Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-189-2011.pdf
PDF · 87.38 KB
Case nature
Subarea
28P/189/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W., L.. M. XX, proti odporcovi: Š. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom vo M. Š., L.. B. X, v konaní zastúpenému opatrovníčkou V. F., bytom vo M. Š., ul. B. X, v konaní o určenie príspevku na výživu pre rozvedeného manžela, takto
rozhodol:
odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc 01.04.2012 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 01.04.2012 do 31.10.2013 vo výške 950,- Eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným osobne do podateľne Okresného súdu W. dňa 28.11.2011 domáhala, aby súd určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200,- Eur mesačne od 01.11.2011 vždy do 10-teho v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa rozviedla dňa 26.09.2011. Pred rozvodom mala podaný návrh na zvýšenie manželského výživného na Okresnom súde W., no do rozvodu sa súd nekonal. Navrhovateľka je nezamestnaná, ZŤP a nemá dostatok prostriedkov na svoju primeranú výživu z preto navrhuje, aby súd vydal navrhovaný rozsudok.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.
V rámci šetrenia pobytu odporcu súd na základe oznámenia navrhovateľky zistil, že odporca sa toho času zdržiava vo M. A. pravdepodobne na adrese C. A. A. XX XJL, B. F. T.. Rovnako podľa oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru M. Š. zo dňa 19.01.2012 sa menovanému nepodarilo doručiť súdnu zásielku na adresu vo M. Š., nakoľko podľa vyjadrenia rodinných príslušníkov sa odporca v mieste bydliska nenachádza, už viac ako rok nebol doma, lebo pracuje v P. ako pomocný robotník. Telefonický kontakt na neho nemajú a on sa im len sporadicky ozve telefonicky, avšak pri poslednom hovore nevedel uviesť, kedy sa vráti domov. Pokus tunajšieho súdu o doručenie predvolania a výzvy odporcovi na vyššie uvedenú adresu v P. cestou dožiadaného súdu zostal bezvýsledným z dôvodu nedostatočne
uvedenej adresy pobytu menovaného. Obdobné pokusy súdu o predvolanie odporcu formou e-mailu alebo telefonického hovoru (na základe informácií poskytnutých od navrhovateľky) ostali bezvýslednými. Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu odporcu a iná adresa nebola súdu známa, aplikoval súd postup podľa § 29 ods. 2 O.s.p. a na ochranu práv a oprávnených záujmov odporcu mu uznesením pod č.k. XXP XXX/XXXX-52 zo dňa 22.08.2013 ustanovil v konaní opatrovníčku v osobe p. V. F., matky odporcu, s ktorou v konaní ďalej pokračoval.
Súd predmetnú právnu vec prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, u ktorej mal predvolanie na pojednávanie vykázané riadne a včas. Opatrovníčka odporcu svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila a ani nepožiadala súd o jeho odročenie z dôležitého dôvodu.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení sumy invalidného dôchodku navrhovateľky zo dňa 25.10.2011, rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 26.09.2011 č.k. XXC/XXX/XXXX-136, ostatnými listinami zo spisu a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu W. č.k. XXC XXX/ XXXX-136 zo dňa 26.09.2011, ktorým súd zároveň zveril vtedy mal. Y. F., nar. XX.XX.XXXX sa do osobnej starostlivosti matke, ktorá bola oprávnená maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Odporca bol ako otec zaviazaný prispievať na výživu mal. Y. sumou 200,- Eur mesačne, vždy do každého 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2012 a vykonateľnosť dňa 21.04.2012.
Na pojednávaní konanom v danej veci dňa 28.10.2013 navrhovateľka uviedla, že návrh si podala z dôvodu, že je zdravotne ťažko postihnutá. Túto skutočnosť preukázala navrhovateľka súdu kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredia zo dňa 25.10.2011, podľa ktorého bola navrhovateľke zvýšená suma invalidného dôchodku od 26.08.2011 na sumu 253,- Eur. Z tohto rozhodnutia zároveň vyplýva, že pokles schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je vo výške viac ako 70%.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že predtým poberala polovičný invalidný dôchodok a do roku 2011 aj pracovala. No od 26.08.2011 poberá už plný invalidný dôchodok. Najprv to bolo v roku 2011 vo výške 253,- Eur a v roku 2013 sa jej zvýšil na 271,- Eur mesačne. Rodinné prídavky poberá navrhvateľka na mladšiu dcéru, iný príjem nemá. Zdravotne je postihnutá preto, že má epilepsiu a pre psychiatrické problémy. Máva záchvaty a deti sa musia o ňu starať. Podľa jej názoru ju manžel opustil práve kvôli tomu a odmietol sa k nim vrátiť.
Podľa vedomostí navrhovateľky je odporca už dlhodobo v zahraničí. Nechal jej dlhy, ale následne jej poslal peniaze, aby ich mohla vyplatiť. Výživné na mladšiu dcéru je 200,- Eur mesačne a to odporca pravidelne platí. Staršia dcéra je nezamestnaná, je už po škole a odporca pošle občas niečo aj jej. Podľa jej vedomostí pracoval odporca najprv v Í., teraz je v P. a pracuje niekde v záhradníckom priemysle, ale koľko presne zarába to nevie povedať, nakoľko jej to odporca nechce povedať. Keď žil v Í., tak tam na chvíľu zobral dcéry, no odkedy je v P. už nie. S odporcom komunikujú hlavne dcéry cez facebook alebo SMS.
Navrhovateľka býva v byte, ktorý nie je jej. Je to jednoizbový byt, kde býva jej matka, ktorá je poberateľkou dôchodku vo výške 400,- Eur mesačne, jej dve dcéry, navrhovateľka a pes. Staršia dcéra nedostáva od odporcu výživné a má 23 rokov, mladšia dcéra je tretiačka na strednej škole a odporca jej platí výživné 200,- Eur mesačne. Inkaso za byt je 227,- Eur, z ktorých 150,- Eur platí navrhovateľka a zvyšok jej mama. Prípadné nedoplatky uhrádza navrhovateľka.
Navrhovateľka sa podľa jej vyjadrenia pokúšala zamestnať v chránenej dielni, ale práve jej postihnutie epilepsiou ju v tomto smere diskvalifikuje. Chcela sa zamestnať pri sledovaní kamery Mestskej polície aj v soláriu, ale keď uviedla aké má postihnutie, prestali s ňou komunikovať. Je vyučená ako kuchárka
a prácu si snažila nájsť aj cez svoje bývalé spolužiačky, aspoň ako pomocná sila v kuchyni, ale nikde nebola úspešná.
Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru :
Podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno od bývalého manžela požadovať iba príspevok na primeranú výživu, ak oprávnený nie je schopný živiť sa sám, pričom pre priznanie nároku musí byť preukázaná kvalifikovaná miera jeho odkázanosti, daná neschopnosťou jedného z rozvedených manželov samostatne sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel napr. z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov alebo o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (ak nie zo zamestnania, tak z príslušných dávok, či z výnosov z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby a ak iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Rozsah tohto príspevku je limitovaný schopnosťami a možnosťami bývalého manžela. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň, ale vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka je v dôsledku svojho zdravotného postihnutia objektívne neschopná zamestnať sa a nájsť si dostatočne platenú prácu na to, aby si mohla sama v dostatočnej miere zabezpečiť všetky svoje životné a bytové potreby. Jej celkový príjem pozostáva z invalidného dôchodku v aktuálnej výške 271,- Eur mesačne. Aj keď sa súdu nepodarilo zistiť odporcove súčasné majetkové, zárobkové a bytové pomery, vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky o pravidelnom prispievaní odporcu na výživu jeho dcéry v sume 200,- Eur mesačne a príležitostným darom aj pre ich druhú dcéru, dospel súd k záveru, že odporcov príjem mu umožňuje prispievať navrhovateľke na výživu sumou 50,- Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca pracuje v zahraničí a teda jeho príjem je adekvátne príjmom v zahraničí a určite presahuje jeho príjem 1.000 libier mesačne. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že odporca navrhovateľkou uplatnený nárok na výživné nijako nenamietal a súdu nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by vzhľadom na jeho majetkové, finančné a osobné pomery odôvodňovali návrh navrhovateľky v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako nedôvodný zamietnuť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľke sumou 50,- Eur mesačne splatnou vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred, od 01.04. 2012 opakovane do budúcna, t.j. od mesiaca právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu o rozvode manželstva účastníkov konania. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol, s poukázaním na neúplné informácie súdu o
majetkových a príjmových pomeroch odporcu, ktoré nedokázala ani navrhovateľka dostatočne v konaní preukázať.
V časti navrhovateľkou uplatneného nároku na výživné za obdobie pred právoplatným rozvodom manželstva účastníkov konania (teda ešte za trvania ich manželstva) súd poznamenáva, že za trvania manželstva majú v zmysle ustanovení Zákona o rodine manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá zaniká súčasne so zánikom manželstva. Z uvedeného vyplýva, že ak si odporca voči navrhovateľke túto povinnosť riadne neplnil, mohla sa navrhovateľka domáhať na súde, aby rozsah tejto vyživovacej povinnosti určil súd tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Zánikom manželstva však toto právo navrhovateľky zaniklo.
Rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť dlh na výživnom v súdom stanovenej lehote sa zakladá na ustanovení § 160 ods.1 O.s.p., podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Podľa tohto ustanovenia O.s.p. súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť dlh na výživnom za obdobie od 01.04.2012 do 31.10.2013 vo výške 950,- Eur ( t.j. výživné za 19 mesiacov po 50,- Eur t.j. spolu 950,- Eur) do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Lehotu splatnosti 30 dní určil súd ako primeranú s ohľadom na sociálnu a majetkovú situáciu odporcu.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorého neúspešný odporca nemá právo na náhradu trov konania a úspešnej navrhovateľke trovy konania nevznikli, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.