Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-254-2013.pdf
PDF · 122.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/254/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanej C.Í. Š., predtým vydatá I., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, Humenné, zast. C. Š., nar. r. XXXX,trvale bytom C. XXXX/XX, I., o zaplatenie 660,44 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 345,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 7. 10. 2011 do zaplatenia a to v 100eurových mesačných splátkach, splatných vždy do 25.tého dňa v mesiaci, počnúc l. dňom kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 2. 5. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 660,44 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania. Právnemu zástupcovi žalobca udelil plnú moc len na vykonanie dvoch úkonov právnej služby a to prevzatie veci a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd.
Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovanou dve zmluvy o pripojení, na základe ktorých jej zapožičal dve SIM karty a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatila mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie 05/2011 - 08/2011 vo výške 345,44 eur. Ďalej z podanej žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené aj dodatky k zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej jeden mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu a benefit „Garancia“ na služby využívané prostredníctvom pridelených SIM kariet a žalovaná sa zaviazala užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku, uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta, vyplývajúca z dodatku, na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý benefit, bola vo výške 70 eur. Zmluvná pokuta, zakotvená v dodatku, na základe ktorého bol žalovanej poskytnutý mobilný telefón, mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanej síce poskytol mobilný telefón za akciovú cenu, avšak žalovaná si svoju povinnosť nesplnila. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody (ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa domáha nároku titulom náhrady škody, ktorá
mu vznikla tým, že poskytol žalovanej mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu 260 eur a jeho akciovou cenou 15 eur.
Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 345,44 eur za neuhradené poskytnuté služby, zo sumy 70 eur titulom zmluvnej pokuty a zo sumy 245 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.
Žalovaná dňa 10. 10. 2013 doručila tunajšiemu súdu podanie, v ktorom žiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach a odpustenie úrokov z omeškania. Uviedla, že obe zmluvy so žalobcom podpísala ešte v čase trvania jej manželstva s tým, že využívala len jednu SIM kartu a druhú využíval jej vtedajší manžel. Zo Švajčiarska, kde pracovala, pravidelne posielala peniaze na zaplatenie faktúr, avšak jej exmanžel tieto faktúry neplatil, čo jej však zamlčal. Dlh je ochotná zaplatiť, avšak v splátkach, pričom poukázala na svoju finančnú a sociálnu situáciu. Momentálne je rozvedená a so svojím priateľom žije vo Švajčiarsku. Starajú sa o tri deti a ich jediným príjmom je zárobok jej priateľa. Je síce na materskej dovolenke, avšak nesplnila podmienky pre poberanie príspevku a zatiaľ nedostáva ani rodinné prídavky. Preto požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o pripojení, dodatkami k zmluve o pripojení, prílohou č. 1 dodatku k zmluve, dokladom o cene mobilného telefónu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami a pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.
Zo zmlúv o pripojení zo dňa 26. 2. 2002 a 10. 12. 2007, č. Q. a č. Q., vyplýva, že žalovanej boli zapožičané dve mikroprocesorových SIM karty, ku ktorým boli priradené účastnícke čísla XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Predmetom týchto zmlúv bolo poskytovanie v jednotlivých zmluvách špecifikovaných programov a služieb.
Dňa 11. 10. 2010 účastníci konania uzatvorili Dodatok k zmluve o pripojení č. č. Q., podľa ktorého žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón zn. Sony Ericsson WPERIA X10 mini za kúpnu cenu so zľavou vo výške 15 euro s tým, že žalovaná je si vedomá toho, že bežná maloobchodná cena tohto mobilného telefónu bez zľavy je vo výške 260 eur. Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaná sa zaviazala, že počas doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 47,36 eur. Žalovaná sa v čl. 2.3. uvedeného Dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatkov.
Podľa čl. 2.5 tohto Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatkov (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu 245 eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy z jej spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v
prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude povinný Účastník zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Podľa Dokladu o cene mobilného telefónu zn. Sony Ericsson WPERIA X10 mini, predajná cena tohto mobilného telefónu bola 260 eur a akciová cena 15 eur.
Podľa Dodatku k zmluve o pripojení č. Q. zo dňa 11. 10. 2010, žalobca poskytol žalovanej benefit pod názvom „Garancia“, na základe ktorého žalovaná po dobu platnosti a účinnosti tohto Dodatku mala právo na užívanie osobitných zvýhodnených verzií účastníckych programov. Žalovaná sa v čl. 2.1. Dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite po dobu 15mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 6,90 eur. Podľa čl. 2.2 tohto Dodatku, účastník si je vedomý, že vzhľadom na výšku cenového zvýhodnenia, poskytovaného Účastníkovi na základe tohto dodatku, by v prípade, že by Účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.1 Dodatku, Podniku vznikla škoda. V prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.1 (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku mať nepretržite aktivovaný niektorý z uvedených účastníckych programov, nezotrvanie v zmluvnom vzťahu, žiadosť o ukončenie zmluvného vzťahu, atď.), je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu 70 eur, pokiaľ nie je nižšie výslovne uvedené inak. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb). Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude povinný Účastník zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s..
Žalobca vyfakturoval žalovanej poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 345,44 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 8. 2011 splatnou dňa 25. 8. 2011 sumu 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 7. 2011 splatnou dňa 25. 7. 2011 sumu 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 7. 2011 splatnou dňa 25. 7. 2011 sumu 26,39 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 5. 2011 splatnou dňa 31. 5. 2011 sumu 114,78 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 8. 2011 splatnou dňa 25. 8. 2011 sumu 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 6. 2011 splatnou dňa 26. 6. 2011 sumu 42 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17. 5. 2011 splatnou dňa 31. 5. 2011 sumu 63,90 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 6. 2011 splatnou dňa 26. 6. 2011 sumu 26,39 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 7. 2011 splatnou dňa 25. 7. 2011 sumu 62,69 eur.
Pokusom o pokonávku zo dňa 22. 9. 2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy.
Z výsluchu zástupkyne žalovanej na pojednávaní vyplýva, že je matkou žalovanej. Žalovaná žije mimo územia SR. Stotožnila sa s písomným podaním žalovanej, ktoré bolo súdu doručené a žiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 100 eur.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.
Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o pripojení, na základe ktorých žalobca zapožičal žalovanému dve SIM karty a poskytoval mu služby.
Na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanej služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 345,44 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 345,44 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 245 eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.
Žalovaná v Dodatku k zmluve o pripojení vyhlásila, že je si vedomá, že mobilný telefón je jej predávaný za zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazala užívať dohodnuté služby počas dohodnutej doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ustanovenia §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie §420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.
Podľa čl. 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bod 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa ustanovenia §40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.
Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).
Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 245 eur a to aj spolu s úrokom z omeškania.
Súčasne súd zamietol aj žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70 eur a úroku z omeškania z tejto zmluvnej pokuty. Táto zmluvná pokuta mala byť dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení č. A3458861 zo dňa 11. 10. 2010.
Podľa ustanovenia §34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa citovaného ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.
Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.
Znenie dohody o zmluvnej pokute akoby naznačovalo, že existuje závažné porušenie a menej závažné porušenie zmluvných povinností, pričom ale nie je rozlíšené, v akej výške sa bude nárokovať zmluvná pokuta za to ktoré porušenie zmluvných povinností. Súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute je pre neurčitosť neplatná.
Na základe uvedeného súd má za to, že v danej veci dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť je neplatná, preto súd žalobu aj v tejto časti, vrátane úroku z omeškania, zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenie 345,44 eur (52,30%), čo je neúspechom žalovanej. V časti o zaplatenie 315 eur (47,70%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že tak úspech i neúspech žalobcu i žalovanej bol porovnateľne rovnaký, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V danom prípade žalovaná požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach po 100 eur. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovanej, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy a vzhľadom na to, že má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, súd jej povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 100 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.
Dňa 30. 10. 2013 došlo na súd oznámenie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154 o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej s poukazom na ustanovenie §93 ods. 2, 3, 4. V tomto podaní uvedené združenie, prostredníctvom právneho zástupcu, žiadalo o doručenie žaloby s príslušnými prílohami, prípadne vyjadreniami účastníkov s tým, že si uplatnilo náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že uvedené
podanie došlo súdu až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, súd sa týmto podaním nemohol zaoberať s poukazom na ustanovenie §156 ods. 4 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).