Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4CoPr-4-2013.pdf
PDF · 74.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoPr/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu B. U., bytom O. I. XX, E., proti žalovanému PO TRANZ, s. r.o., Solivarská 28, Prešov, IČO: 44 518 021, o zaplatenie cestovných náhrad s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11 Cpr 15/2012-42 zo dňa 15. 02. 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 713,75 Eur a trovy konania vo výške 45,50 Eur všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi zo žaloby, a to v sume 4,50 Eur po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 2, § 13 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení účinnom do 30. 06. 2012 a uviedol, že je nesporné, že účastníci si nedohodli v pracovnej zmluve odchýlne podmienky na poskytovanie stravného a ani nižšie stravné (§ 13 ods. 5 citovaného zákona). Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 472/2011, ktorým boli ustanovené na rok 2012 základné sadzby stravného pri zahraničných pracovných cestách pre Maďarsko základná sadzba predstavuje 39 Eur a Rumunsko 49 Eur, súd vyšpecifikoval uplatnenú náhradu z titulu stravného za cestu v Maďarsku dňa 17. 01. vo výške 50 % (t. j. 19,50 Eur), dňa 18. 01. vo výške 39 Eur, dňa 19. 01. vo výške 19,50 Eur (t. j. 50%). Za cestu v Rumunsku dňa 19. 01. súd priznal 43 Eur, dňa 20. 01. 43 Eur, dňa 21. 01. 43 Eur. Za cestu v Maďarsku dňa 21. 01. súd priznal 9,75 Eur (t. j. 25 %), dňa 22. 01. 39 Eur, dňa 23. 01. 39 Eur a dňa 24. 01. 19,50 Eur (t. j. 50 %), za cestu dňa 25. 01. 9,75 Eur (t. j. 25 %), za cestu dňa 26. 01. 19, 50 Eur (t. j. 50 %). Za cestu v Rumunsku dňa 26. 01. priznal 43 Eur, dňa 27. 01. 43 Eur, dňa 28. 01. 43 Eur, 29. 01. 21,50 Eur (t. j. 50 %), za cestu v Maďarsku 29. 01. 19,50 Eur (t. j. 50 %), dňa 02. 02. 19,50 Eur (t. j. 50 %), dňa 07. 02. 9,75 Eur (t. j. 25 %), za cestu v Rumunsku 07. 02. priznal 10,75 Eur (t. j. 25 %), dňa 08. 02. 43 Eur, dňa 09. 02. 43 Eur, dňa 10. 02. 43 Eur, dňa 11. 02. 21,50 Eur (t. j. 50 %) a za cestu v Maďarsku 11. 02. priznal 9,75 Eur (t. j. 25 %), t. j. celkom z titulu stravného za vykonané zahraničné služobné cesty v roku 2012 priznal celkovú náhradu stravného vo výške 713,75 Eur. Súd poukázal na to, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného ako vodič MKD od 17. 01. 2012 na základe pracovnej zmluvy zo 16. 01. 2012, pričom mal dohodnutú mzdu vo výške 388 Eur + odmeny a pri mieste výkonu práce bolo uvedené „podľa potreby zamestnávateľa“. Pracovný pomer bol skončený dohodou k 13. 02.
2012. Za celé obdobie trvania pracovného pomeru žalovaný uhradil žalobcovi len 320 Eur netto. Súd zdôraznil, že dôkazné bremeno bolo na žalovanom, aby preukázal, že stravné bolo žalobcovi uhradené. Uznesením č. k. 11Cpr 15/2012-18 zo dňa 17. 07. 2012 bol žalovaný vyzvaný nielen na vyjadrenie sa k žalobe, ale aj na predloženie listinných dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný žiadny dôkaz o úhrade stravného žalobcovi nepredložil, aj keď osobitne spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie bol opätovne k tomu vyzvaný. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel ohľadne zaplatenia sumy 713,75 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zdôraznil, že dojednanie miesta výkonu práce v pracovnej zmluve musí byť určité. Aj pre pracovnú zmluvu, ktorá je dvojstranným právnym úkonom platia všeobecné ustanovenia vyplývajúce z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pokiaľ bolo v pracovnej zmluve miesto výkonu práce označené len všeobecne potrebami zamestnávateľa, takáto formulácia nenapĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal žalobcovi náhradu z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 45,50 Eur a o vrátení preplatku na súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým bolo žalobe vyhovené. Súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne právne vec posúdil. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok, resp. žalobu zamietnuť.
Žalobca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke odvolacieho súdu od 16. 10. 2013 (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, obsahu pripojených listinných dôkazov odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa po skutkovej aj právnej stránke.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že súd prvého stupňa správne poukázal na dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Súd prvého stupňa opakovane náležite postupoval pokiaľ procesným uznesením vyzval žalovaného na preukázanie ním tvrdených skutočností o vyplatení stravného žalobcovi. Pokiaľ si žalovaný túto dôkaznú povinnosť nesplnil, súd vychádzal na základe tvrdených skutočností žalobcu a základných sadzieb stanoveného stravného vykonávacím predpisom k zákonu č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Namietané nesprávne skutkové zistenia v dôsledku čoho by mal súd nesprávne právne vec posúdiť nebolo opodstatnené.
Iné dôvody z odvolania žalovaného nevyplývajú, preto odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné vo vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania, a preto ho ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní (§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), ktorý návrh na priznanie náhrady trov konania nepredložil a z obsahu spisu mu iné trovy preukázateľne nevyplývajú, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.