Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6P-219-2013.pdf
PDF · 80.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/219/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. S., nar. XX.XX.XXXX, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W. a otec V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX W. o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Matka maloletého V. podala dňa 21.10.2013 na Okresný súd Skalica návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť na maloletého výživné v sume 60,- eur mesačne. Matka svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti do 09.07.2016. Matka má vytvorené dobré bytové podmienky a s maloletým má vytvorený dobrý vzťah. Matka uviedla, že maloletý je pri otcovi zmätený. Do 10.09.2013 si starostlivosť o maloletého striedali na základe vzájomnej dohody rodičov. Od 1.09.2013 matka však maloletého nevidela, otec jej ho odmieta dávať. Otec má labilnú a agresívnu povahu voči matke a nevhodne vplýva aj na psychiku maloletého, maloletý sa začal vyjadrovať nadávkami, ktoré do doby než začal bývať s otcom nepoužíval.
Otec podal dňa 09.07.2013 na Okresný súd Skalica návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Maloletého žiada zveriť do osobnej starostlivosti otcovi a matke určiť výživné na mal. vo výške 27,- eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý pochádza z partnerského vzťahu. Otec uviedol, že matka má sklon sa túlať, preto starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec sám s čím mu pomáhajú jeho rodičia. Otec ďalej uviedol, že matka sa o maloletého nezaujíma, o dieťa sa nestará a vulgárne mu nadáva. Otec na matku podal viackrát trestné oznámenie. Matka mala tiež úmysel si siahnuť na život, z toho dôvodu bola aj hospitalizovaná.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 76 ods. l písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Súd po preskúmaní návrhu matky, spisového materiálu ako i na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia tak, ako to navrhuje matka nie je v tomto prípade opodstatnené. Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov (potrebu „okamžite“ maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky), t.j. že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť, že maloleté dieťa nežije v spoločnej domácnosti s matkou a v súčasnosti starostlivosť o maloletého zabezpečuje len otec, sama osebe ešte neodôvodňuje potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov formou predbežného opatrenia (pozn. bez vykonávania riadneho dokazovania). Nevyjasnené kompetencie ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu vo všeobecnosti nie sú okolnosťou, ktorá by opodstatňovala ingerenciu súdu formou predbežného opatrenia. Z doposiaľ podávajúcich sa skutočností vyplýva, že maloletý žije spoločne so svojím otcom, pričom do 09.07.2013 žili všetci v spoločnej domácnosti, pričom po rozchode až do 10.09.2013 sa rodičia v starostlivosti o maloletého striedali a to na základe ich vzájomnej dohody. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že matka po tom čo rodičia nežijú v spoločnej domácnosti situáciu vôbec neriešila, dodnes ani nepodala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vo veci samej, učinil tak otec, ktorý podal návrh dňa 09.07.2013. Súd tiež podotýka, že vo veci samej je už nariadený termín hlavného pojednávania na deň 27.11.2013. Z tvrdení matky v návrhu nevyplývajú skutočnosti, že by maloletý bol bezprostredne ohrozený na živote alebo zdraví, alebo že by bol bezprostredne ohrozený, či narušený jeho priaznivý psychický a fyzický vývin. Taktiež matka k návrhu nedoložila nijaké listinné dôkazy, z ktorých by takéto skutočnosti vyplývali. Súd teda nemá osvedčenú žiadnu takú skutočnosť, z ktorej by vyvodil potrebu okamžitého zásahu formou predbežného opatrenia. Len samotná skutočnosť, že rodičia maloletého
nežijú v spoločnej domácnosti a o dieťa sa stará jeden z rodičov nie je dôvod na okamžitú úpravu pomerov účastníkov formou nariadenia predbežného opatrenia. Ako už súd podotkol z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nevyplývajú žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že u maloletého by v súčasnosti bolo ohrozené uspokojovania jeho základných životných potrieb, nie je v tomto prípade ani osvedčené žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach maloletého v podobe ohrozenia jeho života alebo zdravia, či iných obdobných závažných dôvodov, ktoré sú nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia.
Súd zamietajúcim predbežným opatrením nespochybňuje tvrdenia matky, ktorá dôvodí svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia tým, že otec jej robí prekážky v stretávaní sa s maloletým. Naopak, súd taktiež zastáva názor, že postoj i správanie otca, ktorý matka v návrhu popisuje, môže mať taktiež negatívny dopad na zdravý psychický vývin maloletého. Je tiež potrebné uviesť, že je neprípustné správanie sa a počínanie otca, ktorý z doposiaľ podávajúcich a dostupných informácií od matky nedôvodne bráni v styku matky s maloletým. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že takéto jeho správanie, ktoré popisuje matka je neakceptovateľné a neprípustné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ otec nezmení svoj názor na potrebu styku maloletého s matkou a na to, že jej vplyv na maloletého môže mať pre jeho ďalší rozvoj pozitívny dopad, najviac tým uškodí práve maloletému. Uvedené správanie otca môže viesť až k jeho výchovnej nespôsobilosti.
Je potrebné zároveň tiež poukázať na skutočnosti, ktoré uvádza otec vo svojom návrhu vo veci samej a v ktorom poukazuje na túlavý sklon matky, sklon prespávať u iných ľudí a že matka sa o dieťa nezaujíma, občas dochádza do domácnosti otca a mal. kúpi sladkosti a na tvrdenie, že na matku maloletého podal viac krát trestné oznámenie, pričom takéto tvrdenia otca nie je možné len tak opomenúť. V prebiehajúcom konaní je evidentné, že vo veci bude pre spravodlivé rozhodnutie potrebné vykonať riadne dokazovanie, prinajmenšom výsluchom účastníkov, zabezpečením správ od kolízneho opatrovníka a pod.
Na záver súd poznamenáva, že je predovšetkým na matke a otcovi, aby svojim správaním, najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie a pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme maloletého.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).