Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/97/2022

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovaným: 1/ U. O., K.. XX.XX.XXXX, K.. XX.XX.XXXX, O. S. XXX, XXX XX S., zastúpenej Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, 2/ S. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. S. XX, XXX XX S., o zaplatenie 25.328,81 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,70 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.08.2022, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 28.10.2022, domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia dlžnej istiny vo výške 18.631,31 eura, zmluvných úrokov vo výške 4.130,04 eura, úrokov z omeškania vo výške 32,92 eura, úrokov z omeškania vo výške 2.096,34 eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.595,31 eura od 22.07.2022 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 438,20 eura a tiež náhrady trov konania a to titulom Zmluvy o úvere „lepšiasplátka“.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2023 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 590,- eur späť dôvodiac, že žalované uhradili túto čiastku po podaní žaloby. Súčasne súdu zaslal prehľad splácania zo strany žalovaných, z ktorého vyplýva, že žalované uhradili sumu 118,- eur dňa 18.08.2022 (teda ešte pred podaním žaloby), sumu 118,- eur dňa 22.09.2022, sumu 118,- eur dňa 21.10.2022, sumu 118,- eur dňa 21.11.2022 a sumu 118,- eur dňa 23.12.2022. Následne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2023 vzal žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy vo výške 118,- eur, poukazujúc na splátku vykonanú žalovanými dňa 16.01.2023. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2023 vzal žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy vo výške 5.654,62 eura argumentujúc, že od žalovaných v období od 12.05.2023 prijal jednorázovú úhradu v tejto výške. Zároveň žalobca uplatňujúc svoje dispozičné oprávnenie podľa a nasl. , vzal žalobu späť aj v časti prevyšujúcej sumu 6.164,62 eura s tým, že suma 6.164,62 eura predstavuje čiastku, ktorú žalované zaplatili od podania žaloby doposiaľ (708,- + 5.654,62). Záverom žiadal, aby súd v nadväznosti na späťvzatie žaloby jednak z dôvodu čiastočného plnenia zo strany žalovaných a jednak z dôvodu dispozičného oprávnenia žalobcu, prihliadal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania na a nasl. .

3. K späťvzatiu žaloby sa dňa 12.06.2023 vyjadril právny zástupca žalovanej 1/, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že je síce pravda, že žalobca zobral žalobu v časti sumy 5.654,62 eura späť z dôvodu jej úhrady zo strany žalovaných, avšak nejednalo sa o konanie žalovaných z dôvodu podanej žaloby (a teda plneniu zo strany žalovaných žalobcovi na základe oprávnene podanej žaloby ), ale sa jednalo o

plnenie z úverovej zmluvy, teda úhrada splátok vo výške 265,63 eura mesačne do 20.06.2023, nakoľko, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu treba považovať za neplatné, a keďže predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, výška mesačnej splátky predstavuje sumu 265,63 eura (25.500,- eur/96 splátok = 265,63 eura). Z uvedeného dôvodu mal za to, že ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. k 14.06.2023, neexistuje žiadna splatná pohľadávka žalobcu voči žalovaným, a preto ak by nedošlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu, súd by žalobu zamietol. Vychádzajúc z uvedeného stavu zastáva názor, že súd má priznať nárok na náhradu trov konania podľa žalovaným, a to vo výške 100 %, nakoľko boli v konaní úspešné v plnom rozsahu. V prípade, ak by súd rozhodoval o náhrade trov konania s ohľadom na úhrady žalovaných po podanej žalobe ( a teda, že k zastaveniu konania zo strany súdu došlo na základe späťvzatia žalobcu avšak z dôvodu zavinenia žalovaných ), takýto postup považuje za nesprávny, a to z nasledovného dôvodu: Veriteľ by mohol kedykoľvek na základe neplatného zosplatnenia poskytnutého úveru alebo dokonca aj bez vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, požadovať podanou žalobou od dlžníka úhradu celého zostatku poskytnutého úveru bez obavy, že v prípade, ak bude v konaní neúspešný, bude postihnutý povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanému. Ak by totiž veriteľ takouto žalobou požadoval od dlžníka úhradu celého zostatku dlhu, dlžník by sa o podanej žalobe napríklad ani nedozvedel, a skôr ako by súd rozhodol vo veci, by dlžník poskytnutý úver riadne dosplácal v zmysle úverovej zmluvy, došlo by na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcu k zastaveniu konania. Ak by v danom prípade súd mal vedomosť o tom, že žalobcom podaná žaloba bola neoprávnená (nedošlo k riadnemu zosplatneniu poskytnutého úveru), ale i napriek tomu by súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko by vyhodnotil správanie žalovaného ako zavinenie zastavenia konania, bolo by takéto rozhodnutie v zjavnom rozpore so zásadou spravodlivosti. Preto, ak súd v konaní dospeje k názoru, že žalobca by mal nárok v čase vyhlásenia rozsudku len na prípadné neuhradené splátky z poskytnutého úveru, avšak takéto splátky nie sú nakoľko žalovaný tieto v zmysle úverovej zmluvy má ku dňu vyhlásenia rozsudku riadne uhradené, nemožno žalobcovi priznať žiadny nárok na náhradu trov konania.

4. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Vzhľadom na skutočnosť, keď žalobca čiastočnými späťvzatiami žaloby vyčerpal celý predmet sporu a učinil tak skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v dôsledku čoho sa súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby nevyžadoval, postupoval súd podľa a konanie vo veci zastavil.

11. V prejednávanej veci tak žalobca využijúc svoje dispozičné oprávnenie, vzal napokon žalobu v celom rozsahu späť. Preto bolo úlohou súdu preskúmať procesnú zodpovednosť strán sporu spočívajúcu v zavinení zastavenia konania, dôsledkom čoho je v zmysle sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tej strane, ktorá ich vznik zavinila. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, keďže zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva. Okolnosti rozhodujúce na posúdenie tejto zodpovednosti sú potom tie, ktoré vznikli po začatí konania.

12. „Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ (Najvyšší súd SR, sp. zn.: )

13. „Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: zo dňa 20.11.2018)

14. Vo vzťahu k argumentácii právneho zástupcu žalovanej 1/ súd udáva, že vo všeobecnosti je síce náhrada trov konania ovládaná zásadou úspechu vo veci, avšak s výnimkou zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, kedy sa náhrada trov prisudzuje bez ohľadu na to, aký by bol meritórny výsledok sporu a teda zásadne výlučne len z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania, keďže v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej, čo je neprípustné. V prípade späťvzatia žaloby tak v zásade platí, že zastavenie konania zavinil žalobca okrem prípadu, ak žalobca preukáže, že žalovaný po podaní žaloby splnil žalobou uplatnený nárok, príp. ho splnil čiastočne. V konaní nebolo sporné, že žalované po podaní žaloby žalobcom uplatnený nárok čiastočne plnili a zachovali sa tak čiastočne v zmysle žalobnej požiadavky, v dôsledku čoho tak v tejto časti nepochybne zavinili zastavenie konania, ako ani skutočnosť, že vo zvyšnej časti vzal žalobca žalobu späť bez udania dôvodu, hoc zrejme vychádzajúc z predbežného právneho posúdenia súdu, v dôsledku čoho tak v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca.

15. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 25.328,81 eura (istina 18.631,31 eura + zmluvné úroky 4.130,04 eura + úroky z omeškania 32,92 eura + úroky z omeškania 2.096,34 eura + náklady spojené s uplatnením pohľadávky 438,20 eura). Keďže žalované zavinili zastavenie konania v sume 6.244,62 eura (späťvzatie žaloby v časti 472,- eur + 118,- eur + 5.654,62 eura zavinili žalované vykonaním úhrad po podaní žaloby), čo predstavuje 24,65 % a žalobca zavinil zastavenie konania v sume 19.084,19 eura (späťvzatie žaloby vo výške 118,- eur zavinil žalobca, keď táto úhrada bola zo strany žalovaných vykonaná ešte pred podaním žaloby a v časti o zaplatenie sumy 18.966,19 eura vzal žalobca žalobu späť v rámci svojho dispozičného oprávnenia), čo je v prepočte 75,35 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovaných rozsah 50,70 %. V zmysle uvedeného tak rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania s poukazom na tak, že úspešnejším žalovaným priznal voči menej úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,70 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa .

16. O vrátení pomernej časti zaplateného súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).