo zo zmluvy o výkone správy. Prípadné porušenie týchto povinností zo strany správcu z jeho zmluvného vzťahu s vlastníkmi bytov, ako v danom prípade žalovaným tvrdená absencia stanoviska vlastníkov pri presadzovaní nárokov zo zodpovednosti za vady diela, zakladá jeho zodpovednosť za takéto porušenie vo vzťahu k vlastníkom, avšak to neznamená, že nekoná v danom súdnom spore v mene a na účet vlastníkov vo význame, že nie je aktívne legitimovaný na ich zastupovanie pred súdom, t.j. aj podanie predmetného návrhu. Dôvodnosť zastúpenia a hájenie záujmov vlastníkov v súdnom spore je treba odlišovať od oprávnenosti zastúpenia, o ktorej nie sú žiadne pochybnosti. V prípade porušenia povinností je žalobca ako správca povinný niesť zodpovednosť za prípadné škody, ktoré jeho konaním bez odbornej starostlivosti vznikli. Okrem toho, vlastníci môžu správcovi za porušovanie povinnosti dať výpoveď zo zmluvy o výkone správy. Absenciu stanoviska vo veci neúspešného vymáhania odstránenia vady diela podľa článku III., bod 2., písm. h) Zmluvy o výkone správy nemožno označiť za prejav nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, resp. jej spochybnenie.
8. Vo vzťahu k samotnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie uviedol, že zo znenia § 329 ods. 1 CSP vyplýva, že pojednávanie, výsluch či vyjadrenie protistrany v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčené nie sú, a teda, ak to súd v odôvodnených prípadoch považuje za nevyhnutné a účelné, môže niektorý z uvedených procesných úkonov uskutočniť. Súd prvej inštancie mal za to, že práve daná vec je takýmto odôvodneným prípadom. Pri zvolenom procesnom postupe, kedy súd zaslal návrh žalovanému na vyjadrenie, vychádzal zo špecifických okolností daného prípadu. Špecifické okolnosti daného prípadu sú dané predovšetkým značným rozsahom a rozmanitosťou skutkového stavu opísaného žalobcom v návrhu, v následnej právnej argumentácii na rozsiahly skutkový stav nadväzujúcej a predovšetkým v jej nepresvedčivosti a argumentačnej nedostatočnosti. Obavu z ohrozenia exekúcie žalobca zdôvodňuje viacerými dôvodmi, napr. prevodmi nehnuteľností so strany žalovaného, zriadenými záložnými právami, podľa žalobcu nekorektným správaním žalovaného, vyhodnocuje adekvátnosť navrhovaného opatrenia atď. Z dôvodu, že súd po oboznámení sa s obsahom návrhu dospel k pochybnostiam o jeho presvedčivosti a argumentačnej dostatočnosti, tak v súlade s princípom rovnosti zbraní a zásadou rovnakého postavenia strán zaslal návrh na vyjadrenie žalovanému. Je nepochybné, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia určitým spôsobom zasahuje do tohto princípu, avšak úplne ho nepopiera a ak je to účelné (ako v danom prípade) tak sa tento princíp uplatňuje aj tu. Takýto procesný postup súdu môže byť so strany žalobcu namietaný iba v prípade, ak by sám v návrhu skutkový stav opísal zjavne jednostranne a selektívne a mal obavu pred tým ako sa k jeho opísanému a tvrdenému stavu vyjadrí žalovaný. Práve naopak, ak by súd nepresvedčivý návrh žalovanému na vyjadrenie nezaslal, tak by neodôvodnene zvýhodnil žalobcu a znevýhodnil žalovaného, a práve vtedy by porušil princíp rovnakého postavenia strán a právo žalovaného na spravodlivý proces. Zaslaním návrhu na vyjadrenie žalovanému a oboznámením sa s právnou argumentáciou aj s vyjadrenia žalovaného súd v danom špecifickom prípade poskytol obom stranám v rovnakej miere možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany. Ak si je žalobca dôvodnosťou návrhu a pravdivým opísaním rozhodujúcich skutočností istý (je si vedomý osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie ako tvrdí), tak vyjadrenie žalovaného mu nemôže prekážať. Realizovaný procesný postup súdu sa nakoniec ukázal ako správny, keď žalovaný k jednotlivým skutkovým okolnostiam prípadu rovnako podrobne uviedol svoje tvrdenia a právnu argumentáciu odlišne od žalobcu. Súd pri tomto síce výnimočnom, ale zákonom prípustnom postupe, dôsledne zvážil všetky relevantné skutočnosti, a to v záujme práv žalobcu aj žalovaného a vyhodnocoval aj možnú reálnu hrozbu zmarenia predbežnej súdnej ochrany. V danej veci súd dospel k záveru, že zaslanie návrhu na vyjadrenie žalovanému je účelnejšie ako zamedzenie vzniku priestoru na možné zmarenie účelu navrhovaného opatrenia, keď o hrozbe možného zmarenia nenasvedčovali žiadne skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu. Súd pri každom rozhodnutí o zabezpečovacom opatrení vyhodnocuje, či požadované obmedzenie alebo povinnosť nie sú vo vzájomnom nepomere k právu, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Protistrana, proti ktorej zabezpečovacie opatrenie smeruje, nesmie byť obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva žalobcu. Žalobca si naviac sám vo svojich vyjadreniach protirečí a nie sú konzistentné. Najprv tvrdí, že podania žalobcu nemajú byť doručované žalovanému na vyjadrenie a v poslednom podaní z 13.4.2023 (č.l. 893) zas súd v závere naopak žiada, aby predmetné podanie už bolo zasielané žalovanému na vyjadrenie. Aj napriek tomu, že súdu nevyplývala povinnosť ešte následne doručovať vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcovi, tak súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného k návrhu z 20.1.2023 a aj vyjadrenie žalovaného z 5.4.2023 a naviac dal žalobcovi priestor sa k vyjadreniu(iam) žalovaného vyjadriť. Žalobca následne predložil súdu ďalšie písomné podanie z 13.4.2023. Preto len ťažko možno hovoriť o porušení princípu rovnosti strán sporu, práva na spravodlivý proces v neprospech žalobcu. Tento princíp nebol porušený ani procesným postupom súdu pri poskytnutí lehoty žalobcovi na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného z 5.4.2023. Dĺžka a určenie poskytnutej sudcovskej lehoty je na úvahe a posúdení súdu a nemusí byť vždy počas celého konania rovnakým spôsobom určená pre obe strany. Vychádza sa z konkrétnych okolností prípadu a procesnej situácie. V danom prípade žalobca mal už vedomosť o obsahu vyjadrenia žalovaného k návrhu z 20.1.2023, dokonca sa vyjadril k nemu a ďalšie vyjadrenie žalovaného z 5.4.2023 len dopĺňalo jeho predchádzajúce vyjadrenie z 20.1.2023 a bolo predovšetkým reakciou na vyjadrenie žalobcu z 22.3.2023, v ktorom žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu dodatočne uviedol ďalšie zásadné skutkové tvrdenia. Obsahovo a ani prílohami nebolo vyjadrenie žalovaného z 5.4.2023 také, aby sa k nemu žalobca nemohol kvalifikovane vyjadriť do 13.4.2023, ktorý termín určil súd len z dôvodu, aby nedochádzalo k zbytočnému odďaľovaniu doby vydania opätovného rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení. Vyjadrenia žalovaného boli do elektronickej schránky advokáta žalobcu prijaté dňa 6.4.2023. V prípade, ak by si advokát žalobcu zodpovedne plnil svoje povinnosti, tak sa s vyjadreniami žalovaného mohol objektívne oboznámiť dňa 6.4.2023 a do 13.4.2023 mal primeranú a dostatočne dlhú lehotu (7 dní rovnako ako žalovaný) na prípravu kvalifikovaného vyjadrenia. Každej so strán bola poskytnutá primeraná možnosť predložiť svoju právnu argumentáciu za podmienok, ktoré neboli podstatne nevýhodnejšie pre žiadnu zo strán. Sudcovská lehota bola určená v dĺžke a spôsobom, aby sa žalobca mohol vyjadriť. Ak advokát žalobcu namieta krátkosť času na vyjadrenie, tak skrátenie lehoty si spôsobil výlučne sám tým, že si včas nekontroluje a nepreberá elektronickú poštu, do ktorej má prístup neobmedzene počas pracovných dní, ale aj v iných dňoch. Ide o jeho zle nastavenú organizáciu práce s tým, že zodpovednosť za vlastné pochybenie sa snaží prenášať na súd. O tom, že žalobcovi, resp. jeho advokátovi bola poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie, svedčí to, že sa do 13.4.2023 vyjadril, a to spôsobom a v rozsahu (23 strán), ktorý nenasvedčuje tomu, že mal nedostatok času na vyjadrenie.
9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca odôvodňoval potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia existenciou obavy, že exekúcia jeho prípadnej pohľadávky bude ohrozená, pretože žalovaný svojím doterajším konaním pri nakladaní so svojim majetkom (prevod nehnuteľností, ich inzercia, zaťažovanie záložným právom...), nekonaním pri riadnom a včasnom odstraňovaní vád bytového domu a nepoctivým, nekorektným konaním pri komunikácii s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, resp. so žalobcom, vzbudzuje obavu, že v prípade, že žalobca spor o zaplatenie 633.123,52 eura s prísl. titulom zľavy z ceny diela vyhrá, exekúcia bude ohrozená.
10. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba za podmienky existencie reálnej a preukázanej obavy, že prípadná exekúcia v konaní uplatnenej pohľadávky žalobcu bude konaním žalovaného ohrozená. Preto je prvoradé nutne posúdiť, či v danom prípade takáto reálna obava existuje alebo nie. Z obsahu spisu a predložených dôkazov súd prvej inštancie nezistil, že by sa konaním žalovaného, alebo v dôsledku iných okolností znižovala možnosť dosiahnuť uspokojenie prípadne žalobcovi v súdnom konaní priznaného nároku výkonom rozhodnutia. Žalobca v návrhu neuviedol také konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali snahe žalovaného výkon rozhodnutia zmariť, negatívne ovplyvňovať svoje majetkové pomery, napr. zbavovaním sa majetku, ktorý by mohol slúžiť na prípadne uspokojenie, čo je však nutné zdôrazniť zbavovaním, prevodom majetku, tým spôsobom a za takých okolností, z ktorých by bolo možné objektívne a jednoznačne usúdiť, že tak žalovaný robí výlučne v snahe a so zámerom, aby ohrozil alebo zmaril výkon exekúcie na pohľadávku žalobcu. Žalobca síce uviedol konkrétne konanie žalobcu - prevody jeho nehnuteľností, avšak samotná dispozícia s majetkom ešte bez ďalšieho reálnu hrozbu z marenia exekúcie nenapĺňa. Nie je sporné, že žalovaný je podnikateľským subjektom s osobitým predmetom činnosti zhotovovanie stavieb, bytových domov a pod., je teda developer. Práve v tejto súvislostí pri dosahovaní podnikateľských cieľov a zámerov, pri dosahovaní pozitívnych podnikateľských výsledkov, je bežné nakladanie s nehnuteľnosťami (ich prevádzanie), ktoré sú predmetom jeho podnikateľskej činnosti a taktiež je bežné pri financovaní jeho podnikateľskej činnosti, že môžu byť zaťažované záložným právom v prospech bánk, alebo iných subjektov (napr. daňového úradu), ktoré vyžadujú takýto spôsob zabezpečenia. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o formu a spôsob podnikania (najmä u väčších developerov, ktorým žalovaný zjavne je) v tomto segmente bežný a prevod časti nehnuteľností (plomby v súvislosti s kúpou nehnuteľností), inzercia, dôvodné zriaďovanie na časti nehnuteľností záložného práva, sami o sebe ešte nevzbudzujú a neosvedčujú reálnu obavu z ohrozenia exekúcie. V štandardnom, pre daný druh podnikania obvyklom, nakladaní s majetkom nemožno vidieť kroky smerujúce k zbavovaniu sa majetku a jeho zmenšovaniu, ako to účelovo tvrdí žalobca. Podľa žalobcu by tak u „developerov“ bola daná absolútne vždy potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keďže robia „kroky“, ktoré podľa žalobcu vždy bez ďalšieho znamenajú zbavovanie a zmenšovanie majetku. Takýto výklad je absurdný a zo strany žalobcu účelový. Išlo by o znevýhodnenie celej skupiny podnikateľských subjektov, teda súd by neodôvodnene poskytol väčšiu ochranu žalobcovi na úkor žalovaného, čím by neprimerane a nezákonne uprednostnil žalobcu.
11. Žalovaný uviedol, že prevod nehnuteľnosti, ktorá bola hlavnou administratívnou budovou žalovaného, v jeho vlastníctve do 20.12.2022, je spojený s prirodzenou potrebou jeho organizácie zabezpečiť si širšie zázemie pre rozširovanie svojich aktivít. Získané finančné prostriedky použije žalovaný na dokončenie svojho nového sídla. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný daný predaj realizoval zjavne pod cenu, obdržal by neprimerané plnenie, resp. žiadne plnenie (ak by išlo o dar), a tým by došlo k zbavovaniu sa majetku. Výlučne žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno a nie je možné ho prenášať na žalovaného, ako to účelovo robí žalobca. Podľa žalobcu by mal žalovaný preukázať, že išlo o jeho hlavnú administratívnu budovu, účel predaja nehnuteľnosti, že predaj zrealizoval za trhových podmienok, a že peňažné prostriedky z kúpnej ceny použije na dokončenie svojho nového sídla. Súd prvej inštancie mal za to, že podrobné skúmanie týchto skutkových okolností je pre rozhodnutie o dôvodnosti zabezpečovacieho opatrenia irelevantné a vôbec nezaťažuje žalovaného dôkazné bremeno toto pred súdom preukazovať. Žalovaný ako vlastník môže disponovať s akoukoľvek svojou nehnuteľnosťou bez ohľadu na charakter jej využitia. Rovnako tak je irelevantné, na aký účel sa rozhodne nehnuteľnosť predať, či na účel získania finančných prostriedkov, ktoré napr. použije na iné projekty, na splatenie záväzkov, na výstavbu, rekonštrukciu inej nehnuteľnosti a pod. Žalobca neosvedčil žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že predaj sa nerealizoval za trhových podmienok, za neprimeranú cenu. Nie je dôvod vychádzať z predpokladu, že predaj sa nezrealizoval za trhových podmienok a žalovaný by mal preukazovať v konaní opak. Takéto tvrdenia žalobcu, ktoré sú zároveň aj tvrdeniami o zmenšovaní majetku, sú absurdné. Predaj parkovacích státí a nebytových priestorov predstavuje bežnú súčasť obchodnej činnosti žalovaného s ohľadom na predmet jeho podnikania. Žalovaný vysvetlil, že ide o dopredaj tých nehnuteľností vystavaných žalovaným, ktoré neboli odpredané jednotlivým novým vlastníkom ešte bezprostredne v čase finalizácie stavebného projektu. Žalobca iné vysvetlenie neponúkol. Rovnako je tomu aj pri predaji ornej pôdy. Podľa žalobcu jej prevod svedčí a dokazuje aktivitu žalovaného zbaviť sa majetku a reálne zmenšenie jeho majetku. Súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením nestotožnil. Žalobca sám potvrdil, že prevod bol odplatný (na základe zavkladovanej kúpnej zmluvy). Žalobcom nebolo osvedčené, že by pri všetkých vyššie uvedených nehnuteľnostiach išlo o predaj za neprimeranú cenu. Prevod majetku za ekvivalentnú hodnotu nie je zbavovaním sa, zmenšovaním majetku, ako zavádzajúco tvrdí žalobca. Prevodom nehnuteľností za ekvivalentnú cenu dochádza len k zmene štruktúry majetku. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že už len samotné odpredávanie majetku je spôsobilé ohroziť, sťažiť budúcu exekúciu. Samotný (odplatný) predaj majetku ešte nemusí bez ďalšieho znamenať zmenšenie majetku. Naopak zmysluplný a podnikateľsky účelný predaj majetku môže viesť k ďalšiemu zväčšeniu majetku, k ekonomickému rastu. Jednotlivé kroky žalovaného (napr. predaje nehnuteľností) nie je možné posudzovať izolovane, ale v širších súvislostiach.
12. Žalobca svoje závery o obave z ohrozenia exekúcie založil len na prostom vysvetlení, že prevod vlastníctva nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného na tretie osoby je krokom žalovaného osvedčujúcim obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že tento prevod svedčí o zmenšení majetku, a tým aj o obave z ohrozenia exekúcie. Žalobca ponúka len svoje úvahy a prenáša v tejto súvislosti na žalovaného dôkazné bremeno, ktoré však zaťažuje výlučne žalobcu. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalobcu, že samotný prevod jednoznačne svedčí o zmenšovaní majetku žalovaného, a teda aj o obavách z ohrozenia exekúcie. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na personálne prepojenie medzi žalovaným a spoločnosťou AIRNET plus s.r.o. a možné prepojenie so spoločnosťou AIRNET, s.r.o., a preto sa predaj nehnuteľnosti realizoval na spriaznenú spoločnosť. Takýto postup podľa názoru žalobcu prehlbuje a potvrdzuje obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca však túto svoju úvahu bližšie nerozviedol a neosvedčil. Záver o prehĺbení obavy z ohrozenia exekúcie nevyplýva z toho, že kupujúci môže byť prepojený s predávajúcim, čo nie je ani žalobcom osvedčené a je to tvrdené len na základe rovnakého kontaktného údaju. Aj v prípade takéhoto prepojenia nie je vôbec zrejmé, ako toto prepojenie môže prehlbovať a potvrdzovať reálnu obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Takýto záver žalobcu z ničoho nevyplýva a je zjavné, že žalobca sa snaží opäť len ponúkať svoje neodôvodnené úvahy, špekulácie a z istých spojitostí vyvodzuje pre seba priaznivé závery, ktoré však z týchto spojitostí nevyplývajú. Je úplne bežné, že v podnikateľskom prostredí dochádza aj k obchodným vzťahom (napr. predajom) medzi spoločnosťami, ktoré sú navzájom prepojené, a to nemusí hneď znamenať, že ide o nejaký fiktívny, podozrivý obchod, obchod pod cenu, zbavovanie, zmenšovanie majetku a pod. ako sa snaží zavádzajúco tvrdiť žalobca, pričom k takémuto tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy.
13. Žalobca taktiež poukázal na prepojenia žalovaného so spoločnosťou Greenvia, s.r.o. a jej právny osud, za ktorý zodpovedá jediný spoločník a konateľ žalovaného, a ktorý podľa žalobcu osvedčuje obavu, že obdobný právny osud môže postihnúť aj žalovaného. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobcu ide opäť o zjednodušený a nie jednoznačný záver. Len zo samotného personálneho prepojenia medzi viacerými obchodnými spoločnosťami, z ktorých jedna utlmí svoju podnikateľskú činnosť, prípadne je aj evidovaná ako daňový dlžník, nemožno dospieť k záveru, že rovnaký osud čaká aj ďalšie spoločnosti. Bez hlbšieho poznania vzájomných vzťahov, podnikateľských zámerov a pod., nie je možné takto zjednodušene prijímať závery o nepoctivej obchodnej praxi žalovaného a jej automatickému premietnutiu do vzťahov so žalobcom, o reálnom riziku, že žalovaný sa na základe obdobného postupu dostane do trvalej platobnej neschopnosti, resp. do stavu formálnej existencie.
14. Podľa žalobcu má už len samotná existencia záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného svedčiť o ohrození možnej exekúcie. Skutočnosť zaťaženia časti nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného záložným právom v prospech tretích osôb, ktorými je buď banka alebo obec, nepredstavuje dôkaz osvedčujúci bez ďalšieho ohrozenie uspokojenia v budúcnosti. Žalovaný preukázal, že mesto I. mu vyrubilo miestny poplatok za rozvoj v sume 391.615 eur, pričom žalovaný požiadal o možnosť úhrady vyrubeného poplatku v splátkach s tým, že mesto I. podmienilo zaplatenie poplatku v splátkach zabezpečením dlžnej sumy zriadením záložného práva. Rovnako tak ani záväzky žalovaného (daňové, voči banke, iným obchodným subjektom a pod.) sami o sebe opäť o ohrození možnej exekúcie nesvedčia. V podnikaní je bežné, že podnikateľský subjekt má nielen pohľadávky, ale aj záväzky, ale to ešte neznamená, že tieto neplní, nebude plniť, a preto treba mať obavu z ohrozenia exekúcie, resp. že existencia samotných záväzkov osvedčuje takúto obavu.
15. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že je nutné prihliadať aj na hospodárske dôsledky možného nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe obmedzenia podnikateľských aktivít žalovaného so spôsobilosťou vygenerovať zásadné finančné straty. Neodôvodnené zriadenie sudcovského záložného práva na majetok žalovaného by bezpochyby predstavovalo možné obmedzenie jeho podnikania, v rámci ktorého s ohľadom na zameranie jeho predmetu podnikania vyžadujúceho kapitálový vstup tretieho subjektu (investora a/alebo banky) pre finančnú náročnosť počiatočných nákladov každého nového projektu a malo vplyv na jeho dôveru, solventnosť a likviditu. Zriadenie sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného by bolo spôsobilé s ohľadom na predmet podnikania žalovaného pribrzdiť jeho ďalšiu činnosť, zhoršiť jeho postavenie na relevantnom trhu a nenávratne do budúcna oslabiť jeho pozíciu v silne konkurenčnom prostredí v rezorte stavebníctva, bez ohľadu na to, že takúto škodu je možné následne v zmysle zákona kompenzovať. Vzniku ujmy treba predovšetkým predchádzať. Aj preto súd dôkladne a prísne posudzuje splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Hospodársky stav spoločnosti žalovaného je podľa účtovnej závierky predloženej dňa 31.3.2022, ku dňu 31.12.2021 taký, že hodnota jeho čistého majetku za bežné účtovné obdobie predstavuje sumu 33.956.475 eur a výsledkom hospodárenia za bežné účtovné obdobie bola suma 2.787.862 eur. Žalovaný doplnil účtovnú závierku aj za rok 2022. Aj keď účtovné závierky predložené za minulé obdobie nepreukazujú ešte bez ďalšieho aktuálny stav hospodárenia žalovaného, tak sú podporným dôkazom preukazujúcim skôr uspokojivý ekonomický stav (vývoj) žalovaného ako opak. Suma spornej pohľadávky uplatňovanej žalobcom tak nepredstavuje čiastku, ktorú by mal mať žalovaný problém uspokojiť z vlastných zdrojov v prípade, ak by právoplatne došlo k priznaniu nároku uplatňovanému voči nemu žalobcom v konaní vedenom pred súdom. Žalobca hodnoverne tieto závery ničím nevyvrátil a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o nepriaznivom hospodárskom stave žalovaného, o nedostatku majetku, z ktorého by nemohol byť prípadne uspokojený. Úvahy žalobcu o následkoch pandémie, vojny na Ukrajine, energetickej kríze, extrémnom náraste cien stavebných materiálov, inflácii, rapídnom náraste úrokov úverov na bývanie a súčasnom poklese na realitnom trhu v roku 2022 a 2023 bez ďalšieho neosvedčujú možné zásadné zhoršenie hospodárskeho stavu žalovaného a obavu z ohrozenia exekúcie. Pri takejto argumentácii by bola v súčasnosti daná potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo všeobecnosti vždy a pri každom podnikateľskom subjekte. Žalobcovi uniká, že aj napriek všetkým vyššie uvedeným okolnostiam, sú tu stále podnikateľské subjekty, ktoré aj napriek tomu dosahujú zisk a hospodársky rast, nevynímajúc stavebný a developerský priemysel, ktorého spomalenie rastu je vôbec otázne a naopak sa predpokladá ďalší jeho progres. Pre žalobcu sú na jednej strane neaktuálne údaje z účtovnej závierky žalovaného z minulosti a na strane druhej poukazuje na informácie z tlače taktiež z minulosti, ktoré majú osvedčovať aktuálny hospodársky stav žalovaného. Žalobca si tak sám vo svojich tvrdeniach protirečí. Súd prvej inštancie zdôraznil, že sa hospodárskym stavom žalovaného a hospodárskymi dôsledkami navrhovaného opatrenia v odôvodnení síce zaoberal a zaujal k tomu právny názor, ale tieto skutočnosti nemajú zásadnú relevanciu pri posudzovaní existencie reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, tak ako sa to snaží podávať žalobca, zjavne si uvedomujúc absenciu iných relevantných dôvodov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
16. Žalobca tiež poukázal na prebiehajúcu exekúciu na majetok žalovaného ako povinného, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 30.1.2023 Okresným súdom Banská Bystrica, pre peňažný nárok v prospech oprávneného DENCROS, s.r.o., na základe exekučného titulu vydaného Okresným súdom Trnava z 20.7.2022 sp. zn. 23Cb/20/2022. Súd prvej inštancie lustráciou zistil, že ide o pohľadávku vo výške 2.857,72 eura priznanú oprávnenému platobným rozkazom. Samotné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie inej pohľadávky ešte neznamená jednoznačný záver o bezprostrednej obave z ohrozenia exekúcie pohľadávky spoločnosti DENCROS, s.r.o. a už vôbec nie o obave z ohrozenia exekúcie prípadnej žalobcovej pohľadávky. Zo strany žalobcu nebolo tvrdené, že v exekúcii nedochádza k uspokojovaniu oprávneného zo strany povinného žalovaného, alebo že žalovaný nemá dostatok majetku, z ktorého by nemohlo dôjsť k uspokojovaniu. Nebolo žalobcom osvedčené, že v prípade naplnenia obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, ostane alebo nezostane žalovanému ešte iný exekvovateľný majetok. Bez toho, aby žalobca osvedčil, že žalovanému po vykonaní exekúcie nezostane iný exekvovateľný majetok, nemožno mať reálnu obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie za osvedčenú. Nebolo preukázané ani osvedčené, že by žalovaný túto exekúciu akokoľvek maril, ohrozoval ju. A ak vyššie uvedené nebolo preukázané ani pri exekúcii oprávneného DENCROS, s.r.o., tak o to viac to nie je preukázané ani pri prípadnej exekúcii oprávneného žalobcu, ktorý ešte ani nemá priznanú pohľadávku. Zo samotnej existencie vydaného poverenia na vykonanie exekúcie pre tretí subjekt nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaným bude reálne marená, ohrozená exekúcia o vymoženie žalobcom prípadne v konaní priznanej pohľadávky. Z výpisu z registra poverení na vykonanie exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica od 1.4.2017 bolo naviac preukázané, že voči žalovanému nie je v súčasnosti vedená žiadna exekúcia, evidentne z dôvodu, že peňažné nároky obce J., ako aj oprávneného DENCROS s.r.o., boli uhradené a poverenia boli vymazané z registra poverení na vykonanie exekúcie, resp. exekúcie boli zastavené.
17. Žalobcom tvrdené nekonanie pri riadnom a včasnom odstraňovaní vád bytového domu a nepoctivé, nekorektné konanie pri komunikácii, aj ak by súd vychádzal z toho, že je preukázané (avšak žalovaným popierané a bude predmetom dokazovania vo veci samej), opäť nie je konaním, ktoré by samo o sebe osvedčovalo reálu obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z takéhoto prípadného konania žalovaného k takémuto záveru nebolo možné podľa súdu prvej inštancie dospieť. Ak by sa aj v konaní podarilo preukázať, že si žalovaný riadne a včas nesplnil svoje povinnosti pri reklamácii, tak takéto porušenie jeho zmluvných a zákonných povinností ešte neznamená, že si dobrovoľne nesplní povinnosť mu uloženú súdom a nezaplatí žalobcovi žalovanú sumu. Išlo by o porušenie povinností, z ktorých nemožno dospieť k záveru, že keď porušil žalovaný záväzkový vzťah, prípadne konal nie v súlade so zákonnými ustanoveniami, tak nebude dobrovoľne plniť v konaní priznanú pohľadávku a je obava z ohrozenia exekúcie. Podľa žalobcu by potom bola daná vždy potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak by žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť (s ktorým porušením spája uplatnený nárok na súde), nekonal korektne atď. Takýto výklad a úvahy však podľa súdu prvej inštancie nie sú správne.
18. Súd prvej inštancie uviedol, že si je vedomý značnej výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky, ale jej výška, ako aj samotná existencia dlhu, ešte bez ďalšieho opäť nie sú dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V takom prípade by bola vždy pri súdnom uplatňovaní peňažnej pohľadávky (dlhu), pri uplatňovaní značnej výšky pohľadávky daná absolútna potreba zriadenia záložného práva k majetku dlžníka, čomu však nie je a podmienky, dôvody nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú zákonne nastavené inak. Samotný dlh (akokoľvek vysoký) nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie ani neodkladného ani zabezpečovacieho opatrenia.
19. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie do značnej miery stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného vôbec neznamená, že k nej súd nebol kritický (ako zavádzajúco a účelovo tvrdil žalobca) a nepodrobil ju vlastnému posúdeniu. Ak je argumentácia strany presvedčivá a v súlade s právnym názorom súdu, je možné z nej vychádzať a stotožniť sa s ňou. Súd nie je povinný pri každom jednom spore vytvárať vlastný právny názor, ak právny názor strany je totožný s názorom súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd sa v značnom rozsahu vysporiadal a posudzoval tak právnu argumentáciu žalobcu, ako aj žalovaného. Nejde teda o nekritické odkopírovanie právnej argumentácie žalovaného.
20. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom súdu neosvedčil také konkrétne kroky žalovaného, ale ani ďalšie skutočnosti, ktoré by viedli k obave, že prípadný výkon exekúcie bude ohrozený, že žalovaný v prípade, ak bude procesne neúspešný, svoj dlh dobrovoľne v súdom uloženej lehote žalobcovi nezaplatí. Jednotlivé vyššie opísané kroky žalovaného neboli jediným kritériom, ktoré súd posudzoval, ale súd existenciu obavy z ohrozenia exekúcie vnímal v širších súvislostiach, v súvislostiach celého kontextu skutkového stavu. Žalobca síce v návrhu uviedol značný rozsah podľa jeho názoru existujúcich dôvodov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, avšak súd po posúdení každého relevantného dôvodu jednotlivo, osobitne ale aj vo vzájomnej (širšej) súvislosti dospel k záveru, že tieto dôvody samé o sebe, ale ani vo vzájomnej spojitosti reálnu obavu z ohrozenia exekúcie ešte neosvedčujú. Značný rozsah dôvodov ešte nahrádza ich relevanciu a opodstatnenosť. Skutočnosť, že žalovaný realizuje odplatné prevody majetku (bez osvedčenia, že sa ho zbavuje, zmenšuje jeho hodnotu), existencia záložných práv, existencia dlhov, záväzkov žalovaného voči iným subjektom, či skutočnosť personálneho prepojenia s inými podnikateľskými subjektami ani vo vzájomnej súvislosti nezakladajú obavu z ohrozenia exekúcie. Z celého návrhu je tak zrejmé, že navrhované opatrenie má slúžiť len preventívne pre prípad, ktorý môže, ale nemusí v budúcnosti nastať, to znamená, že ujma (v podobe zmarenia exekúcie) žalobcovi ani bezpodmienečne a bezprostredne reálne nehrozí, pričom bezpodmienečná bezprostredná a najmä reálna hrozba je základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Okrem osvedčenia existencie uplatňovaného nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť. V danom prípade takáto bezprostredná reálna hrozba preukázaná zo strany žalobcu nebola. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že v danom prípade existencia bezprostrednej hrozby, obavy zo zmarenia exekúcie nebola zo strany žalobcu osvedčená, bližšie sa už nezaoberal proporcionalitou navrhovaného opatrenia.
21. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil obavu, že prípadná exekúcia jemu v konaní priznanej pohľadávky bude ohrozená, a preto návrh ako nedôvodný zamietol.
22. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd „I. zriaďuje v prospech žalobcu, ktorý koná podľa ust. § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava A., obec: B. B., katastrálne územie: C. B., záložné právo na nasledovných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného: (1) nehnuteľnosti, zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo: XXXX, katastrálne územie: D., pre okres: Trnava, obec: D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to (a) stavba súpisné číslo XXX, na pozemku parcelné číslo 66, druh stavby: 10, popis stavby: dom, (b) stavba bez súpisného čísla na pozemku parcelné číslo 95/114, druh stavby: 20, popis stavby: budova pre komunálne služby, (c) pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo: 66, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 522 m2, parcelné číslo: 95/36, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 366 m2, parcelné číslo: 95/45, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, parcelné číslo: 95/114, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 264 m2; (2) nehnuteľností zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo: XXXX, pre okres: Trnava, obec: D., katastrálne územie: D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo: 8380/154, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo: 8283/236, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2; (3) nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo: XXXXX, pre okres: Trnava, obec: D., katastrálne územie: D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to pozemok parcely registra „C“, parcelné číslo: 1638/34, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2; (4) nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo: XXXXX, pre okres: Trnava, obec: D., katastrálne územie: D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, a to pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo: 8380/162, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo: 8380/170, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo: 8380/173, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parcelné číslo: 8380/176, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 11 m2, parcelné číslo: 8380/180, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, parcelné číslo: 8380/193, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 13 m2, parcelné číslo: 8380/197, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo: 8380/201, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, parcelné číslo: 8380/202, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2.
II. Záložné právo v prospech žalobcu, ktorý koná podľa ust. § 9 ods. 7 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava A., obec: B. B., katastrálne územie: C. B., slúži na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 636.123,52 eura z titulu zľavy z ceny diela, ktorá vznikla v dôsledku uplatnenia nárokov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a v bytovom dome súpisné číslo XXXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre okres Bratislava A., obec: B. B., katastrálne územie: C. B., zo zodpovednosti za vady tohto bytového domu.“
23. Odvolanie žalobca odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keďže nerešpektoval zákonné predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ale posudzoval návrh s ohľadom na preukázanie skutočnosti, ktoré právna úprava ani súdna prax nevyžaduje /(ne)preukázanie ekvivalentnosti kúpnej ceny, či inej protihodnoty pri predajoch majetku, spôsobu použitia kúpnej ceny/. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne vyhodnotil jednotlivé úkony žalovaného, z ktorých vyplýva prevod ornej pôdy na spriaznený subjekt, predaj/prevod iných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Súd nesprávne vyhodnotil aj žalovaným nepreukázané vysvetlenia a uvádzané skutočnosti o jeho hospodárskom stave, o právnych krokoch a dôvodoch predaja vlastných nehnuteľností, o jeho podnikateľských zámeroch do budúcnosti. Žalobca mal za to, že preukázal reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä prevodmi jednotlivých nehnuteľností z vlastníctva žalovaného na tretie, a to aj spriaznené subjekty, zriaďovaním záložných práv v prospech iných veriteľov, zjavne nekalým postupom pri „zbavení sa“ spoločnosti Greenvia s.r.o., pričom pre vyhovenie jeho návrhu postačuje osvedčenie tejto obavy. Súd prvej inštancie nesprávnym vyhodnotením dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci ukrátil žalobcu na jeho právach a vytvoril neprimerané bariéry v prístupe k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom aj na nie bežný procesný postup súdu, ktorý opakovane vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na ďalšie podanie žalobcu, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a zásadnými okolnosťami vzniknutými pred i počas konania a taktiež porušil záväzný právny názor odvolacieho súdu.
24. V konkrétnostiach žalobca namietal, že prvoinštančný súd nesprávne posúdil predaj majetku – ornej pôdy o výmere 36.685 m2 na spriaznený subjekt MAISTER s.r.o. a aj konanie žalovaného, ktoré napĺňa znaky zbavovania sa majetku (prevod na spriaznený subjekt), v dôsledku čoho je preukázaná obava z ohrozenia budúcej exekúcie. Spoločnosť MAISTER s.r.o. je obchodnou spoločnosťou so sídlom na rovnakej adrese ako sídlo žalovaného a jediným spoločníkom a konateľom MAISTER s.r.o. je p. A. K., ktorá je zároveň prokuristkou žalovaného. Skutočnosť, že orná pôda bola prevedená do vlastníctva žalovanému spriaznenej osoby, vyplýva nielen z výpisu spoločností MAISTER s.r.o. a ISMONT, s.r.o. z obchodného registra, ale aj z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022. Prevod ornej pôdy zo žalovaného na jeho spriaznenú osobu, v čase prebiehajúceho súdneho sporu a počas rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (vklad povolený dňa 6.4.2023), pričom aj táto orná pôda bola predmetom návrhu žalobcu na zriadenie sudcovského záložného práva, dokazuje aktivitu žalovaného zbaviť sa majetku, ktorý môže byť postihnuteľný budúcou exekúciou, minimálne však ju podstatne sťažiť. Vzhľadom na spriaznenosť osoby prevodcu (žalovaného) a nadobúdateľa (MAISTER s.r.o.), ktorá spočíva v osobe p. A. K. ako prokuristu žalovaného, je možné sa domnievať, že nejde o štandardný podnikateľský obchod, ale len o akýsi formálno-právny „odklon“ nehnuteľného majetku z vlastníckej sféry žalovaného do vlastníckej sféry spriaznenej osoby – MAISTER s.r.o., aby sa zamedzilo zriadeniu sudcovského záložného práva na ornú pôdu o rozsiahlej výmere 36.685 m2. Uvedené konanie žalovaného podľa žalobcu svedčí nielen o úmyselnom zbavovaní sa majetku a reálnom ohrození budúcej exekúcie, ale aj o konaní, ktorý je v hrubom rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie vôbec neposudzoval prevod ornej pôdy, nevzal do úvahy, že prevod ornej pôdy bol uskutočnený na spriaznený subjekt, že kúpna zmluva, na základe ktorej bol uskutočnený prevod ornej pôdy, ešte sama o sebe neznamená, že v nej bola dohodnutá ekvivalentná kúpna cena a tento záver súdu prvej inštancie nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Z údaja, že prevod bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy nie je možné vyvodiť záver nielen o výške kúpnej ceny, ale ani o spôsobe použitia peňažných prostriedkov zinkasovaných z tohto predaja. Navyše s peňažnými prostriedkami môže žalovaný disponovať rýchlo a flexibilne v porovnaní s nehnuteľnosťou, pričom žalobca nemá možnosť tieto pohyby sledovať a reagovať na ne. V súvislosti s pozemkami formálne definovanými ako orná pôda žalobca poukázal aj na vyjadrenie žalovaného z 20.1.2023, v ktorom samotný žalovaný o.i. uvádzal neproporcionalitu hodnoty ornej pôdy vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke. Pokiaľ bol žalovaný presvedčený o tom, že hodnota týchto pozemkov je neprimeraná výške pohľadávky žalobcu, nebol reálny dôvod na jej predaj na spriaznený subjekt. Z toho je zrejmé, že tento majetok bol pre žalovaného cenný a že ho previedol počas rozhodovania na spriaznený subjekt. Jasnejší dôkaz dôvodnosti potreby zabezpečiť uplatňovanú pohľadávku prislúchajúcu spotrebiteľom voči takto konajúcemu žalovanému podnikateľovi si ťažko možno predstaviť. Napriek prevodu ornej pôdy sa žalovaný vo svojom vyjadrení z 5.4.2023 vyjadroval k ornej pôde a jej hodnote, absolútne nezdôrazňujúc, že v tom čase prebiehal prevod vlastníckeho práva k ornej pôde v katastri nehnuteľností.
25. Podľa žalobcu, súd prvej inštancie tiež nesprávne posúdil i prevod nehnuteľností na LV č. XXXXX, kat. úz. D. na AIRNET s.r.o., IČO: 44 996 420. Z obchodného registra vyplýva, že existuje ešte jedna spoločnosť s obchodným menom AIRNET plus s.r.o., IČO: 53 603 672, ktorá má dvoch spoločníkov p. A. I. a p. J. J., ktorí sú zároveň aj konateľmi tejto spoločnosti. Osoba s menom A. I. je spoločníkom a konateľom v spoločnosti žalovaného (ISMONT, s.r.o.), ktorý bol súčasne aj jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Greenvia s.r.o. (v súčasnosti prepísanej na nekontaktovateľnú osobu, s dlhmi a nepodávajúcej daňové priznania). Z dostupných údajov na internete je možné stotožniť rovnaké kontaktné údaje (mobilné číslo +XXXXXXXXXXXX) na webovej stránke spoločnosti AIRNET, s.r.o. (www.airnet.sk) a na webovej stránke spoločnosti AIRNET plus s.r.o. (www.airnetplus.sk). Uvedené okolnosti podľa žalobcu nevedú k presvedčivosti o údajnej obvyklosti obchodného predaja nehnuteľností na LV č. XXXXX žalovaným spoločnosti AIRNET, s.r.o., resp. vnáša pochybnosti o tejto transakcii, kedy sa síce na prvý pohľad môže javiť, že sa prevádza na nespriaznenú spoločnosť, pričom existujú vyššie uvedené prepojenia spoločností na osobu A. I., a teda aj na spoločnosť žalovaného. Takýto postup preto obavy z ohrozenia budúcej exekúcie prehlbuje. Záver súdu prvej inštancie o štandardnom či obvyklom nakladaní s majetkom nevyplýva zo žiadneho dôkazu.
26. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj ostatné prevody majetku žalovaným na tretie osoby, aj pokiaľ ide o parkovacie státia a nebytové priestory. Opätovne súd prvej inštancie uprednostnil prosté vysvetlenie žalovaného, že ide o dopredaj nehnuteľností, ktoré boli vystavané žalovaným a ešte neboli odpredané v čase finalizácie stavebného projektu, pred preukázanou skutočnosťou, že k takýmto prevodom dochádza, čo má za následok zmenšenie nehnuteľného majetku. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že prevod majetku za ekvivalentnú hodnotu nie je zbavovaním sa majetku, pretože takýto záver nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Žalobca nemá reálnu zákonnú možnosť predložiť súdu dôkazy o tom, ako žalovaný nakladá s peňažnými prostriedkami, ktoré získal titulom kúpnej ceny. Mal za to, že súd prvej inštancie kladie na žalobcu požiadavky, ktoré sú neadekvátne vo vzťahu k jeho procesnému postaveniu (žalobca nemá prístup k účtu/om žalovaného, nemá možnosť preukázať spôsob nakladania s peňažnými prostriedkami žalovaným), pričom žalobca zdôraznil, že peňažné prostriedky sú premenlivej povahy, ich existencia môže byť aj dočasná, teda nie je taká trvácna ako nehnuteľný majetok. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca prenáša na žalovaného dôkazné bremeno, ktoré však zaťažuje žalobcu. V rámci konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom naplnenia základných predpokladov nevyhnutných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tieto musia byť naplnené v rovine ich osvedčenia, a teda sa nevykonáva dokazovanie v pravom (procesnom) slova zmysle.
27. Súd prvej inštancie podľa žalobcu tiež nesprávne posúdil prepojenia žalovaného so spoločnosťou Greenvia, s.r.o. a jej právny osud, za ktorý zodpovedá jediný spoločník a konateľ žalovaného a ktorý rovnako osvedčuje reálne riziko a obavu, že obdobný právny osud môže postihnúť aj žalovaného vlastneného a kontrolovaného tou istou osobou. V tomto je uznesenie aj nedostatočne odôvodnené, aj vecne nesprávne. Žalobca preukázal, že spoločnosť Greenvia, s.r.o. ako objednávateľ bytového domu (diela) v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako zhotoviteľom bytového domu, je evidovaná ako daňový dlžník v zozname daňových dlžníkov. Žalobca tiež poukazoval na to, že spoločnosť Greenvia, s.r.o. predstavovala typickú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola založená len za účelom výstavby jedného stavebného projektu – projektu Greenvia C. B., ktorý účel žalovaný potvrdil. Spoločnosť Greenvia, s.r.o. v súčasnej dobe už nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť, posledné záznamy o jej podnikaní sa datujú za rok 2017 a korešpondencia adresovaná žalobcom spoločnosti Greenvia, s.r.o., bola žalobcovi vrátená s poznámkou adresát neznámy. Personálnu prepojenosť žalovaného so spoločnosťou Greenvia, s.r.o. žalovaný nespochybnil, a zároveň uviedol, že v stavebnej a developerskej oblasti podnikania je obvyklé založenie jednej spoločnosti za účelom realizácie konkrétneho stavebného projektu, uvádzajúc, že aj platná právna úprava umožňuje založenie spoločnosti iba na určitý čas. V rozpore s poctivou obchodnou praxou sa však podľa žalobcu javí stav, keď je takáto spoločnosť založená nie na určitý čas, ale na dobu neurčitú, pričom po dokončení projektu dôjde k prevodu obchodných podielov a ku zmene štatutárneho orgánu na nekontaktovateľné osoby a samotná spoločnosť si neplní svoje povinnosti, neukladá účtovné závierky do registra účtovných závierok a ani nepodáva daňové priznania. Poukaz na personálne prepojenie oboch spoločností pod kontrolou a vo vlastníctve tej istej osoby (p. A. I.) je preto adekvátny, keďže vzbudzuje dôvodné pochybnosti o vyváženosti postupu žalovaného, ako aj o reálnom riziku, že žalovaný sa na základe obdobného postupu svojho vlastníka dostane do trvalej platobnej neschopnosti, resp. do stavu formálnej existencie, rovnako ako tomu bolo a je v prípade spoločnosti Greenvia s.r.o., ktorá mala primárne uspokojovať nároky vlastníkov. Žalobca tiež preukázal, že v súčasnosti prebieha exekúcia, vedená ním ako oprávneným voči spoločnosti Greenvia, s.r.o. ako povinnému o vymoženie sumy 633.123,52 eura s prísl., pričom zo správy o priebehu exekúcie z 22.3.2023 vyplýva, že spoločnosť Greenvia, s.r.o. nemá žiadny majetok, s výnimkou menšieho spoluvlastníckeho podielu na pozemky (zastavaná plocha a nádvorie), zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. C. B., ktoré sú zaťažené záložnými právami v prospech bánk, pričom dňa 1.3.2023 bol súdnym exekútorom JUDr. Borisom Sobolovským vydaný aj príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva, v prospech oprávneného (žalobcu). Na strane žalobcu sú preto dôvodné obavy z toho, aby žalovaného nepostihol podobný osud formálnej existencie, ako pri spoločnosti Greenvia, s.r.o., v minulosti personálne prepojenej so žalovaným. Týmito závažnými skutočnosťami sa súd prvej inštancie podrobne nezaoberal, len okrajovo a nesprávne ich vyhodnotil s poukazom na to, že žalobca predkladá zjednodušené závery.
28. Ďalej žalobca namietal nesprávne a žalobcu znevýhodňujúce vyhodnotenie zaťažovania majetku žalovaného. Prvoinštančný súd izolovane skúmal existenciu viacerých záložných práv na viacerých nehnuteľnostiach žalovaného, bez posúdenia ďalších relevantných okolností. Predaj nehnuteľností žalovaným tretím osobám a existencia záložných práv na ďalších nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného osvedčujú riziko budúcej exekúcie v prospech žalobcu. Existencia záložných práv na nehnuteľnostiach žalovaného svedčí o záväzkoch žalovaného voči banke, pričom v prípade úspechu žalobcu v súdnom spore bude možné vykonať exekúciu na založené nehnuteľnosti len v prípade súhlasu banky ako záložného veriteľa. Uvedená skutočnosť by významným spôsobom ohrozila exekúciu. Súd prvej inštancie tiež opomenul fakt, že záložné právo v prospech mesta I. bolo zriadené na ornej pôde, ktorá už nie je vo vlastníctve žalovaného (od 6.4.2023). Žalobca namietal, že súd prvej inštancie skúmal a posudzoval skutočnosti, ktoré v danom prípade už nie sú relevantné, resp. neexistujú (vo vzťahu k ornej pôde, ktorú žalovaný previedol na spriaznený subjekt). Navyše, samotné zriadenie záložného práva v prospech vybraných veriteľov znevýhodňuje ostatných veriteľov (vrátane žalobcu) a ich možné budúce uspokojenie.
29. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie o stave hospodárenia, bežnej podnikateľskej činnosti a o plnení záväzkov. Mal za to, že dôvody a následky predaja majetku vo vlastníctve žalovaného nie je možné zovšeobecňovať pod výkon podnikateľskej činnosti žalovaného, ako to uviedol súd prvej inštancie. Aj podnikateľská činnosť žalovaného môže mať za následok, že jeho majetok bude nepostačujúci na uspokojenie nárokov žalobcu v exekučnom konaní. Podnikateľská činnosť je spojená (aj v prípade poctivých a záväzky si plniacich podnikateľov) s rizikom straty, neúspechu či insolvencie. Súd prvej inštancie žalobcovi vytýkal, že na jednej strane považuje za neaktuálne údaje z účtovnej závierky a na druhej strane poukazuje na informácie z tlače taktiež z minulosti. Uvedený záver súdu prvej inštancie je však nesprávny. Vo vzťahu k účtovnej závierke žalovaného za rok 2021 žalobca poukazoval na jej neaktuálnosť, a to v odvolaní z 10.2.2023, pričom vo vyjadrení z 13.4.2023 žalobca reagoval na účtovnú závierku za rok 2022. Prvoinštančný súd vôbec nehodnotil závery z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022, na ktoré poukazoval žalobca. Žalobca poukázal na fakt, že žalovaný má pohľadávky voči prepojeným osobám v celkovej výške 2.114.145 eur (strana 19. Poznámok k účtovnej závierke) a voči spriazneným osobám v celkovej výške 14.142.359,28 eura (strana 20. Poznámok k účtovnej závierke). Z takto dostupných zdrojov však nie je možné vierohodne overiť právnu kondíciu týchto pohľadávok, ich reálnu vymožiteľnosť, zmluvy či dohody, na základe ktorých vznikli. Táto zložka majetku v celkovej deklarovanej výške viac ako 16 mil. eur je tak otázna a neistá, prinajmenšom z hľadiska budúcej vymožiteľnosti. Keďže ide o prepojené a spriaznené osoby, môže byť s nimi zo strany žalovaného rôzne nakladané tak, aby sa zmarilo ich postihnutie (ak by aj boli bonitné, čo nie je preukázané). Ak z deklarovaného vlastného imania na úrovni 14 mil. predstavuje táto zložka až 16 mil. eur, tak len pri odhliadnutí od týchto spriaznených pohľadávok by bolo vlastné imanie žalovaného záporné, a to v zásadnej výške. To rovnako preukazuje dôvodnosť obavy z možnej budúcej exekúcie. Z hľadiska vyhodnocovania hospodárskej situácie žalovaného, ktorý sa prezentuje ako bonitný subjekt, je potrebné prihliadnuť aj na to, že žalovaný má podľa účtovnej závierky na konci roka 2022 stav účtov v bankách na úrovni celkovo 7.483 eur (riadok B.V.2 účtovnej závierky). Situácia oproti roku 2021 (6.737 eur) sa výrazne nezmenila. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022 ďalej vyplýva, že žalovaný má záväzky z dlhodobých bankových úverov vo výške 471.691 eur (riadok B.III. účtovnej závierky) a z bežných bankových úverov vo výške 1.411.796 eur (riadok B.VI. účtovnej závierky). Krátkodobé záväzky žalovaného predstavujú sumu 23.440.363 eur a krátkodobé pohľadávky len sumu 5.706.713 eur (riadok B.III. účtovnej závierky).
30. Vysoká výška pohľadávok žalovaného voči prepojeným osobám a spriazneným osobám, ktoré však nie je možné objektívne verifikovať, ako aj záväzkov žalovaného z titulu bankových úverov majú podľa žalobcu za následok reálnu obavu o skutočnej ekonomickej a finančnej kondícii žalovaného, vezmúc do úvahy aj majetkové zložky voči prepojeným a spriazneným osobám, aj časové hľadisko trvania tohto súdneho sporu. Súd prvej inštancie na vyššie uvedené skutočnosti, týkajúce sa výsledkov hospodárenia žalovaného za rok 2022, vôbec neprihliadol. Žalobca tiež uviedol, že až na základe uznesenia súdu prvej inštancie z 26.1.2023 č.k. 36Cb/60/2022-659, v ktorom prvoinštančný súd odôvodňoval svoje rozhodnutie aj hospodárskymi výsledkami žalovaného (v súlade s vyjadrením žalovaného z 20.1.2023), žalobca reagoval aj na túto argumentáciu. Teda nie z podania žalobcu, ale z vyjadrenia žalovaného z 20.1.2023 a z odôvodnenia uznesenia z 26.1.2023, boli údaje o hospodárskych výsledkoch učinené predmetom posudzovania.
31. Žalobca namietal i nezohľadnenie niekoľkých exekúcií v pomerne krátkom časovom rozpätí. I keď je v danom prípade rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, napriek tomu žalobca poukázal na to, že v krátkom časovom úseku, v priebehu niekoľkých mesiacov, boli voči žalovanému iniciované exekučné konania, a to nielen na nepatrnú sumu 2.857,72 eura s prísl. (oprávneným DENCROS, s.r.o.), ale aj na vyššiu dlžnú sumu 122.575 eur s prísl. (oprávneným obec J.). Exekúcia voči žalovanému ako povinnému, na vymoženie istiny vo výške 122.575 eur, predstavuje zásadný zásah do majetku žalovaného ako povinného a znamená, že žalovaný má záväzky väčšej hodnoty, ktoré ním nie sú plnené dobrovoľne v lehote splatnosti, žalovaný ako povinný si riadne a včas neplní ani povinnosti, ktoré mu boli uložené exekučným titulom, v dôsledku čoho bol veriteľ nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Táto skutočnosť tiež znamená reálne ohrozenie platobnej schopnosti žalovaného ako povinného a jednoznačne zmenšenie jeho majetku. Exekučný titul na sumu 122.575 eur bol vydaný dňa 7.7.2022, pričom následná exekúcia, vedená voči žalovanému ako povinnému obcou J. ako oprávneným, svedčí o tom, že exekučný titul, ktorý žalovaný neplnil, existoval už v čase vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.1.2023, v ktorom žalovaný vyhlasoval o uspokojivom stave jeho hospodárenia a o tom, že plnenie jeho záväzkov nie je voči žiadnemu z jeho veriteľov ohrozené. Pokiaľ by uspokojenie pohľadávok nemal byť problém, mohol žalovaný zložiť sumu zodpovedajúcu predmetu sporu a predpokladaného príslušenstva do notárskej úschovy. Žalovaný tak nepostupoval, čo rovnako oslabuje jeho tvrdenia o tom, že uspokojiť takúto čiastku (predstavujúcu 85-násobok stavu jeho účtu) nie je pre neho problém. Dôkazy o tom, ako boli ukončené exekúcie, na ktoré poukazoval žalobca vo svojich podaniach, žalovaný nepredložil. Skutočnosť, že v krátkom časovom slede bolo voči žalovanému vedených niekoľko exekúcií, pričom išlo o exekučné tituly, ktoré časovo predchádzali argumentácií a vyhláseniam žalovaného o dobrej finančnej kondícií, je podľa žalobcu potrebné vnímať v širších súvislostiach, a to aj s ohľadom na prevody nehnuteľného majetku žalovaného na spriaznený subjekt či na tretie osoby; v kontexte uvedeného sa zvyšuje obava z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie.
32. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nezohľadnil ani vlastné správanie spoločností, ktoré sú so žalovaným personálne prepojené. V tejto súvislosti žalobca poukázal na informácie z tlače, podľa ktorých developer sa práve v roku 2022 voči inej skupine spotrebiteľov, ktorí si zazmluvnili kúpu bytov v I. v projekte realizovanom prostredníctvom ďalšej so žalovaným prepojenej spoločnosti a ktorý žalovaný zverejňuje na svojej webstránke, dopustil konania, kedy od nich bez zmluvného základu požadoval doplatenie vyššej než zazmluvnenej ceny. Argumentoval pritom nárastom cien a nepredvídateľnými okolnosťami, ktoré mali byť tak zásadné, že ho mali oprávňovať k odstúpeniu od zmlúv. Dokonca pritom opakovane argumentoval rizikom konkurzu. Uvedené vyjadrenia žalovaného v tomto konaní, ktoré prevzal do uznesenia súd prvej inštancie, tak sú v príkrom rozpore s tým, čo so žalovaným prepojené spoločnosti komunikujú médiám a spotrebiteľom, od ktorých sa domáhajú zásadných navýšení platieb, na ktoré nemajú zmluvný titul. Úplný výpis z obchodného registra súčasne preukazuje, že pôvodným spoločníkom spoločnosti realizujúcej daný projekt bol priamo žalovaný, kým v súčasnosti je ním už priamo jediný spoločník žalovaného A. I. a p. L. I.. To rovnako preukazuje prevody podstatných majetkových hodnôt v prospech spriaznených osôb žalovaného, čo rovnako ohrozuje budúcu vymožiteľnosť pohľadávok žalobcu.
33. Žalobca tiež poukázal na pasívny prístup žalovaného k reklamovaným vadám bytového domu, ktorý umocňuje obavy žalobcu z budúcej (prípadnej) exekúcie; túto skutočnosť je podľa žalobcu potrebné vnímať v širších súvislostiach, ako dôvod, ktorý zosilňuje reálne obavy žalobcu vzhľadom na prevody nehnuteľného majetku žalovaným na iné, aj spriaznené subjekty. Pasívny prístup žalovaného k povinnosti odstrániť vady na bytovom dome potvrdzuje aj jeho nekonanie počnúc od uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady zo dňa 4.8.2022 – žalovaný neuskutočnil žiadny úkon, ktorým by prejavil reálnu snahu o odstránenie vád domu, úhradu zľavy z ceny diela, či poskytnutie primeraného zabezpečenia vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.
34. Podľa žalobcu neobstoja ani ďalšie závery súdu prvej inštancie o obmedzení podnikania žalovaného, pribrzdení či zmrazení jeho ďalšej výrobnej činnosti v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Uvedeným názorom by bolo nutné vyňať spod inštitútu zabezpečovacieho opatrenia celú skupinu podnikateľských subjektov len z dôvodu, že by sa súdy domnievali, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia dôjde k obmedzeniu ich podnikateľskej činnosti. V danom prípade súd poskytol väčšiu ochranu žalovanému na úkor žalobcu (vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v pozícii spotrebiteľov), čím neprimerane uprednostnil žalovaného. Je pritom nepochybné, že žalovaný je vlastníkom viacerých ďalších nehnuteľností, ktoré nie sú návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijako dotknuté. Žalobcom navrhovaným zabezpečovacím opatrením tak postavenie žalovaného nebude ohrozené. Súd prvej inštancie priložil väčšiu váhu podnikateľskému rozvoju žalovaného, než právam a oprávneným záujmom žalobcu. Argumentácia o hospodárskych dôsledkoch možného nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe obmedzenia podnikateľských aktivít žalovaného so spôsobilosťou vygenerovať zásadné finančné straty svedčí o uprednostnení podnikateľskej činnosti žalovaného pred ochranou vlastníkov v postavení spotrebiteľov.
35. Pokiaľ ide o existenciu obáv z ohrozenia exekúcie, žalobca mal za to, že tieto dostatočne osvedčil a preukázal, keď viacero nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného je zaťažených záložnými právami, pričom existencia týchto záložných práv svedčí o záväzkoch voči záložným veriteľom, a teda o obmedzenej exekúcii na takýto majetok. Žalovaný v decembri 2022 predal nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, kat. úz. D., pričom sa tak udialo za pomerne krátky čas, bez toho, aby sa žalobca mal objektívnu možnosť o tomto predaji dozvedieť a účinne reagovať. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že časť finančných prostriedkov z kúpnej ceny bola použitá na splatenie predchádzajúceho úveru, pričom účel použitia zvyšných (neidentifikovateľných) peňažných prostriedkov z kúpnej ceny je žalovaným nepreukázaný. S peňažnými prostriedkami súčasne môže žalovaný disponovať rýchlo a flexibilne v porovnaní s nehnuteľnosťou, pričom žalobca nemá možnosť tieto pohyby sledovať a reagovať na ne. Obdobne je tomu aj v prípade výšky kúpnej ceny a použitia peňažných prostriedkov získaných z odpredaja priestorov a parkovacích státí zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. D., sú nejasné a neznáme. Žalovaný uskutočňuje ďalšie kroky, spočívajúce v zmenšovaní jeho nehnuteľného majetku, a to aj vo vzťahu k ornej pôde o výmere 36685 m2 z vlastníctva žalovaného do vlastníctva osoby spriaznenej so žalovaným. Pri nebytovom priestore č. XX na 1.p. bytového domu s polyfunkciou súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. 8380/68, 8380/69, vchod J. XX, zapísanom na LV č. XXXXX, kat. úz. D., s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/1, už je v katastri nehnuteľnosti uvedená plomba vyznačená na základe V-731/2023. Žalovaný predáva, resp. ponúka na predaj viacero nehnuteľností (nebytové priestory, parkovacie státia) v rámci svojich projektov (napr. na M.), pričom už len z tejto činnosti je zrejmé, že žalovaného vlastníctvo viacerých nehnuteľností je dočasné. Skutočnosť, že v súčasnosti v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie žalovaný nefiguruje ako povinný, nemá relevantný vplyv; naopak, tri exekúcie za pomerne krátke obdobie (január až marec 2023) svedčia o tom, že žalovaný si riadne a včas neplní všetky povinnosti, ktoré mu boli uložené exekučným titulom, v dôsledku čoho boli veritelia nútení podať návrhy na vykonanie exekúcie. Záložné práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného, exekúcie (hoc už ukončené, ale také, ktoré boli začaté v pomerne krátkom období), prevod nehnuteľného majetku na tretie osoby, a konkrétne v prípade ornej pôdy do vlastníctva spriaznenej osoby, znamenajú reálne ohrozenie platobnej schopnosti žalovaného ako povinného a jednoznačne zmenšenie jeho majetku. Významným je aj personálne prepojenie žalovaného so spoločnosťou Greenvia, s.r.o., ktorá je nekontaktovateľná, nefunkčná a o ktorej sa žalovaný vyjadruje ako o spoločnosti založenej za účelom developerského projektu. Ide o spoločnosť, ktorá desiatkam vlastníkov predala byty a nebytové priestory a ktorá bola po predaji väčšiny bytov (a prevode zostatku na seba alebo iné spriaznené osoby) prevedená na nekontaktné osoby v zahraničí nepodávajúce ani daňové priznania, čím sa zmarila možnosť úspešného dosiahnutia uspokojenia nárokov spotrebiteľov voči predávajúcemu. Na strane žalobcu oprávnene vznikajú dôvodné pochybnosti o vyváženosti postupu žalovaného a o reálnom riziku, že žalovaný sa na základe obdobného postupu svojho vlastníka dostane do trvalej platobnej neschopnosti, resp. do stavu formálnej existencie, rovnako ako tomu bolo a je v prípade spoločnosti Greenvia s.r.o., ktorá mala primárne uspokojovať nároky vlastníkov. Žalobca upozornil i na vlastné tvrdenia žalovaného a spoločností z jeho skupiny o neúnosnej situácii na realitnom trhu a trhu komodít, vrátane hrozby konkurzu, komunikovanej médiám a spotrebiteľom. Žalobca tiež poukázal na neodstraňovanie reklamovaných vád na bytovom dome žalovaným riadne a včas. Skutočnosť, že bytový dom má vady, je podľa žalobcu jednoznačne preukázaná. Žalovaný síce tvrdil, že niektoré vady odstránil, čo uvádzal aj žalobca, ale ukázalo sa, že toto odstránenie nebolo odborne vykonané, v dôsledku čoho došlo k znovuobjaveniu už reklamovanej a odstraňovanej vady.
36. Napriek riadne osvedčenému prevodu vlastníctva hodnotných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného na tretiu osobu, a to aj na spriaznenú osobu, teda napriek žalobcom predloženým dôkazom, ktoré svedčia o zmenšovaní jeho majetku, a teda aj o obavách z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie tieto kroky žalovaného nesprávne vyhodnotil ako bežnú podnikateľskú činnosť. Žalobca mal za to, že má preukazovať len jednotlivé kroky žalovaného, z ktorých je možné vyvodiť, resp. ktorými možno osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie. V danom prípade však žalobca osvedčil a preukázal nielen kroky smerujúce k zbavovaniu sa majetku, ale aj samotné zbavovanie sa, reálne zmenšenie nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného. Úvahy súdu o dôvodoch konania žalovaného pri predajoch svojho majetku sú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia právne neudržateľné, keďže medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia patrí osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, a nie preukazovanie dôvodov konania žalovaného.
37. Žalobca namietal aj porušenie princípu rovnosti strán sporu, keď súd prvej inštancie poskytol žalovanému priestor na vyjadrenie v lehote 7 dní od doručenia vyjadrenia žalobcu z 22.3.2023, avšak žalobcovi poskytol možnosť vyjadriť sa k dvom vyjadreniam žalobcu v presne dátumom ohraničenej lehote do 13.4.2023, bez ohľadu na okamih skutočného doručenia týchto vyjadrení, a neberúc ohľad na prebiehajúce veľkonočné sviatky a prázdniny, čím mal lehotu na vyjadrenie len 2 pracovné dni. Týmto procesným postupom bola porušená rovnosť strán sporu. Zároveň žalobca opakovane namietal, že súd prvej inštancie doručil podanie žalobcu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 22.3.2023 žalovanému na vyjadrenie. V podaní z 22.3.2023 žalobca poukazoval na ďalšie obavy z ohrozenia exekúcie, a to existencia novej exekúcie voči žalovanému ako povinnému zo strany obce J. ako oprávnenému na vymoženie istiny vo výške 122.575 eur s prísl., vedenie exekúcie na spoločnosť Greenvia, s.r.o. Zaslaním tohto podania žalobcu z 22.3.2023 žalovanému na vyjadrenie bol opätovne – tentokrát už aj v priamom rozpore s vysloveným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu – vytvorený priestor na zmarenie predbežnej súdnej ochrany, o ktorú žalobca žiadal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (najmä pokiaľ ide o prevod ornej pôdy žalovaným na spriaznený subjekt). Žalovaný vo vyjadrení z 5.4.2023 neuviedol, čoho sa týkala exekúcia vedená obcou J. ako oprávneným a akým spôsobom bola ukončená, poukázal len na to, že v súčasnosti nie je v registri vydaných poverení vedený ako povinný. Žalobca vníma poskytnutie takého priestoru žalovanému ako neštandardne vybočujúce zo zákonnej právnej úpravy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, vytvárajúce opakovaný priestor pre nové vyjadrenia či námietky žalovaného voči podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (napr. možnosť ukončenia exekúcií, vyhotovenie účtovnej závierky za rok 2022). V konečnom dôsledku tým bol výrazne narušený zákonom predpokladaný postup pri poskytnutí dočasnej súdnej ochrany žalobcovi, o ktorú žalobca žiadal návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte dňa 12.1.2023. Žalobca tiež považoval za potrebné opraviť zrejmú chybu v písaní, keď v bode 73. vyjadrenia z 13.4.2023 požiadal súd, aby predmetné vyjadrenie už „bolo“ zasielané žalovanému na vyjadrenie, pričom správne malo byť uvedené „nebolo“.
38. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval právo sprísňujúc podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v neprospech žalobcu, keď prvoinštančný súd pomenúva navrhované opatrenie žalobcu ako preventívne pre prípad, ktorý môže, ale nemusí v budúcnosti nastať, a uvádza, že ujma (v podobe zmarenia exekúcie) žalobcovi ani bezpodmienečne bezprostredne reálne nehrozí, pričom bezpodmienečná bezprostredná a najmä reálna hrozba je základným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Takýto záver súdu prvej inštancie však nemá oporu v CSP ani v záveroch súdnej praxe. Medzi podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepatrí potreba naliehavej úpravy pomerov ani bezpodmienečné bezprostredné reálne ohrozenie exekúcie, ale osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, čo sú zásadne odlišné pojmy. Žalobca má pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preukázať výlučne objektívne konanie žalovaného, z ktorého je zrejmá obava ohrozenia exekúcie, teda znižovanie hodnoty majetku, ktorý by bolo možné postihnúť v rámci vykonania exekúcie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 5/2012, v ktorom uviedol, že dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Uvedená judikatúra sa pritom týkala ešte predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou, ktorá je z hľadiska obmedzenia práv žalovaného väčším zásahom než len zabezpečovacie opatrenie. Podmienky pre jeho nariadenie preto nemôžu byť posudzované prísnejšie; práve naopak.
39. Vo vzťahu k proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia bol žalobca toho názoru, že k zachovaniu proporcionality sa podrobne vyjadril v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, v odvolaní z 10.2.2023, a tiež vo vyjadrení z 13.4.2023, na ktoré v plnom rozsahu poukázal. Mal za to, že navrhované zabezpečovacie opatrenie sa týka len vybraných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, je adekvátne výške pohľadávky žalobcu voči žalovanému – 633.123,52 eura s príslušenstvom, a nie je s ňou v zjavnom nepomere. Hodnota nehnuteľností, u ktorých sa navrhuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je pevne daná. Navrhované zabezpečovacie opatrenie je primerané aj z toho hľadiska, že kým vo vzťahu ku svojim obchodným partnerom v bankovníckej oblasti žalovaný poskytuje zabezpečenie v podobe zriadenia záložného práva na vybrané nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, žalobcovi, konajúcemu na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, je takéto zabezpečenie odmietnuté, čím sú žalobca a vlastníci nedôvodne znevýhodnení, a to v pozícii slabšej strany. Dodal, že žalovaný má možnosti obavu z ohrozenia budúceho výkonu odstrániť, a na základe toho požadovať zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný môže napr. poskytnúť žalobcovi bankovú záruku alebo zriadiť notársku úschovu v hodnote postačujúcej na úhradu istiny aj budúceho príslušenstva, a tým odstrániť ním tvrdenú neprimeranosť záložného práva, či tvrdené možné dopady na jeho podnikanie – takéto úkony sú však plne v dispozícii žalovaného, ktorý takéto ani iné zabezpečenie žalobcovi neponúkol. Nie je preto primerané požadovať, aby pohľadávka žalobcu (vyplývajúca z toho, že žalovaný postupoval nekorektne a neodstraňoval vady bytového domu, ktorý sám nekvalitne postavil) zostala nezabezpečená, kým iné záväzky žalovaného sú riadne zabezpečované.
40. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (§ 329 ods. 1 CSP) navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že obsahovo je odvolanie koncipované len ako nesúhlas so závermi prvoinštančného súdu. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že pri prevodoch majetku zrealizovaných žalovaným súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil konanie žalovaného, ktoré malo napĺňať znaky zbavovania sa majetku, v dôsledku čoho mala byť osvedčená a aj preukázaná obava z ohrozenia budúcej exekúcie, žalobca uviedol, že je nepodstatná skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nevyjadril osobitne k prevodom majetku na spoločnosť MAISTER s.r.o. a dotkol sa uvedených prevodov všeobecným vyjadrením, a to z dôvodu, že ide o obdobné situácie, ktoré si nevyžadujú samostatné vyhodnotenie a posúdenie zo strany súdu. Žalovaný súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, ako môžu tieto prepojenia prehlbovať, či potvrdzovať reálnu obavu z ohrozenia exekúcie. Poukazy žalobcu na zjavné a úmyselné zbavovanie sa majetku a na konanie, ktoré má byť podľa jeho mienky v hrubom rozpore s poctivým obchodným stykom, považoval žalovaný za účelové a nepodložené. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom nebolo osvedčené, že by pri všetkých nehnuteľnostiach išlo o predaj za neprimeranú cenu, a teda o zmenšovanie majetku. Prevod majetku za ekvivalentnú hodnotu nie je zbavovaním sa, či zmenšovaním majetku, ako zavádzajúco tvrdí žalobca. Žalovaný dodal, že išlo o kúpne zmluvy, ktorých základnou črtou je odplatnosť, a nie o darovacie zmluvy, ktorými by mohlo reálne dôjsť k zmenšeniu majetku. Žalovaný nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by mohol mať žalobca za to, že po predaji majetku tretiemu subjektu došlo k reálnemu zmenšeniu rozsahu majetku žalovaného. Zároveň žalovaný odmietol mať povinnosť preukazovať, aké boli výšky odplát pri predmetných prevodoch iba za tým účelom, aby sa vyhol nerealistickým domnienkam žalobcu o zmenšovaní majetku a o ekvivalentnosti výšky kúpnej ceny. V tomto smere sa žalovaný stotožnil so záverom súdu, že žalobca neosvedčil, že by žalovaný daný predaj realizoval zjavne pod cenu, obdržal by neprimerané, resp. žiadne plnenie, a tým by došlo k zbavovaniu sa majetku. Výlučne žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno a nie je možné ho prenášať na žalovaného, ako to účelovo robí žalobca. Žalovaný mal za to, že ak žalobca tvrdí, že podľa jeho názoru nejde o bežnú obchodnú činnosť medzi dvoma podnikateľskými subjektami (žalovaný a AIRNET s.r.o. alebo MAISTER s.r.o.), a to z dôvodu existencie personálneho prepojenia medzi nimi, a preto bol prevod majetku iba formálny, čím naznačuje, že aj bez zodpovedajúceho protiplnenia, vzhľadom na čo malo následne dôjsť k zmenšeniu majetku žalovaného, je výlučne na žalobcovi toto tvrdenie preukázať, resp. osvedčiť tak, aby sa javilo ako nanajvýš pravdepodobné. Nie je akceptovateľné, aby na ťarchu žalovaného bol prijatý žalobcom nastolený (nepodložený) skutkový stav, dokým ho on sám (žalovaný) nevyvráti. Ak malo dôjsť k prevodom vlastníckych práv k istým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to na základe kúpnych zmlúv, je podľa žalobcu nutné vychádzať z toho, že kúpna cena bola primeraná a k zmenšeniu majetku nemohlo dôjsť, pretože peňažná hodnota ostala u žalovaného, resp. sa pretransformovala na inú majetkovú hodnotu, a to opäť v obdobnej výške. Žalovaný bol toho názoru, že pokým žalobca nepredloží jednoznačné dôkazy, resp. neosvedčí, že k riadnemu protiplneniu nedošlo, musí sa mať za to, že žalovaný spolu s tretími subjektmi postupoval v súlade s poctivým obchodným stykom, a preto nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku, ktoré by mohlo mať vplyv na vymoženie spornej pohľadávky žalobcu vo veci samej. Samotný fakt, že došlo k prevodom medzi spriaznenými subjektmi nezakladá ihneď skutočnosť, že išlo o nižšiu cenu ako trhovú alebo o akékoľvek iné možnosti zníženia kúpnej ceny za účelom zbavenia sa majetku. Preto poukaz na prevody medzi spriaznenými subjektmi je podľa žalovaného vecne bezobsažný a nemôže predstavovať existenciu z obavy, že exekúcia bude ohrozená.
41. K námietke žalobcu, že záver súdu prvej inštancie, že prevod ornej pôdy bol uskutočnený za ekvivalentnú hodnotu, nevyplýva zo žiadneho dôkazu, je nepodložený, nie je na mieste, pretože súd postupoval správne a dané skutkové okolnosti vyhodnotil v súlade s premisou existencie dôkazného bremena o opaku na strane žalobcu, ktorý ho však neuniesol. Podľa názoru žalovaného úplne obstojí záver súdu prvej inštancie, že prevodom nehnuteľností za ekvivalentnú cenu dochádza len k zmene štruktúry majetku. Žalovaný mal za to, že prevody majetku bez toho, aby bola preukázaná (osvedčená) ich hodnotová nerovnováha, nepredstavujú riadny dôvod, pre ktorý by mohol mať súd za nanajvýš pravdepodobné, že týmto sa úmyselne zmenšuje majetok žalovaného, ergo, nebude možné v budúcnosti vymôcť zatiaľ nepriznanú pohľadávku. Žalobca nijak neosvedčil, že predaj ornej pôdy nastal kvôli prebiehajúcemu konaniu a z obavy o stratu danej nehnuteľnosti. Predložil iba svoju úvahu a svoje hodnotiace úsudky a na základe toho vyvodil záver, že jasnejší dôkaz potreby zabezpečiť jeho pohľadávku ani nemohol byť. Žalobca súdu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepredostrel dostatočne osvedčené skutočnosti a neuspel pri poukázaní na skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť bez akýchkoľvek pochýb záver o tom, že exekúcia bude neúspešná.
42. Žalovaný tiež zdôraznil, že výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená navrhovaným zabezpečovacím opatrením je sporná a poukázal na skutočnosť, že v predchádzajúcom podaní z 5.4.2023 žalovaný vecne vyvrátil predložené cenové ponuky vo vzťahu k vadám, ktoré žalobca vytýka, pričom ponúknuté ceny od subjektov (dokonca aj tých od istých na rovnaký predmet ponuky) boli nižšie, pričom najzreteľnejší rozdiel sa prejavil v cenovej ponuke na opravu strešnej krytiny, ktorá na celkovej uplatňovanej údajnej pohľadávke predstavuje najvyšší podiel. Zároveň žalovaný poukázal na nespornú skutočnosť, že uplatňovaná suma (presahujúca 600 tisíc eur) nebola žalobcom ani reálne vynaložená. Ide len o odhadované náklady, ktoré odhadom vzniknú žalobcovi (ak sa rozhodne pre opravu vád), ktoré preto môžu byť niekoľkokrát nižšie ako tie náklady, ktoré si žiada uhradiť z titulu zľavy z kúpnej ceny diela v tomto spore. O to viac je preto nutné prihliadať na celú pohľadávku, čo do jej výšky, ako na doposiaľ nepreukázanú a reálne neexistujúcu. Pokiaľ ide o vytýkané vady, žalovaný mal za to, že jasne a vecne zdôvodnil, že v niektorých prípadoch na jeho strane ako zhotoviteľa nie je daná zodpovednosť za ne. Vzhľadom na to, nie je v tomto konaní o uplatnenie nárokov z vád – a to nároku na zľavu z kúpnej ceny diela – ani aktívne legitimovaným subjektom, pretože tento nárok žalobcu nekoreluje s povinnosťou žalovaného, ktorý danú zodpovednosť pre konkrétne vady nenesie. Podľa žalovaného preto existencia nároku žalobcu nie je osvedčená a javí sa iba ako málo pravdepodobná.
43. Rovnako tak námietku žalobcu voči postupu súdu prvej inštancie, keď nesprávne až arbitrárne vyhodnotil stav majetku žalovaného, ktorý mal byť zaťažený záložnými právami a tiež v súvislosti s exekučnými konaniami, ktoré sú ale riadne a právoplatne skončené, považoval žalovaný za nedôvodnú. Podľa názoru žalovaného bol postup súdu prvej inštancie správny, komplexne a racionálne zhodnotil skutočnosť, že časť majetku žalovaného, ktorý je podnikateľským subjektom v doméne developmentu, je zaťažená záložnými právami. Existenciu záložných práv na majetku žalovaného preto nemožno vykladať na jeho ťarchu a je nutné ju iba objektívne vnímať a neprisudzovať jej negatívnu kvalitu, ktorá znižuje solventnosť alebo aj dôveryhodnosť žalovaného natoľko, že sa možno domnievať, že doposiaľ vykonané prevody nehnuteľností mali za cieľ zbaviť sa nezaťažených nehnuteľností a ponechať si len zaťažené, kde v prípade výkonu záložného práva bude mať záložný veriteľ prednosť pri uspokojení svojej pohľadávky, pred prípadnou pohľadávkou žalobcu. Rovnako aj tvrdenia žalobcu o exekučných konaniach žalovaného sú znova účelovo použité, vzhľadom na nesporný fakt, že každé jedno z exekučných konaní, v ktorých bol žalovaný v minulosti vedený ako povinný a na ktoré poukazoval žalobca, boli právoplatne skončené.
44. Vo vzťahu k žalobcovmu názoru o nesprávnom posúdení skutkových okolností súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o správanie sa spoločností, ktoré sú so žalovaným personálne prepojené, žalovaný uviedol, že ide o takú skutočnosť, ktorá nemá dosah na túto konkrétnu sporovú vec, pretože sa týka subjektu odlišného od žalovaného a akékoľvek pripodobnenie tejto entity k žalovanému nemá opodstatnenie. Žalobca v tejto súvislosti veľmi špekulatívne usporiadal vyjadrenia, ktoré mali v mediálnom priestore zaznieť a pokúsil sa vykonštruovať nepravdivý obraz o žalovanom. Žalovaný uviedol, že dotknuté vyjadrenia zazneli v súvislosti s inou spoločnosťou, odlišnou od žalovaného. Tieto tvrdenia o hrozbe konkurzu nemajú väzbu so žalovaným, a teda nemožno ich vykladať v neprospech žalovaného, pretože s ním priamo nesúvisia a žiaden z finančných ukazovateľov nenaznačuje, že by boli dané predpoklady na nutnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný je spoločnosťou činnou a profitujúcou a skutočnosť, že v inej samostatne existujúcej spoločnosti, ktorej vnútorná štruktúra je zhodná len v jednej osobe so spoločnosťou žalovaného, sú vzhľadom na externé faktory dané obavy zo zníženia, resp. straty zisku alebo iných nepriaznivých dôsledkov, nemôže automaticky zakladať identický stav aj v spoločnosti žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že je zdravá spoločnosť, ekonomicky stabilná, plní si svoje záväzky, takisto jej finančné ukazovatele svedčia o jej likvidite, má stabilnú úroveň tržieb, ziskov so stúpajúcou tendenciou. Žalovaný nepoprel personálnu prepojenosť so spoločnosťou Greenvia, s.r.o., objasnil jej dôvody a poskytol transparentné vysvetlenie vzájomnej spolupráce s danou spoločnosťou, ktorá je v danom odvetví bežná a nevymyká sa štandardom. Vo vzťahu k návrhom žalobcu na zriadenie notárskej úschovy alebo bankovej záruky, žalovaný odmietol akúkoľvek požiadavku tohto charakteru, pričom poukázal na samotnú spornosť pohľadávky – čo do výšky aj do právneho dôvodu a na doposiaľ stále neosvedčenú obavu z ohrozenia exekúcie.
45. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že súd zvýhodnil podnikateľský subjekt (žalovaného) oproti subjektu spotrebiteľskému (žalobca, resp. ním zastúpení vlastníci), ktorý má charakter slabšej strany sporu. V súvislosti s právnym vzťahom, na základe ktorého žalobca vyvodzuje pre seba (zastúpených vlastníkov) práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady, t.j. v súvislosti s právnym vzťahom vyplývajúcim zo zmluvy o dielo, žalovaný uviedol, že predmetnú zmluvu o dielo medzi sebou uzavreli žalovaný ako zhotoviteľ a spoločnosť Greenvia, s.r.o. (pôvodne žalovaný 2/) ako objednávateľ. Títo nesporne konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, o čom svedčí aj obchodno-právny režim, ktorý bol na predmetnú zmluvu aplikovaný. Do uvedeného vzťahu, a to na miesto spoločnosti Greenvia, s.r.o. tzv. zákonnou cesiou vstúpili vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na základe ust. § 9 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. V súlade so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet nemohlo dôjsť k zväčšeniu ani k zmenšeniu rozsahu práv a povinností, ktoré sa týkajú zodpovednosti za vady a ktoré patrili spoločnosti Greenvia, s.r.o. ako objednávateľovi, a preto nemohol žalobca (zastúpení vlastníci) nadobudnúť ani viac a ani menej práv a povinností zo zodpovednosti za vady a škody voči žalovanému ako zhotoviteľovi, ale iba presne tie isté práva a povinnosti, ktoré mala spoločnosť Greenvia, s.r.o. ako objednávateľ voči žalovanému ako zhotoviteľovi. Záver o postavení všetkých vlastníkov ako spotrebiteľov je nesprávny. V podmienkach tejto veci sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome spotrebiteľmi len v osobitnom zmluvnom vzťahu založenom medzi nimi a správcom (žalobcom), a to na základe zmluvy o výkone správy z 18.10.2017. Predmetom tohto sporu sú však práva a povinnosti vyplývajúce zo zodpovednosti za vady, vzniknuté zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Greenvia, s.r.o., preto v tejto zmluve nie je dané postavenie týchto vlastníkov ako spotrebiteľov. Súd prvej inštancie preto nepochybil pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nemožno za odvolací dôvod pokladať jeho údajne nesprávne a nespravodlivé zvýhodnenie podnikateľského subjektu oproti slabšej strane sporu – spotrebiteľovi, pretože postavenie spotrebiteľa nie je v okolnostiach danej veci dané.
46. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobcovom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupoval plne legitímne a v súlade so zachovaním a uplatnením zásady rovností zbraní strán sporu. Dal možnosť vyjadriť sa aj druhej strane sporu (žalovanému), čo bolo výsledkom prihliadnutia na všetky okolnosti súdneho sporu s tak zložitou skutkovou stránkou. Z názoru odvolacieho súdu nie je možno abstrahovať iba toľko, že daný postup prvoinštančného súdu považoval za nesprávny. Práve naopak, akceptoval jeho existenciu, čím potvrdil, že daný postup nie je vylúčený a môže prichádzať do úvahy v prípade výnimočných okolností daného prípadu. Vytýkal iba nedostatočné zdôvodnenie, ktoré však súd prvej inštancie mohol v následnom rozhodovaní vo veci napraviť, čo aj urobil v odvolaním napadnutom uznesení.
47. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
48. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol.
49. Podľa § 343 ods. 1, 2 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2).
50. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
51. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
52. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
53. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).
54. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
55. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pozn. a teda i o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
56. Z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP, je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor dlžníka (príp. ručiteľa) na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné postihnúť exekúciou. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate zriaďuje sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
57. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva, teda odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. V prípade zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie, potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa jej majetku v smere zbavenia sa ho, ale aj z iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide. Obavu z ohrozenia exekúcie je tu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach.
58. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
59. Súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom súdu neosvedčil také konkrétne kroky žalovaného, ale ani ďalšie skutočnosti, ktoré by viedli k obave, že prípadný výkon exekúcie bude ohrozený. Jednotlivé kroky žalovaného neboli jediným kritériom, ktoré súd posudzoval, ale súd existenciu obavy z ohrozenia exekúcie vnímal v širších súvislostiach. Existencia bezprostrednej hrozby, obavy zo zmarenia exekúcie nebola podľa súdu prvej inštancie zo strany žalobcu osvedčená a navrhované opatrenie má slúžiť len preventívne pre prípad, ktorý môže, ale nemusí v budúcnosti nastať a ujma v podobe zmarenia exekúcie žalobcovi ani bezpodmienečne a bezprostredne reálne nehrozí. Nebolo tiež žalobcom vyhodnotené a predovšetkým osvedčené, že v prípade naplnenia obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, ostane alebo nezostane žalovanému ešte iný exekvovateľný majetok. Bez toho, aby žalobca osvedčil, že žalovanému po vykonaní exekúcie nezostane iný exekvovateľný majetok, nemožno mať reálnu obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie za osvedčenú.
60. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a nerešpektoval preň právne záväzný názor odvolacieho súdu v súvislosti doručovaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pred rozhodnutím o ňom protistrane. Táto námietka dôvodná nebola. Odvolací súd síce v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o tak špecifický prípad, ktorý by odôvodňoval postup súdu prvej inštancie, v rámci ktorého návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zaslal pred rozhodnutím o ňom protistrane. Zároveň však uviedol, že takýto postup vylúčený nie je, a teda, ak to súd v odôvodnených prípadoch považuje za nevyhnutné a účelné, môže niektorý z procesných úkonov (pojednávanie, výsluch či vyjadrenie protistrany) uskutočniť. Ak súd prvej inštancie považoval takýto postup za potrebný, potom to mal uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia, t.j. v čom spočívali výnimočné okolnosti daného prípadu, ktoré si vyžadovali takýto postup súdu. Súd prvej inštancie však tento svoj postup v poradí prvom napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nezdôvodnil. Odvolací súd tiež vytkol súdu prvej inštancie, že ak už považoval za potrebné zaslať návrh na vyjadrenie žalovanému, potom mal i vyjadrenie žalovaného zaslať žalobcovi, čo by pritom i z hľadiska zachovania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení v danej veci prichádzalo do úvahy.
61. Súd prvej inštancie vo svojom novom rozhodnutí (ods. 18, 19) vyčerpávajúco a preskúmateľným spôsobom zdôvodnil svoj procesný postup pri zasielaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho žalovanému, ako i následných vyjadrení stranám sporu, pričom z tohto procesného postupu súdu prvej inštancie vyplýva, že poskytol obom stranám rovnakú mieru možnosti realizovať ich procesné práva. Súd prvej inštancie dôvodil, že po oboznámení sa s nepresvedčivým návrhom žalobcu a nejednoznačnej obave z ohrozenia exekúcie dospel k záveru, že zaslanie návrhu na vyjadrenie žalovanému je účelnejšie ako zamedzenie vzniku priestoru na možné zmarenie účelu navrhovaného opatrenia, keď k prijatiu o hrozbe možného zmarenia nenasvedčovali žiadne skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu. Súd tak zvážil možnosť objektívnejšieho zistenia skutkového stavu v danom špecifickom prípade a možnosť zmarenia účelu zabezpečovacieho opatrenia, pričom možnosť zmarenia zo strany žalovaného vyhodnotil ako ďaleko nižšiu ako potrebu jeho vyjadrenia. Z takto zdôvodneného postupu súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom uvedené sa týka aj dĺžky sudcovskej lehoty určenej žalobcovi na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu, ktorý toto svoje právo i využil a predložil svoje vyjadrenie. Úvahu o dĺžke sudcovskej lehoty ponecháva zákon v tomto prípade súdu, pričom ak aj v danom prípade určil súd prvej inštancie stranám na vyjadrenie odlišnú lehotu, zdôvodnil to konkrétnymi okolnosťami prípadu a procesnou situáciou. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca mal už vedomosť o obsahu vyjadrenia žalovaného k návrhu z 20.1.2023, dokonca sa vyjadril k nemu, a ďalšie vyjadrenie žalovaného z 5.4.2023 len dopĺňalo jeho predchádzajúce vyjadrenie z 20.1.2023 a bolo predovšetkým reakciou na vyjadrenie žalobcu z 22.3.2023, v ktorom žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu dodatočne uviedol ďalšie zásadné skutkové tvrdenia. Obsahovo a ani prílohami nebolo vyjadrenie žalovaného z 5.4.2023 podľa súdu prvej inštancie také, aby sa k nemu žalobca nemohol kvalifikovane vyjadriť do 13.4.2023, ktorý termín určil súd prvej inštancie len z dôvodu, aby nedochádzalo k zbytočnému odďaľovaniu doby vydania opätovného rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Možno síce konštatovať, že súd prvej inštancie neposkytol stranám rovnakú sudcovskú lehotu na vyjadrenie, avšak opätovne svoj postup zdôvodnil, pričom žalobca sa v rámci stanovej lehoty i vyjadril. Je tiež potrebné zdôrazniť, že o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP by išlo len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. V danom prípade však uvedené konštatovať nemožno.
62. Žalobca ďalej v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, keďže nerešpektoval základné zákonné predpoklady na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako tak namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, keď súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jednotlivé úkony žalovaného, z ktorých vyplýva prevod ornej pôdy na spriaznený subjekt, ako aj predaj/prevod iných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Súd nesprávne vyhodnotil aj žalovaným nepreukázané vysvetlenia a uvádzané skutočnosti, napríklad o jeho hospodárskom stave, o právnych krokoch a dôvodoch predaja vlastných nehnuteľností, o jeho podnikateľských zámeroch do budúcnosti. Žalobca mal za to, že preukázal reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená (najmä prevodmi jednotlivých nehnuteľností z vlastníctva žalovaného na tretie, a to aj spriaznené subjekty, zriaďovaním záložných práv v prospech iných veriteľov, zjavne nekalým postupom pri „zbavení sa“ spoločnosti Greenvia s.r.o.), pričom pre vyhovenie jeho návrhu postačuje osvedčenie tejto obavy. Tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.
63. Podľa názoru odvolacieho súdu boli v danom prípade splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
64. Pokiaľ ide o samotný peňažný nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní a ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odvolací súd má za to, že tento bol v konaní dostatočne osvedčený predloženými listinnými dôkazmi. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 633.123,52 eura spolu s príslušenstvom, a to titulom zľavy z ceny diela v súvislosti so zodpovednosťou za vady a za škody na bytovom dome, ktorého zhotoviteľom bol žalovaný. V konaní nie je sporným, že zhotoviteľom bytového domu bol žalovaný a objednávateľom bola spoločnosť Greenvia, s.r.o., medzi ktorými bola uzatvorená zmluva o dielo, pričom v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu (žalovanému) prešli z pôvodného vlastníka domu (spol. Greenvia, s.r.o.) na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorých zastupuje v konaní vo vlastnom mene správca (žalobca). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca fotodokumentáciou, technickou dokumentáciou, odbornými posudkami a vyjadreniami hodnoverne osvedčil existenciu vád na bytovom dome a rovnako tak osvedčil i uplatnenú výšku zľavy z ceny diela, a to listinnými dôkazmi, pričom jednotlivé cenové ponuky boli vypracované odborne spôsobilými osobami, ktoré majú znalosti a skúsenosti v príslušnom odbore. V prípade zabezpečovacieho opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má dočasný charakter, a aj preto súd nie je pred jeho nariadením povinný zisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej /porov. I. ÚS 358/2021 (Zb. 95/2021)/. Žalovaný v tejto súvislosti nedôvodne namietal, že predmetné opravy by bolo možné zrealizovať aj za nižšie ceny, keďže uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Rovnako tak vyjadrenie žalovaného, že za vady nezodpovedá, bude potrebné posúdiť až v konaní vo veci samej. V súvislosti s otázkou aktívnej vecnej legitimácie, ktorá bola zo strany žalovaného namietaná, odvolací súd uvádza, že s touto námietkou sa správne vysporiadal vo svojom rozhodnutí i súd prvej inštancie, keď uzavrel, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd však dodáva, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalobca ako správca koná v danom súdnom spore v mene a na účet vlastníkov. Treba totiž odlíšiť konanie správcu pri právnych úkonoch a v konaní pred súdom; hoci pri právnych úkonoch (typicky uzatváranie zmlúv s tretími osobami) konajú správca a spoločenstvo navonok ako priami zástupcovia vlastníkov, pri zastupovaní a konaní pred súdom voči tretím osobám či samotným vlastníkom podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. konajú vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupcovia (t.j. majú aktívnu legitimáciu). Výnimkou zo zásady nepriameho zastúpenia, kedy správca a spoločenstvo budú zastupovať a konať v mene na účet vlastníkov pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, budú len prípady konaní iniciovaných vlastníkom bytu a nebytového priestoru podľa § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.
65. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal prioritne otázkou existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená, avšak odvolací súd má za to, že tento predpoklad dôsledne nevyhodnotil. Odvolací najmä nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že bez toho, aby žalobca osvedčil, že žalovanému po vykonaní exekúcie nezostane iný exekvovateľný majetok, nemožno mať reálnu obavu žalobcu z ohrozenia exekúcie za osvedčenú. Pokiaľ súd prvej inštancie pri tomto závere vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/24/2022 z 12.12.2022, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 31Cob/62/2021-144 z 11.1.2022, je potrebné uviesť, že existencia iného exekvovateľného majetku nebola v danej veci jediným dôvodom, pre ktorý tunajší súd nepovažoval obavu z ohrozenia exekúcie za osvedčenú. Obava z ohrozenia exekúcie v danej veci nebola naplnená nielen kvôli tomu, že súdna exekútorka v exekúcii zistila iný, likvidnejší majetok, ktorý bolo možné zexekvovať (bod 35 uznesenia č. k. 31Cob/62/2021-144), ale aj preto, lebo v danej veci žalobca zakladal svoju obavu z ohrozenia exekúcie len na finančnej situácii žalovaného, existencii dlhov a skutočnosti, že blízke osoby žalovaného si založili ďalšiu spoločnosť s totožným predmetom podnikania, ktorej konateľom je konateľ a spoločník žalovaného a ktorej spoločníkom je osoba s trvalým pobytom na adrese spoločníka a konateľa žalovaného (bod 38 uznesenia č. k. 31Cob/62/2021-144). V tunajšej veci však žalobca odôvodňoval obavu z ohrozenia exekúcie konkrétnym správaním žalobkyne, ktoré dosahovalo nepochybne vyššiu intenzitu, než v tamojšej veci (pozri najmä body 69 až 73 nižšie). Okrem toho v tamojšej veci išlo o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v štádiu už prebiehajúcej exekúcie. Tunajší súd v danej veci zaujal právny názor, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v štádiu už prebiehajúcej exekúcie predpokladá osvedčenie reálneho ohrozenia exekúcie, a teda, že po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku nezostane žalovanému iný exekvovateľný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu, ktorej vymoženie je predmetom exekučného konania, vymožená. V exekúcii je totiž možnosť uspokojiť vymáhanú pohľadávku akýmkoľvek, i likvidným, majetkom povinného, a zároveň je daná možnosť i zriadiť exekučné záložné právo, kým v prebiehajúcom základnom konaní tomu tak nie je.
66. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval tým, že súd prvej inštancie sa nezaoberal prevodmi jednotlivých nehnuteľností z vlastníctva žalovaného na tretie, a to aj spriaznené subjekty, zriaďovaním záložných práv v prospech iných veriteľov, zjavne nekalým postupom pri „zbavení sa“ spoločnosti Greenvia s.r.o., odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa týmito otázkami síce vo všeobecnosti zaoberal, avšak ich nevyhodnotil v širších súvislostiach a dospel k nesprávnym záverom.
67. Treba zdôrazniť, že ochrana priznaná zabezpečovacím opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. V zásade preto nemožno požadovať od žalobcu, aby čakal na okamih, keď bude zjavné, že žalovaný sa začal svojím úmyselným konaním zbavovať majetku, a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, pretože takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by žalovaný ako povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny rýchly a efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva zápisom v katastri nehnuteľností. Práve preto len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
68. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že niet sporu o tom, že žalovaný je podnikateľským subjektom s osobitým predmetom činnosti zhotovovanie stavieb, bytových domov a pod., je teda developer a pri dosahovaní podnikateľských cieľov a zámerov je bežné nakladanie s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom jeho podnikateľskej činnosti a taktiež je bežné pri financovaní jeho podnikateľskej činnosti, že môžu byť zaťažované záložným právom v prospech bánk, alebo iných subjektov, ktoré vyžadujú takýto spôsob zabezpečenia. Ide o formu a spôsob podnikania v tomto segmente bežný a prevod časti nehnuteľností (plomby v súvislosti s kúpou nehnuteľností), inzercia, dôvodné zriaďovanie na časti nehnuteľností záložného práva, sami o sebe ešte nevzbudzujú a neosvedčujú reálnu obavu z ohrozenia exekúcie.
69. V prejednávanej veci však žalovaný uskutočnil konkrétne prevody majetku (o.i. svojej administratívnej budovy a ornej pôdy) na iné, i spriaznené subjekty, a pokiaľ ide o ornú pôdu, na ktorú žalobca pôvodne požadoval zriadiť záložné právo, dokonca v priebehu konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. I podľa názoru odvolacieho súdu prevod ornej pôdy zo žalovaného na jeho spriaznenú osobu, v čase prebiehajúceho súdneho sporu a počas rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom aj táto orná pôda bola predmetom návrhu žalobcu na zriadenie sudcovského záložného práva, môže v spojení s ďalšími skutočnosťami osvedčovať obavu z ohrozenia exekúcie. Zároveň je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení z 20.1.2023 uvádzal neproporcionalitu hodnoty ornej pôdy vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke, pričom napriek jej prevodu, žalovaný sa vo svojom vyjadrení z 5.4.2023 opätovne vyjadroval k ornej pôde a jej hodnote, bez toho, aby uviedol, že v tom čase prebiehal prevod vlastníckeho práva k nej v katastri nehnuteľností.
70. V súvislosti s prevodmi nehnuteľností žalovaným, odvolací súd tiež vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že prevod majetku za ekvivalentnú hodnotu nie je zbavovaním sa majetku, pretože takýto záver nevyplýval zo žiadneho dôkazu. Súd prvej inštancie mal za to, že zo strany žalobcu nebolo osvedčené, že by pri nehnuteľnostiach išlo o predaj za neprimeranú cenu a prevodom nehnuteľností za ekvivalentnú cenu dochádza len k zmene štruktúry majetku. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že už len samotné odpredávanie majetku je spôsobilé ohroziť budúcu exekúciu. Samotný (odplatný) predaj majetku ešte nemusí bez ďalšieho znamenať zmenšenie majetku.
71. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie svoj záver o ekvivalentnosti prevodu nehnuteľností nemal ničím podložený. Žalovaný síce predložil kúpne zmluvy, avšak so začiernenými kúpnymi cenami, a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom nebolo osvedčené, že by pri všetkých nehnuteľnostiach išlo o predaj za neprimeranú cenu, a teda o zmenšovanie majetku. Žalovaný dodal, že išlo o kúpne zmluvy, ktorých základnou črtou je odplatnosť, a nie o darovacie zmluvy, ktorými mi mohlo reálne dôjsť k zmenšeniu majetku. Zároveň žalovaný odmietol mať povinnosť preukazovať, aké boli výšky odplát v predmetných prevodoch, keď výlučne žalobcu v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno a nie je možné ho prenášať na žalovaného. Žalovaný mal za to, že ak žalobca tvrdí, že podľa jeho názoru nešlo o bežnú obchodnú činnosť medzi dvoma podnikateľskými subjektami (žalovaný a AIRNET s.r.o. alebo MAISTER s.r.o.), a to z dôvodu existencie personálneho prepojenia medzi nimi, a preto bol prevod majetku iba formálny, čím naznačuje, že aj bez zodpovedajúceho protiplnenia, vzhľadom na čo malo následne dôjsť k zmenšeniu majetku žalovaného, je výlučne na žalobcovi toto tvrdenie preukázať, resp. osvedčiť tak, aby sa javilo ako nanajvýš pravdepodobné.
72. V tejto súvislosti žalobca namietal, že nemá reálnu zákonnú možnosť predložiť súdu dôkazy o tom, ako žalovaný nakladá s peňažnými prostriedkami, ktoré získal titulom kúpnej ceny a mal za to, že súd prvej inštancie kladie na žalobcu požiadavky, ktoré sú neadekvátne vo vzťahu k jeho procesnému postaveniu. Túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Žalobca totiž nemôže mať vedomosť o kúpnych cenách, za ktoré boli nehnuteľnosti predané, teda trpí v tomto smere informačným deficitom. Všeobecne platí, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu tejto skutočnosti tiež tvrdí. V niektorých prípadoch strana zaťažená dôkazným bremenom však objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore, avšak protistrana má tieto informácie k dispozícii. Ak potom strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň oporné body skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje vysvetľovacia povinnosť protistrany; nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazov v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 883/2010 zo 16.12.2010). Z týchto dôvodov bol preto žalovaný povinný osvedčiť, že nehnuteľnosti boli prevedené za ekvivalentnú kúpnu cenu (ako to sám tvrdil). Nebola potom dôvodná argumentácia súdu prvej inštancie (v zhode so žalovaným), že dôkazné bremeno zaťažuje v tomto smere len žalobcu a nemožno ho účelovo prenášať na žalovaného. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného, že nehnuteľnosti boli prevedené na základe kúpnych zmlúv (a nie darovacích) a žalovaný za ne získal peňažné prostriedky, takže reálne nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovaného. Podstatou totiž je, že nehnuteľnosti ako relatívne trvalé majetkové hodnoty boli scudzené (i keď odplatne), pričom kúpna cena za ne získaná v nevedno akej výške (ako likvidná majetková hodnota) v čase prípadnej exekúcie už nemusí byť reálne postihnuteľná.
73. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v návrhu neuviedol také konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali snahe žalovaného výkon rozhodnutia zmariť, negatívne ovplyvňovať svoje majetkové pomery, napr. zbavovaním sa majetku, ktorý by mohol slúžiť na prípadne uspokojenie, čo však súd prvej inštancie zdôraznil, prevodom majetku takým spôsobom a za takých okolností, z ktorých by bolo možné objektívne a jednoznačne usúdiť, že tak žalovaný robí výlučne v snahe a so zámerom, aby ohrozil alebo zmaril výkon exekúcie na pohľadávku žalobcu, s týmto sa odvolací súd taktiež nestotožňuje. Odvolací súd uvádza, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca osvedčuje obavu z ohrozenia exekúcie, nepreukazuje ukracujúci úmysel dlžníka (nejde o konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov /§ 42a a nasl. Občianskeho zákonníka/), preto je povinnosťou žalobcu osvedčiť len jednotlivé kroky, ktoré môžu viesť k ohrozeniu exekúcie.
74. Dôvodnou bola aj námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal hospodárskym stavom žalovaného podľa účtovej závierky za rok 2022. Žalobca tu poukázal na skutočnosť, že žalovaný má pohľadávky voči prepojeným osobám v celkovej výške 2.114.145 eur a voči spriazneným osobám v celkovej výške 14.142.359,28 eura, pričom z dostupných zdrojov nie je možné vierohodne overiť právnu kondíciu týchto pohľadávok, ich reálnu vymožiteľnosť, zmluvy či dohody, na základe ktorých vznikli. Keďže ide o prepojené a spriaznené osoby, môže byť s nimi zo strany žalovaného rôzne nakladané tak, aby sa zmarilo ich postihnutie a ak z deklarovaného vlastného imania na úrovni 14 mil. predstavuje táto zložka až 16 mil. eur, tak len pri odhliadnutí od týchto spriaznených pohľadávok by bolo vlastné imanie žalovaného záporné, čo podľa žalobcu preukazuje dôvodnosť obavy z možnej budúcej exekúcie. Zároveň poukazoval aj na to, že žalovaný má podľa účtovnej závierky na konci roka 2022 stav účtov v bankách na úrovni celkovo 7.483 eur, záväzky z dlhodobých bankových úverov vo výške 471.691 eur a z bežných bankových úverov vo výške 1.411.796 eur, krátkodobé záväzky žalovaného predstavujú sumu 23.440.363 eur a krátkodobé pohľadávky sumu 5.706.713 eur. Žalovaný sa k týmto tvrdeniam žalobcu nevyjadril vôbec, uviedol len toľko, že je zdravá spoločnosť, ekonomicky stabilná, plní si svoje záväzky, takisto jej finančné ukazovatele svedčia o jej likvidite, má stabilnú úroveň tržieb, ziskov so stúpajúcou tendenciou. Odvolací súd má za to, že na základe údajov z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022 nemožno samostatne vyvodiť obavu z ohrozenia exekúcie, avšak už v súvislosti s poukazom žalobcu na vlastné tvrdenia žalovaného a spoločností z jeho skupiny o neúnosnej situácii na realitnom trhu a trhu komodít, vrátane hrozby konkurzu, komunikovanej médiám a spotrebiteľom, ktorý bol aj osvedčený medializovaný článkami, možno mať pochybnosti o reálnej vymožiteľnosti pohľadávok žalovaného voči prepojeným a spriazneným osobám.
75. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nezohľadnil niekoľko exekúcií v pomerne krátkom časovom rozpätí, odvolací súd uvádza, že pre súd prvej inštancie, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozhodujúci stav v čase jeho vydania a rovnako tak to platí i pre odvolací súd, ktorý rozhoduje o odvolaní proti takému rozhodnutiu (§ 329 ods. 2 CSP). V čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie neboli voči žalovanému vedené žiadne exekúcie. Avšak je nepochybné, že od podania návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do v poradí druhého rozhodnutia prebehli voči žalovanému exekúcie, a to na sumu 2.857,72 eura s prísl. (oprávneným DENCROS, s.r.o.), ale aj na sumu 122.575 eur s prísl. (oprávneným obec J.), ktoré nepochybne tiež museli viesť k zmenšeniu majetku žalovaného, ku ktorej skutočnosti už súd prihliadať môže a aj musí.
76. Rovnako tak personálne prepojenie žalovaného so spol. Greenvia, s.r.o., ako pôvodného objednávateľa stavby bytového domu, ktorá bola založená len za účelom výstavby bytového domu a ktorá mala prioritne uspokojovať nároky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a jej súčasná len formálna existencia síce samostatne nezakladá obavu z ohrozenia exekúcie, ale v súhrne všetkých vyššie uvedených skutočností už i podľa názoru odvolacieho súdu dôvodne vzbudzuje obavy z ohrozenia prípadnej exekúcie.
77. Zo súhrnu všetkých vyššie uvedených skutočností v ich vzájomných širších súvislostiach (záložné práva na nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaného, exekúcie začaté v pomerne krátkom období, prevod nehnuteľného majetku na tretie osoby, a konkrétne v prípade ornej pôdy do vlastníctva spriaznenej osoby počas konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bez osvedčenia ekvivalentnosti týchto prevodov, personálne prepojenie so spol. Greenvia s.r.o., vysoká výška pohľadávok voči spriazneným a prepojeným osobám, ktorých reálna vymožiteľnosť je na základe medializovaných vyjadrení otázna) odvolací súd dospel k záveru, že zákonný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie, bol naplnený.
78. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním súdu prvej inštancie o absurdnosti výkladu žalobcu, podľa ktorého by u „developerov“ bola daná absolútne vždy potreba nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, keďže robia kroky, ktoré podľa žalobcu vždy bez ďalšieho znamenajú zbavovanie a zmenšovanie majetku. Žalobca totiž v rozhodovanej veci poukázal na jednotlivé kroky žalovaného, ktoré v ich súhrne a vzájomných súvislostiach aj podľa odvolacieho súdu vyvolávajú obavu z ohrozenia exekúcie. Prijatím záveru súdu prvej inštancie by naopak bolo nemožné dosiahnuť nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k developerovi. Práve preto súd musí zvažovať v okolnostiach konkrétnej veci jednotlivé kroky, ktoré vo vzájomných súvislostiach môžu znamenať ohrozenie exekúcie, keďže v prípade zabezpečovacieho opatrenia je dôležitá včasnosť jeho nariadenia.
79. Pokiaľ ide o proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, žalobca vo vzťahu ku každej nehnuteľnosti uviedol odhadovanú cenu a túto osvedčil aj realitnou inzerciou, pričom žalovaný cenu jednotlivých nehnuteľností relevantným spôsobom nespochybnil. Žalovaný výslovne spochybnil len odhad hodnoty ornej pôdy vo vlastníctve žalovaného, avšak táto, vzhľadom na jej prevod v priebehu konania na iný subjekt, už nie je predmetom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Navrhované zabezpečovacie opatrenie sa týka len vybraných nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a je podľa názoru odvolacieho súdu adekvátne uplatnenej výške pohľadávky žalobcu voči žalovanému – 633.123,52 eura s príslušenstvom a nie je s ňou v zjavnom nepomere. Nehnuteľnosti na LV č. XXXX, kat. úz. D. (parc. č. 8380/154, 8283/236), nehnuteľnosť na LV č. XXXXX, kat. úz. D. (parc. č. 1638/24), nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, kat. úz. D. (parc. č. 8380/162, 8380/170, 8380/173, 8380/76, 8380/180, 8380/193, 8380/197, 8380/201, 8380/202) predstavujú parkovacie miesta; celkovo ide o 12 parkovacích miest/státí, pričom žalovaný ponúka jedno garážové parkovacie státia za sumu 9.990 eur. Keďže v tomto prípade ide podľa nesporných tvrdení žalobcu o vonkajšie parkovacie státia, podľa odhadu žalobcu môže hodnota takého vonkajšieho parkovacieho státia predstavovať cca 5.500 eur, teda hodnota 12 parkovacích miest predstavuje približne 66.000 eur. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti na LV č. XXXX, tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a sú zaťažené dvomi záložnými právami v prospech E. B. F. G. H. I. H.. Žalobca osvedčil, že obdobná nehnuteľnosť (polyfunkčný objekt) na N. ulici v D., s čiastočnou rekonštrukciou sa predáva za sumu 515.000 eur, pričom pri určení hodnoty týchto nehnuteľností na LV č. XXXX treba prihliadať aj na existenciu dvoch záložných práv. Odhadovaná hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak predstavuje 581.000 eur, avšak súčasne s prihliadnutím na existujúce ťarchy na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a zlý stav budovy (podľa nepopretých tvrdení žalobcu), je táto hodnota pravdepodobne nižšia. Vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a odhladovanú hodnotu nehnuteľností, ktorými má byť zabezpečená pohľadávka žalobcu, má teda odvolací súd za to, že je zachovaná zásada proporcionality a žalovaný nebude týmto zabezpečovacím opatrením oproti žalobcovi neprimerane znevýhodnený.
80. Odvolací súd tiež zvažoval mieru ohrozenia práv žalobcu a riziko neuspokojenia jeho peňažnej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, najmä v súvislosti s výškou pohľadávky na jednej strane a mierou obmedzenia práv žalovaného v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorý aj po jeho nariadení naďalej zostáva vlastníkom predmetných nehnuteľností, tieto sa iba stávajú zálohom za účelom zabezpečenia splnenia jeho peňažnej povinnosti do času dobrovoľného splnenia. Zároveň odvolací súd zvažoval i skutočnosť, či zriadením sudcovského záložného práva nebude žalovaný neprimerane obmedzený, pričom dospel k záveru, že zriadenie sudcovského záložného práva na majetku žalovaného v navrhovanom rozsahu nepredstavuje obmedzenie jeho podnikania a ani nie je spôsobilé s ohľadom na predmet podnikania žalovaného zásadne pribrzdiť až zmraziť jeho ďalšiu výrobnú činnosť. Navyše CSP zakotvuje v tejto súvislosti aj kompenzačný nástroj, ktorý vyvažuje legitímne znevýhodnenú pozíciu subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, a to osobitnú zodpovednosť navrhovateľa za škodu a inú ujmu spôsobenú zabezpečovacím opatrením (§ 340 CSP), čoho si musí byť žalobca pri podávaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vedomý.
81. Odvolací súd tiež dodáva, že zabezpečovacie opatrenie a zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný alebo schopný splniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdne rozhodnutie, pretože zabezpečovacie opatrenie nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného - neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, ku ktorým bolo zriadené sudcovské záložné právo.
82. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, keďže všetky podmienky pre jeho nariadenie boli splnené.
83. Keďže ide o konanie o zabezpečovacom opatrení, ktoré nie je zabezpečovacím opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.
84. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).