Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-231-2013.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/231/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SERRAGHIS LOAN MANAGEMENT LTD, IČO: HE 257931, Afentrica court, Office 2, Larnaca, Cyprus, zast. Mgr. Martinom Jánským, Trnavská cesta 50, 821 02 Bratislava, proti povinným: 1/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/X, XXX XX R., 2/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/X, XXX XX R., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 7 824,09 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 2963/2012 súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Gallom, Exekútorský úrad so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/87/2013-17 zo dňa 25. marca 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/87/2013-17 zo dňa 25. marca 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 13Er/87/2013-17 zo dňa 25. marca 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia, je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2011-3676 zo dňa 06. septembra 2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“) na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 11. apríla 2006, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinnými. V zmysle článku II. bod 5 Zmluvy banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú v Zmluve ako neplatne uzavretú, pretože nespĺňa požiadavky v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), nakoľko, aj keď je súčasťou Zmluvy, ktorú povinný podpísal, povinný nijakým spôsobom nevyjadril súhlas s rozhodcovskou doložkou, svojím podpisom pristúpil k Zmluve s tým, že súd nemôže z tohto podpisu vyvodiť záver, že povinný mal v úmysle pristúpiť i k rozhodcovskej doložke. Uvedená Zmluva je formulárová a povinný nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah a vylúčiť uzavretie rozhodcovskej doložky. Exekučný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že exekučný titul vydal rozhodcovský súd, ktorý nemal právomoc prejednať daný spor, keď nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Exekučný súd preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to najmä, že exekučný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Tiež napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného exekučný súd vo všeobecnosti jednoznačne konal nad rámec zákona, resp. prekročil svoje právomoci, ktoré mu vyplývajú z ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. § 45 ods. 2 ZRK, na ktoré súd v odôvodnení poukazuje. Oprávnený nesúhlasil s názorom exekučného súdu uvedenom v napadnutom uznesení, že rozhodcovská doložka uvedená v Zmluve zo dňa 11. apríla 2006 je neplatná. Exekučný súd mal rozhodcovskú doložku skúmať v zmysle právnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia predmetnej Zmluvy, t.j. s poukazom na § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) v znení účinnom do 31.12.2007, pretože ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ bolo do OZ zakomponované až počnúc dňom 01.01.2008. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nevyplýva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/130/2011-29, ktorým súd v obdobnej veci zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Podľa oprávneného exekučný súd nesprávne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, resp. túto tak predčasne označil bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Oprávnený ďalej namietal, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva oprávnenie preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozhodcovský súd vydal svoje rozhodnutie v súlade s procesnoprávnymi predpismi (najmä ZRK a O.s.p.), ako aj predpismi práva hmotného. Rozhodcovský rozsudok nebol vydaný bez účasti povinného ako spotrebiteľa. Exekučný súd v zmysle právneho poriadku SR nie je ex offo oprávnený skúmať neprijateľnosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve v rámci exekučného konania. Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec neuviedol, v čom považuje plnenie uložené rozhodcovským rozsudkom povinnému za objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08 Asturcom. Obsah rozhodcovskej doložky nenapĺňa dikciu ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, nakoľko táto nevyžaduje od spotrebiteľa, aby tento spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa v úverovej zmluve dohodli na prednostnom, nie však výlučnom, prejednaní prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, čo však nie je v rozpore s daným ustanovením OZ. Taktiež tu dochádza k značnému a neodôvodnenému znevýhodňovaniu veriteľa pri uplatňovaní, a najmä pri vymáhaní jeho práv vyplývajúcich z takejto zmluvy. Oprávnený preto navrhol napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že dňa 27. novembra 2012 bol u súdneho exekútora Mgr. Juraja Galla do zápisnice spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinným. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 11. februára 2013 požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd následne napadnutým uznesením č.k. 13Er/87/2013-17 zo dňa 25. marca 2013 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd ďalej zo spisu exekučného súdu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2011-3676 zo dňa 06. septembra 2011, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 14. októbra 2011 a vykonateľnosti 17. októbra 2011 a ktorým boli povinní zaviazaný spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému istinu 7 824,09 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,50% p.a. zo sumy 6 114,31 Eur od 11. septembra 2008 do zaplatenia, poplatok za podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku 235,- Eur, správne náklady 16,60 Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu 587,40 Eur. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd vyhovel nárokom oprávneného, ktoré si uplatnil na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 11. apríla 2006, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) a povinnými. V článku II bode 5 Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom. Podľa článku II bodu 2 Zmluvy dlžník potvrdil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou. Podľa článku IX. bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto Zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle ZRK Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je je súčasťou.
Podľa § 44 Exekučného poriadku (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia exekučného súdu dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný súd posudzoval skutočnosť, či je platne uzatvorená rozhodcovská doložka, avšak exekučný súd vôbec neskúmal skutočnosť, či vzťah medzi oprávneným a povinnými možno považovať za spotrebiteľský. Až v prípade, že by nepochybne zistil, že vzťah medzi oprávneným a povinnými vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 11. apríla 2006 je spotrebiteľským právnym vzťahom, mohol by skúmať, či je platne uzatvorená rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný predmetný exekučný titul. Exekučný súd preto nemôže povinných chrániť ako spotrebiteľov, ktorí uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu ako slabšia zmluvná strana voči oprávnenému, pokiaľ nemá ustálené, že povinní sú skutočne spotrebiteľmi a predmetná Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a podľa § 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd opätovne posúdi otázku, či sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom predovšetkým posúdi, či v prípade povinných išlo o spotrebiteľov a či predmetná Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou.
Pre úplnosť súd uvádza, že z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Okresný súd ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.