Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4To-21-2023.pdf
PDF · 90.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému S. X., pre prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného S. X. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.08.2022, sp. zn. 2T/1/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. júna 2023, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovaný
S. X., nar. X. Z. XXXX v F. K., trvale bytom H., K. číslo XXXX/X,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 20. októbra 2020 v čase od 13.00 hod. do 13.30 hod. v katastri mesta H., časť J. Q., v rybárskom revíri L. H. číslo X, s číslom X-XXXX-X-X, ktorý patrí do obhospodarovania Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu H., neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva porušením ustanovenia § 15 odsek 1 písmeno e/ zákona číslo 216/2018 Z.z. o rybárstve a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov tým, že lovil ryby čereňom o rozmeroch 1 m2 zakázaným spôsobom - zo zakázaného miesta - a to z vodnej stavby, ktorá je svojím účelom zároveň hydromelioračnou stavbou, kde lov rýb je zakázaný, pričom z tohto miesta ulovil spolu 9 kusov červeníc ostrobruchých (Scardinius erythrophtalmus) a beličiek európskych (Albamus albamus), ktoré boli následne živé pustené naspäť do vody, a teda Mestskej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu H., so sídlom H., L. ulica číslo XX, IČO XXXXXXXX nespôsobil žiadnu škodu,
t e d a :
- neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby zakázaným spôsobom,
t ý m s p á c h a l :
- prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, po zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti a to zákaz lovu rýb na 1 (jeden) rok.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci, a to 1kus čereň na lov rýb o rozmere 1000 mm x 1000 mm.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný S. X. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:
dňa 20. októbra 2020 v čase od 13.00 hod. do 13.30 hod. v katastri mesta H., časť J. Q., v rybárskom revíri L. H. číslo X, s číslom X-XXXX-X-X, ktorý patrí do obhospodarovania Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu H., neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva porušením ustanovenia § 15 odsek 1 písmeno e/ zákona číslo 216/2018 Z.z. o rybárstve a o doplnení zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov tým, že lovil ryby čereňom o rozmeroch 1 m2 zakázaným spôsobom - zo zakázaného miesta - mosta, ktorý je zároveň hydromelioračnou stavbou, kde lov rýb zakázaný, pričom z tohto miesta ulovil spolu 9 kusov červeníc ostrobruchých (Scardinius erythrophtalmus) a beličiek európskych (Albamus albamus), ktoré boli následne živé pustené naspäť do vody, a teda Mestskej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu H., so sídlom H., L. ulica číslo XX, IČO XXXXXXXX nespôsobil žiadnu škodu.
Za to mu bol podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba 12 mesiacov. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia veci a to 1ks čereň na lov rýb o rozmere 1000 mm x 1000 mm. Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti - výkonu rybárskeho práva 12 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a výroku o treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že napadnutý rozsudok nie je spravodlivý, súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Medzi skutkovou vetou uznesenia o vznesení obvinenia a skutkovou vetou napadnutého rozsudku je rozdiel v zmene nehnuteľnosti, na čo už poukázal v odpore proti trestnému rozkazu. Pripojil odpoveď na žiadosť mestského úradu zo dňa 20.10.2022 a zdôraznil rozdiel medzi jej obsahom a obsahom správy zo 06.06.2022 na č.l. 158 spisu. Nielen z rozdielu týchto správ vyplýva, ale všeobecne Odbor rozvoja a životného prostredia zrejme nie je kompetentnou osobou na vyjadrovanie sa. Z č.l. 156 spisu vyplýva, že bol požiadaný odbor cestnej dopravy. Pýta sa, prečo nebol oslovený stavebný úrad, kde sa musí nachádzať stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie s uvedením účelu stavby. Z odpovede SVP, š.p. z 27.01.2022 vyplýva, že sa jedná o stavidlový objekt /vodná stavba a nie most, na č.l. 140 spisu sa nachádza „priepust č. 2 s hradidlom“ a nie most. Čo úrad, to iné stanovisko a je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. Pripojil CD nosič s obsahom videonahrávky a navrhol ho vykonať ako dôkaz preukazujúci jeho nevinu.
Obžalovaný S. X. na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania doplnil, že nie je preukázané, že lovil z mosta, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že išlo o most, stavba nemá vlastníka. Lovil z pravej strany stavidla a preukázal to aj doloženou fotodokumentáciou. Doložil aj DVD, kde sa vyjadruje samotná rybárska stráž, že zákaz lovu je podmienený tabuľou, ktorá sa tam nenachádza. Nie je pravdou ani tá skutočnosť, že most bol vybudovaný dodatočne, most tam bol aj predtým, ako súčasť stavby a slúži ako obslužná komunikácia. Navrhol, aby bol zbavený viny, pretože sa necíti vinný.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné. Z ustanovenia § 15 odsek 1 písmeno e/ zákona č. 216/2018 Z.z. o rybárstve v znení neskorších právnych predpisov vyplýva, že okolo vodných stavieb existuje určité chránené územie, v ktorom je
zakázané loviť ryby. Do tohto chráneného územia s najväčšou pravdepodobnosťou spadá, aj predmetná vodná stavba. Bez ohľadu na skôr uvedené, predmetná hydromelioračná stavba má aj charakter mosta, predpokladaného v skôr citovanom ustanovení. Navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti, dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil, tak ako mu to ukladá ustanovenie § - u 168 odsek 1 Trestného poriadku, keď uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Taktiež z odôvodnenia je zrejmé, ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a uloženého trestu.
Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovedi svedka S. V., ktorý popísal vo svojej výpovedi, kde sa obžalovaný nachádzal, keď kritického dňa, v čase uvedenom v skutkovej vete napadnutého rozsudku, lovil ryby a zápisnice o obhliadke miesta činu a priloženej fotodokumentácie. V neposlednom rade krajský súd udáva, že ani obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania nespochybňuje skutočnosť, že z miesta, ktoré je popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku, v čase uvedenom v skutkovej vete napadnutého rozsudku lovil ryby. Pokiaľ ide o identifikáciu objektu, z ktorého obžalovaný lovil ryby a jeho charakter, krajský súd sa stotožňuje s námietkami odvolateľa, že vykonaným dokazovaním nebolo bez dôvodných pochybností zistené, resp. nebolo vo vzťahu k danému vykonané zákonom zodpovedajúce dokazovanie, či vodná stavba, popísaná vo výroku napadnutého rozsudku, je svojím charakterom aj mostom, hoci súd I. stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k charakteru objektu, z ktorého obžalovaný lovil ryby, tak ako to malo byť vykonané už orgánmi činnými v trestnom konaní. Bolo však predovšetkým úlohou orgánov činných v trestnom konaní a prokurátora, okrem dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, vykonať predovšetkým dokazovanie k charakteru objektu, z ktorého obžalovaný lovil ryby, pretože práve charakter objektu je podstatný pre zistenie zavinenia obžalovaného. Z vykonaného dokazovania súdom I. stupňa a to z vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku vyplýva, že objekt popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku Slovenský vodohospodársky podnik eviduje pod inventárnym číslom DI XXXX s názvom „priepust č. 2 s hradidlom“, účelom objektu je vylepšenie kvality vody, nad priepustom bol vybudovaný most z prefabrikátov, betónové krídla, betónový rám tvoriaci prietokový prierez sú súčasťou priepustu - stavidlového objektu, pričom táto stavba bola realizovaná v rámci akcie „Ochrana Mesta H. proti povodniam - 1. st.“ . Daný vodohospodársky objekt slúži na manipuláciu s vodnou hladinou v mŕtvom ramene Váhu. Podľa § 15 odsek 1 písmeno e/ zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve sa zakazuje loviť ryby pri vodných stavbách, vrátane hydromelioračných stavieb na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou vo vzdialenosti vyznačenej tabuľou, určenej dohodou užívateľa
so správcom vodného toku od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technologických zariadení, plavebných kanálov a plavebných komôr a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich zariadení, okrem hausbótu, v plavebných komorách, z cestných mostov, železničných mostov a lávok pre peších, v rybolovoch a vo vyznačenom úseku nad nimi a pod nimi.
Podľa § 52 odsek 1 zákona č. 364/2004 o vodách, vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri vodnej stavbe vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Podľa písmena b/ tohto ustanovenia vodnými stavbami sú aj stavby na ochranu pred povodňami a podľa písmena f/ tohto ustanovenia aj hydromelioračné stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranou pozemkov pred vodnou eróziou.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona o rybárstve a zákona o vodách je zrejmé, že objekt, z ktorého obžalovaný lovil ryby, je svojím charakterom vodnou stavbou, ktorá je svojím účelom zároveň hydromelioračnou stavbou, navyše stavbou určenou na ochranu pred povodňami, z ktorej je podľa citovaného ustanovenia zákona o rybárstve, lov rýb zakázaný. K námietkam odvolateľa, že na mieste, kde lovil ryby, nie je vyznačená vzdialenosť v zmysle príslušného ustanovenia zákona o rybárstve, krajský súd udáva, že ustanovenie § 15 odsek 1 písmeno e/ zákona o rybárstve zakazuje loviť ryby pri objektoch v tomto ustanovení taxatívne vymenovaných, pričom určuje, že tak nemožno robiť vo vzdialenosti vyznačenej tabuľou a následne vyznačenom úseku nad nimi a pod nimi. Zo syntaxe tohto ustanovenia možno vyvodiť, že zákonodarca tým, že vymedzil týmto ustanovením vzdialenosti, resp. miesto, kde takúto činnosť nie je možné vykonávať, možno logicky vyvodiť, že dané ustanovenie zákona dostatočne vyjadruje aj úmysel zakázať takúto činnosť, aj priamo na takto vymenovaných objektoch, pričom obžalovaný takúto činnosť vykonával práve na jednom z objektov v tomto ustanovení určených.
Z týchto dôvodov preto krajský súd neakceptoval tieto odvolacie námietky obžalovaného a zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku, teda že lovil ryby zakázaným spôsobom, pretože tieto lovil z miesta, z ktorého je lov rýb zakázaný, a to konkrétne z vodnej stavby, mal za dostatočne zistené a preukázané, pretože obžalovaný ako člen Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu H. a držiteľ platného rybárskeho povolenia vedel, že takýto spôsob lovu rýb je zakázaný. Obžalovaný teda svojím konaním neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby zakázaným spôsobom a spáchal prečin pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona.
Krajský súd, vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že objekt, z ktorého obžalovaný lovil ryby, je zároveň aj cestným mostom v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, upravil skutkovú vetu tak, že obžalovaný lovil ryby zakázaným spôsobom - zo zakázaného miesta a to z vodnej stavby, ktorá je svojím účelom zároveň hydromelioračnou stavbou, ktorá skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania.
Pokiaľ ide o trest ukladaný obžalovanému, krajský súd použijúc kritéria ustanovenia § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j/ Trestného zákona, t.j. že pred spáchaním skutku viedol riadny život a práve s ohľadom na osobu obžalovaného a na skutočnosť, že jeho konaním nebola spôsobená žiadna škoda a teda mieru závažnosti jeho konania, uložil obžalovanému trest zákazu činnosti lovu rýb na jeden rok za súčasného uloženia trestu prepadnutia veci, použitej na spáchanie trestného činu, bez uloženia trestu odňatia slobody, pretože z hľadiska účelu trestu, tento splní tak podmienky individuálnej ako aj generálnej prevencie. Krajský súd na rozdiel od súdu I. stupňa uložil obžalovanému trest zákazu činnosti, konkrétne lovu rýb a nie výkonu rybárskeho práva z dôvodov, že výkon rybárskeho práva je širší pojem. Rybárske právo patrí štátu, pričom sa vychádza z článku 4 Ústavy SR, podľa ktorého podzemné vody a vodné toky sú vo vlastníctve štátu, rybárske právo, okrem lovu rýb, zahŕňa ich ochranu a chov, pričom daná skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 1 zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve. Dispozičné právo k výkonu rybárskeho práva má administratívne príslušné ministerstvo, ktorému štát zveruje dispozíciu s rybárskym právom. Obžalovaný vykonáva, resp. má oprávnenie vykonávať len časť tzv. rybárskeho práva a to oprávnenie na lov rýb. Z týchto dôvodov preto krajský súd presne určil obžalovanému, ktorá konkrétna činnosť, na ktorú má toho času obžalovaný oprávnenie, je mu postupom podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona zakázaná.
Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 Trestného poriadku a sám podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu pytliactva podľa § 310 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku a uložil mu trest tak, ako je vyššie uvedené.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.