Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_4Cob-127-2021.pdf
PDF · 134.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/127/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s. r. o., Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, zast. Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 108,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/45/2019-161 zo dňa 21. apríla 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/45/2019-161 zo dňa 21. apríla 2021 v odvolaním napadnutej časti I., II. a III. výroku mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 108,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 108,- eur od 7.11.2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3,00 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3,00 eur od 7.11.2018 do zaplatenia. Tretím výrokom v zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Štvrtým výrokom nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 191, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 4 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6, 7 písm. b) a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 415, § 420 ods. 1, § 420a, § 422 ods. 1, § 427 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 663, § 671 ods. 1, § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 108,00 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 108,00 eur od 07.11.2018 do zaplatenia a trov konania.
3. Ustálil, že medzi stranami sporu je nesporné, že došlo k vzniku škodovej udalosti, ktorá je poistnou udalosťou, žalovaný čiastočne žalovanému poskytol poistné plnenie, t.j. škodovú udalosť uznal ako poistnú udalosť, a to v zmysle uzatvoreného povinného zmluvného poistenia vozidla poškodeného. Za sporný medzi stranami sporu súd považoval nárok na zaplatenie nájomného za prenájom náhradného
motorového vozidla a nárok na úroky z omeškania. Nesporným je poskytnutie plnenia vo výške 222,00 eur za 5 dní nájmu, omylom došlo k zaplateniu o 3,00 eur menej, nakoľko z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že akceptuje nájomné vo výške 45,00 eur denne.
4. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, oboznámil sa s vyjadreniami žalobcu a žalovaného, listinami tvoriacimi obsah spisu a dospel k záveru, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný čiastočným poskytnutím poistného plnenia, avšak nezaplateným zostal nárok žalobcu, ako nadobúdateľa pohľadávky od poškodeného, predstavujúci nevyplatenú náhradu za požičanie náhradného motorového vozidla vo výške 108,00 eur a úrokov z omeškania. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu.
5. Nesporným je, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil. Kauzálny nexus bol daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného a následne si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo.
6. Vo vzťahu k posúdeniu vzniku škody na poškodenom motorovom vozidle súd uviedol, že z Oznámenia poisťovne zo dňa 23.10.2018 mal za preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 222,00 eur za 5 dní vo výške 45,00 eur s DPH na deň, vychádzajúc z faktúry č. 180801. Vo zvyšnej časti žalobcovi náhradu neposkytol s odôvodnením, že sa jedná o neprimeranú výšku denného nájmu, vzhľadom na prieskum trhu za daný typ zapožičaného vozidla a počet zapožičaných dní.
7. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 13.08.2018 mal súd za preukázané, že poškodený a žalobca uzatvorili zmluvu o nájme motorového vozidla KIA CEED, EČV: N. XXX I. na obdobie od 13.08.2018 do 16.08.2018 s predpokladaným počtom dní nájmu 4 dni s "cenou" 66,00 eur denne. Skutočnou dobou nájmu bolo 5 dní s "cenou" spolu 330,00 eur a odovzdaním vozidla dňa 17.08.2018 o 13,00 hod..
8. Z faktúry č. 180801 mal súd za preukázané, že žalobca vyúčtoval poškodenému prenájom motorového vozidla bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov za obdobie 13.08.2018 až 17.08.2018, t.j. 5 dní po 66,00 eur v celkovej výške 330,00 eur, pričom celková cena nájmu za 1 deň doby nájmu pozostáva zo základnej ceny za 1 deň doby nájmu 45,00 eur a prirážky (nájom s dobou neurčitou, bez zloženia finančnej zábezpeky za vozidlo a nájom vozidla na začiatku doby nájmu, predĺžená splatnosť faktúry za nájom vozidla) vo výške 21,00 eur na deň.
9. K posúdeniu nároku za užívanie náhradného vozidla, súd skúmal účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla a obvyklosť ceny nájomného, ak je to medzi stranami sporu sporné. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3MCdo3/2015: pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Avšak aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti.
10. Súd skúmal, či v danom spore ide o účelne a nutne vynaložené náklady na vypožičanie (nájom) motorového vozidla, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Skúmal rozsah účelnosti a nutnosť vynaloženia nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla. Súd tiež skúmal obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. V kontexte uvedeného bolo nutné prihliadať najmä na dôvody potreby náhradného motorového vozidla a rozsah jeho užívania, cenu nájmu, obvyklosť cien nájmu v danom čase a mieste.
11. Z uplatnenia nároku na náhradu škody mal súd za preukázané, že si poškodený uplatnil nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla D. XXX L. s dátumom vzniku škody 24.07.2018.
12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.08.2018 a oznámenia o postúpení má súd za preukázané, že poškodený postúpil na žalobcu v súvislosti s poistnou udalosťou pohľadávku vo výške 330,00 eur s príslušenstvom.
13. Z čestného prehlásenia poškodeného k platbe vyplýva, že faktúra na sumu 330,00 eur bola riadne uhradená. Poskytnuté plnenie poisťovne bolo vo výške 222,00 eur. Z bloku registračnej pokladnice zo dňa 11.12.2018 mal súd za preukázané, že došlo k platbe v hotovosti 330,00 eur na účely úhrady faktúry č. 180801.
14. Samotné zaplatenie výdavkov vo výške 330,00 eur neznamená, že poškodenému, resp. právnemu nástupcovi nárok na zaplatenie tejto sumy patrí.
15. Súd sa oboznámil s cenníkmi založenými v súdnom spise, potvrdeniami o cene nájmu - na účely posúdenia, či je cena nájmu 66,00 eur obvyklá v prípade vozidla KIA CEED, a to v danom mieste a čase užívania náhradného motorového vozidla. Súd však skúmal aj zloženie ceny 66,00 eur a dospel k názoru, že skutočná cena nájmu je 45,00 eur a nie 66,00 eur, pretože:
- sumu 21 eur žalobca účtoval za to, že zmluva má byť uzatvorená na dobu neurčitú, avšak zo zmluvy o nájme vyplýva, že sa predbežne prenajíma náhradné motorové vozidlo na 4 dni a následne bola zmluva podľa zaškrtnutého "ÁNO" („nájom predĺžený na žiadosť nájomcu“) predĺžená na základe požiadavky poškodeného, t.j. nejedná sa o zmluvu na dobu neurčitú ale predĺženie dohodnutej určitej doby nájmu, preto súd nezistil dôvodnosť príplatku za uzatvorenie zmluvy na dobu neurčitú ako položky, ktorá by mala byť škodou;
- pokiaľ ide o prirážku z titulu nájmu bez zloženia finančnej zábezpeky za vozidlo, nájmu vozidla na začiatku doby nájmu a predĺženie splatnosti faktúry za nájom vozidla, toto súd hodnotil ako príplatkovú službu, ktorú si poškodený nebol povinný objednať, bola to určitá výhoda, pre ktorú sa slobodne rozhodol ale nejedná sa o škodu, t.j. ujmu, ktorá by mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti.
16. Uvedené položky v cene 21,00 eur, nemožno preto, podľa názoru súdu prvej inštancie, posúdiť ako škodu; povinnosť takú časť ceny zaplatiť na zmluvnom dobrovoľnom základe nemožno stotožňovať automaticky so zákonnou povinnosťou na náhradu škody podľa zákona o PZP.
17. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že skutočným dohodnutým nájomným bez ceny príplatkových služieb je 45,00 eur. Pre úplnosť súd skúmal aj obvyklosť ceny nájmu. Súd prihliadol na ponuky prenájmu vozidiel založené v súdnom spise ako cenníky, potvrdenie k cene nájmu. Poškodený nie je povinný si vybrať najlacnejší prenájom, ale cena prenájmu musí byť obvyklá. Na základe vykonaného dokazovania tak súd považoval cenu nájomného 45,00 eur za primeranú.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcovi patril nárok na nájomného náhradného motorového vozidla za 5 dní po 45,00 eur, t.j. vo výške 225,00 eur. Keďže žalovaný zaplatil žalobcovi 222,00 eur, zostáva na úhradu 3,00 eur. Vo zvyšnej časti istiny preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
19. Podľa Rozsudku NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o PZP) je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala, v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, do omeškania.
20. Žalobca namietal, že mu oznámenie o poistnom plnení v zmysle § 11 ods. 6 zákona PZP nebolo vôbec doručené, a teda si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, preto mu patrí nárok na úroky z omeškania. Žalovaný doručenie oznámenia podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP žalovanému, resp. poškodenému nepreukázal, súd preto žalovanému priznal nárok na úroky z omeškania zo sumy 3,00 eur tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrenia poistnej udalosti do zaplatenia, avšak iba z istiny, v ktorej bol žalobca úspešný, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca súčasne namietal uplatnenie citovaného rozhodnutia NS SR, súd však nezistil
dôvod pre odklonenie sa od odôvodnenia poskytnutého v rozhodnutí NS SR. Žalovaný nesporil počítanie lehoty 15 dní od skončenia šetrenia tak, že prvý deň omeškania pripadá na 7.11.2018, a z oznámenia zo dňa 23.10.2018 nevyplýva dátum skončenia šetrenia, súd preto nárok na úroky z omeškania priznal od 7.11.2018. Výška uplatnenej sadzby úrokov z omeškania nebola sporná a zodpovedá zákonnej výške.
21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny vo výške 3,00 eur a vo zvyšných 105,00 eur istiny bol neúspešný. Žalobca bol aj v rozsahu uplatňovaného úroku z omeškania úspešný iba čiastočne. Celkový úspech žalobcu je v rozsahu 2,78 % po zaokrúhlení, a žalovaný bol úspešný v rozsahu 97,22 %. Rozdiel je 94,44 %. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s čl. 17 CSP žalovanému 94,44 % trovy konania nepriznal.
22. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v plnom rozsahu žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci . Namietal, že súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval právny názor súdu vyššieho stupňa, ktorý, v roku 2020, v skutkovo totožnej právnej veci (rovnaká cena nájmu - 66,00 eur/denne, rovnaké podmienky nájmu a rovnaký typ náhradného vozidla), mal odlišný právny názor a rovnakému samosudcovi Okresného súdu Bratislava I, preto zamietavý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu - viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/206/2019 zo dňa 8.7.2020.
Krajský súd vo svojom rozsudku sp. zn. 3Cob/206/2019 zo dňa 8.7.2020 neidentifikoval žiadnu neopodstatnenú prirážku k (základnej) cene nájmu a pri zmene rozsudku súdu v bode 22. uviedol: „Odvolací súd k výške požičovného poukazuje na to, že za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne. Poškodený nemá právnu povinnosť, na základe ktorej by mal hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, alebo podrobne skúmať a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov. Odvolací súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť, že cena prenájmu v danom prípade vo výške 66,- EUR/deň je primeraná. Taktiež odvolací súd konštatuje, že z inej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach má vedomosť, že súdy v iných konaniach prisudzovali poškodenému náhradu škody - nájomné za prenajaté motorové vozidlo v obdobnej výške a cena je primeraná. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, vrátane úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 28.10.2011..............“
Rovnako tak namietal, že súd správne v rozsudku uviedol, že v spore bola sporná iba obvyklosť ceny nájmu. Na rozdiel od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa v roku 2020 nestotožnil s rozsudkom rovnakého samosudcu súdu, tentokrát len inými slovami uviedol de facto to isté, a to, že prirážka za nezloženie depozitu + nezloženie nájomného vopred + neurčitý počet dní nájmu + predĺženie splatnosti faktúry za nájom nie je súčasťou skutočnej škody, resp. (základnej) ceny nájmu, a teda je akousi nadštandardnou či príplatkovou výhodou, na ktorú poškodený v rámci skutočnej škody nemá právny nárok.
Uviedol, že súd ďalej v rozpore s ustálenou súdnou praxou a v rozpore s predloženými cenníkmi (ako aj v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z roku 2020) označil cenu 66,00 eur za 1 deň nájmu za neobvyklú, a za obvyklú cenu považoval len „základnú“ cenu 45,00 eur za 1 deň nájmu, ktorú žalovaný použil vo svojich výpočtoch pri likvidácii poistnej udalosti.
S uvedenými právnymi závermi súdu odvolateľ nesúhlasí, okrem iného aj preto, že ceny prenájmu motorových vozidiel sa v jednotlivých spoločnostiach líšia, a preto neexistuje dôvod, prečo by sa pri výpočte výšky poistného plnenia nemohla zohľadňovať zmluvne dohodnutá obvyklá cena konkrétneho nájmu medzi prenajímateľom a nájomcom. Krátenie dohodnutej ceny nájmu len preto, že na trhu existujú aj iné, lacnejšie ponuky považuje za neprípustné, keďže predmetom povinne zmluvného poistenia je náhrada reálnej škody. Čo sa týka samotnej sumy 66,00 eur za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla, poukázal, že suma 66,00 eur bola v čase zapožičania náhradného vozidla obvyklá, pričom to, že ide o cenu obvyklú potvrdzujú aj cenové ponuky iných autopožičovní, ktoré poskytujú rovnaké služby ako žalobca.
Takéto cenníky žalobca predložil počas súdneho konania súdu, avšak súd ich pri svojom rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy, pričom si osvojil účelovú a neopodstatnenú argumentáciu žalovaného o údajnej neopodstatnenej prirážke, navyše za stavu, kedy žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o neobvyklosti žalovanej ceny nájmu.
Podotkol, že cenníky jednotlivých autopožičovní uverejnené na internete sú iba veľmi orientačné, pričom k najnižším cenám na trhu sa viažu veľmi striktné podmienky nájmu, ktoré nájomca v záujme získania takejto ceny nájmu musí splniť. Rovnako tak súd žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní nezohľadnil žalobcom predložený pomerne dlhý zoznam právoplatných súdnych rozhodnutí v skutkovo totožných, resp. právne obdobných veciach a dlhodobo ustálenú súdnu prax Okresného súdu Bratislava I, ako aj Krajského súdu v Bratislave, ktoré v množstve svojich konaní preskúmavali cenu nájmu žalobcu v kontexte podmienok nájmu, pričom v prípade nájmu na dobu neurčitú (resp. nájmu s možnosťou predĺženia ako aj možnosťou predčasného bezsankčného ukončenia doby nájmu), pri ktorom nie je potrebné skladať depozit za požičané vozidlo a vopred zaplatiť cenu nájmu v plnej výške ustálili, že cena nájmu vo výške 66,00 eur za 1 deň nájmu vozidla strednej triedy je cenou obvyklou.
Zdôraznil, že v zmysle ustálenej judikatúry sa výška náhrady škody stanovuje s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Podľa judikatúry aj súdnej praxe nielen Okresného súdu Bratislava I, ale aj Krajského súdu v Bratislave, za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej autopožičovne, pretože cena obvyklá predstavuje celé cenové pásmo od skupiny cien najlacnejších až po skupinu cien najdrahších autopožičovní. Ak posudzovaná cena z daného cenového pásma výrazne nevybočuje, tak nemožno hovoriť o cene neobvyklej.
Inými slovami, za neobvyklú cenu nemožno označiť cenovú reláciu určitého subjektu len preto, že na trhu existujú aj cenovo nižšie ponuky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/17/2017 zo dňa 10.5.2018, ktorý na str. 9 a 10 uviedol, prečo sumu vo výške 66,00 eur za 1 deň nájmu považoval za primeranú.
Obvyklosť ceny 66,00 eur bola súdu preukázaná viacerými cenníkmi predloženými žalobcom. Preto napriek odôvodneniu rozsudku odvolateľ naďalej zotrval na stanovisku, že cena 66,00 eur je cenou primeranou a obvyklou z dôvodu, že zohľadňuje podmienky, za akých bolo predmetné vozidlo zapožičané. Nájomca nemusel vopred zaplatiť cenu nájmu v plnej výške, nemusel zložiť žiadnu kauciu za požičaný automobil, ktorý bol aj riadne poistený, pričom požičané vozidlo mohol kedykoľvek a bez akýchkoľvek sankcii vrátiť, prípadne dobu nájmu si podľa jeho potrieb ešte aj „predĺžiť“. Nájomca teda neniesol žiadne, pre neho neprimerané riziká spojené so zapožičaním vozidla, ktoré by mu ako jeho povinnosť ukladala niesť právna norma a ktorými sa vyznačuje nájom na dobu určitú, ktorý nie je možné bez sankcií predčasne ukončiť, pri ktorom sa vopred a v plnej výške platí celá cena nájmu a pri ktorom sa navyše skladá do rúk autopožičovne ešte aj určitý a nezanedbateľný finančný depozit za požičané vozidlo.
Rovnako tak bolo súdu v rámci podaní žalobcu (napr. v písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 26.11.2020) podrobne objasnené aj to, že pri nájme nie sú fakturované žiadne prirážky či príplatky, že nájomná zmluva obsahuje iba informatívnu predpokladanú dobu vrátenia vozidla, ktorá nájomcu k ničomu nezaväzuje a neobmedzuje nájomcu v možnosti požičané vozidlo bez sankcií kedykoľvek vrátiť či nájom „predĺžiť“, pričom nájomné platí iba za skutočne využitú dobu nájmu.
V bode 15 nájomnej zmluvy je exaktne uvedené slovné spojenie „predpokladaná doba“, ktorá sa viaže k informatívnej a predpokladanej dobe vrátenia vozidla, avšak táto doba reálne nájomcu voči prenajímateľovi k ničomu nezaväzuje a čo je dôležité, ani neobmedzuje nájomcu v možnosti požičané vozidlo bez sankcií kedykoľvek vrátiť, či nájom vozidla „predĺžiť“ nad rámec predpokladanej doby nájmu, pričom nájomné nájomca platí iba za skutočne využitú dobu nájmu.
Inými slovami, poškodený si v prejednávanej veci požičal náhradné vozidlo v režime doby neurčitej a za takých podmienok, ktoré mu v danej chvíli najviac vyhovovali, pričom v zmluve uvedenú orientačnú (predpokladanú) dobu nájmu „predlžoval“ výlučne pre dôvody spočívajúce v dĺžke opravy jeho vozidla.
Nie je možné argumentom o údajnej, a navyše neopodstatnenej, prirážke zľahčovať tak bežnú a zároveň podstatnú povinnosť nájomcu, akou je platba celého nájomného vopred, či zloženie nezanedbateľného
finančného depozitu na začiatku nájmu (pred prevzatím vozidla) a už vôbec nie je relevantné v tomto kontexte uvádzať, že depozit sa na konci doby nájmu nájomcovi aj tak vráti (ak na požičanom aute nevznikne škoda). Platba celého nájomného vopred, či zloženie depozitu (napriek jeho vratnej povahe) sú veľmi dôležité zabezpečovacie prvky pri nájme motorového vozidla a ich (ne)existencia má vplyv nielen na cenu nájmu, ale dokonca aj na nájom ako taký, pretože bez platby nájomného vopred, či bez zloženia depozitu za požičané vozidlo väčšina autopožičovní motorové vozidlo vôbec nepožičia.
K právnym záverom súdu, týkajúcim sa údajnej prirážky k cene nájmu a podobne - ktorá podľa súdu je akousi nadštandardnou či príplatkovou výhodou, na ktorú poškodený v rámci skutočnej škody nemá právny nárok - uviedol, že k dohodnutému nájomnému nie sú fakturované žiadne prirážky ani príplatky. Nájomná zmluva jednoznačne a zrozumiteľne uvádza výlučne jednu dennú sadzbu nájmu, vyjadrenú jedným číselným údajom, pričom táto denná sadzba nájmu sa zhoduje s dennou sadzbou nájmu fakturovanou vo faktúre za nájom motorového vozidla. Cena nájmu teda neobsahuje žiadne prirážky či príplatky. Nie je teda vôbec zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že fakturovaná cena obsahuje prirážku.
Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry sa výška náhrady škody stanovuje s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase, a to pri zohľadnení s tým súvisiacich podmienok nájmu, pričom za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej autopožičovne, rovnako ako ani cenu najdrahšej autopožičovne.
Podľa názoru odvolateľa ako aj podľa ustálenej súdnej praxe, obvyklá cena predstavuje celé cenové pásmo od skupiny najlacnejších po skupinu najdrahších autopožičovní vrátane, a preto cenu žalobcu, ktorá nevybočuje z cien skupiny určitého cenového pásma, nemožno označiť za cenu neobvyklú, pretože vzájomný vplyv dopytu a ponuky na trhu trhovej ekonomiky pôsobí na cenu, ktorá sa týmto vzájomným pôsobením dostáva do rovnovážneho bodu. Ak bude teda dostatočný záujem podnikateľských subjektov (ktoré majú prirodzenú tendenciu vznikať v oblastiach s možnosťami zisku) výraznejšie posilniť ponuku autopožičovní v režime úhrady ceny nájmu po vrátení vozidla + bez zloženia depozitu, tak ponuka prevyšujúca dopyt bude pôsobiť na ceny v smere nadol. Pokiaľ však bude dopyt zákazníkov po takejto forme požičania náhradného vozidla prevyšovať ponuku zo strany autopožičovní (pretože v súčasnosti požičiavať vozidlá takýmto spôsobom je vysoko náročné) tak ceny budú kopírovať terajšiu úroveň, alebo uvedená ponuka nebude pre náročnosť vôbec existovať.
Zhrnul, že pri posudzovaní obvyklosti ceny nie je možné vytrhnúť cenu z jedného produktového typu nájmov a z druhého produktového typu nájmov vytrhnúť zase diametrálne odlišné (výhodnejšie) podmienky nájmu a následne takýto fiktívne vytvorený hybridný produkt (t.j. najnižšia cena a najlepšie podmienky), ktorý v skutočnosti na trhu vôbec neexistuje, porovnávať s nájmom, ktorý uskutočnil právny predchodca žalobcu. V záujme objektívneho posúdenia obvyklosti ceny je potrebné každý produktový typ posudzovať samostatne a nemožno argumentovať, že pri odlišnom produktovom type nájmov sa jedná o neúčelné, neobvyklé a nie nevyhnutné náklady súvisiace s nájmom. O neúčelných, neobvyklých a nie nevyhnutných nákladoch možno totiž hovoriť iba v tom prípade, ak by pri rovnakých podmienkach nájmu išlo o diametrálne rozdielne ceny.
Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal neobvyklosť ceny nájmu pri produkte, ktorý v danom prípade poškodený využil a súd použil iba pochybnú argumentáciu o „prirážke“, ktorá v skutočnosti neexistuje. Akýkoľvek individuálny rešerš cien z internetu, ktorý teoreticky predloží žalovaný, je iba fikcia, ktorá nemá absolútne žiadnu porovnávaciu a tým pádom vypovedaciu schopnosť (nie je zrejmé, či ide o ceny konečné, aký typ poistenia zodpovednosti za spôsobenú škody dané vozidlá majú uzavretý, k akým podmienkam nájmu sa dané ceny viažu, či ponúkané vozidlá sú skutočne aj dostupné, aký majú tieto vozidlá technický stav atď.).
Naproti tomu žalobca v konaní preukázal majetkovú ujmu na strane poškodeného ako aj obvyklosť (primeranosť) cien prenajímateľa, a to predloženými potvrdeniami -cenníkmi iných spoločností poskytujúcich rovnaké služby ako žalobca, a rovnako tak súdu objasnil, že žiadna prirážka nebola fakturovaná. Žalobca predloženými dôkazmi preukázal, že na trhu autopožičovní existujú aj iné autopožičovne, ktoré autá rovnakej kategórie požičiavajú za ceny porovnateľné s cenami prenajímateľa a hodnoverným, preukázateľne overiteľným spôsobom objasnil, v čom spočíva odlišnosť produktov nachádzajúcich sa na trhu autopožičovní. Žalobca v konaní takisto preukázal, že nielen Okresné súdy
Bratislava I-V, ale ako aj Krajský súd v Bratislave sa v minulosti viacnásobne zaoberali posudzovaním obvyklosti ceny prenajímateľa, túto cenu vyhodnotili ako cenu obvyklú, a to aj v sporoch s rovnakým žalovaným - napr. už spomínaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/17/2017 z 31.8.2016.
Odvolateľ preto zastáva názor, že vyššia cena nájmu automaticky neznamená, že ide o „prirážku“, ktorá nie je skutočnou škodou, resp. že takáto cena je neobvyklá, pretože pri takýchto podmienkach nájmu majú porovnateľné a obdobné ceny aj iné autopožičovne, ktoré takýto typ nájmu prevádzkujú a ktorých potvrdenia - cenníky boli súdu zo strany žalobcu predložené.
Za účelom preverenia obvyklosti ceny nájmu je nevyhnutné posudzovať rovnaké, príp. porovnateľné ponuky jednotlivých autopožičovní a nie účelovo vytrhnúť z ponuky trhu také spoločnosti, ktoré požičiavajú za najnižšie ceny a pritom ignorovať fakt, že takého nájmy sú realizované za úplne iných podmienok.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Zároveň žiada, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania.
23. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadreniami žalobcu a naďalej sa pridržiava všetkých doterajších písomných vyjadrení.
Vyslovil presvedčenie, že spornou v konaní nie je obvyklosť ceny, ako to prezentuje žalobca, ale otázka, či možno považovať za skutočnú škodu aj účtovanú prirážku v sume 21,00 eur/deň za nezloženie finančnej zábezpeky, nezloženie celého nájomného na začiatku doby nájmu, či predĺženie splatnosti faktúry.
Uviedol, že považuje rozsudky Krajského súdu v Bratislave, na ktoré poukazuje žalobca, za nepoužiteľné v tomto spore, pretože v danom prípade nejde o primeranosť dohodnutého denného nájmu tak, ako to bolo v prezentovaných rozhodnutiach.
Zdôraznil správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, kde je podľa jeho názoru jednoznačne uvedené, že žalobný návrh nebol zamietnutý z dôvodu neprimeranosti denného požičovného, ale práve z dôvodu, že dohodnutá prirážka v sume 21,00 eur/deň, nie je súčasťou skutočnej škody a za reálne dojednané požičovné považoval súd sumu 45,00 eur/deň, ktoré vyhodnotil ako primerané.
V plnom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu, ktorý účtovanú prirážku z dôvodu nezloženia finančnej zábezpeky, nezloženia celého nájomného na začiatku doby nájmu, či predĺženia splatnosti faktúry nebol povinný objednať. Žalobca argumentoval tým, že finančné možnosti poškodenému neumožňovali zloženie depozitu, resp. celého nájomného vopred, a bol nútený využiť túto (drahšiu) možnosť prenájmu náhradného vozidla, avšak podľa jeho názoru rozsah náhrady škody nemôže byť ovplyvňovaný takýmito alebo obdobnými subjektívnymi okolnosťami. Ust. § 442 ods. 1 OZ ani nepredpokladá akékoľvek zvýhodňovanie poškodeného a žalovanému nie je zrejmý zákonný predpoklad, ktorý by mu ukladal povinnosť nahradiť poškodenému dobrovoľne zmluvne dojednaný príplatok, predstavujúci pre poškodeného istú výhodu.
Uviedol, že v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že celková cena nájmu vo výške 66,00 eur/ deň, ktorú žalobca požaduje v celom rozsahu, je preukázateľne tvorená prirážkou v sume 21,00 eur/deň fakturovanou za určité zvýhodnenie poškodeného, pre ktoré sa slobodne a dobrovoľne rozhodol. Tento nadštandardný výdavok však nie je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 24.07.2018, ale súvisí s nedokázanou finančnou neschopnosťou poškodeného zložiť depozit, resp. celé nájomné vopred, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Totožne ako súd prvej inštancie aj žalovaný považuje skutočne dohodnuté denné nájomné sumou 45,00 eur, pričom táto čiastka bola zo strany žalovaného riadne preplatená.
Má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné, v tej miere, že dáva uspokojivé odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom tohto
sporu a rovnako je toho názoru, že okresný súd pri odôvodňovaní svojho rozsudku postupoval dôsledne, a v súlade s vykonaným dokazovaním.
Záverom preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť v súlade s ust. § 388 CSP.
25. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
26. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
27. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP v 3 mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona o PZP) je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.
28. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 písm. b) PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
29. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
31. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že žalobca vyúčtoval poškodenému prenájom motorového vozidla bez obmedzenia počtu najazdených kilometrov za obdobie 13.08.2017 až 17.08.2018, t.j. 5 dní po 66,00 eur v celkovej výške 330,00 eur, pričom celková cena nájmu za jeden deň doby nájmu pozostáva zo základnej ceny za 1 deň doby nájmu 45,00 eur a prirážky, ktorú tvorí nájom s dobou neurčitou, bez zloženia finančnej zábezpeky za vozidlo a nájom vozidla na začiatku doby nájmu, predĺžená splatnosť faktúry za nájom vozidla, vo výške 21,00 eur za deň.
32. Zo spisového materiálu odvolací súd ďalej zistil, že z uplatneného nároku na náhradu škody vyplýva, že poškodený si nárok uplatnil titulom z povinného zmluvného poškodenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla D. XXX L. s dátumom vzniku škody 24.07.2018. Zmluvou zo dňa 17.08.2018 bola postúpená pohľadávka poškodeného a oznámení o poškodený postúpil pohľadávku žalobcu v súvislosti s poistnou udalosťou vo výške 330,00 eur s príslušenstvom. Čestným vyhlásením poškodeného k platbe bolo preukázané že faktúra na sumu 330,00 eur bola riadne uhradená. Poskytnuté plnenie poisťovne bolo vo výške 222,00 eur. Preukázateľne došlo k platbe 330,00 eur na účely uhradenia faktúry č. 180801.
33. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobe vyhovieť.
34. Odvolací súd k zmene napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:
35. Predmetom konania bola žaloba o zaplatenie sumy 108,00 eur titulom náhrady škody za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré si bol poškodený nútený zapožičať po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. Za 5 dní požičania mu bola následne vystavená faktúra v celkovej výške 330,- eur. Náhradné motorové vozidlo zodpovedalo rovnakej kategórii, akej bolo poškodené motorové vozidlo p. O.. S.. Dňa 17.08.2018, teda za 5 dní od požičania si náhradného motorového vozidla mu bola následne vystavená faktúra č. 180801 v celkovej výške 330,00 eur; požičané vozidlo v ten istý deň aj vrátil. Žalobca považoval cenu 66,00 eur za 1 deň za cenu primeranú a obvyklú, a podľa jeho názoru nevybočuje z cien skupiny určitého cenového pásma a nemožno ju označiť za neobvyklú. Zároveň poukázal aj na právoplatné súdne rozhodnutia v obdobných veciach a súdnu prax Okresného súdu Bratislava I ako aj Krajského súdu v Bratislave.
36. Žalovaný namietal cenu 66,00 eur za jeden deň ako neprimeranú a neúčelnú. Navýšenie ceny nájomného vo výške 66,00 eur z dôvodu, že prenajímateľ na rozdiel od ostatných prenajímateľov nepožadoval od poškodeného zloženie depozitu, spolu so zahrnutím balíka služieb, podľa žalovaného, nie je možné považovať zo strany poškodeného za náklady účelné a primerané. Súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3,00 eur od 07.11.2018, do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol s odôvodnením, že prirážku k cene nájmu vo výške 21,00 eur nemožno posúdiť ako škodu, povinnosť takú časť ceny zaplatiť na zmluvnom dobrovoľnom základe nemožno stotožňovať automaticky so zákonnou povinnosťou na náhradu škody podľa zákona o PZP. Súd dospel k záveru, že skutočným dohodnutým nájomným bez ceny príplatkových služieb je 45,00 eur. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.
37. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V prejednávanej veci bolo dostatočne preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 5 dní, pričom k jeho zapožičaniu došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 24.07.2018, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku opravy nemohol ovplyvniť. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať vlastné motorové vozidlo.
38. K samotnej cene prenájmu vo výške 66,00 eur za jeden deň odvolací súd uvádza, že žalobca predložil v konaní cenníky autopožičovní, ktoré preukazujú, že táto cena je primeraná a účelne vynaložená. Odvolací súd k výške požičovného poukazuje na to, že za obvyklú cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej ani najdrahšej autopožičovne. Poškodený nemá právnu povinnosť, na základe ktorej by mal hľadať najlacnejšiu autopožičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať podmienky iných požičovní automobilov. Odvolací súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti vedomosť, že cena prenájmu v danom prípade vo výške 66,00 eur/deň je primeraná. Taktiež odvolací súd konštatuje, že z inej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach má vedomosť, že súdy v iných konaniach prisudzovali poškodenému náhradu škody - nájomné za prenajaté motorové vozidlo v obdobnej výške, a táto cena je teda primeraná. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, vrátane úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 07.11.2018, čo je deň, ktorý žalovaný nesporil a z oznámenia zo dňa 23.10.2018 nevyplýva iný dátum skončenia šetrenia.
39. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
40. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).