Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1C-27-2021.pdf
PDF · 87.25 KB
No categories available
1C/27/2021
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice - Juh, proti žalovanému: E. F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom Nám. Slobody 7, 071 01 Michalovce, o nahradenie prejavu vôle, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd ukladá žalovanému povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre okres Michalovce, obec A., katastrálne územie A., a to konkrétne pozemok parcely registra „E“, parcelné číslo 1077, druh pozemku: orná pôda o výmere 6855 m2, ktorého je žalovaný podielovým spoluvlastníkom v pomere 1/2, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o nahradenie prejavu vôle.
II. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej resp. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 13.6.2023 podal na tunajší súd v rámci konania o nahradenie prejavu vôle návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.12.2020 žalobca podal žalobu o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu, sp. zn.: 1C/27/2021. Prílohou k žalobe bola okrem iného Predžalobná výzva zo dňa 06.07.2020, ktorú žalovaná prevzala dňa 13.07.2020 a Výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 14.06.2020, ktorý bol v časti C bez akejkoľvek ťarchy. Následne žalobca dňa 25.10.2022 z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zistil, že v časti C ťarchy je u vlastníka s poradovým číslom 2 (žalovaná) zriadené záložné právo ZAMIO s.r.o., 072 04 Trhovište 445, IČO: 36 190 331, na parcelu E KN č. 1077, V-721/2021 z.d. 18.03.2021, čz-67/21 (ďalej len „Záložná zmluva“). Následne žalobca zistil, že žalovaná E. F. G. je v obchodnej spoločnosti ZAMIO s.r.o. vedená ako jediná spoločníčka od dátumu 17.11.2018 a zároveň aj ako jedna z dvoch konateľov od dátumu 30.01.2015, pričom písomnosti podpisuje každý z konateľov samostatne. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná po podaní žaloby úmyselne zriadila záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kde mám ja spoluvlastnícky podiel na danej nehnuteľnosti v podiele 1 bez môjho vedomia a založila ich v prospech jej obchodnej spoločnosti. 3. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná zriadila po podaní žaloby vo veci o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu (predkupné právo), sp. zn.: 1C/27/2021, vo vzťahu k jej vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti záložné právo, ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., teda je toho času zriadené záložné právo v prospech obchodnej spoločnosti ZAMIO s.r.o., 072 04 Trhovište 445, IČO: 36 190 331, na parcelu E KN č. 1077, V-721/2021 z.d.
18.03.2021, čz-67/21 (Zmluva o zriadení záložného práva) a s tým súvisiacu dôvodnú obavu žalobcu na účelovom konaní žalovanej majúcom za cieľ získanie neoprávnenej výhody ak v tomto súdnom konaní bude žalobca úspešný a následne získa nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva v celku, keďže podľa jeho názoru došlo k porušeniu predkupného práva. Je preto potrebné predbežne uložiť žalovanej povinnosť spočívajúcej v zákaze nakladania s nehnuteľnosťou, a to vrátane jej prevodu, ďalšieho zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia tejto nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Už len samotné zriadenie záložného práva žalovanou po podaní žaloby považuje za jej vysoko účelové konanie v môj neprospech a obáva sa, že zo strany žalovanej môže dôjsť k ďalším nenapraviteľným právnym úkonom v jeho neprospech ako potencionálneho budúceho výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Špekulatívne konanie žalovanej podporuje a dokazuje aj skutočnosť, že konanie trvá od roku 2020 a ku dňu podania návrhu sa žalovaná nebola schopná dostaviť ani na jedno vytýčené pojednávanie, čo považuje za účelové prieťahy v konaní, s cieľom, aby bola žalovaná čo najdlhšie spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, keďže ju využíva na poľnohospodárske účely s cieľom dosahovania zisku. 4. Záložné právo bolo zriadené pravdepodobne na 1/2 podiel žalovanej k nehnuteľnosti, avšak nehnuteľnosť je vedená ako pozemok a pri úspechu v tomto konaní bude patriť v celku žalobcovi. Súčasne záložné právo zriadila žalovaná v prospech obchodnej spoločnosti kde je jedinou spoločníčkou a jednou z konateľov práve žalovaná. Pričom samotná žalovaná k zriadeniu záložného práva pristúpila bezprostredne po tom, ako bola zo strany žalobcu doručená žaloba na súd v Michalovciach. Účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si voči žalovanej neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Navyše žalobca má dôvodnú obavu z toho, aby žalovaná na predmetnú nehnuteľnosť nezriadila aj ďalšie záložné právo resp. inú ťarchu, čo môže vyvolať ďalšie súdne spory. Reálnosť tejto hrozby osvedčuje preukázaním už zriadeného záložného práva žalovanou a to bez jeho vedomia po podaní žaloby a o tomto zámere ho žalovaná ani žiadnym spôsobom neinformovala. 5. Žalobca v žiadnom prípade nespochybňuje právo žalovanej za obvyklých okolností nakladať s jej vlastnenou vecou, avšak v danom prípade nemožno hovoriť o obvyklých okolnostiach. Žalovaná k zriadeniu záložného práva k jej vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne potom, ako bola zo strany žalobcu doručená žaloba o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu na Okresný súd Michalovce dňa 02.12.2020, hoci bola podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti od roku 2018. Považuje za diskutabilné a nepravdepodobné, že zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovanej na nehnuteľnosť zlepšilo, či iným spôsobom zvýšilo zabezpečenie pohľadávky veriteľa pohľadávky, keďže ide o totožnú osobu a toto konanie žalovanej s najvyššou pravdepodobnosťou vyvolá ďalšie súdne spory. 6. Žalobca má za to, že v tejto veci osvedčil, že boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby predbežnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky sú splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. 7. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje predbežnú úpravu pomerov medzi stranami sporu do skončenia konania vo veci samej o žalobe o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu a o žalobe o určenie k predmetnej nehnuteľnosti a to formou jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu za predtým zazmluvnenú finančnú náhradu žalovanej za ustupujúci spoluvlastnícky podiel. 8. Nariadením tohto neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu žalovanej objektívne nemôže vzniknúť nijaká ujma, lebo môže predmetnú nehnuteľnosť ďalej užívať. Nejde o úpravu vo svojom dôsledku konečnú, ale iba predbežnú a vydaním neodkladného opatrenia sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný, nenapraviteľný stav, pričom žalovanej uložené obmedzenie nie je neprimerané výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca, keďže je obmedzená vo výkone svojich vlastníckych práv len v nevyhnutnom rozsahu, pokiaľ konanie vo veci samej neskončí. Neodkladné opatrenie je legitímnym prostriedkom ochrany. 9. Žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, ktorej žalovaná je podielovým spoluvlastníkov a sleduje tým efektívnu úpravu pomerov strán sporu do rozhodnutia vo veci samej, po ukončení sporu bude zrejmé či a v akom rozsahu žalobcovi alebo žalovanej bude patriť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.
10. Pre dôvodnú obavu žalobcu na účelovom konaní žalovanej majúcom za cieľ získanie neoprávnenej výhody žalovanej a neoprávnenej nevýhody žalobcu ak v tomto súdnom konaní bude žalobca úspešný a následne získa nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva v celku, keďže podľa jeho názoru došlo k porušeniu predkupného práva, je podľa názoru žalobcu nevyhnutné, aby boli neodkladným opatrením dočasne upravené pomery účastníkov tak ako predpokladajú vyššie citované zákonné ustanovenia do času rozhodnutia vo veci samej, a preto navrhujem, aby súd vydal toto.
11. K svojmu návrhu žalobca pripojil aj listinné dôkazy a to: a) Výpis z Katastra nehnuteľností zo dňa 14.6.2020 pre list vlastníctva č. XXXX pre okres Michalovce, obec A., katastrálne územie A., v ktorom v časti C: ťarchy nie je žiaden zápis. b) Výpis z Katastra nehnuteľností zo dňa 25.10.2022 pre list vlastníctva č. XXXX pre okres Michalovce, obec A., katastrálne územie A., v ktorom v časti C: ťarchy je zápis záložného práva v prospech ZAMIO s.r.o., 072 04 Trhovište 445, IČO: 36 190 331, na parcelu E KN č. 1077, V-721/2021 z.d. 18.03.2021, čz-67/21. c) Výpis z Obchodného registra spoločnosti ZAMIO s.r.o., IČO: 36190331, z ktorého vyplýva, že žalovaný je jej jediným spoločníkom a jedným z dvoch konateľov.
12. Podľa čl. 2 ods. 1 základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d.) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
20. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
21. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
22. Podľa § 42b ods. 1 a 2 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
23. Súd po preštudovaní návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia má za to, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným a dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.
24. Súd mal za preukázané, že v konaní vo veci samej sa žalobca domáha uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným, ktorej predmetom má byť polovičný podiel na predmetných nehnuteľnostiach, a to z dôvodu, že pôvodný vlastník tohto podielu porušil zákonné predkupné právo žalobcu v zmysle § 140 OZ ako podielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti a predal svoj podiel tretej osobe - žalovanému.
25. Žalobca osvedčil skutočnosť, že ešte dňa 14.6.2020, teda pred začatím konania, ktoré začalo podaním žaloby dňa 2.12.2020, na predmetných nehnuteľnostiach neviazlo žiadne záložné právo, čo vyplýva, z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností. Už dňa 25.10.2022 však z novšieho výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že na nehnuteľnostiach, ktoré súd predmetom tohto konania, bolo záložnou zmluvou z roku 2021 zriadené záložné právo v prospech ZAMIO s.r.o., 072 04 Trhovište 445, IČO: 36 190 331, v ktorej je žalovaný jediným spoločníkom a jedným z dvoch konateľov.
26. Z vyššie uvedeného ma súd za to, že žalovaný v priebehu súdneho konania, či už účelovo alebo nie, zaťažil nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, čo môže mať jednoznačne za následok sťaženie alebo až zmarenie vykonateľnosti prípadného vyhovujúceho rozhodnutia vo veci samej. Existuje tu teda dôvodná obava, že žalovaný, keďže už raz predmetnú nehnuteľnosť zaťažil, tak môže tak urobiť znova, prípadne môže iným spôsobom zmariť konanie vo veci samej alebo vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej.
27. Vzhľadom teda na všetky vyššie uvedené argumenty a právne úvahy súd vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktoré bude trvať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej resp. do právoplatného skončenia konania.
28. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že súhlasí so žalobcom v tom smere, že nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom smere neobmedzí žalovaného nad prípustnú mieru a nespôsobí mu vznik škody, nakoľko žalovaný môže naďalej predmetnú nehnuteľnosť riadne užívať, okrem vymedzeného rozsahu zahŕňajúceho zaťaženie a prevod.
29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania o vydanie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej (resp. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v prípade, že nedôjde k meritórnemu rozhodnutiu), nakoľko je zrejmé, že súd bude ďalej konať a rozhodovať aj vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.