Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-158-2013.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému L. F., A. A. XX, o zaplatenie 238,25 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/326/2012-35 z 8.1.2013 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení, o. i. uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav, že žalobca tvrdil, a listinami preukázal, že jeho právny predchodca - Consumer Finance Holding a.s. (pôvodný veriteľ) pohľadávku voči žalovanému postúpil naňho zmluvou z 3.12.2007, že veriteľ zmluvou o úvere č.1033415 z 8.12.2005 poskytol žalovanému úver, pričom sa zaviazal splácať ho pravidelnými mesačnými splátkami riadne a včas, že nesplácal úver riadne a včas v zmysle uzavretej zmluvy, na základe čoho ku dňu postúpenia dlhoval 216,59 €, že za účelom týchto skutočností mu predložil zmluvu o úvere (čl.5) z 8.12.2005, z ktorej vyplýva, že veriteľ požičal žalovanému 8 500 Sk za účelom nákupu tovaru - zariadenie predsiene, čo bola nákupná cena u obchodníka, že z tejto sumy na mieste zaplatil 340 Sk a zvyšok mal uhrádzať v 24 splátkach po 340 Sk, že žalobca tak úveroval a žalovaný, v zmysle zmluvy, mal zaplatiť 8 160 Sk, že RPMN bola určená sadzbou 14,18 % a iné zmluvné ujednania zmluva neobsahuje, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky na druhej strany tlačiva - formulára zmluvy, že z pokusu o zmier zo strany žalobcu z 12.7.2012 (č.l.14) vyplýva, že vyzýva žalovaného na zaplatenie sumy 360,41 € (216,59 € istiny, 21,66 € zmluvnej pokuty, 122,16 € úroku) a to v lehote do 19.7.2012, že žalobca mu predložil aj „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ z 10.4.2011 (č.l.6), ktorú mal žalovaný podpísať, že z bodu 2 tejto Dohody vyplýva, že mal uznať svoj záväzok voči veriteľovi na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance holding, a.s. 8.12.2005 a to vo výške 238,25 € a prísl. pohľadávky podľa zmluvy, že v bode 3. - Forma splatenia záväzku, bode 3.1 dohody sa mal zaviazať splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 25 €, dátum prvej splátky bol 25.4.2011 a, že v poslednej vete bodu 3.1. je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Reprodukoval, čo pred ním na pojednávaní 8.1.2013 (zápisnica na č.l.31) žalovaný vypovedal a uviedol, že na nahliadnutie poskytol žalovanému Dohodu o uznaní záväzku (čl.6), ktorý reagoval tak, že ani nevie, či je to to, čo podpisoval, lebo čítať a aj písať vie veľmi slabo, skoro vôbec a z toho sa podpisuje tlačeným písmom, že ani na otázku, či mu hovorila daná osoba o obsahu toho, čo podpisuje, a či tomu rozumel, žalovaný uviedol, že si ani nepamätá, o čom sa bavili, lebo ten pán sa veľmi ponáhľal a naliehal na neho, aby to rýchlo podpísal, uviedol tiež, že keď dostal predvolanie na súd, bavil sa o tom, a povedali mu, že má povedať na súde, že je to premlčané, lebo banka dala vec na súd veľmi neskoro. Vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvoril, že je zrejmé, že medzi žalovaným a pôvodným veriteľom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, vychádzajúca z ust. zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k O. z. v pomere špeciality. Vychádzajúc z § 2 zák.č.258/01 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, § 497,§ 499,§ 502 a § 503 ods.2 Obch. zák.,§ 3 ods.1,§ 37 ods.1,§ 39 ods.1,§ 100 ods.1,2,§ 101,§ 103,§ 111 a § 558 O. z.,§ 4 ods.8,§ 7 ods.1 a § 8 ods.3 a 4 zák.č.250/07 Z. z. (ich znenie citoval) poukázal na to, že dôkaz o neslobode vôle žalovaného je to, že Dohoda o uznaní záväzku nebola jeho vlastným úkonom, vykonaným na základe vlastného rozhodnutia a presvedčenia, ale, že s týmto „nápadom“ prišiel samotný žalobca, keď vopred pripravené tlačivo so sofistikovane vsunutým textom o vedomosti žalovaného o premlčaní dlhu mu už dal iba podpísať, že je to dôkaz o tom, že v záujme dosiahnutia vymožiteľnosti pohľadávky to bol samotný adresát „uznania dlhu“, t.j. žalobca, ktorý si nepriamo od žalovaného podpis na vopred pripravenom tlačive Dohody vynútil a o tom, o premlčaní ktorej vedel iba žalobca, že takto získaným podpisom na Dohode z 10.4.2011 boli naplnené zákonné znaky neslobody vôle žalovaného (§ 37 O. z.), ktorej prejav v podobe jeho podpisu bol dosiahnutý použitím nekalej obchodnej praktiky, a preto je neplatná. Ďalej uviedol, že je pravdou, že možno uznať aj premlčaný dlh, ale takéto uznanie vyžaduje jednoznačné preukázanie tej skutočnosti, že osoba, ktorá takýto dlh uznáva, má vedomosť o tom, že dlh je premlčaný, čo samozrejme predpokladá, že vie aj to, čo je obsahom pojmu premlčanie, že bolo „na žalobcovi“, aby v konaní preukázal, že žalovaný skutočne vedel, že uznáva premlčaný dlh, že z hľadiska zák. požadovaných predpokladov pre platnosť jednostranného právneho úkonu uznania premlčaného dlhu podľa § 558 O. z. je vyhlásenie dlžníka o tom, že vie, že dlh je premlčaný a, že - ako už bolo uvedené - dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu nevykonal žalovaný, o premlčaní nevedel a termínu „premlčanie“ ani nerozumel. Z uvedených dôvodov Dohodu z 10.4.2011 posúdil ako neplatnú pre rozpor so zák. a ako nekalú praktiku, a preto je námietka premlčania, vznesená v tomto konaní, dôvodná. Zdôraznil, že nie je nezanedbateľný ani fakt, že žalobca nadobudol pohľadávku už v čase, keď bola celá ročná, no nebola premlčaná, pričom ako vyplýva z predložených podkladov, žalovaný zaplatil 7 885 Sk (č.l.13) z celkovej sumy 8 160 Sk, ktorú obchodníkovi financoval veriteľ a v konečnom dôsledku aj suma, ktorá by pri nepremlčanom nároku prichádzala do úvahy, by bola iná (725 Sk) a to preto, že zmluva o úvere neobsahovala úrokovú sadzbu úveru a ani iné zmluvné dojednania. Citujúc znenie § 4 ods.5 zák.č.258/01 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, uviedol, že priznať by bolo možné iba rozdiel medzi sumou vyplatenou veriteľom a sumou zaplatenou žalovaným, v tomto prípade 725 Sk (24,07 €). Z uvedených dôvodov, ale kvôli vznesenej námietke premlčania pri súčasnom vyhodnotení neplatnosti uznania dlhu žalovaným, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy nevznikli, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Citujúc znenie § 110 ods.1 a § 558 O. z. uviedol, že 10.4.2011 žalovaný podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči nemu, vzniknutý zo zmluvy o úvere č.11033415 z 8.12.2005, uzavretej s Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 110,54 € s prísl., čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zák. vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť a zároveň žalovaný potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod 3.4 Dohody a na to, čo je v nej jednoznačne, zrozumiteľné s jasne uvedené, že obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany žalovaného, ako právny inštitút zakotvený v O. z., pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zák., je prerušenie plynutia premlčacej doby, t. zn., že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zák. Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods.1 druhá veta O. z. (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba) zák. nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, že uznanie práva podľa § 110 ods.1 druhá veta O. z. nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 O. z., čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zák. spája, že uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods.1 O. z. viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo, že k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, že na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v § 558 O. z. spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, tzn. § 110 O. z., nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky (hoci aj vo vzťahu k premlčanému dlhu) s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej žalovaný potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, tvrdil, že v danom prípade nastali účinky § 558 O. z., a to, že záväzok uznaný žalovaným, čo do dôvodu a výšky, v čase uznania trval. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súd sa v konaní v podstate len stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením žalovaného, že o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť, napriek tomu, že v konaní predložil relevantný dôkaz, že žalovaný uznal svoj záväzok voči nemu, v ktorom zároveň aj potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Mal za to, že daným prístupom súdu dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa, vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Poukázal na skutočnosť, že žiadne zákonné ust. nebráni súdnemu uplatneniu aj premlčaného práva a zároveň premlčaním dlh nezaniká, teda nemožno ani pri najmenšom hovoriť o použití nekalých obchodných praktík, v danom prípade došlo navyše k uznaniu dlhu a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Podotkol, že zároveň je namieste poukázať na skutočnosť, že žalovaní sú v mnohých prípadoch v omeškaní s úhradou dlžnej sumy niekoľko rokov, pričom v snahe zabrániť súdnemu riešeniu veci sú vyzývaní písomne, telefonicky, vykonaním osobných návštev, v snahe zabezpečiť úhradu dlžnej sumy ešte pred podaním žalobného návrhu za účelom mimosúdneho vyriešenia veci a zabrániť tak zbytočnému navyšovaniu dlžnej sumy, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku, avšak ten uhradený nebol, že konanie žalovaného nemožno považovať za morálne a čestné, a preto nemožno súhlasiť s tým, resp., je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana, že nemôže súhlasiť so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj žalovaný v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods.1 druhá veta O. z., t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje, z uvedeného dôvodu sa žalovaný nemôže brániť námietkou premlčania, že rovnaký právny názor zastáva aj NS ČR v rozsudkoch 3 Cz 6/68, 33 Cdo/155/2007, 33 Odo/934/2005, 33 Odo/1039/2004 a 33 Cdo/133/2005. Mal za to, že súd mal, vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukazom na § 558 O. z. a naplnenie zákonných predpokladov daného ust. žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu. Poukázal na to, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli, že uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi, že tým, že žalovaný podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Tvrdil, že predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie, jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť a okrem toho ju podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade, ak ju mal záujem uzatvoriť s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojim podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil, že nemožno spochybniť, že ide o prejav slobodnej vôle žalovaného, ktorý si je vedomý svojho záväzku, uzavrieť s ním predmetnú Dohodu a svoj záväzok postupne splatiť a, že v nej nie je určená výška splátok, nakoľko žalovaný žiadal splnenie dlhu v neprimerane nízkych splátkach v porovnaní s výškou istiny, čím by sa doba splácania neúmerne predlžila, avšak nebráni sa plneniu dlhu aspoň čiastočne. Pre úplnosť dodal, že predmetnou Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalovanému je umožnené splácať záväzok v splátkach, dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi ním, ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, pričom ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, z uvedeného potom vyplýva, že ust. Dohody o tom, že žalovaný uznáva svoj záväzok, nemohlo mu byť vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ust. o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zastával názor, že žalovaný po tom, čo sa oboznámil s obsahom Dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, nebol k jej podpisu žiadnym spôsobom donútený, uzatvorením predmetnej Dohody taktiež nedochádza k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa, ale práve naopak, poskytol žalovanému možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa dostal do omeškania, v splátkach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti následne nesúhlasil s priznaním trov právneho zast. žalovanému. Na základe uvedeného navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmať a v zmysle § 220 O. s. p. ho zmeniť tak, že sa vyhovie jeho v plnom rozsahu, resp. v zmysle § 221 ods.1,3 O. s. p. ho zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalovanému uplatnil trovy konania a právneho zast. v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zast. odvolacieho konania pozostávajú z 1 úkonu právnej služby 25,90 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby 9,37 € s DPH, spolu 35,27 € s DPH (podanie odvolania).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
Ani jeden zo žalobcov uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý odvolanie uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za správne právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, pričom žalobca v odvolaní ani neuvádza, ktorý ním navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť nevykonal a ani v odvolacom konaní neoznačil dôkaz, ktorý by bol rozhodujúci pre posúdenie veci a ktorý by bolo potrebné vykonať.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
K správnym, výstižným a presvedčivým dôvodom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku možno doplniť, že uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558 O. z., sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval a na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, že uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznaný dlh môže byť aj dlh premlčaný, avšak takéto uznanie zakladá právnu domnienku existenciu dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní a ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo právny (napr. že nepoznal ust. o premlčaní), nemá jeho uznanie uvedené právne účinky.
Aj súdna prax sa zjednotila v tom, že pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak však uznávajúci nevedel o premlčaní dlhu, výkladom a contrario možno dospieť k záveru, že uznanie dlhu uvedený právny následok nemá a nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných dôvodov (skutkových).
K výhrade žalobcu o tom, že žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, v ktorom uviedol, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je potrebné uviesť, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné, o. i. dodať, že „vyhlásenie“ o tom, že osoby uvedené v bode 1.2, alebo 1.3 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (pod bodom 1.2 Dohody je uvedený žalovaný) majú vedomosť o tom, že ide o premlčaný dlh a rovnako o jeho následkoch, bolo dopredu (žalobcom) pripraveným textom v podobe formulára, vytlačeným drobným písmom, podsunutým žalovanému na podpis, ktorého obsah dlžník - žalovaný nemohol ovplyvniť a text vyhlásenia o premlčanom dlhu splýva a „stráca“ sa v ďalšom texte Dohody a umožňuje to, že si ho bežný spotrebiteľ nemusí všimnúť, prehliadne a neprečíta si ho a pokiaľ by si ho aj precital, ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ, pokiaľ nemá právnické vzdelanie, by si mohol byť vedomý právnych následkov uznania premlčaného dlhu.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvého stupňa platí aj pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.