Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24Cb-71-2013.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/71/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: Igor Hapčo, nar. 1984, bytom Znievska 3027/1, 851 06 Bratislava, v konaní zastúpený JUDr. Silviou Hricovou, advokátkou so sídlom Dudvážska 37, 821 07 Bratislava, proti odporcovi: Carrental24.SK, s.r.o., so sídlom Čremchová 15, 831 01 Bratislava, IČO: 35 957 921, o zaplatenie 2.424,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 9.4.2013, došlým tunajšiemu súdu dňa 11.4.2013, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.424,44 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 1.212,22 eur od 16.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.212,22 eur od 9.3.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ešte v čase vykonávania podnikateľskej činnosti na základe preukázaných prác vystavil odporcovi faktúru č. 02/2013 vo výške 1.212,22 eur s DPH, splatnú dňa 15.2.2013 a faktúru č. 03/2013 vo výške 1.212,22 eur s DPH, splatnú dňa 8.3.2013 a odporca si svoj záväzok zaplatiť za dodané služby nesplnil.
Odporca sa k žalobe nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.). Právna zástupkyňa navrhovateľa sa v poradí druhého pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila, odporca mal doručenie predvolania vykázané podľa § 46 ods. 2 O. s. p. Na prvé pojednávanie nariadené na 3.9.2013 sa právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila z dôvodu plánova-ného pobytu mimo SR s tým, že pokiaľ má súd nárok za dostatočne preukázaný, súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti, a ak by na preukázanie nároku bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy, žiadala súd o odročenie. Z toho dôvodu súd prvé pojednávanie odročil.
Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to vyššie uvedenými faktúrami a e-mailami zo obdobia 24.-29.1.2013.
Z faktúr vyplynulo, že navrhovateľ nimi účtoval odporcovi dňa 1.2.2013 a 1.3.2013 sumu po 1.212,22 eur, za „poskytnuté služby v autopožičovni“ za mesiace január a február 2013. V oboch faktúrach uviedol, že nie je platcom DPH.
Z e-mailovej korešpondencie vyplynulo, že navrhovateľ ako „rental advisor“ alebo „office manager“ v dňoch 25.1.2013 a 29.1.2013 odpovedal na e-maily trom zákazníkom, ktorí si chceli požičať auto.
Iné dôkazy navrhovateľ nepredložil, ani sa ich nedovolával.
Podľa výpisu zo živnostenského registra predmetom podnikania navrhovateľa do 6.3.2013 bolo, okrem iného, logistika, poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla, administratívne služby a sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb.
Podľa výpisu z obchodného registra odporcu predmetom jeho činnosti je okrem iného aj prenájom motorových vozidiel.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta, O. s. p., sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na uvedeného nebolo možné návrhu vyhovieť, preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ svoje tvrdenia v žalobe obmedzil iba na to, že pre odporcu vykonal akési práce, ktoré mu vyúčtoval faktúrami a odporca ich nezaplatil. Vôbec neuviedol akú dohodu s odporcom uzavrel, aké služby mal odporcovi poskytnúť, či došlo k dohode o cene za práce alebo služby. Súdu preto nebolo jasné, na základe čoho, akého právneho dôvodu, navrhovateľ žiadal zaplatenie fakturovanej sumy. Súd mohol len z predpokladať, že žalobca svoj nárok opieral o tzv. nepomenovanú zmluvu (dohodu). Na preukázanie tejto skutočnosti však nepredložil ani nenavrhol žiadny dôkaz o uzavretí zmluvy.
Z dôkazov predložených navrhovateľom taktiež nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti.
Vo faktúrach odporca účtoval „poskytnuté služby v autopožičovni“, teda nič konkrétne. Okrem toho v žalobe tvrdil, že sumu 1.212,22 eur fakturoval s DPH, vo faktúrach však uvádza, že nie je platcom DPH. O tom, že by vôbec niečo urobil pre odporcu v mesiaci február, nesvedčil žiadny dôkaz.
Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých mu mal vzniknúť vznikol nárok na zaplatenie fakturovanej sumy, dokonca neuviedol ani skutočnosť (napr. uzatvorenie ústnej dohody), na základe ktorej by mu mal nárok vzniknúť. Ak chce byť navrhovateľ v súdnom konaní úspešný, musí predovšetkým tvrdiť konkrétne a relevantné skutočnosti a s prihliadnutím na obranu odporcu tieto skutočnosti aj dostatočne preukázať. Navrhovateľ neurobil ani jedno ani druhé. Preto ani v dôsledku pasivity odporcu, ktorý nespochybnil uplatnený nárok, súd nemohol návrhu vyhovieť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, žiadne trovy konania mu však nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola nepriznaná.
Návrhom zo dňa 9.4.2013, došlým tunajšiemu súdu dňa 11.4.2013, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.424,44 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 1.212,22 eur od 16.2.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.212,22 eur od 9.3.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že ešte v čase vykonávania podnikateľskej činnosti na základe preukázaných prác vystavil odporcovi faktúru č. 02/2013 vo výške 1.212,22 eur s DPH, splatnú dňa 15.2.2013 a faktúru č. 03/2013 vo výške 1.212,22 eur s DPH, splatnú dňa 8.3.2013 a odporca si svoj záväzok zaplatiť za dodané služby nesplnil.
Odporca sa k žalobe nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.). Právna zástupkyňa navrhovateľa sa v poradí druhého pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnila, odporca mal doručenie predvolania vykázané podľa § 46 ods. 2 O. s. p. Na prvé pojednávanie nariadené na 3.9.2013 sa právna zástupkyňa navrhovateľa ospravedlnila z dôvodu plánova-ného pobytu mimo SR s tým, že pokiaľ má súd nárok za dostatočne preukázaný, súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti, a ak by na preukázanie nároku bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy, žiadala súd o odročenie. Z toho dôvodu súd prvé pojednávanie odročil.
Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to vyššie uvedenými faktúrami a e-mailami zo obdobia 24.-29.1.2013.
Z faktúr vyplynulo, že navrhovateľ nimi účtoval odporcovi dňa 1.2.2013 a 1.3.2013 sumu po 1.212,22 eur, za „poskytnuté služby v autopožičovni“ za mesiace január a február 2013. V oboch faktúrach uviedol, že nie je platcom DPH.
Z e-mailovej korešpondencie vyplynulo, že navrhovateľ ako „rental advisor“ alebo „office manager“ v dňoch 25.1.2013 a 29.1.2013 odpovedal na e-maily trom zákazníkom, ktorí si chceli požičať auto.
Iné dôkazy navrhovateľ nepredložil, ani sa ich nedovolával.
Podľa výpisu zo živnostenského registra predmetom podnikania navrhovateľa do 6.3.2013 bolo, okrem iného, logistika, poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla, administratívne služby a sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb.
Podľa výpisu z obchodného registra odporcu predmetom jeho činnosti je okrem iného aj prenájom motorových vozidiel.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta, O. s. p., sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na uvedeného nebolo možné návrhu vyhovieť, preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ svoje tvrdenia v žalobe obmedzil iba na to, že pre odporcu vykonal akési práce, ktoré mu vyúčtoval faktúrami a odporca ich nezaplatil. Vôbec neuviedol akú dohodu s odporcom uzavrel, aké služby mal odporcovi poskytnúť, či došlo k dohode o cene za práce alebo služby. Súdu preto nebolo jasné, na základe čoho, akého právneho dôvodu, navrhovateľ žiadal zaplatenie fakturovanej sumy. Súd mohol len z predpokladať, že žalobca svoj nárok opieral o tzv. nepomenovanú zmluvu (dohodu). Na preukázanie tejto skutočnosti však nepredložil ani nenavrhol žiadny dôkaz o uzavretí zmluvy.
Z dôkazov predložených navrhovateľom taktiež nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti.
Vo faktúrach odporca účtoval „poskytnuté služby v autopožičovni“, teda nič konkrétne. Okrem toho v žalobe tvrdil, že sumu 1.212,22 eur fakturoval s DPH, vo faktúrach však uvádza, že nie je platcom DPH. O tom, že by vôbec niečo urobil pre odporcu v mesiaci február, nesvedčil žiadny dôkaz.
Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých mu mal vzniknúť vznikol nárok na zaplatenie fakturovanej sumy, dokonca neuviedol ani skutočnosť (napr. uzatvorenie ústnej dohody), na základe ktorej by mu mal nárok vzniknúť. Ak chce byť navrhovateľ v súdnom konaní úspešný, musí predovšetkým tvrdiť konkrétne a relevantné skutočnosti a s prihliadnutím na obranu odporcu tieto skutočnosti aj dostatočne preukázať. Navrhovateľ neurobil ani jedno ani druhé. Preto ani v dôsledku pasivity odporcu, ktorý nespochybnil uplatnený nárok, súd nemohol návrhu vyhovieť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, žiadne trovy konania mu však nevznikli, preto mu náhrada trov konania nebola nepriznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.