Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-226-2013.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/226/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. Y. - I. polícia Y., U. G. XX/A, Y., V.: XX XXX XXX, proti povinnému: I. Q., nar. XX.X.XXXX, S. 2, Y., vedenej na J. úrade v Y. u súdnej exekútorky N.. D. O., W. XX, Y., pod sp. zn. Ex XXX/XXXX o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 39Er/2006/2008-9 zo dňa 20.6.2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
A. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke N.. D. O., W. XX, Y. trovy exekúcie vo výške XX,XX eur do X dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Výrok o zastavení exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ustanovením § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovením § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmaním návrhu exekútorky na priznanie trov exekúcie súd prvého stupňa zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnou exekútorkou vyčíslené v súlade s vyhláškou.
Súd prvého stupňa sa však nestotožňuje s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnou exekútorkou v položke ad 2/. Súd prvého stupňa totiž náklady na kancelársky materiál považuje len za administratívne náklady a výdavky, ktoré musí znášať súdny exekútor a ktoré sú už zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je ich možné priznať duplicitne. Okrem toho, náklady na kancelársky materiál nemožno podľa názoru súdu považovať za náklady na úkony exekučnej činnosti bezprostredne smerujúce k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, resp. vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Preto prvostupňový súd krátil súdnej exekútorke v položke ad 2/ náhradu hotových výdavkov o X,XX Eur.
Trovy súdnej exekútorky teda predstavuje: paušálna suma s S. XX,XX Eur + náhrada hotových výdavkov X,XX J. + XX% S. X,XX J. = XX,XX Eur.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Pretože v danom prípade prvostupňový súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, na náhradu priznaných trov exekúcie súdnej exekútorke zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu, len čo do výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že z uznesenia Okresného súdu Košice II je zrejmé, že povinný zomrel a nezanechal žiadny majetok.
Podľa ustanovenia § 197 Zák. č. 233/1995 Z.z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie prvostupňový súd vychádzal z toho, že po smrti povinného zistil, že tento nemá taký majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, ako to ukladá § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Exekučný poriadok stanovuje situáciu, kedy možno pri zastavení exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vyžaduje sa, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu zavinenia oprávneného. V tomto prípade by nemohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie z dôvodu pochybenia odvolateľa. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa X.X.XXXX, teda včas, pred uplynutím prekluzívnej lehoty a v tejto dobe sa exekúcia nielen začala, ale mohlo dôjsť aj k vymoženiu pohľadávky.
Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného až po smrti, pričom súdny exekútor už mohol mať vedomosť o tom, že povinný zomrel ako nemajetný a mal možnosť dať podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Preto zastáva názor, že nie je daný žiaden zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, pretože oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia sa mala zastaviť tak, ako je to vyššie uvedené.
V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. V tomto prípade by boli zohľadnené len potreby exekútora. Podľa ustanovenia § 197 Zákona č. 233/1995 Z.z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Oprávnený je oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.
Z dôvodov vyššie popísaných preto podáva odvolanie voči uloženej povinnosti súdnej exekútorke N..D. O. nahradiť trovy exekúcie vo výške XX,XX eur a navrhol exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
Výrok o zastavení exekúcie nebol napadnutý opravným prostriedkom, nadobudol právoplatnosť a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Správne a presvedčivé sú dôvody uvedené v uznesení súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, ako aj o právne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania a preto na zistenia uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa, odvolací súd poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva:
V prejednávanom prípade je nesporné, že povinný zomrel ako nemajetný, ktorá okolnosť je preukázaná uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. XXD XX/XXXX, S. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Táto právna skutočnosť podľa ustálenej súdnej praxe je dôvodom na postup súdu podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, tak ako to správne učinil súd prvého stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nebol daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) ako to požadoval vo svojom odvolaní oprávnený, pretože prvotnou právnou skutočnosťou podstatnou pre rozhodnutie bola nemajetnosť povinného. Z tohto hľadiska je bezvýznamné, či súdny exekútor nepodal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku ešte v čase, keď povinný žil.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
V zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.