Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-299-2013.pdf
PDF · 88.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/299/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D. E., P.. XX. XX. XXXX, Y. J. O. D., Ž. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 4.019,49 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou súdu dňa 20. 08. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 4.019,49 eur, úrok z omeškania vo výške 295,94 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 07. 08. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 28. 06. 2012 medzi postupcom H. H., a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 05. 11. 2007 zmluvu č. 333816243, na základe ktorej H. H., a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 10.164,21 eur a pozostávala z istiny 8.459,08 eur, riadneho úroku 637,79 eur, úroku z omeškania 1.043,42 eur a ostatného príslušenstva 23,92 eur. Sumu predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 6.638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 148,87 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20. 09. 2010 do 20. 11. 2012, v počte 27 a v celkovej výške 4.019,49 eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 08. 2012 do 20. 11. 2012 sa stali splatnými dňa 06. 08. 2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami, a to zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v H. H. mal vytvorený účet, kde zobral úver 70.000,- Sk. Kontaktovali ho zo H. H., či nechce čerpať úver od 150.000 do 250.000,- Sk. Žalovaný sa rozhodol pre 200.000,- Sk. Uzavrel zmluvu so Slovenskou sporiteľňou a peňažné prostriedky mu boli poukázané, z ktorých vyplatil aj predchádzajúci úver. Pokiaľ mal prácu, nebol problém splácať. V apríli 2008 zmenil zamestnávateľa, potom to išlo dole vodou. Na otázku súdu uviedol, že mu mohlo byť doručené od H. H. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, on sa však zdržiaval v určitom čase aj mimo miesta svojho trvalého bydliska.
Dňa 05. 11. 2007 uzavreli H. H., a.s. a žalovaný ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 200.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 4.485,- Sk, v počte splátok 60, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 12. 2007 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20. 11. 2012. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 14,25 %, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,75 % p. a.
Dňa 27. 06. 2012 bola medzi H. H., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok výška pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala 10.164,21 eur.
Z listiny zo dňa 18. 07. 2012, označenej ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo zistené, že žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18. 07. 2012 a vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 28. 07. 2012.
Z listiny zo dňa 16. 07. 2013, označenej ako pokus o zmier bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Z textu listiny vyplýva, že pôvodným veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému.
V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci rozhodol. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie súdneho pojednávania, z dôvodu kolízie pojednávaní na iných súdoch, ako ani z dôvodu, že pre krátkosť času sa mu nepodarilo zabezpečiť do termínu pojednávania súdom požadované originály listinných dôkazov. K tvrdenému dôvodu odročenia súdneho pojednávania, spočívajúceho v kolízii pojednávaní na iných súdoch je potrebné uviesť, že v zmysle judikatúry súdov kolízia pojednávaní v rovnakom čase, na rôznych súdoch nie je dôležitým dôvodom odročenia súdneho pojednávania, navyše žalobca je právnická osoba, z tohto dôvodu je namieste očakávať, že má k dispozícii zamestnancov, príp. iné osoby, ktoré budú riadne zastupovať, resp. konať v mene žalobcu. Rovnako ani žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie originálov listinných dôkazov na vec sa vzťahujúcich nie je dôležitým dôvodom odročenia pojednávania.
Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP):
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
Podľa § 101 ods. 1 OSP:
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý skutok, na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkom. Z tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 05. 11. 2007 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky a ktoré sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť prostredníctvom dohodnutých splátok. Žalobca sa domáha zaplatenia splátok úveru, splatných od 20. 09. 2010 do 20. 11. 2012 v počte splátok 27, v celkovej výške 4.019,49 eur. Podľa tvrdení žalobcu žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa 06. 08. 2012, ktorým dňom sa stali splátky splatné pôvodne splatné od 20. 08. 2012 do 20. 11. 2012. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že napriek výzve a poučeniu súdu zo dňa 16. 10. 2013 (na č. l. 47 spisu) žalujúca strana v žalobe nerozlíšila, aká čiastka z dohodnutej mesačnej splátky sa vzťahovala na istinu úveru, aká na úrok z úveru, príp. na ďalšie položky, ktoré boli súčasťou dohodnutej splátky. Uvedená skutočnosť má význam v situácii, v ktorej z dôvodu neplnenia zmluvných povinností dlžníkmi došlo zo strany veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. keď žiada zaplatenie celého dlhu naraz, preto splatnosť úveru nenastane dohodnutým spôsobom a to uplynutím doby konečnej splatnosti úveru. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej veci. S poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, R 59/1998) súd zdôrazňuje, že po zosplatnení úveru veriteľovi neprislúchajú zmluvné úroky, ale úroky z omeškania. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj v prejednávanej veci. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že došlo k predčasnej splatnosti, a to dňa 06. 08. 2012 (konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20. 11. 2012), z tohto dôvodu bolo nevyhnutné rozlíšiť, aká čiastka z dohodnutej splátky pripadala na istinu úveru a aká na úrok. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že tvrdenia uvedené v žalobe nekorešpondujú pripojeným listinným dôkazom, ktoré predložila žalujúca strana. Tvrdenie žalobcu, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená žalobcom dňa 06. 08. 2012 nie je preukázané žiadnym listinným dôkazom. Listinou zo dňa 18. 07. 2012 označenou ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo preukázané, že mimoriadna splatnosť bola vyhlásená ku dňu 18. 07. 2012. Uvedený listinný dôkaz je v rozpore s ďalším listinným dôkazom predloženým žalujúcou stranou, označeným ako pokus o zmier zo dňa 16. 07. 2013, v ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pôvodným veriteľom H. H., a.s. (v listine nie je zrozumiteľným spôsobom uvedený dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti), z čoho vyplýva, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa uvedeného listinného dôkazu došlo pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. pred dátumom 27. 06. 2012. Žalujúca strana preto hodnoverným spôsobom neustálila dátum vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, na základe ktorého je možné odvodiť nároky žalobcu do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru. Význam riadneho doplnenia žaloby o uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním spojené významné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43 OSP. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že žalobca nedoplnil žalobu ani na výzvu súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca, napriek tomu, že bol predvolaný na súdne pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní neúspešnému. Žalovaný si neuplatnil náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.