Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_3T-102-2013.pdf
PDF · 76.91 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/102/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci proti obžalovanému A. R. stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. októbra 2013 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný A. R. , nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom H. M. č. XXX, nezamestnaný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich dcér M. R., nar. XX. XX. XXXX, a E. R., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom L. XX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 8C/31/2005 zo dňa 04. 10. 2006, právoplatným dňa 01. 12. 2006, ktorým bol zaviazaný platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, si túto povinnosť riadne neplnil od 29. 06. 2011 až doposiaľ vo vzťahu k dcére E. a do 30. 06. 2013 vo vzťahu k dcére M., s výnimkou obdobia od 21. 08. 2012 do 21. 10. 2012, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a pri nástupe nahlásil vyživovaciu povinnosť na obe dcéry, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.235,55 €, pričom v období od 30. 06. 2011 do 27. 09. 2011 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený dňom 28. 09. 2011 pre nespoluprácu, nebol poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, ani dávky v hmotnej núdzi, pričom uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol za takýto trestný čin právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/114/2010 zo dňa 04. 10. 2010,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Obžalovaný A. R. sa na hlavné pojednávanie neustanovil, pred termínom hlavného pojednávania doručil súdu potvrdenie o práceneschopnosti nezamestnaného vystavené všeobecným lekárom pre dospelých. Obžalovaný prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie 15. 10. 2013, kedy bol súčasne poučený o právnych následkoch neustanovenia sa, vrátane možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku. Výslovne bol poučený o znení § 120 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého súd akceptuje len také ospravedlnenie zo zdravotných dôvodov, ktoré obsahuje správu ošetrujúceho lekára o tom, že zdravotný stav obžalovaného mu neumožňuje účasť na hlavnom pojednávaní bez ohrozenia života alebo vážneho zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nákazlivej choroby. Takúto správu od lekára obžalovaný nepredložil, preto súd jeho ospravedlnenie neakceptoval a za splnenia ostatných zákonných podmienok vykonal podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne A. R., podľa § 269 Trestného poriadku vykonal listinné dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovede obžalovaného A. R. z prípravného konania vyplýva, že spáchanie skutku nepopiera. Neplatenie výživného obžalovaný odôvodnil nedostatkom príjmu. Od roku 2011, kedy došiel z väzenia, chodil po brigádach a zarobil 300 až 500 € mesačne. Tiež chodil na rôzne pohovory, ale pre jeho register trestov zamestnanie nezískal. Žije u svojho brata, ktorému platí 50 až 80 € na chod domácnosti, keď mu to vyjde. Na úrade práce nie je evidovaný. S dcérami sa nestretáva.
Svedkyňa A. R. uviedla, že obžalovaný na svoje deti nikdy v živote výživné neplatil, rozišli sa pred 15 rokmi, a odvtedy im nedal ani korunu, nezaujíma sa o nich, radšej si vždy rok odsedel, ale výživné nezaplatil. Dcéra M. 30. júna 2013 skončila strednú zdravotnú školu a hneď sa zamestnala, dcéra E. študuje na gymnáziu. Obžalovaný výživné neplatil ani počas výkonu posledného trestu. Svedkyňa je zamestnaná v R., jej čistý mesačný príjem je 400 € plus rodinné prídavky na dcéru E.. Ona a dcéry žijú v spoločnej domácnosti s matkou svedkyne a s neterou. Deti neboli v núdzi, nestačilo im čo mali, ale svedkyňa robila čo sa dalo, finančne jej pomáhali jej rodičia.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na rodné listy, potvrdenia o návšteve školy, rozsudky, trestný rozkaz 3T/114/2010, správu Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže, správu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce, správy o povesti obžalovaného a odpis registra trestov.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a ustálil, že začiatok rozhodného obdobia je potrebné určiť od 29. 06. 2011, kedy bol obžalovaný prepustený na slobodu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach, v ktorom vyživovaciu povinnosť na obe dcéry nahlásil. Následne sa evidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce dňa 30. 06. 2011, kde bol vedený do 27. 09. 2011, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. V rozhodnom období obžalovaný nepožiadal sociálnu poisťovňu o dávku v nezamestnanosti a ani nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Od 21. 08. 2012 do 21. 10. 2012 bol vo výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach, kde vyživovaciu povinnosť na obe dcéry nahlásil. Od 13. 12. 2012 do 23. 01. 2013 bol zamestnaný.
Výpoveďou obžalovaného a svedkyne bolo preukázané, že obžalovaný od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou neplatil výživné na žiadnu z dcér s tým, že vo vzťahu k dcére M. súd určil koniec rozhodného obdobia momentom, kedy po dovŕšení plnoletosti získala
objektívne schopnosť sama sa živiť, a to ukončením strednej školy, k čomu došlo dňa 30. 06. 2013. Vo vzťahu k dcére E. obžalovaný neplatil výživné až do vyhlásenia tohto rozsudku. Z rozhodného obdobia súd vyňal dobu, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach.
Zavinenie obžalovaného, a tým aj vznik jeho trestnej zodpovednosti súd vzhliadol v tom, že nevyvinul dostatočné úsilie, aby získal pravidelný príjem, keď jeho evidencia na úrade práce trvala 3 mesiace do jeho vyradenia pre nespoluprácu. Bol pasívny, v zmysle vlastnej výpovede brigádoval a príjem mal, avšak výživné neplatil ani len čiastočne. Po výkone ďalšieho trestu sa na úrade práce nezaevidoval, čím minimalizoval možnosť riadne sa zamestnať. Dôležitým faktorom vzniku trestnej zodpovednosti obžalovaného je skutočnosť, že rozsah vyživovacej povinnosti bol obžalovanému určený minimálnou možnou výškou prípustnou zákonom, a to 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, a to bez ohľadu na svoje majetkové a zárobkové pomery. Jeho zavinenie súd vyhodnotil podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako nepriamy úmysel a uznal ho vinným.
Nakoľko od podania obžaloby do vyhlásenia rozsudku uplynula určitá doba, bolo potrebné podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona upraviť výšku dlžného výživného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku o bežné výživné, ktoré sa stalo splatným po podaní obžaloby. Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovaného v rozhodnom období súd určil podľa sumy určenej osobitným predpisom ako 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, a to do júna 2013 vrátane na 2 deti a za júl až september 2013 na 1 dieťa. Konkrétne 1 x 50,70 € (2 x 25,38) + 12 x 52 € ( 2 x 26) + 1 x 53,30 € ( 2 x 26,65) + 3 x 0 € (výkon trestu) + 8 x 53,30 € (2 x 26,65) + 3 x 27,13 €, t.j. celkový dlh na výživnom za rozhodné obdobie činí 1.235,55 €.
Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, keď obžalovaný A. R. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svoje dcéry, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp.zn. 3T/114/2010 právoplatne odsúdený pre obdobný trestný čin.
Obžalovaný A. R. má 9 záznamov v registri trestov, prvé dve odsúdenia sú zahladené, následne bol trestaný za násilnú a inú trestnú činnosť k nepodmienečným trestom odňatia slobody. V januári 2013 bol postihnutý za priestupok proti majetku, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.
Súd zisťoval pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona a priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť priznania podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona spočívajúcu v predchádzajúcich odsúdeniach. Pomer týchto okolností je 1:1.
Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia, súd mu obligatórne v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento druh trestu však zodpovedá aj osobe obžalovaného, ktorý má preukázané sklony ku kriminálnym aktivitám, za ktoré bol trestaný nepodmienečnými trestami, a po ich výkone neviedol riadny život, neplnil zákonné povinnosti a potrebu vyživovať svoje dcéry od odchodu zo spoločnej domácnosti s nimi úplne ignoroval. Dokonca pokračoval v opomenutí svojej zákonnej povinnosti po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za rovnaký trestný čin voči dcéram. Keďže počet poľahčujúcich okolností sa rovná počtu priťažujúcich okolností v pomere 1:1, podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona je príslušná trestná sadzba obžalovaného 1 až 5 rokov. Súd prihliadajúc na charakter trestnej činnosti a fakt, že obžalovaný nikdy na dcéry výživné neplatil napriek minimálnemu rozsahu vyživovacej povinnosti, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na vo výmere 2 roky, čo zohľadňuje následok trestného činu a spĺňa podmienky individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.
v Malackách dňa 28. októbra 2013