Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/71/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľky X. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na W. XXX, K., štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, adresa pre doručovanie Centrum právnej pomoci - Kancelária Tvrdošín, Školská 165/2, Tvrdošín, proti odporcovi U. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, V., E. Y., štátnemu občanovi E. Y., za účasti mal. detí B. B., nar. XX.XX.XXXX, a S. B., nar. XX.XX.XXXX, mal. deti bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo X. B., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, a U. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Q. L. K., vo zv. X, roč. XXXX, str. XXX, por. č. XX, rozvádza.

II. Mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, a mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti sú oprávnení zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia.

III. Otec U. B., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 € mesačne a mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou 80 €, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V. Odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

odôvodnenie:

Navrhovateľka dňa 30.07.2012 podala na Okresnom súde Námestovo návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom - B., nar. XX.XX.XXXX, a S., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z manželstva pochádzajú dve nezaopatrené deti. Naposledy spoločne bývali u jej rodičov, a to od E. XXXX do Q. XXXX, kedy odporca zo spoločnej domácnosti odišiel. S odporcom sa zoznámila v lete roku XXXX počas svojho pracovného pobytu v V.. Manželstvo uzavreli po dvojročnej známosti z dôvodu, že bola už v treťom mesiaci tehotenstva. Prvé problémy v manželstve nastali po narodení mal. B., keď sa odporca psychicky zrútil, bol liečený na psychiatrickej ambulancii, avšak po čase prestal navštevovať svoju ambulantnú psychiatričku a odmietol brať lieky, nakoľko sa mu zdali pridrahé. Po celý čas mal paranoidné predstavy, že má rakovinu a čoskoro umrie, čím v rodine zbytočne podnecoval strach a nepokoj. Na

odporcu sa počas trvania manželstva nedokázala spoľahnúť, tento sa správal nezodpovedne a o rodinu sa primerane nestaral. Verila, že sa odporcovo správanie dokáže zmeniť a chcela, aby mala mal. B. súrodenca, avšak ani po narodení druhej dcéry, mal. S. sa odporca nezmenil, nedokázal si nájsť a udržať stabilné zamestnanie, nevedel zabezpečiť svoju rodinu a živiť ich musel jeho mama. Vo E. XXXX sa presťahovali na W., do rodinného domu jej rodičov, avšak ani na W. si odporca nevedel nájsť stabilné zamestnanie, bez vysvetlenia odchádzal do E., pričom párkrát bez jej súhlasu zobral so sebou aj mal. B., v dôsledku čoho bola nútená na vlastné náklady vycestovať do E. a priviesť ju späť. Po troch rokoch manželstva sa definitívne rozhodla, že takto nemá zmysel žiť, pričom už od X. XXXX malo jej spolužitie s odporcom výrazne negatívny vplyv práve na mal. B., ktorá pre neprestajné hádky a rozbroje v rodine psychicky trpela. R. opustil spoločnú domácnosť v marci XXXX. Uvedomuje si, že takéto dlhodobé spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre výchovu ich spoločných detí. Je presvedčená, že jej manželstvo s odporcom už dlhodobo neplní svoju funkciu, je trvalo narušené, rozvrátené, a preto sa chce s odporcom rozviesť. V prípade, ak súd vyhovie návrhu a manželstvo rozvedie, navrhla, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva tak, že obe mal. deti zverí do jej osobnej starostlivosti, pričom bude oprávnená maloletých zastupovať a spravovať ich majetok a otca maloletých zaviazal prispievať na výživu mal. B. sumou po XXX,- € mesačne a na výživu mal. S. sumou po XXX,- € mesačne. O úpravu stretávania sa odporcu s mal. deťmi nežiadala z dôvodu, že s odporcom sa vie na ňom dohodnúť. Čo sa týka príjmových pomerov, toho času je na rodičovskej dovolenke s mal. S., pričom jej jediným príjmom sú prídavky na deti vo výške X.XXX,- Kč (cca XX,XX €) a rodičovský príspevok vo výške X.XXX,- Kč (cca XXX,XX €). Hoci odporca býval do marca XXXX v spoločnej domácnosti, na výživu mal. detí a na chod domácnosti jej od januára XXXX prispel jedine v júni XXXX, keď prišiel navštíviť mal. deti a dal jej X.XXX,- Kč (cca XX,XX €). Má vedomosť, že si príležitostne privyrába, avšak ku konkrétnej výške jeho terajšieho príjmu sa vyjadriť nevedela.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX (oznámenie Okresného súdu V. č.l. 45) písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj listinnými dôkazmi - návrhom (č.l. 1-2), sobášnym listom (č.l. 3), rodnými listami mal. detí (č.l. 4, 5), potvrdením Obce K. (č.l. 6), potvrdením Úradu práce ČR - krajskej pobočky v V. o vyplatených dávkach (č.l. (č.l. 8-10, 41-43), lustráciou v Soc. poisťovni (č.l. 19-20), rozpisom príjmov a výdavkov navrhovateľky (č.l. 26), správou kolízneho opatrovníka (č.l. 32), zápisnicou vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. (č.l. 52-53), rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. -58 (č.l. 49-51), ako aj ostatným obsahom spisu.

Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu zotrvala. Uviedla, že sa s odporcom zoznámila počas pobytu v ČR, kde pracovala. Po dvoch rokoch otehotnela, odporca sa ženiť nechcel, ale spolu s jeho rodičmi ho donútili, aby sa oženil, aby neostala slobodnou matku. Mala ho stále rada. Po narodení dcéry, asi po troch mesiacoch začali problémy, bolo to odporcom. Malí ísť s mamou na Slovensko, odporca sa sťažoval, že mu je zle. S mamou odišli na W., odporca prišiel za nimi, vravel, že to nezvládne, že zomrie, psychicky sa zrútil. Liečil sa ambulantne, stále hovoril o rakovine, ako to funguje, psychicky ju tým ničil a aj dcéry. Chodil do zamestnania ako sa mu chcelo, mesiac robil, potom zase nie. Stále sa to vlieklo a keď mala dcéra tri roky, stále sa hádali a nebolo to už ono. Odporca sa už nechcel ani liečiť. Vravela, že sa to už ďalej nedá, aj dcéra to zle znášala, tak odišla k svojim rodičom na W.. Manžel sa snažil, vravel, že sa zlepší a bude pracovať, ale bolo tak iba istý čas a potom sa to zase zhoršilo. Dala mu viac šancí, ale nepomáhalo to a na konci sa to už nedalo. Keď odišla na W. odporca prišiel za ňou, vydržal tu možno také dva mesiace. Odchádzal do E., kde bol aj mesiac. Povedal jej, že ide do E., ale ani sa s ňou nerozlúčil. Odišiel zo spoločnej domácnosti deň pred B. v roku XXXX, odvtedy sa už nevrátil. Odvtedy bola s odporcom v kontakte len kvôli deťom, ale iba v telefonickom. Potrebovala si minulý rok v ČR niečo vybaviť, tak bola v auguste XXXX za ním aj s deťmi. Odporca na Slovensko nechodil, s deťmi sa nestretol. Kým žili spolu, finančne zabezpečovali domácnosť spoločne, rovnako spoločne sa starali o domácnosť, s výchovou detí tiež pomáhal, venoval sa im. Odporca bol aj u internistu, ale nič mu nenašli, jeho problémy boli psychického pôvodu. Kým sa liečil boli problémy menšie, prestal sa liečiť s tým, že lieky sú drahé. Berie iba jeden liek. Ona býva stále pri rodičoch, na domácnosť neprispieva. Okrem výdavkov na seba a deti platí ešte úver - objednala si kuchynský riad. Jej príjmom je len rodičovský príspevok a prídavky na deti, rodičovský príspevok jej vo februári končí. Výdavky sú v podstate stále rovnaké ako v písomnom vyjadrení, pokiaľ ide o lieky, tieto závisia od zdravotného stavu detí. Pokiaľ ide o mal. S., táto stále má plienky, výdavky sú tam tiež v podstate rovnaké. Výdavky sú asi XXX €

mesačne na stravu, na drogériu cca 50 €, na oblečenie cca 30 € - 40 €, ale nie každý mesiac. Má aj dlhy u známych, od ktorých si požičala. Finančne jej vypomáhajú rodičia a známi. Deti trpia alergiami, musia chodievať na kontroly raz za mesiac alebo za pol roka, ako kedy. Odporca je neprispieval, teraz jej dal 50 €, keď prišiel.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí. Od roku XXXX fyzicky nezvládal prácu čo sa týka výdrže. Bol asi dvakrát v nemocnici, ale povedali mu, že má ďalej chodiť do práce. Po lekároch nechodil. To, že fyzicky nezvládal prácu sa potom prejavovalo aj na financiách. Myslí, že problémom nebol jeho zdravotný stav, ale hlavne financie. Manželka je temperamentnejšia ako on. Chcel sa s ňou oženiť, plánoval s ňou spoločnú budúcnosť aj keby nebola ostala tehotná. Vzpieral sa asi len jeden deň. Zo spoločnej domácnosti odišiel v Q. XXXX, odišiel za prácou, túto však nenašiel. Na W. sa nevrátil, lebo nemal peniaze na cestu. Potom tu bol asi trikrát na návšteve, dal manželke asi XX.XXX,- Kč. Zdravotné problémy s manželkou už potom neriešil, finančné by sa dali vyriešiť iba prácou, ale túto nemohol zohnať. O zamestnanie vždy prišiel v podstate z dôvodu, že zamestnávateľ zistil, že fyzicky nevládze. V súčasnosti býva u brata, je evidovaný na úrade práce. Príjem nemá žiaden, nemá ani dávky v hmotnej núdzi. O dávky požiadal, ale bolo potrebné doložiť rôzne podklady a problém bol s otcom, ktorý vlastní dom, v ktorom býva. Podporovala ho matka. V súčasnosti je asi mesiac na W., býva u manželky, ale nevie koľko tam ešte bude bývať. Prišiel so 150 €, dal manželke a deťom, zháňa si tu prácu. Stravuje sa asi dvakrát denne, kým bol v E. stravoval sa u rodičov. Na oblečenie v podstate neminie nič. Rodičom na bývanie neprispieval, nefajčí, alkohol nepožíva. Berie lieky, na tieto vynaloží asi XX,- Kč mesačne. Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie domácnosti a starostlivosť o domácnosť počas ich spolužitia, stotožnil sa s výpoveďou navrhovateľky. Tento rok nikde nepracoval. Práca na stavbe mu vyhovovala, lebo sa dalo pracovať dva dni a potom dva dni oddychovať. Súhlasil, aby boli deti zverené do starostlivosti matky a súhlasil s tým, že táto bude oprávnená zastupovať deti a spravovať ich majetok. Pokiaľ ide o stretávanie, uviedol, že toto nenavrhuje upraviť, ponecháva to na dohode s navrhovateľkou. V minulosti pracoval väčšinou ako skladník, robil v strojníctve, dopĺňal tovar, robil s drevom, aj v stavebníctve.

V rámci záverečného návrhu navrhovateľka žiadala určiť výživné na mal. B. vo výške XXX,- € a mal. S. vo výške 80,- € mesačne ako bolo určené v konaní sp. zn. , odporca navrhol výživné vo výške 1.000,- Kč na každé dieťa.

Kolízna opatrovníčka odporučila v prípade rozvodu zveriť mal. deti do starostlivosti matky, s tým, že mal. deti budú oprávnení zastupovať obaja rodičia, výživné na mal. B. navrhla určiť vo výške 100 €, mal. S. vo výške XX € a stretávanie navrhla neupravovať.

Z kópie sobášneho listu (č.l. 3 spisu) mal súd preukázané, že navrhovateľka a odporca dňa XX.XX.XXXX v K. uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX.

Z kópií rodných listov mal. detí (č.l. 4, 5) vyplýva, že účastníkom konania sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra B. a dňa XX.XX.XXXX dcéra S..

Z potvrdenia Úradu práce E. v V. (č.l. 8-10, 41-43) vyplýva, že navrhovateľke sú vyplácané prídavky na deti, na mal. B. a mal. S. vo výške XXX,- Kč mesačne na každú a rodičovský príspevok vo výške X.XXX,- Kč mesačne.

Z lustrácie v W. poisťovni (č.l. 19, 20) vyplýva, že odporca bol v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zamestnaný u zamestnávateľa U. B., K., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX u zamestnávateľa I. W., s.r.o., P. S., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v I. W. SR, a.s., O.. K. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracovala v spoločnosti H. K. s.r.o., O., v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v I. W. SR, a.s., O..

V rozpise príjmov a výdavkov (č.l. 26) navrhovateľka uviedla výdavky na mal. B. na stravu XX €, škôlku XX €, kozmetiku 5 €, oblečenie 50 €, cestovné v súvislosti s návštevou alergológa a kardiológa 2 €, lieky 20 € mesačne, výlety, školské aktivity 15 € ročne. Výdavky na mal. S. na stravu 100 €, kozmetiku 5 €, oblečenie 20 €, plienky 30 €, cestovné v súvislosti s návštevou alergológa 2 €, lieky 20 € mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, t.č. bývajú u rodičov navrhovateľky v rodičovskom dome, pričom

na chod domácnosti im neprispieva žiadnou sumou, jedine kúpou potravín. Rodičia jej materiálne aj finančne vypomáhajú sumou cca 20 € až 30 €.

Podľa správy kolízneho opatrovníka (č.l. 32) mal. deti bývajú spoločne so svojou matkou a starými rodičmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov, ktorí sú dôchodcovia. Matka má spolu s mal. deťmi vyhradené jedno poschodie v dome. Domácnosť je primerane štandardne zariadená, udržiavaná v čistote a v poriadku. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti z E.o výške 8.600,- Kč. Otec býva v rodinnom dome v E. Y., býva spolu s bratom, je nezamestnaný. Q.. B. navštevuje materskú školu v K., je alergička. Mal. S. je doma v starostlivosti matky, navštevuje alergologickú a kardiologickú ambulanciu. Mal. deti bývajú často choré, matka máva zvýšené náklady na lieky cca XX € mesačne. Matka naďalej trvá na podanom návrhu. Otec odišiel zo spoločnej domácnosti v januári XXXX. V súčasnosti na výživné na mal. deti neprispieva. S manželkou a dcérami komunikuje telefonicky, s dcérami sa stretol naposledy v auguste XXXX, kedy ho bola matka s dcérami navštíviť v E. Y..

Y. Okresného súdu č.k. -58 zo dňa 05.04.2013 (č.l. 49-51), ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu, boli mal. B. a S. B. zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi maloletých bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. B. sumou 100 € a mal. S. sumou 80 €, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci počnúc od XX.XX.XXXX. G. výživné na mal. B. vo výške X.XXX,XX € a mal. S. vo výške X.XXX,XX € súd povolil otcovi maloletých uhradiť v splátkach.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov konania.

Podľa až 3 o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečuje riadnu výchovu detí. Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 22 zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 zákona o rodine.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoje funkcie a spoločenský účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí a prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Príčiny rozvratu podľa § 23 ods. 2, 3 v nadväznosti na § 1, § 18 a § 19 zákona o rodine súd vidí v rozdielnosti pováh a názorov manželov, v nepripravenosti odporcu na manželstvo a rodičovstvo a vo finančných problémoch v súvislosti s ekonomickým zabezpečením rodiny. Prvoradú príčinu rozpadu manželstva navrhovateľky a odporcu súd vidí v neuváženom uzavretí manželstva. Z výpovede navrhovateľky a odporcu jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ ide o odporcu,

tento k uzavretiu manželstva nepristúpil úplne dobrovoľne, na základe svojho slobodného rozhodnutia, keďže tento, ako uviedla navrhovateľka, sa ženiť nechcel, a potom čo otehotnela ho spolu s jeho rodičmi "donútili", aby sa oženil, aby neostala slobodnou matkou. V súvislosti s týmto dôvodom uzavretia manželstva, súd poukazuje na to, že samotné tehotenstvo a následne narodenie spoločného dieťaťa, teda skutočnosť, že sa účastníci konania stali rodičmi, nie je dostačujúcim dôvodom pre uzavretie manželstva a k uzavretiu manželstva by mali snúbenci pristúpiť úplne slobodne a až po zrelej úvahe. V danom prípade, napriek tomu, že odporca uviedol, že s navrhovateľkou plánoval spoločný život, tomu tak nebolo, čo malo vplyv na negatívny vývoj manželstva. Práve vzhľadom na vývoj manželstva, ako vyplynul z výpovedí navrhovateľky a odporcu, je zrejmé, že odporca nebol na manželstvo ešte pripravený, rovnako tak na rodičovstvo, čo sa na rodinnom živote manželov i odzrkadlilo. Je zrejmé, že odporca mal zdravotné problémy psychického charakteru, ktoré sa prejavili nielen v rodinnom prostredí, v psychickej nepohode a strese ostatných členov rodiny, ale aj v pracovnom prostredí, keď odporca si nedokázal nájsť a udržať zamestnanie, čo negatívne vplývalo na ekonomickú sféru rodiny. Odporca opakovane menil zamestnanie, nebol schopný nájsť a udržať si stabilné zamestnanie a príjem, a tak zabezpečiť rodinu po ekonomickej stránke, ktorá skutočnosť rovnako viedla k napätiu, rozporom medzi manželmi. Odporca opakovane odchádzal zo spoločnej domácnosti do E. Y., a to aj bez dohody s navrhovateľkou, v marci XXXX odišiel úplne a k obnoveniu manželského spolužitia už nedošlo. Za stavu, kedy účastníci konania už viac ako rok spolu nežijú, navrhovateľka žije na W. a odporca v E. republike, a teda ani spoločne nehospodária, každý si zabezpečuje svoje potreby sám, intímne sa nestýkajú, dospel súd k záveru, že ich manželstvo je už len formálne a toto neplní svoje základné funkcie - vytvárať harmonické spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu detí, v ktorom sú si manželia navzájom verní, poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu, neplní ekonomickú ani biologickú a reprodukčnú funkciu. V súčasnosti, vzhľadom na vyjadrenie účastníkov konania súd zároveň nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia medzi navrhovateľkou a odporcom ani do budúcnosti, preto manželstvo účastníkov rozviedol. W. pritom mal zato, že takéto rozhodnutie nie je v rozpore ani so záujmami maloletých detí, keď v ich záujme je predovšetkým to, aby vyrastali v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, čo im súčasný vzťah navrhovateľky a odporcu neposkytuje. Obaja manželia s rozvodom manželstva súhlasili.

S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom manželov na čas po rozvode ( , zákona o rodine). Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti - B., nar. XX.XX.XXXX, a S., nar. XX.XX.XXXX (rodné listy č.l. 4, 5).

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode účastníci konania neuzatvorili rodičovskú dohodu. Zhodne obaja navrhli, aby deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Zverenie maloletých do osobnej starostlivosti matky navrhla aj kolízna opatrovníčka, preto súd v tejto časti rozhodol v zmysle zhodných návrhov účastníkov konania a mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Stretávanie sa otca s maloletými rodičia maloletých navrhli neupravovať, preto súd o úprave styku v súlade s § 25 ods. 2 zákona o rodine nerozhodol.

Vzhľadom na zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky súd zároveň upravil vyživovaciu povinnosť odporcu ako otca maloletých a tohto zaviazal platiť výživné na mal. B. vo výške XXX,- € mesačne a mal. S. vo výške 80,- € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine mal za to, že mal. B. a S. sú osobami odkázanými na výživné. Q.. B. má X rokov, mal. S. 2 roky, obe mal. deti trpia alergiami, navštevujú alergologickú ambulanciu.

Súd pri určení výživného vychádzal zároveň z rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -58 zo dňa 05.04.2013, ktorým súd upravil rodičovské práva vo vzťahu k mal. deťom na čas do rozvodu, vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia, príp. dohody o výživnom, je skutočnosť, že na strane povinnej alebo oprávnenej osoby došlo k zmene pomerov, ktorá má význam pre záver, že výživné stanovené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii.

Pokiaľ ide o pomery výživou povinných osôb, t.j. rodičov maloletých, na ich strane nedošlo k zásadnej zmene pomerov oproti obdobiu kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom na mal. deti (apríl 2013). Matka maloletých je naďalej na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti, spolu vo výške cca 340,- € mesačne. Naďalej býva spolu s mal. deťmi u svojich rodičov, na domácnosť neprispieva. Pokiaľ ide o výdavky, tieto má na stravu cca 100,- €, drogériu cca 50,- €, oblečenie 30,- € až 40,- €, finančne jej vypomáhajú rodičia a známi.

Rovnako tak sa nezmenili pomery na strane otca maloletých, ktorý naďalej býva u svojho brata, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ ide o výdavky, odporca uviedol, že na oblečenie neminie nič, rodičom na bývanie neprispieval, berie lieky, na ktoré vynaloží asi 50,- Kč mesačne. V minulosti pracoval ako skladník, robil v strojníctve, dopĺňal tovar, s drevom, aj v stavebníctve.

Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia vo vzťahu k výživnému na mal. deti, nedošlo k podstatnej zmene pomerov ani na strane mal. detí, ako to vyplýva i z výpovede navrhovateľky, ktorá uviedla, že výdavky sú v podstate stále rovnaké. Pokiaľ ide o výdavky na mal. B., tieto súd akceptoval ako mesačné výdavky na stravu 60,- €, škôlku 40,- €, kozmetiku 5,- €, cestovné 2,- €, lieky 20,- €, kultúru (školské aktivity, výlety) cca 2,- € mesačne. Pokiaľ ide o výdavky na odievanie, tieto súd akceptoval len vo výške 20,- € (oproti matkou uvádzaných výdavkov 50,- €), vychádzajúc zo štatistických zistení týkajúcich sa priemerných výdavkov domácností s dvoma nezaopatrenými deťmi za rok XXXX (viď www.statistics.sk, databáza Slovstat). D. výdavky na mal. B. tak predstavujú cca 130,- €. Keďže matka si časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o maloleté a uspokojovaním ich bytových potrieb, teda v naturálnej podobe, preto aj keď rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť, súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti matky nižší, a to v rozsahu cca 1/3, a u otca v rozsahu cca 2/3. Súd tak, vychádzajúc z výdavkov na mal. B. vo výške 130,- €, otcovi určil platiť výživné vo výške 100,- € mesačne. Na mal. S. potom súd primerane určil otcovi výživné vo výške 80,- €, vzhľadom na nižší vek maloletej oproti mal. B., keďže táto zároveň nechodí do škôlky, a teda výdavky na odievanie a obuv, ako aj mimoškolské aktivity sú nepochybne nižšie.

V súvislosti s výškou výživného súd, rovnako ako bolo konštatované v konaní sp. zn. , mal zato, že je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť takto určené výživné, keď otec nijakým

spôsobom nepreukázal, že by mu vo výkone zárobkovej činnosti bránili zdravotné problémy či iné vážne prekážky. I keď otec maloletých uviedol, že v súčasnosti nezvláda robotu, nedokáže fyzicky zvládnuť prácu, žiadnymi dôkazmi, lekárskym potvrdením, svoje tvrdenie nepreukázal. Z výpovede odporcu je zrejmé, že tento pracoval vo viacerých oblastiach, sám uviedol, že najviac mu vyhovovalo stavebníctvo. Z rozsudku vo veci zároveň vyplýva, že otec bol v minulosti schopný zarobiť 10.000,- Kč až 15.000,- Kč mesačne, a teda je v jeho schopnostiach a možnostiach hradiť súdom určené výživné na mal. deti vo výške 100,- € a 80,- € mesačne. Otec maloletých, tak ako každý iný rodič, si musí uvedomiť, že splodením dieťaťa berie každý budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností plniť. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že rodičia majú zo zákona povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o výživu svojich mal. detí (§ 28 zákona o rodine). Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických možností a schopností v súlade s ust. § 62 zákona o rodine, pričom výživné voči deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, keď zároveň nezistil také okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania alebo ich časti niektorému z účastníkov konania.

Navrhovateľke bolo rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. zo dňa 25.07.2012, právoplatným dňa 25.07.2012 (č.l. 11), priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, z ktorého dôvodu je navrhovateľka v zmysle o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená od povinnosti platiť súdne poplatky. Z uvedeného dôvodu poplatková povinnosť (povinnosť uhradiť súdny poplatok za návrh) prešla na odporcu. Vzhľadom na majetkové pomery odporcu, ako aj skutočnosť, že odporca návrh na rozvod manželstva nepodal, súd podľa rozhodol, že odporca nie je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona () a v prípade rozhodnutia o výchove mal. detí návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň v poradí uvedené ako druhé priezvisko si ponechal svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 zákona o rodine).