Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-1T-12-2023.pdf
PDF · 121.29 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-1T/12/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní dňa 15.06.2023 v Čadci takto
rozhodol:
Obžalovaný D. K. J., narodený XX.XX.XXXX C. Q., N. republika, trvale bytom A.. U. Q. XX, Q., N. republika, adresa na doručovanie písomností B. C. XXXX, N., okres D. - C., Č. republika, občan N. republiky, zamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
dňa 18.06.2022 v čase asi o 20:00 h v obci K. v miestnej časti zvanej D. na turistickom chodníku pred záhradou rodinného domu číslo XXX, za prítomnosti S. Š., fyzicky napadol S. R., tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel rukou zovretou v päsť do oblasti ľavého líca, čím S. R., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, spôsobil zranenia - zlomeninu prednej a prístrednej steny čeľustnej prínosovej dutiny vľavo s krvácaním do ľavej čeľustnej prínosovej dutiny, zlomeninu spodiny očnice vľavo a zlomeninu nosových kostí v oblasti ľavého nosného krídla, ktoré si vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní 4 až 5 týždňov, pričom bol po dobu 14 až 21 dní obmedzovaný v obvyklom spôsobe života sťaženou hygienou nosovej dutiny,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
t ý m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na p e ň a ž n ý trest vo výmere 500,- /päťsto/ €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa obžalovanému pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 15 /pätnásť/ dní.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému u k l a d á nahradiť škodu poškodenému S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, okr. Č., v sume 2.059,- €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca podal dňa 09.02.2023, pod Pv 498/22/5502 na Okresný súd Čadca obžalobu na D. K. J., pre vyššie uvedený skutok, právne kvalifikovaný obžalobou ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného, poškodeného a svedka S. Š., oboznámil listinné dôkazy vrátane znaleckého posudku MUDr. S. Ď..
Pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaný D. K. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný, pričom uviedol, že bol so svokrom na prechádzke so psami. Boli u svokrovho kamaráta, tam sa zdržali asi hodinu a pol. Keď sa vracali, pes vbehol do trávy, kde boli kozy, jedna sa vyplašila. Spoza stromu vystúpil poškodený, hovoril, prečo nemá psa na vodítku, na čo mu svokor povedal, prečo nemá odplotenie, začali si navzájom nadávať. Poškodený sa k nim začal približovať. So svokrom si vzájomne nadávali. Stáli na ceste, keď prišiel poškodený bližšie, spadol na zem cez oplotenie, následne vstal, chcel udrieť svokra do tváre, načo ho chytil za tričko alebo montérky, už si presne nepamätá, aby mu zabránil v napádaní. Poškodený ho udrel do tváre dva krát, snažil sa úderom vynúť, potom ho udrel ešte jeden krát, načo mu to vrátil, potom ho prestal udierať. Následne sa išli pozrieť na kozu, ktorá ležala. Dohodli sa, že mu zaplatia 50 € za škodu. Na druhý deň, keď tam prišli, aby mu zaplatili, povedal, že ich nechce vidieť, že ide na políciu a na ošetrenie. Po útoku poškodeného mal modrinu pri oku. Poškodený svokra napadol tak, že na neho skočil, následne spadol do žihľavy, svokor nemal žiadne zranenia.
Svedok poškodený S. R. vypovedal, že 18.06.2022 asi od 20:00 do 21:00 hod spozoroval v záhrade nejaký rámus ohľadom zvierat. Videl ako dva psy boli na koze, ktorú mal uviazanú v záhrade neďaleko od cesty. Ako sa ku koze priblížil, spozoroval dve osoby asi 20 metrov od neho. Koza bola zamotaná v reťazi, len tak chrčala, odohnal psov z jej blízkosti. Spozoroval ako sa tie dve osoby na tom zabávajú, namiesto toho aby psy privolali k sebe. Začal ich častovať slovnými nadávkami, že nemajú psov uviazaných a sú v obytnej oblasti bez vodítka a bez košíka. Jedného z nich spoznal, bol to pán Š.. Išiel k nim rýchlou chôdzou, aby cestou ich upozorňoval. Keď išiel k p. Š., potkol sa o kábel pri rozrobenom plote medzi kolíkmi a padal smerom k Š.. Ako sa dvíhal, tak ho Š. od seba odhodil a vzápätí pri hádke ho ten druhý strhol k zemi, vtedy zacítil ranu a bolo po všetkom. Pustila sa mu krv z nosa. Potom sa pobral ku koze skontrolovať, či ešte žije. Potom prišiel syn, ktorému povedal, čo sa stalo. Na druhý deň mu bolo zle, tak išli na pohotovosť. Nahnevalo ho to, že nikto psov, ktorí napádali jeho kozu, nevolal, išiel k nim, potkol sa o drôt, nakoľko tam má rozrobený plot. Vyčítal Š., prečo nemá psov na vôdzke, tento ho odstrčil, následne ho obžalovaný strhol na zem a udrel ho do tváre. Krvácal z nosa, mal zakrvavenú celú tvár. Obžalovaného nijakým spôsobom nenapadol. Obžalovaný ho chytil za košeľu, strhol na zem a udrel do ľavej časti tváre. Iba ukazoval, že vodítko ma byť na psovi a nie na ňom. Oni boli po vplyvom alkoholu. Keď padal na zem, mohol sa nejakým spôsobom zahnať rukami, bola to však reakcia, aby nespadol, nikoho nenapádal. Počas pádu nebol schopný niekomu ublížiť, alebo ho napadnúť. Obžalovaný s p. Š. boli na druhý deň za ním, keď sa chystal do nemocnice. Chceli sa so ním vyrovnať ohľadom toho, čo sa stalo deň predtým. Ešte ho zastavili, keď ho viezol syn K. R. do nemocnice. V ten deň tam prišiel ešte syn, ukázal mu, čo sa stalo. Pričom koza, ktorú napádali psy nejavila známky života. Syn sa rozprával s obžalovaným. Obžalovaný sa ani neospravedlnil. Potom odišiel, lebo mu bolo zle. Syn prišiel na miesto, kde bol napadnutý asi 5 minút po skutku. Syn býva s ním.
Svedok S. Š. - svokor obžalovaného, vypovedal, že bol s obžalovaným sa prejsť v obci K., osada B. D.. Zastavili sa u jedného chatára a potom išli domov. Ako išli po ceste, jeho pes skočil do vysokej trávy, ktorá zašuchotala, hneď ho volal k sebe, pes pribehol a pokračovali ďalej po ceste. Potom sa objavil poškodený, začal im nadávať do kokotov. Vybehol zo záhrady, kde mal naťahané drôty, o ktoré sa potkol a spadol dole medzou na cestu po ktorej kráčali, postavil sa a skočil do neho, zvalil ho na zem, pričom spadol na chrbát. Obžalovaný ho odsotil nabok. Poškodený začal obžalovaného napádať
päsťami, obžalovaný sa bránil. Trvalo to chvíľu, potom obžalovaný išiel na svoju záhradu a vykrikoval na nich niečo o koze. Niečo také, že je mŕtva. Potom išiel dole po ceste, obžalovaný sa s ním ešte o niečom rozprával. Poškodený ho hodil na zem, spadol na chrbát, neudrel ho pri tom. Obžalovaný ho odhodil na bok. Potom poškodený začal napádať obžalovaného, dvakrát ho udrel. Obžalovaný mal škrabanec na tvári. Bránil sa útoku poškodeného. Po tom, ako poškodeného obžalovaný odsotil, tento ostal stáť. Neskôr sa začal obžalovaný s poškodeným rozprávať, potom prišiel syn poškodeného. Na druhý deň tam boli, koze sa nič nestalo. On tam ani nešiel, obžalovaný sa rozprával s poškodeným. Na poškodenom nevidel žiadne zranenie. Na druhý deň poškodeného nevidel, ani nevyšiel z domu. Pred skutkom mal jeden krát slovný konflikt so synom poškodeného, ktorý mu nadával, keď zaparkoval auto.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých mal preukázané nasledovné:
Podľa hlásenia úrazu zo dňa 27.06.2022 (č.l. 6) poškodený uviedol, že bol napadnutý, dostal jednu ranu päsťou do tváre, viac si nepamätá.
Podľa lekárskej správy (č.l. 8) poškodený uviedol, že bol udretý päsťou do tváre, viac rán si nepamätá, iba že mu nebolo dobre. Má bolesti v oblasti čela, horšie vidí na ľavé oko.
Podľa lekárskej správy (č.l. 10) poškodený utrpel fraktúru ľavej nosnej bez výraznejšej dislokácie. Ľavostranný perioorbitálny hematóm smerujúci smerom kaudálne s výraznejším podkožným efyzémom smerujúcim až do ľavej submandibulárnej oblasti.
Z lekárskej správy (č.l. 11) vyplýva, že poškodený utrpel zlomeninu spodiny očnice. Podľa udania poškodeného mal byť napadnutý, sotený na zem, kde útok pokračoval, nevie, či mu bol úraz spôsobený päsťou alebo kopancom.
Podľa lekárskej správy (č.l. 15) obžalovaný bol na ošetrení dňa 21.06.2022, kde uviedol, že bol udretý päsťou pod ľavé oko, na hlavu nespadol. Objektivizovaný hematóm odfarbujúci sa po ľavým okom o veľkosti cca 5x2 cm.
Obžalovaný nemá záznam v registri trestov GP SR, ani v registri priestupkov (č.l. 100, 101).
Súd so súhlasom prokurátora, obžalovaného a obhajcu prečítal znalecký posudok MUDr. S. Ď. Č.. X/ XXXX, z ktorého mal preukázané, že poškodený utrpel zlomeninu prednej a prístrednej steny čeľustnej prínosovej dutiny vľavo s krvácaním do ľavej čeľustnej prínosovej dutiny, zlomeninu spodiny očnice vľavo, zlomeninu nosových kostí v oblasti ľavého nosného krídla. V bežnej praxi si uvedené poranenia vyžadujú liečbu a PN po dobu 4-5 týždňov. Najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku poranení je pôsobením vonkajšieho tupého mechanického násilia na oblasť pravej očnice, líca a nosových kostí. Vzhľadom na charakter a lokalizáciu zlomenín možno konštatovať, že vznikli pravdepodobne následkom pôsobenia jedného aktívneho úderu tupým predmetom, eventuálne rukou zovretou v päsť, eventuálne kopnutím so oblasti ľavej očnice, líca a ľavej strany nosa. Vzhľadom na to, že v oblasti tváre ani nikde inde na tele neboli popisované žiadne rany ani odreniny, nepredpokladá vznik poranenia následkom pádu. Poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života po dobu 14 až 21 dní predovšetkým v zmysle osobnej hygieny, nosovej dutiny (nemožnosť smrkania). Bolesti mohol pociťovať po dobu 2-3 týždňov miernej až strednej intenzity. Celková suma hodnotenia za bolesť je 2059,- €. Obžalovaný utrpel pomliaždenie a podkožný výron (modrinu) pod ľavým okom o veľkosti cca 5 x 2 cm. Uvedené zranenie vznikne pôsobením vonkajšieho tupého, mechanického násilia na oblasť ľavej očnice. Možno konštatovať, že vznikli pravdepodobne následkom pôsobenia jedného aktívneho úderu tupým predmetom, eventuálne rukou zovretou v päsť. Zranenia, ktoré obžalovaný utrpel si vyžadujú obvyklú dobu liečby a PN v bežnej praxi 4-6 dní.
Súd odmietol návrh prokurátora a splnomocnenca poškodeného na doplnenie dokazovania výsluchom svedka K. R., nakoľko tento dôkaz považoval za nadbytočný, keďže svedok nebol účastníkom incidentu a zranenia, ku ktorým by sa mal vyjadriť boli verifikované jednak lekárskymi správami a najmä znaleckým posudkom.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
K výroku o vine
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 123 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (1) Ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. (2) Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podmienkami ublíženia na zdraví sú: a) porucha alebo poškodenie zdravia, b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, c) nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo 7 dní. Skutočný charakter poruchy alebo poškodenia zdravia sa skúma aj a) príznakmi, bolesťami, ťažkosťami poškodeného, b) intenzitou a dobou, po ktorú sa tieto prejavovali, c) ktorý orgán a ktorá funkcia boli zasiahnuté, resp. narušené.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie.
Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. musí byť vždy ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák.
Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť teda, že k ublíženiu na zdraví poškodeného došlo práve konaním páchateľa.
Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy, alebo úmysel nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku. Úmyselné zavinenie sa musí vzťahovať aj na následok a účinok na hmotnom predmete útoku.
Úmyselné zavinenie sa musí pri trestnom čine ublíženia na zdraví vzťahovať aj na následok a účinok na hmotnom predmete útoku, aj keď páchateľ si nemusí byť úplne presne vedomý detailov, ktoré spôsobí na hmotnom predmete útoku.
V praxi je pri vyšetrovaní a dokazovaní trestného činu ublíženia na zdraví veľmi dôležité dokazovanie úmyslu páchateľa, aký následok svojim konaním chcel spôsobiť, resp. s akým následkom bol uzrozumený. Na jednej strane rôzne vyjadrenia, ktorých slovný prejav prisľubuje spôsobenie smrti či ťažkej ujmy na zdraví, nemusia byť v tomto smere rozhodujúce, pretože človek často v hneve, namyslenosti alebo len tak povie niečo, čo nemyslí vážne. Dôležitý je skutočný úmysel. Okolnosti subjektívneho charakteru je spravidla možné dokazovať iba nepriamo, z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom. Preto pri dokazovaní skutočného úmyslu je potrebné vychádzať z vonkajších prejavov trestného činu, teda zo samotného spôsobu konania a ďalších okolností prípadu. Ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom možnostiam, potom možno dovodzovať jeho uzrozumenie s takým následkom v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák. a z hľadiska subjektívnej stránky tak ide o nepriamy úmysel. Stav ľahostajnosti páchateľa k spôsobeniu ublíženia na zdraví a jeho uzrozumenie s týmto následkom sa dovodzuje najmä s ohľadom na spôsob prevedenia útoku, jeho intenzitu, charakter zbrane, miesto na tele poškodeného, do ktorého bol útok vedený, ako aj zistenie, že páchateľ nemohol počítať so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla následku na zdraví zabrániť. Pri zisťovaní subjektívnej stránky trestného činu nie je možné prísť k záveru o alternatívnom vzťahu páchateľa k zamýšľanému následku, teda nemožno dospieť k záveru, že páchateľ mal buď priamy úmysel, alebo aspoň nepriamy úmysel, forma úmyslu musí byť jasne stanovená (R 31/1998).
Pokiaľ úmysel nesmeruje k ublíženiu na zdraví, ale iba k uskutočneniu tzv. demonštratívneho pokusu prostriedkami, o ktorých páchateľ vie, že nie sú spôsobilé vyvolať taký účinok nemôže ísť ani o pokus trestného činu ublíženia na zdraví pre nedostatok subjektívnej stránky.
K naplneniu trestného činu ublíženia na zdraví nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je treba, aby jeho úmysel smeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví. (R 19/1963).
Nie každé poškodenie zdravia musí byť ublížením na zdraví. Ublíženie na zdraví nie sú drobné poškodenia zdravia ako napríklad ľahké odreniny kože, prechodné svalové kŕče bežnej intenzity, ľahké vykĺbenie ramena, prechodné bolesti, nevoľnosť, nepatrné ranky, hučanie v ušiach, krátkodobé zhoršenie zraku a podobne (viď R II/195, NR 9 Tz 59/1967, R 5/ 1995). V zmysle zaužívanej judikatúry doba liečenia pri ublížení na zdraví musí byť minimálne sedem dní.
V konaní mal súd preukázané, že obžalovaný konal spôsobom, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Vykonané dôkazy zároveň bezpečne preukázali, že skutok spáchal obžalovaný a že tento svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. Tr. zák. Obžalovaný napadol poškodeného a spôsobil mu zranenia, ktoré si vyžiadali ošetrenie lekára a tiež práceneschopnosť v trvaní minimálne 14 dní. Súd konanie obžalovaného z hľadiska zavinenia vyhodnotil ako konanie úmyselné, keď obžalovaný jednoznačne a celkom nepochybne chcel svojim konaním poškodenému ublížiť na zdraví a vedel, že keď ho udrie päsťou do tváre tento následok aj spôsobí, resp. môže spôsobiť. Obžalovaný tak konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a) Tr. zák.
V konaní boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného: výpoveď poškodeného S. R., znalecký posudok MUDr. S. Ď., na strane druhej, dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného: výpoveď obžalovaného a výpoveď svedka S. Š..
Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že i inkriminovaný deň došlo ku konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným, ktorý začal vzájomným verbálnym konfliktom, ktorého príčinou bolo napadnutie kozy psom S. Š. a následne došlo aj k fyzickému napadnutiu poškodeného obžalovaným, ktorému predchádzal verbálny konflikt poškodeného s S. Š..
Následne obžalovaný najskôr poškodeného sotil na zem a následne ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti ľavého oka.
Obžalovaný počas celého konania (prípravného, aj konania pred súdom) popiera spáchanie skutku, tvrdiac, že poškodeného S. R. udrel z dôvodu, že bránil seba a svokra S. Š. pred napadnutím poškodeným.
Poškodený S. R. opísal priebeh skutku rovnako v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, jednoznačne a nemenne označil za páchateľa skutku obžalovaného. Výpoveď poškodeného je potvrdená aj znaleckým posudkom znalca MUDr. S. Ď. a lekárskymi správami. Výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že konal v nutnej obrane súd považoval za jeho obhajobu, pričom tejto neuveril, nakoľko je v rozpore so závermi znaleckého posudku a ďalšími dôkazmi vykonanými pred súdom.
Po skutkovej stránke bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný od začiatku spáchanie skutku popiera. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodeného nenapadol, naopak on a jeho svokor boli napadnutí poškodeným, ktorý si so svokrom vzájomne nadávali, chcel udrieť S. Š. do tváre. Poškodený S. R. podrobne popísal, akým spôsobom došlo ku spáchaniu skutku. Pravdivosť jeho výpovedí potvrdzuje aj znalecký posudok znalca MUDr. S. Ď. o možnom mechanizme vzniku poranení poškodeného.
Je jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Súd sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného, že boli s S. Š. napadnutý poškodeným a z jeho strany by mohlo ísť aj o nutnú obranu.
Podľa § 25 Tr. zák.:
(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
(2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
(3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
(4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.
Nutná obrana je osobitným prípadom krajnej núdze, ku ktorej je vo vzťahu špeciality. Patrí medzi okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, čo znamená, že ak sú naplnené jej podmienky, skutok nie je protiprávny. Teda skutok, ktorý by bol inak trestným činom, nie je trestným činom. Podstata nutnej obrany spočíva v odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho protiprávneho útoku človeka na záujem chránený Trestným zákonom, pričom spravidla negatívne postihuje záujmy útočníka inak chránené Trestným zákonom. Útok, proti ktorému je prípustná nutná obrana, je protiprávne ľudské konanie (správanie) proti normám verejného práva sankčného charakteru, ktoré spočíva v neoprávnenom ohrození cudzích záujmov, ktoré negatívne zasahuje záujmy chránené Trestným zákonom. Vyprovokovaný útok reaguje na konanie určitej osoby - provokatéra - ktorej cieľom je vyprovokovať inú osobu na útok, aby potom na nej mohol provokatér uplatniť ustanovenie § 25 o nutnej obrane. Ak je provokácia protiprávnym útokom v zmysle § 25 Tr. zák. je proti nej prípustná nutná obrana a preto provokatér nemôže následne konať v nutnej obrane bez ohľadu na pohnútku provokácie.
Súd konanie obžalovaného neposúdil ako konanie v nutnej obrane nakoľko obžalovaný a svedok S. Š. boli na počas incidentu dvaja proti jednému poškodenému S. R.. Naviac z výpovede poškodeného aj obžalovaného je zrejmé, že k úderu do tváre poškodeného došlo po tom, ako bol poškodený zhodený na zem a teda útok, ako si vysvetľoval obžalovaný, zahnanie sa na S. Š. nepokračoval, naopak ,,obrana“
poškodeného pokračovala tak, že aj keď bol poškodený spacifikovaný, obžalovaný ho udrel do tváre a spôsobil mu zranenia, ktoré sú bližšie popísané vo výrokovej časti rozsudku. Konanie obžalovaného nemožno posudzovať v zmysle ust. § 25 ods. 1 Tr. zák. Podľa názoru súdu toto konanie obžalovaného spĺňa podmienky ust. § 25 ods. 2 Tr. zák. (tzv. putatívna obrana), tzn. obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku (pokračovanie v úderoch aj po tom ako bol poškodený zhodený na zem). Taktiež je súd toho názoru, že obžalovaný reagoval zjavne neprimerane aj vzhľadom na skutočnosť, že sa na mieste nachádzala ešte jedna osoba v spoločnosti obžalovaného. Naviac, súd má za to, že S. Š. svojím aktívnym konaním, nadávkami na adresu poškodeného vyprovokoval poškodeného na útok, aby mohol využiť ustanovenie o nutnej obrane. Teda úder proti poškodenému po tom, čo poškodený bol zhodený na zem, podľa názoru súdu nezakladá podmienky nutnej obrany.
Je teda zrejmé, že nemožno konanie obžalovaného posúdiť ako nutnú obranu pred útokom poškodeného. Rovnako sa súd zaoberal aj tzv. materiálnym korektívom, teda ustanovením § 10 ods. 2 Tr. zák. Z konania obžalovaného a teda pokračovaním v napádaní poškodeného aj po tom, ako poškodený odišiel a následok v podobe zranení, ktoré utrpel poškodený Jozef Nagy nemožno vyhodnotiť závažnosť činu ako nepatrnú.
Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok, priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák..
K výroku o treste
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 156 od.s 1 Tr. zák. Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
V konaní mal súd preukázané jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., spočívajúcu v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Priťažujúce okolnosti súd nemal preukázané.
Súd teda ukladal trest v rozmedzí 6 mesiacov až 2 roky.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v zásade súčasne v každom treste.
Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa §56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.: (1) Peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2) Bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť alternatívnym trestom nespojeným s odňatím slobody je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.
Obligatórne súd zisťoval splnenie podmienok uvedených v ust. § 56 ods. 1 Tr. zák., a síce, že peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom..
Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej. Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných relevantných právnych princípoch uznávaných demokratickými právnymi štátmi, medzi ktoré sa zaraďuje aj Slovenská republika.
Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému D. K. J. peňažný trest vo výmere 500,- €, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.
Podľa § 57 ods. 3 ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o náhradný trest odňatia slobody v prípade, že výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovil tento vo výmere 15 dní. Teda v prípade, že obžalovaný peňažný trest úmyselne neuhradí, nastáva dôvod pre premenu peňažného trestu na trest nepodmienečný a to vo výmere 15 dní.
Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných postačujúcim.
K výroku o náhrade škody Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v rozsahu 2.059,- €.
Nakoľko trestným činom obžalovaného bola poškodenému spôsobená škoda, súd uložil obžalovanému nahradiť poškodenému Jozefovi Nagymu škodu v sume 2.059,- €, ktorá škoda bola verifikovaná znaleckým posudkom MUDr. S. Ď..
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.