Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/322/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Oľgy Belkovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -61 zo dňa 16. apríla 2013, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „“) právo na náhradu majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 440 eur, keď škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená tým, že Okresný súd Ružomberok nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia v lehote 15 dní od doručenia takejto žiadosti.

Okresný súd po oboznámení sa s obsahom listín založených v spise a obsahom spisu sp. zn. zistil, že dňa 16.07.2010 bola doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR 21642/09 zo dňa 29.01.2010. Okresný súd prípisom zo dňa 20.08.2010 adresovanom Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. žiadal o zaslanie spisového materiálu SR 21642/09 na nahliadnutie v lehote 12 dní. Uvedený prípis prevzal Stály rozhodcovský súd dňa 26.8.2010. Po uplynutí stanovenej lehoty a to dňa 24.09.2010 Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. doručil súdu fotokópiu spisu obsahujúceho návrh na začatie rozhodcovského konania, zmenku vystavenú dňa 28.02.2009, Zmluvu o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru a prefotené obálky k zásielkam adresovaným povinnému. Následne dňa 30.09.2010 okresný súd vydal pod č. 5508*012309 poverenie na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.

Prvostupňový súd konštatoval, že okresný súd v exekučnom konaní vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty, ktorá uplynula 31.07.2010, avšak tvrdenie navrhovateľa v návrhu na začatie konania, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 253 dní označil za nepravdivé. Poverenie bolo vydané 61 dní po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd uviedol, že nie každé nedodržanie lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (, , ). Súd zároveň poukázal na charakter rozhodovania v danej veci - udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Podotkol, že exekučným titulom predmetnej exekučnej veci bol rozhodcovský rozsudok, kde súd s poukazom na ust. a o rozhodcovskom konaní, aj bez návrhu zastaví exekučné konanie, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom. Z tohto dôvodu exekučný súd za účelom preskúmania charakteru plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom oprávnenému bol nútený vyžiadať si od Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. spisový materiál SR 21642/09, ktorý obsahoval Zmluvu o úvere, na základe ktorej rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného na peňažné plnenie ako aj vyžiadať zmenku. Okresný súd z uvedeného vyvodil, že bolo potrebné žiadať o súčinnosť Rozhodcovský súd za účelom preskúmania, či nejde o plnenie nemožné, právom nedovolené, alebo odporujúce dobrým mravom. Súčinnosť Stáleho rozhodcovského súdu bola poskytnutá, ale oneskorene, po uplynutí stanovenej lehoty súdom. Okresný súd poukázal aj na pasívny prístup navrhovateľa v rámci exekučného konania, keď na porušenie svojho práva žiadnym spôsobom súd neupozornil, neobrátil sa na predsedu súdu so sťažnosťou na zbytočné prieťahy v tomto konaní, resp. nepodal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, keď je nepochybné, že sa jedná o účinné prostriedky nápravy v prípade zbytočných prieťahov v konaní. Okrem uvedeného súd poukázal aj na právnu úpravu účinnú ku dňu rozhodovania súdu a to ustanovenie , podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinností vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, možno vychádzať len z tam uvedených výsledkov šetrení resp. rozhodnutí, ktoré však súdu žalobca v tomto konaní nepredložil.

Okresný súd tiež skúmal, či v danej veci je prítomný ďalší nevyhnutný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Mal za to, že navrhovateľ majetkovú škodu žiadnym spôsobom nepreukázal, vyčíslenie škody nepodložil žiadnymi dôkazmi. Taktiež nemal preukázanú žiadnu nemajetkovú ujmu navrhovateľa a ani splnenie podmienky, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Okrem toho samotné vyčíslenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom je len mechanickým odôvodňovaním na základe pomeru z označených nálezov Ústavného súdu SR, kde Ústavný súd SR priznal náhradu nemajetkovej ujmy za zbytočné prieťahy v konaní v trvaní jedného roka v sume 663,88 eur, čo podľa názoru okresného súdu neobstojí, keďže vôbec nezohľadňuje konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu.

Pre uvedené skutočnosti považoval návrh navrhovateľa v celom rozsahu za nedôvodný.

Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 16.07.2010, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom vydané dňa 30.9.2010. Aj keď poverenie bolo doručené len súdnemu exekútorovi, je zrejmé, že oprávnený ako účastník exekučného konania, ktorý inicioval exekučné konanie, bol právne zastúpený v exekučnom konaní a mal k dispozícii v spise informáciu o škode, ktorá mu vznikla tým, že súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa jeho tvrdenia už dňom 01.10.2010, t. j. dňom nasledujúcim po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh na súd bol podaný dňa 27.09.2012, preto mal súd za to, že návrh na začatie konania bol v predmetnej veci podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná.

O náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“).

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že pred vynesením napadnutého rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe, a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup súdu nepredstavuje len porušenie základného práva navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces, ale aj priame porušenie ust Naviac odporca vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania, na ktorú okresný súd nedal navrhovateľovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením napadnutého rozsudku reagovať. Pred vyhlásení rozsudku nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a zároveň nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal okresný súd umožniť navrhovateľovi, aby uplatnil svoje stanoviská ku skutkovým a právnym otázkam. Ak tak okresný súd neurobil a vo veci meritórne rozhodol, porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Navrhovateľ poukazom na ust. v dôvodoch odvolania uviedol, že v texte žaloby upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne a v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tomto smere poukázal na názor v právnej a skutkovo zhodnej veci vyslovený Krajským súdom v Trnave, v rozhodnutí zo dňa 17.10.2012 sp. zn. , v ktorej boli vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda a vec navrhovateľa bola prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. Rovnako rozhodli v skutkovo a právne rovnakých veciach navrhovateľa aj Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za takýchto okolností nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( ods. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ), podľa ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že vyjadrenie odporcu k žalobe mu nebolo pred vyhlásením napadnutého rozsudku doručené odvolací súd zistil, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Vyjadrenie odporcu a oznámenie zákonnej sudkyne, že sa vo veci necíti byť zaujatá, bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 25.03.2013, resp. 12.04.2013.

Aj keď okresný súd zistil, že poverenie pre súdneho exekútora vo veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. bolo udelené po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty, nešlo o bezdôvodnú nečinnosť. V tomto smere aj odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR (2 ÚS57/01, , ), z ktorej vyplýva, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Je treba prihliadať na charakter tej

- ktorej veci. V danom prípade sa jednalo o udelenia poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. V tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenie , o rozhodcovskom konaní, kedy súd aj bez návrhu zastaví exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z tohto dôvodu exekučný súd bol povinný za účelom preskúmania charakteru plnenia priznaného oprávnenému (navrhovateľovi) rozhodcovským rozsudkom vyžiadať si od Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. spisový materiál spisu č. SR 21542/09, ktorý obsahoval okrem iného zmenku a Zmluvu o úvere, na základe ktorej rozhodcovský súd zaviazal povinného na peňažné plnenie. Súčinnosť Stáleho rozhodcovského súdu bola poskytnutá, ale oneskorene, po uplynutí súdom stanovenej lehoty. Hneď po tom, ako spisový materiál č. SR 21642/09 exekučnému súdu bol doručený, tento udelil pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Okresný súd pri rozhodnutí o zamietnutí žalobného návrhu vychádzal aj z nečinnosti resp. pasívneho prístupu navrhovateľa v rámci exekučného konania, ktorý ak mal za to, že v exekučnej veci sú prieťahy v konaní mal na porušenie svojho práva upozorniť predsedu súdu, alebo podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Prvostupňový súd pri rozhodovaní však skúmal aj ostatné nevyhnutné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, ktoré zo strany navrhovateľa nemal preukázané. Pre tieto dôvody žalobu zamietol.

Okresný súd sa okrem toho zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.

Námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, že nemal možnosť sa k nim vyjadriť, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu zistil, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 16.04.2013, keď navrhovateľ a jeho právny zástupca prevzali predvolanie už dňa 25.03.2013. Na určený termín sa navrhovateľ, ani jeho právny zástupca, nedostavili. Odvolací súd na základe uvedených zistení konštatuje, že v zmysle ust. boli splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní dňa 16.04.2013 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil.

Tvrdenie navrhovateľa, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, nie je pravdivé, nakoľko okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom po nariadení pojednávania.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že navrhovateľ na výzvu okresného súdu, a to v písomnom podaní zo dňa 30.10.2012 (ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 06.11.2012) výslovne uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti podľa Konajúca sudkyňa sa dňa 07.03.2013 vyjadrila, že nemá žiadny vzťah k prejednávanej veci a k účastníkom konania, ktorý by objektívne vzbudzoval pochybnosti o jej nezaujatosti. Nepodieľala sa rozhodovacou činnosťou na rozhodnutí, ktoré súvisí s nárokom navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Ružomberok, nie je objektívne spôsobilá bez ďalšieho vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti.

Námietkou, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, sa môže účastník brániť aj v rámci odvolacích námietok, ako to urobil v tomto prípade žalobca. Ak nie je vydané rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže pri skúmaní tohto dôvodu posúdiť otázku vylúčenia sudcu samostatne, čo by bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom Okresného súdu Ružomberok, na ktorom vykonáva zákonná sudkyňa funkcie sudcu, nevidí dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať i vzťah v posudzovaných súvislostiach. Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákonný a iné všeobecne záväzne právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom ( ). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého súdneho systému, aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba také chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 24.11.2011). Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že nebol daný dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal nakoľko odporca si náhradu trov neuplatnil ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .