Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/133/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XX, E., t.č. bytom F. XX, G., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava a otca C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XX, G., štátny občan Holandského kráľovstva, zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., Javorinská 13, Bratislava, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -41 zo dňa 22.05.2024, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1.

Uznesením zo dňa 22.5.2024 súd prvej inštancie zamietol návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia (I. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka maloletého A. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného pod sp. zn. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 1.500,- eur, a to vždy do 15. dňa mesačne vopred k rukám matky.

2.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , ods. 1, , (, ) a ustanovení , , , , prvá veta, (, ).

3.

Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že neodkladným opatrením súd nerozhoduje o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča a v rámci neodkladného opatrenia možno nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Podľa názoru súdu prvej inštancie, výška výživného 1.500,- eur mesačne, ktorú požadovala matka, nezodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere, pričom matka jednotlivé výdavky len uviedla v priloženej tabuľke, ale ich nepreukázala. V ďalšom dôvodil, že matka vo svojej argumentácii nerozlišuje odôvodnené výdavky a nevyhnutné výdavky, resp. ich zamieňa, a výpočet nákladov, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla, nemožno považovať za nevyhnutný výdavok.

Za danej situácie podľa súdu prvého stupňa nebolo možné nariadiť navrhované neodkladné opatrenie a vyhovieť tak matke, ktorá neosvedčila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by umožňovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého neodkladným opatrením, keď sa nestotožnil ani s argumentáciou matky, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť ani v nevyhnutnej miere nakoľko uhrádza maloletému školné a náklady na záujmovú činnosť v nemalej výške (ročne 21.442,30 eur), čím sa nepochybne podieľa na výžive maloletého.

4.

Toto uznesenie napadla včasným odvolaním matka, ktorá namietala, že súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádzala, že odôvodnenie rozhodnutia je absurdné a absolútne nemajúce žiaden právny základ a podklad v skutkovom stave, nakoľko ak prvoinstančný súd nepovažuje tak elementárne životné potreby, ako sú strava a bývanie, za nevyhnutné náklady pre uspokojovanie základných životných potrieb, vyvstáva otázka, čo považuje za nevyhnutné náklady. Podľa názoru matky sa na účely neodkladného opatrenia sa za základné potreby maloletých detí považujú náklady na bývanie, stravu, ošatenie a obuv, hygienické potreby, dopravu, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Náklady maloletého sú v pomere k príjmom matky tak vysoké, že je nútená každý mesiac financovať časť nákladov zo svojej finančnej rezervy a aktuálne si na úhradu potrieb maloletého požičiava finančné prostriedky od rodiny a priateľov. Na rozdiel od toho otec, ktorý má zákonnú vyživovaciu povinnosť podieľať sa na nákladoch maloletého v rovnakom rozsahu ako matka, dlhodobo k rukám matky nehradí žiadne výživne na maloletého. V ďalšom namietala, že prvoinstančný súd si v jednotlivých častiach odôvodnenia uznesenia protirečil, keď na jednej strane uvádzal, že za nevyhnutné základné náklady maloletého dieťaťa nepovažuje ani len stravu a bývanie a na druhej strane argumentuje tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko otec sa podieľa na úhrade školného a nákladov na záujmovú činnosť maloletého. Považuje za neúnosné, aby boli rezidenční rodičia maloletých detí vystavovaní takémuto stavu hmotnej núdze. V prípade, že rezidenčný rodič riadne preukáže odôvodnené výdavky na výživu a výchovu maloletého dieťaťa, ktoré boli navyše uhrádzané aj pred odchodom druhého rodiča z domácnosti, resp. predtým, ako prestal prispievať na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, je potrebné, aby súd ochránil najlepší záujem maloletých detí tým, že ich životná úroveň a aktuálne potreby budú bezodkladne zabezpečené rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia v dostatočnej miere až do rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti poukazovala na uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.8.2018, sp. zn.: v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2018, sp. zn.: , ktorým bolo nariadené platenie nevyhnutného výživného na maloleté deti vo výške 900,- eur a 800,- eur mesačne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to iba na podklade toho, že maloleté deti navštevujú súkromné školské zariadenie. Preto mala matka za to, že ak prvoinstančný súd v celom rozsahu zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je naďalej ohrozená výživa maloletého dieťaťa. Matka nie je schopná sama uhrádzať všetky náklady bez pomoci otca. V ďalšom poukazovala na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov najmä na uznesenie KS BA zo dňa 10.6.2020, sp. zn.: , uznesenie OS BA III zo dňa 1.8.2018, sp. zn.: , v zmysle ktorej určenie rozsahu výživného, aj pokiaľ ide o mieru nevyhnutnú, vyplýva z potrieb detí, ktoré sú ovplyvnené životnou úrovňou ich rodičov a ich majetkovými pomermi. U niektorého dieťaťa môžu bytˇ vyššie nevyhnutné potreby, napríklad z dôvodu jeho zdravotného stavu, z dôvodu, že navštevuje súkromnú školu, kde sa platí školné omnoho vyššie ako v štátnej škole, a pod. Taktiež sa nevyhnutná miera výživného odvíja aj od doposiaľ poskytovanej životnej úrovne deťom, teda zákonite aj od životnej úrovne a pomerov ich rodičov. Podľa názoru matky je nepochybné, že otec má príjem minimálne okolo 8.000 eur a vlastní rozsiahly majetok. Jej životná úroveň je podstatne nižšia, preto aj napriek všetkému úsiliu nedokáže maloletému A. zabezpečiť takú životnú úroveň, na ktorú bol celý život zvyknutý. Matka si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti a nemožno od nej, najmä v situácii, keď sú majetkové pomery otca nadštandardné, požadovať, aby hradila všetky nevyhnutné výdavky sama. Záverom navrhovala, aby odvolací súd, napadnuté uznesenie zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 1.500,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa mesačne vopred k rukám matky.

5.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že konanie o rozvod manželstva je začaté na návrh matky, ktorá v návrhu navrhovala zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a zo strany otca výživné vo výške 1.000,- eur. Jedná sa o sumu nižšiu ako navrhuje v rámci neodkladného opatrenia. V rámci návrhu na ÚPP na čas do rozvodu manželstva uviedla rovnaký petit a rovnaké požiadavky, čiže maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a určiť výživné 1.000,- eur mesačne. V rámci konania o výživné na manželku žiada určiť výživné na manželku vo výške 2.000,- eur mesačne. Podľa názoru otca si jednotlivé návrhy navzájom odporujú a tvrdenia matky v jednotlivých podaniach sú protirečivé. Aktuálne rodičia realizujú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch, pričom rodičia si maloletého striedajú v nedeľu večer. Maloletého si striedajú rodičia s kufrom, čiže má plnú výbavu oblečenia na pobyt. Oblečenie a obuv nakupuje prevažne otec, matka iba občas niečo zakúpi. Otec v ďalšom uviedol, že aktuálne hradí všetky výdavky spojené s krúžkovou činnosťou maloletého aj školné v súkromnej základnej škole. Matka nehradí žiadne výdavky na maloletého ani sa na nich nepodieľa, s výnimkou stravy a kozmetiky počas pobytu u nej. Otec sa aktuálne nachádza na starobnom dôchodku. Matka pracuje ako podnikateľka, pričom jej mesačné príjmy sú iba podľa založených dokladov približne vo výške 5.000,- eur mesačne, v mesiaci február 2023 ide o sumu 8.450,- eur, v mesiaci apríl 2023 o sumu 6.294,- eur. Podľa názoru otca matka nielenže nevie hospodáriť, ale nemá ani najmenšiu predstavu o výdavkoch. Snaží sa len získať peniaze od otca na také svoje potreby ako je nákup luxusných kabeliek, topánok a iné. Maloletý navštevuje súkromnú základnú školu J. G. K. F. L. G. s vyučovacím jazykom anglickým a s vyučovaním podľa anglických učebných osnov. Maloletý navštevuje školu so súhlasom oboch rodičov, pričom školné predstavuje sumu 21.442,30 eur ročne, t.j. 1.786,85 eur mesačne plus 300,- eur mesačne za školský autobus. Maloletý sa vo voľnom čase venuje motokáram, kde sa zúčastňuje pretekov, má tréningy a tiež športuje formou workout cvičenia s trénerom. Náklady spojené s jeho záujmovou činnosťou motokáry predstavujú sumu približne 1.900,- eur mesačne, najmä ide o náklady na preteky, ktorých sa maloletý zúčastňuje 8x ročne, náklady spojené s športovou činnosťou workout (posiľnovacie cvičenia) predstavujú sumu 240,- eur mesačne. Maloletý má ďalej náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou v Pro Care ročne vo výške 2700,- eur, t.j. 225,- eur mesačne. Otec zabezpečuje aj maloletého strihanie kaderníkom. Nákupy obuvi a oblečenia sú tiež v prevažnej réžií otca. Maloletý chodí medzi rodičmi s kufrom v nedeľu, kde má veci kompletne zbalené na celý týždeň pobytu. Všetky tieto výdavky zatiaľ pokrýva otec, matka na ne neprispela ani len čiastočne. Na základe uvedeného otec navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

6.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, ).

7.

Odvolací súd zistil, že na Mestskom súde Bratislava II sa vedie pod sp. zn. konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva a pod sp. zn. konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Tieto konania zatiaľ nie sú právoplatne skončené.

8.

Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9.

Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené vtedy, ak je osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, v ktorom je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

10.

Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

11.

Nakoľko súd rozhodoval v skrátenom konaní, nemal priestor na vykonávanie plnohodnotného dokazovania vo vzťahu k osobným či majetkovým pomerom účastníkov, čo ani nie je jeho úlohou v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak už tie skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z obsahu spisového materiálu, postačujú na vyslovenie záveru, že v súčasnosti potreba navrhovaného neodkladného opatrenia nie je osvedčená. V konečnom dôsledku, hoci odvolateľka namietala nesprávne či neúplné zistenie skutkového stavu veci, v obsahu odvolania neidentifikovala, ktoré zo zistení súdu prvého stupňa nezodpovedá skutočnosti

a prečo, rovnako ako neidentifikovala, ktorá pre rozhodnutie významná skutočnosť nebola dostatočne objasnená, alebo ktorý dôkaz mal ( mohol ) byť a nebol vykonaný. Pokiaľ namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci, takýto nedostatok by mohol spočívať iba v takom postupe, kedy by súd pri rozhodovaní vo veci aplikoval na vec sa nevzťahujúci právny predpis alebo by síce použil správny právny predpis, ale tento by nesprávne interpretoval. Odvolateľka pritom použitie konkrétneho právneho predpisu nenamietala a nesprávnosť aplikácie predpisov, podľa ktorých súd postupoval a vec posudzoval, taktiež nekonkretizovala, jej námietka podľa posúdenia odvolacím súdom spočíva v subjektívnom názore, že skutkové okolnosti prípadu predbežné určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške 1500 eur mesačne odôvodňujú.

12.

V súlade s , podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávneného, v tomto prípade maloletého, v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplývajúcich zo zákonných kritérií uvedených v a nasl. o rodine. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie .

13.

V danom prípade je zjavne nedôvodným tvrdenie matky v obsahu návrhu, že sa otec odmieta podieľať na úhrade nákladov na maloletého, keď, ako to vyplýva aj z obsahu jej odvolania, súčasne nespochybňuje, že otec uhrádza školné vo výške 21.442 eur ročne a náklady na záujmovú činnosť maloletého (otec uvádza aj úhradu iných nákladov maloletého) a netvrdí ani, že by ona sama zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, s výkonom ktorej sú, prirodzene, spojené ďalšie náklady. V súvislosti s jej popieraním svojej vlastnej schopnosti a možnosti zabezpečovať uspokojovanie potrieb maloletého do rozhodnutia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností pritom značne nehodnoverne vyznievajú tvrdenia o príjme z podnikateľskej činnosti priemerne vo výške 3.000 – 3.500 eur mesačne pri výdavku 3.233,94 eur za nájom podnikateľského priestoru mesačne, výdavku spojeného s užívaním bytu v prenájme vo výške 1.850 eur mesačne či výdavkoch na maloletého (bez školného a matkou vyčísleného podielu maloletého na nákladoch bývania 925 eur) cca 3.000 eur mesačne.

14.

V okolnostiach prípadu preto odvolací súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov na základe neosvedčených tvrdení matky obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď má z vyjadrení oboch rodičov, naopak, za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo možné a dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia.

15.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa stotožnil, ako vecne správne podľa , potvrdil.

16.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( , ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).