Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-97-2013.pdf
PDF · 105.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/97/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanej Z. R., bytom I. XXXX/XX, R., za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občanov spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafránkom, advokátom, Ul. Sovietských hrdinov 163/66, Svidník o zaplatenie 874,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 413,50 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 15.4.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh žalobcu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 94,42 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 21.1.2013 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumu 874,50 eur, úrokov z omeškania a náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení č. Z č. Z č. Z a č. Z na základe ktorých zapožičal žalovanému 4 kusy SIM kariet a poskytol telekomunikačné služby za ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie 12/2010 - 01/2011 vo výške 413,50 Ďalej z podanej žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania bol uzatvorený aj Dodatok k zmluve o pripojení č. Z č. Z č. Z na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému mobilné telefóny za výhodnú akciovú cenu a žalovaný sa zaviazal užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušálnej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanému síce poskytol mobilná telefóny za akciovú cenu, avšak žalovaný si svoju povinnosť neplnil. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušálnej náhrady škody (ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku) žalobca sa domáha nároku titulom náhrady škody ktorá mu vznikla tým, že poskytol žalovanému mobilné telefóny na zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a akciovou cenou za ktoré boli odpredané žalovanému.
Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 413,50 eur za neuhradené služby a sumu 461,- eur s titulom náhrady škody ako aj úroku z omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.
Súd dňa 8.1.2013 vydal platobný rozkaz, v ktorom uložil žalovanému v lehote 15 dní uhradiť navrhovateľovi spornú sumu s príslušenstvom a trovy konania. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor vedľajší účastník a preto súd v zmysle § 174 ods. 3 O.s.p. zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci pojednávanie.
Podaním doručeným súdu dňa 30.1.2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 prostredníctvom právneho zástupcu oznámilo, že v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného.
Následne podaním doručeným súdu dňa 2.5.2013 tento vedľajší účastník uviedol, že namieta nárok žalobcu, ktorým si žalobca uplatňuje zaplatenie náhrady škody vo výške 461,- eur s prísl. a v tejto časti žiada nárok navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 písm. a) Zákona č.250/2007 Z.z. podľa ktorého za viazanie predaja sa nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne. Podľa názoru vedľajšieho účastníka žalobca iba vytvára zdanie, že predáva mobilné telefóny samostatne, aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovania služieb čo predstavuje svojou podstatou nekalou obchodnou praktikou. Samostatne uzatvorenie kúpnej zmluvy, v ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu.
Na základe uvedeného žiadal žalobu v časti o náhradu škody s príslušenstvom zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, pretože nárok za neuhradené služby považuje za dôvodný.
Vykonaním dokazovaním súd zistil tento skutkový stav. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č. Z č. Z č. Z a č. Z na základe ktorých požičal žalovanému štyri kusy SIM kariet, ktoré umožnili žalovanému využívať poskytované služby žalobcom s tým, že žalobca odpredal žalovanému podľa dodatkov k zmluve č. Z č. Z a č. Z mobilné telefóny Sony Ericsson W595s za sumu 1,- euro, HUAWEI E1752 USB modem za sumy 19,- eur a NOKIU 6500 slide za sumu 29,- eur.
Žalovaný sa v článku 2.3. uvedených dodatkov zaviazal zotrvať v zmluvnou vzťahu zo žalobcom nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnou vzťahu so žalobcom po celú túto dobu bez prerušenia. Užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby - viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinnosti a bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. dodatku.
Podľa článku 2.5. dodatku v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3. alebo 2.4. tohto článku dodatku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, 100,- eur a 497,91 eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy a jej spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samostatným
porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3. písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie. Ináč v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy o pripojení sú všeobecné podmienky poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby od 12/2010 do 01/2011 vo výške 413,50 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 31.3.2011 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a preto súd pojednával aj bez účasti žalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.
Podľa ustanovenia § 5 Zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov sietí vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb, a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočňovanie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické, komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1,2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd ma za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o pripojení na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej služby.
Na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanej služby a s poukazom na článok 6.2. písm. b) všeobecných podmienok je táto povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, preto že cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 413,50 eur vyhovel, pretože žalovaná ako dlžníčka má povinnosť z platného záväzku platiť cenu služby (§ 494 Občianskeho zákonníka).
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie z plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybne že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 3,76 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.
Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 461,- eur t.j. rovnajúci sa rozdielu medzi predajnými cenami odpredávaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou.
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, škodou a zavinením.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinnosti. Vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinnosti, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že v žalovanom zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa článku 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká za a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 všeobecných podmienok (zmluva o pripojení aktivácia služieb) bod 2.1 spoločnosť Orange Slovensko poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa článku 2 bod 2.6 všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal, ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, žeby takúto listinu od žalobcu obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnou vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy) čím nie je daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.
Čo sa týka samotného vzniku škody k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R55/1971, s. 153).
To čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R55/1971, s.152).
Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanému ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus môže byť zo strany žalobcu reprezentovaný prehodnotením jeho rozhodnutia ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
Z vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by
nebol tento protiprávny úkon, ale len kúpnou zmluvou so žalovaným s dobrovoľne dojednanou kúpnou cenou ešte pred konaním žalovaného.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 461,- eur.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol v zmysle 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný vo výške 47% (k sume 413,50 eur ktorej súd vyhovel) a neúspech vo výške 53% (k sume 461,- eur ktorú súd zamietol) teda pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania je približne rovnaký a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( § 204 ods. 2 O.s.p.).
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
ateľ rozšíriť len riť len právo na náhradu trov konania v konaní rocom i odporcovi Miroslavovi Bačovčinovi, nar. 30.3.197Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).