Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-276-2013.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/276/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, H. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, V. U. O., R. Z., bydliskom H. H., V.. C. XXXX/ XX, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Trenčianske Teplice, Štvrť SNP 143/58 a otca, M.V. F., S. A., bydliskom O., O.. F. XXXX/X, štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Stred 60/55, o úpravu styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
Styk otca s maloletou H. sa upravuje tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s dieťaťom každú párnu sobotu od 09.00 h do 18.30 h. a každú nepárnu stredu od 14.30 h do 18.00 h.
Matka je p o v i n n á styk otcovi s dieťaťom umožniť, dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase, v mieste bydliska matky, kde je otec p o v i n n ý dieťa matke v stanovenom čase vrátiť.
V prípade, že otec dieťaťa sa nebude môcť na stretnutie s maloletou dostaviť v stanovenom termíne, o z n á m i túto skutočnosť matke dieťaťa najneskôr 48 hodín pred termínom stretnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec svojím návrhom žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým H. tak, že bude oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny víkend v piatok od 17.00 h do nedele do 20.00 h, každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 15. 07 od 17.00 h do 31.07.do 20.00 h, od 15. 08 od 17.00 h do 31.07.do 20.00 h a každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov 23.12. od 17.00 h do 30.12. do 20.00 h. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 08.06.2013 uzatvoril a s manželkou býva v O. v 1,5-izbovom byte, ktorý majú v nájme. Okrem mal. H. má vyživovaciu povinnosť ešte k mal. synovi V. F., nar. XX.XX.XXXX, z jeho predchádzajúceho vzťahu. Otec počas pojednávania vyslovil súhlas s úpravou styku s maloletou tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu nedeľu od 09.00h. do 18.30 h. Odporučenia psychológa RPPS na stretávanie sa s maloletou aj 1-krát v týždni, napr. v stredu, nevedel akceptovať pre väčšiu vzdialenosť jeho bydliska v O. a bydliskom maloletej v H. H.. Trval na úprave styku s maloletou v nedeľu, s poukazom na to, že v sobotu pracuje a preto na stretnutie za maloletou nemôže cestovať.
Matka dieťaťa s návrhom otca na úpravu styku nesúhlasila. Poukázala, že v tejto veci konzultovala úpravu styku s psychologičkou úradu práce, ktorá za danej situácie, keď je mal. H. ešte iba vo veku
X rokov a po udalostiach, ktoré prežila vo vzťahu s otcom, odporučila styk s otcom upraviť v kratších intervaloch, a to bez ohľadu na to, že otec dieťaťa býva vo vzdialenejšom mieste. Uviedla, že by súhlasila s úpravou styku podľa odporúčania psychologičky RPPS ÚPSVaR Trenčín napr. 1 deň v týždni od 14.30 h do 18.00 h a potom každú druhú sobotu od 09.00 h do 19.00 h. Poukázala, že s mal. H. a jej ďalšou dcérou, mal. U. U., (XXXX) z jej predchádzajúceho vzťahu žije v 3-izbovom nájomnom byte. V byte žije s deťmi sama. Mal. H. mala X roky, v zásade je zdravá a chodí do materskej školy. Pre Š. D. Z. je sledovaná v G. ambulancii. O dieťa sa otec prestal zaujímať v marci 2013. H. nenavštevoval a následne sa s H. stretol v septembri a októbri 2013 na úrade práce, kde chceli riešiť ich vzťahy. K dohode o úprave práv a povinností na úrade práce nedošlo, nakoľko otec maloletej odišiel z ich domácnosti v čase, keď už jej druhé dieťa, mal. U. bola na neho zvyknutá a teraz musí prežívať zložitú situáciu, kedy naviazaná na mal. H. bude prežívať ďalšiu traumu z toho, že sa s otcom mal. H. nestretne.
Kolízna opatrovníčka, pridŕžajúc sa názoru psychológa RPPS ÚPSVaR Trenčín odporučila súdu upraviť styk otca s maloletou H. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. H. každú nepárnu stredu od 14.30 h. do 18.00 h. a každú párnu sobotu v čase od 09.00 h do 18.30 h.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah spis tunajšieho súdu spis. zn. 30P/27/2013, obsah spisu tunajšieho súdu spis. zn. 30P/276/2013 správy ÚPSVaR Trenčín a ÚPSVaR O. z prešetrenia pomerov v domácnosti otca a matky, správu z psychologických konzultácií Referátu poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Trenčín k úprave styku otca s maloletou H. a zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá H. sa narodila zo vzťahu mimo manželstva. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 30P/27/2013-115 zo dňa 28.10.2013 súd schválil rodičovskú dohodu rodičov na základe ktorej bola maloletá H. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na jej výživu sumou po 110,- Eur mesačne. Matka pracuje v pozícii R. Z., s priemerným príjmom vo výške 747,50 Eur mesačne, poberá daňový bonus na dve deti a prídavky na dve deti. Okrem mal. H. má vo svojej starostlivosti mal. U. U., nar. XX.XX.XXXX, z jej predchádzajúceho vzťahu, rozvedeného manželstva. Otec pracoval ako Ž. a v roku 2012 mal príjmy zo živnosti vo výške 18.083,- Eur, výdavky zo živnosti 13.119,- Eur a základ dane mal 4.964,00 Eur. Živnostenské podnikanie prerušil a od 01.01.2013 pracuje v pozícii S. A. W., ktorú v rámci živnosti spolu s ďalšími Š. W. prevádzkuje jeho manželka, s ktorou uzatvoril manželstvo XX.XX.XXXX. Od 01.01.2013 poberá minimálnu mzdu vo výške 294,- Eur mesačne. Okrem mal. H. má otec ešte vyživovaciu povinnosť k mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX z jeho predchádzajúceho vzťahu, rozvedeného manželstva, ktorému platí výživné podľa súdneho rozhodnutia sumou 50,- Eur mesačne. Mal. H. má X roky, je zdravá a výdavky s ňou má matka primerané jej veku a potrebám. Navštevuje materskú školu.
Z vyjadrenia ÚPSVaR O. zo dňa 23.10.2013 bolo preukázané, že otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa.
Zo správy z psychologických konzultácií psychológa ÚPSaR Trenčín vyplynulo, že konzultácie boli vykonávané individuálne s otcom dieťaťa, individuálne s matkou dieťaťa, ďalej rodinnou formou s rodičmi a s mal. H., pre potreby mal. H., v ďalšom dni bola konzultácia rodinná, rodičov s mal. H. a mal. U.. Matka na konzultáciách podala návrh na stretnutie otca nielen s mal. H., ale aj mal. U. s odôvodnením, že mal. U. žila s otcom mal. H. v jednej domácnosti X rokov a počas tohto obdobia bol otec mal. H. pre ňu „tatino“. Po jeho odchode z ich domácnosti otec mal. H. mal. U. veľmi chýba. Tento návrh otec mal. H. prijal. V ďalšej rodinnej konzultácii bolo väčšie napätie, lebo medzi deťmi sa prejavili mierne známky žiarlivosti, keď H. chcela v tzv. hrových aktivitách otca „pre seba“. Otec po skončení tohto stretnutia žiadal ďalšie stretnutia iba s mal. H.. Matka súhlasila so stretávaním sa mal. H. s otcom bez jej prítomnosti aj bez prítomnosti mal. U. s tým, aby obe deti aspoň každý druhý víkend trávili spoločne. Otec vo veci stretávania sa s mal. U. uviedol, že by sa nerád dostal do problému, „že sa venuje cudziemu dieťaťu, lebo U. nie je jeho“. V závere správa z psychologických konzultácii konštatuje, že mal. H. je rada so svojim otcom a túži byť s ním. Rozchod rodičov je pre ňu stresovou udalosťou, lebo otec odišiel náhle, pre dieťa nezrozumiteľným spôsobom. S prihliadnutím na uvedené zistenia a vek dieťaťa odporučil psychológ upraviť styk otca s mal. H. vo frekvencii častej a krátkej, každú alebo každú druhú stredu v mesiaci, v čase od 14.30 h do 18.00 h, (prípadne iný pracovný deň po dohode rodičov) a každý druhý týždeň
jeden víkendový deň (v sobotu alebo v nedeľu po dohode rodičov), v čase od 10.00 h do 18.00 h, bez prespania.
Obaja rodičia s rozsahom úpravy styku podľa odporúčania psychológa referátu úradu práce v zásade súhlasili. Matka však trvala na víkendovej úprave styku v sobotu a otec chcel víkendovú úpravu styku na nedeľu. Styk v týždni odmietal, s poukazom a vzdialenosť bydlísk.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že rozsah styku otca s maloletou H. je potrebné upraviť súdnym rozhodnutím. Otec má záujem o stretnutia s mal. H. a H. je rada so svojim otcom a túži byť s ním. Stretávanie sa otca s maloletou H. si vzhľadom na okolnosti rozchodu rodičov a vek mal. H., ktorá má iba H. roky, vyžaduje trpezlivosť zo strany oboch rodičov a bude zrejme trvať dlhší čas. Styk rodiča s maloletým dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností, ktoré patria bez rozdielu každému rodičovi s výnimkou prípadov v zákone uvedených. Hlavným účelom styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa, udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa na úprave styku s maloletým dieťaťom v zásade dohodli, a to na základe návrhu úpravy styku psychológom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, súd upravil styk otca s maloletou H. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to aj s prihliadnutím na súrodenecké vzťahy mal. H. s jej staršou sestrou, ktorá po rozchode rodičov stratila otca mal. H., na ktorého si zvykla a bude sa musieť so stratou „tatina“ vyrovnať. Takto upravený styk súd považuje v danej situácii za dostačujúci pre náležité udržiavanie rodičovského vzťahu a v budúcnosti, po dozretí vzťahov bude môcť byť rozšírený.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v dvoch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.